Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Cpr/4/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Norou Vladovou v právnej veci žalobcu: J.. K. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XXXX/X, A., zast. JUDr. Janou Kompišovou, advokátkou, so sídlom Jakubovo nám. 9, Bratislava proti žalovanému: Alfa 04 a.s., so sídlom Jašíkova 6, Bratislava, IČO: 35 889 853, zast. advokátskou kanceláriou ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., so sídlom Kýčerského 7, Bratislava, IČO: 36 857 513, o zaplatenie 5.320,63 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 500,- € s úrokom z omeškania vo výške 0,014% denne zo sumy 500,- € od 11.11.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 0,014% denne zo sumy 20.000,- € od 11.11.2014 do zaplatenia to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd konanie v časti o zaplatenie 4.820,63 € z a s t a v u j e .

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 16.05.2014 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 20.000,- € s príslušenstvom titulom nevyplatenej pracovnej odmeny a na náhradu trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že u žalovaného pracoval na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.07.2004 (ďalej len ,,Zmluva“) ako riaditeľ spoločnosti do 31.03.2013. Vo vzťahu k jeho činnosti a pracovnej pozícii riaditeľa spoločnosti boli dňa 14.12.2012 predstavenstvom žalovaného okrem iného schválené aj odmeny zamestnancom a riaditeľovi za hospodárske výsledky dosiahnuté v roku 2012, ako aj spôsob ich vyplatenia. Vo výplatnom termíne mzdy za december bola žalobcovi vyplatená prvá časť dohodnutej odmeny vo výške 20.000,- €, pričom druhá časť odmeny vo výške 20.000,- € mu bez náležitého vysvetlenia nebola vyplatená. Žalobca legitímne vyplatenie predmetnej časti odmeny očakával, vzhľadom na rozhodnutie predstavenstva zo dňa 14.12.2012.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na skutočnosť, že sa k požiadavke žalobcu vyjadril listom adresovaným jeho právnej zástupkyni zo dňa 12.05.2014. Žalovaný o priznaní odmien zamestnancom a riaditeľovi, ako výsledkových nenárokovateľných odmien za hospodárske výsledky v roku 2012, rozhodoval viac krát, a to na zasadnutiach konaných dňa 14.12.2012 a 29.05.2013. Na zasadnutí konanom dňa 14.12.2012 predstavenstvo žalovaného rozhodlo vo vzťahu k riaditeľovi spoločnosti o vyplatení zálohy na výsledkovú odmenu za hospodársky rok 2012 vo výške 20.000,- €. Predstavenstvo žalovaného na zasadnutí konanom dňa 29.05.2013 rozhodlo o pravidlách vyplácania

nenárokovateľných odmien zamestnancom, vrátane riaditeľa spoločnosti, pričom rozhodnutie odložilo na čas po vyplatení dividend akcionárom, ktorých výplata bola opakovane odkladaná. Žalobcovi bola vyplatená prémia vo výške 20.000,- €, pričom žalovaný nedisponuje materiálmi na základe ktorých by malo dôjsť k výplate žalovanej sumy vo výške 20.000,- €. Aj keď žalobca opiera svoj nárok o legitímne očakávanie zamestnanca na vyplatenie odmeny, tak toto by prichádzalo do úvahy iba v prípade, ak by predstavenstvo žalovaného prijalo výslovné rozhodnutie o priznaní odmeny žalobcovi, ako riaditeľovi spoločnosti. Príloha č. 5 k rozhodnutiu predstavenstva zo dňa 14.12.2012 bola pripravovaná ako návrh, ale keďže jeden z členov predstavenstva vyjadril svoj nesúhlas, tak uznesenie č. 4 predmetného rozhodnutia sa odvoláva na túto prílohu iba výlučne v súvislosti s výplatou odmien za mesiac december 2012, a nemožno hovoriť o schválení tejto prílohy ako celku.

4. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu, výpoveďou žalobcu, prednesom právneho zástupcu žalovaného, prednesom štatutárneho zástupcu žalovaného a oboznámil sa s listinami nachádzajúcimi sa v spise, a to s listom zo dňa 17.03.2014, listom zo dňa 29.04.2014, Zápisnicou č. 5/2012 zo zasadnutia predstavenstva žalovaného zo dňa 14.12.2012, Pracovnou zmluvou zo dňa 01.07.2004, listom zo dňa 12.05.2014, ospravedlnením zo zasadnutia predstavenstva žalovaného dňa 14.12.2012, Zápisnicou č. 5/2013 zo zasadnutia predstavenstva žalovaného zo dňa 29.05.2013, výplatným lístkom žalobcu za mesiac 12/2012, Zmenou pracovného času z kratšieho na ustanovený týždenný pracovný čas zo dňa 30.03.2011, Zápisnicou č. 8/2014 zo zasadnutia predstavenstva žalovaného zo dňa 27.08.2014, Zápisnicou č. 9/2014 zo zasadnutia predstavenstva žalovaného zo dňa 24.09.2014, Zápisnicou č. 10/2014 zo zasadnutia predstavenstva žalovaného zo dňa 29.10.2014, oznámením zo dňa 12.11.2014, potvrdením o zrealizovaní transakcie zo dňa 11.11.2014, výplatným lístkom žalobcu za mesiac 11/2014, prehľadom udalostí súvisiacich s odmenou riaditeľa žalovaného za hospodárske výsledky dosiahnuté v roku 2012, a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Dňa 01.07.2004 uzatvoril žalobca ako zamestnanec so žalovaným ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu, z obsahu ktorej vyplýva, že žalobca bol prijatý na pracovnú pozíciu riaditeľ. Ako miesto výkonu práce si strany dojednali sídlo žalovaného v Bratislave a deň nástupu do práce 01.07.2004. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú a základný pracovný čas na 40 hodín týždenne. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi za výkon práce poskytovať mesačnú mzdu dohodnutú v zmluve.

6. Dňa 30.03.2011 bol medzi stranami uzavretý Dodatok k pracovnej zmluve, ktorým bol upravený pracovný čas žalobcu a jeho odmena.

7. Listom zo dňa 17.03.2014 žalobca požiadal žalovaného o úhradu druhej polovice odmeny vo výške 20.000,- €.

8. Listom zo dňa 29.04.2014 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu opätovne vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 20.000,- € spolu s 0,014 % denným úrokom z omeškania od 01.01.2014 a na náhradu trov právneho zastúpenia.

9. Podľa bodu 6 zápisnice č. 5/2012 zo zasadnutia predstavenstva žalovaného zo dňa 14.12.2012 rozhodlo predstavenstvo žalovaného o vyplatení záloh na odmeny za zákazky, záloh na odmeny režijných pracovníkov a výsledkové odmeny za rok 2012 v celkovej výške 128.500,- € v členení podľa prílohy č.5 a zároveň o vyplatení zálohy na výsledkovú odmenu za hospodársky rok 2012 riaditeľovi spoločnosti vo výške 20.000,- €. Prílohu č. 1 predmetného rozhodnutia tvorí listina prítomných z ktorej vyplýva že predmetného zasadnutia sa zúčastnili J.. V. V. ako predseda predstavenstva a J.. K. X. ako podpredseda predstavenstva a J.. V. B. sa ospravedlnil. Prílohu č. 5 predmetného rozhodnutia tvorí tabuľka odmien za rok 2012, z ktorej vyplýva, že riaditeľovi spoločnosti bola schválená odmena vo výške 40.000,- €, ktorá bola rozdelená na dve časti, a to za december 2012 vo výške 20.000,- € a ako rezerva 2013 vo výške 20.000,- €.

XX. J.. V. B. sa zo zdravotných dôvodov ospravedlnil zo zasadnutia predstavenstva žalovaného dňa 14.12.2012, pričom v písomnom ospravedlnení uviedol, že nesúhlasí s vyplatením odmien zamestnancom a zálohy na odmenu riaditeľa za hospodárske výsledky roku 2012.

11. Listom zo dňa 12.05.2014 žalovaný oznámil žalobcovi, že mu bola vyplatená odmena vo výške 20.000,- € schválená na zasadnutí predstavenstva spoločnosti dňa 14.12.2012, pričom nemá vedomosť o ďalšom rozhodnutí, ktoré by ho zaväzovalo vyplatiť žalobcovi ďalších 20.000,- €.

12. Z obsahu zápisnice č. 5/2013 zo zasadnutia predstavenstva žalovaného zo dňa 29.05.2013 vyplýva, že predstavenstvo žalovaného rozhodlo, že vyplácanie prípadných odmien zamestnancom v akejkoľvek forme je viazané na vyplatenie podielov na zisku všetkým akcionárom a to tak, že odmeny v bežnom roku, alebo odmeny, prípadne ich časť za bežný rok vyplácané v budúcom roku sa vyplatia až potom ako budú vyplatené podiely na zisku akcionárom za predchádzajúci rok, alebo obdobie. Tento princíp sa vzťahuje aj na časť odmien za rok 2012, ktoré budú zamestnancom vyplatené podľa finančnej situácie spoločnosti, vo výške ktorú odsúhlasí predstavenstvo, ale až po vyplatení podielov na zisku všetkým akcionárom za roky 2009 až 2011.

13. Z výplatného lístku žalobcu za mesiac 12/2012 vyplýva, že mu bola vyplatená prémia vo výške 20.000,- €.

14. Z obsahu zápisnice č. 8/2014 zo zasadnutia predstavenstva žalovaného zo dňa 27.08.2014 a zápisnice č. 9/2014 zo zasadnutia predstavenstva žalovaného zo dňa 24.09.2014 vyplýva, že odmeny bývalého riaditeľa, ak budú priznané, budú riešené až po ukončení súdneho sporu v tejto veci - súvisiace účtovné rezervy v čiastke 20.000,- € vrátane odvodov sa do tejto doby ponechajú v účtovnej evidencii.

15. Z obsahu zápisnice č. 10/2014 zo zasadnutia predstavenstva žalovaného zo dňa 29.10.2014 vyplýva, že predstavenstvo žalovaného schválilo výplatu odmien zamestnancom žalovaného v čiastke, na ktorú bola vytvorená účtovná rezerva v ročnej účtovnej závierke zostavenej ku dňu 31.12.2012 a súčasne priznalo odmenu žalobcovi ako bývalému riaditeľovi spoločnosti vo výške 20.000,- €, pričom v tejto čiastke sú zahrnuté aj odvody zamestnávateľa do zdravotnej a sociálnej poisťovne.

16. Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie zo dňa 11.11.2014 vyplýva, že dňa 11.11.2014 žalovaný vyplatil žalobcovi čiastku vo výške 14.679,37 €.

17. Z výplatného lístku žalobcu za mesiac 10/2014 vyplýva, že mu bola vyplatená prémia vo výške 19.500,- €.

18. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu bola žalobcovi vyplatená suma 14.679,37 €, avšak nedošlo k jej špecifikácii, a preto sa možno domnievať, že ide o vyplatenie mzdovej odmeny, ktorá bola vypočítaná z hrubej mzdy podľa výplatného lístka za mesiac október 2014, kde hrubá mzda je uvedená vo výške 19.500,- € a celková cena práce vo výške 20.058,50 €. Z uvedeného vyplýva, že ide o vyplatenie príslušnej čistej mzdy a žalobca má voči žalovanému aj naďalej pohľadávku vo výške 500,- € na hrubej mzde. Celková odmena žalobcu ako riaditeľa spoločnosti vo výške 40.000,- € bola odsúhlasená na zasadnutí predstavenstva žalovaného dňa 14.12.2012 s tým, že v roku 2012 mu mala byť vyplatená časť vo výške 20.000,- € a zvyšných 20.000,- € v roku 2013, pričom celá odmena sa vzťahuje k hospodárskym výsledkom za rok 2012. Z obsahu zápisnice č. 10/2014 z rokovania predstavenstva žalovaného zo dňa 29.10.2014 vyplýva, že predstavenstvo iba odsúhlasilo vyplatenie druhej časti odmeny, keďže titul platby i lehota splatnosti boli dané rozhodnutím predstavenstva žalovaného zo dňa 14.12.2012.

19. Právny zástupca žalovaného uviedol, že v čase podania žaloby právo žalobcu neexistovalo, keďže na základe rozhodnutia predstavenstva zo dňa 14.12.2012 žalobcovi nemohol vzniknúť nárok, a tento vznikol až na základe rozhodnutia predstavenstva žalovaného zo dňa 29.10.2014. V zmysle uvedeného rozhodnutia bola žalobcovi vyplatená suma 14.679,37 €.

20. Uznesením č.k. 20Cpr/4/2014-101 zo dňa 11.01.2016 tunajší súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 14.679,37 € zastavil.

21. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že v mesiaci november 2012 sa konalo zasadnutie predstavenstva žalovaného, kde sa okrem iného rokovalo aj o odmenách. Tohto zasadnutia sa zúčastnili všetci 3 členovia predstavenstva, ale keďže v tom čase ešte nebol ukončený ekonomicko-účtovný audit, tak sa otázka odmien odsunula na rokovanie až po ukončení auditu. Ďalšie zasadnutie sa konalo dňa 14.12.2012, kde bola pod bodom 4 prednesená záverečná správa z vykonaného auditu a následne

pod bodom 6 boli prerokované odmeny, pričom bolo rozhodnuté o priznaní odmien zamestnancom a riaditeľovi s tým, že pokiaľ ide o riaditeľa, tak mu mala byť vyplatená odmena vo výške 20.000,- € do konca roka 2012 a druhá časť odmeny v roku 2013, tak ako to bolo uvedené v prílohe č. 5. Žalobca dňa 31.03.2013 odišiel do dôchodku, a keďže mu odmena nebola doplatená, tak vyzval nového riaditeľa žalovaného na zaplatenie doplatku odmeny, pričom ten nereagoval, a preto žalobca vec postúpil advokátskej kancelárii, ktorá dňa 29.04.2014 vyzvala žalovaného na úhradu odmeny. Na výzvu advokátskej kancelárie žalovaný reagoval zamietavo, a preto bola dňa 16.05.2014 podaná žaloba na súd. Dňa 09.11.2014 žalovaný žalobcovi vyplatil neúplný doplatok odmeny na účet vo výške 14.679,- €. Rozhodnutie predstavenstva žalovaného zo dňa 14.12.2012 bolo konečným rozhodnutím, a to na základe stanov žalovaného, podľa ktorých odmenu riaditeľa určuje predstavenstvo. Žalobca ďalej uviedol, že z účtovného hľadiska v prípade, ak spoločnosť nevyplatí peniaze za daný rok a mieni ich vyplatiť nasledujúci rok, tak ich musí preniesť do rezervy, pričom z tejto rezervy ich môže vyplatiť nasledujúci rok. Z uvedeného vyplýva, že ak mal žalovaný uvedenú odmenu zaevidovanú v rezerve, tak počítal s tým, že ju nasledujúci rok vyplatí a preto si žalobca nárokuje úrok od 01.01.2014, keďže odmena bola v rezerve za rok 2013, a tak sa žalovaný do omeškania dostal prvý deň roku 2014.

22. Štatutárny zástupca žalovaného vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 17.03.2014 mu bol doručený list, ktorým sa žalobca domáhal vyplatenia odmien za rok 2012, pričom poukazoval na uznesenie predstavenstva žalovaného. Žalobca bol v tom období jednak už bývalým riaditeľom spoločnosti, ale aj jedných z majoritných akcionárov spoločnosti, a teda mal informácie a prehľad o finančnej situácii spoločnosti, hospodárskom výsledku a cash flow, pretože ako majoritný akcionár mal k týmto informáciám prístup. Vzhľadom na skutočnosť, že v tom čase sa pripravovalo valné zhromaždenie, tak žalovaný na list neodpovedal. Najskôr bolo potrebné vyplatiť dividendy a potom odmeny ešte z roku 2012, kam spadala aj odmena žalobcu. O vyplatení predmetnej odmeny sa rozhodlo na rokovaní predstavenstva, pričom sa vychádzalo z prílohy č. 5 k zápisnici z rokovania predstavenstva č. 5/2012, kde bola na druhú časť odmeny vytvorená účtovná rezerva, ktorá predstavuje celkový náklad spoločnosti na priznanú odmenu, teda aj s odvodovým zaťažením. V roku 2012 sa na časť odmien vytvorili rezervy, tak ako to vyplýva z tabuľky č. 5, pričom rezerva nie je nárokovateľná a spoločnosť ju nemusí vyplatiť v prípade, ak by na to nemala financie. V roku 2012 bola priznaná odmena riaditeľovi vo výške 20.000,- € a suma 20.000,- € bola vytvorená ako rezerva, a preto predstavenstvo v uznesení č. 1 zápisnice č. 10/2014 priznalo odmenu bývalému riaditeľovi vo výške 20.000,- €, ktorá bola predtým uvedená v rezerve.

23. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení uviedol, že superhrubá mzda predstavuje cenu práce, ktorá je vždy vyššia ako je hrubá mzda, pričom odmena priznaná žalobcovi v rozhodnutí zo dňa 29.10.2014 bola vyčíslená v superhrubej mzde, tak ako je uvedené v texte uznesenia č. 1 a v uvedenej výške bola vytvorená aj predmetná rezerva. Povinnosť žalovaného vyplývajúca z tohto rozhodnutia predstavenstva zo dňa 29.10.2014 a stanovená tak čo do výšky sumy a nepriamo aj splatnosti sumy bola splnená riadne a včas uhradením peňažných prostriedkov na bankový účet žalobcu.

24. Právny zástupca žalobcu záverom k veci poukázal na tvrdenia štatutárneho zástupcu žalovaného o tom, že zápisnica č. 5/2012 a v nej obsiahnuté rozhodnutie predstavenstva o vyplatení odmien nebola nikdy zrušená a teda je stále platná, pričom nárok žalobcu je odvodený práve z tohto rozhodnutia, kde bolo jasne stanovené, že celková odmena žalobcu predstavuje sumu vo výške 40.000,- € hrubej mzdy. Pojem rezerva je len účtovným termínom, ale nie právnym. Žalobca konal korektne a písomne vyzval žalovaného, aby mu bola vyplatená druhá časť odmeny, pričom žalovaný nereagoval. Zo zápisníc č. 8/2014 a 9/2014 je jasné, že žalovaný posúval čas, prípadne chcel vyčkať na rozhodnutie tohto súdneho sporu a napokon čisto účelovo v uznesení č. 1 zápisnice 10/2014 rozhodol o vyplatení druhej časti odmeny vo výške 20.000,- € a formuláciu zvolil tak, aby mohol účelovo tvrdiť, že titul vznikol až touto zápisnicou. Ak by žalobca nevyzval žalovaného a následne nepodal žalobu, vystavil by sa riziku premlčania svojho nároku. V prípade, ak by žalobca podal žalobu a až na základe žaloby by žalovaný založil titul k výplate odmeny, tak záverom toho by bolo že žalobca podal žalobu predčasne, a žalobca by nemohol nikdy nárokovať a žalovať svoju druhú časť odmeny, tak aby bol procesne úspešnou stranou. Z predložených zápisníc 8/2014, 9/2014 vyplýva, že žalovaný konzistentne od roku 2012 až doteraz hovorí o odmenách zamestnancom, kde nehovorí o riaditeľovi a potom o odmene riaditeľa.

25. Právny zástupca žalovaného vo svojej záverečnej reči uviedol, že odmieta, že by zo strany žalovaného došlo k zneužitiu práva alebo k nekorektnému správaniu sa voči žalobcovi. Nič také nevyplynulo z vykonaného dokazovania, a preto toto tvrdenie žalobcu je neodôvodnené. Nárok

uplatňovaný v tomto konaní zo strany žalobcu vznikol čo do obsahu a termínu splatnosti až v roku 2014 na základe októbrového rozhodnutia predstavenstva. Ak by žalovaný tomu zodpovedajúcu povinnosť nesplnil, tak kedykoľvek od novembra 2014 mohol žalobca podať príslušnú žalobu. Keďže však v tomto prejednávanom spore bola žaloba podaná skôr, bola tým pádom podaná predčasne a na základe nej bolo uplatnené „právo“, ktoré čase podania žaloby neexistovalo.

26. Žalobca na pojednávaní dňa 22.11.2016 zobral podanú žalobu v časti istiny vo výške 4.820,63 € spať a žiadal, aby súd v tejto časti konanie zastavil.

27. Keďže žalobca vzal žalobu v časti istiny vo výške 4.820,63 € späť, súd konanie podľa § 144 a § 145 ods. 2 C.s.p. v predmetnej časti zastavil.

28. Podľa 17 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce účinného v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len ako ,,") pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

29. Podľa § 131 ods. 1 Zákonníka práce zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

30. Podľa § 144 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,C.s.p.“) žalobca môže vziať žalobu späť.

31. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

32. Podľa 217 ods. 1 C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

33. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

34. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

35. Podľa § 26 ods. 5 zákona číslo 431/2002 Z. z. Zákona o účtovníctve, rezervy sú záväzky s neistým časovým vymedzením alebo výškou.

36. Podľa § 517 ods. 1 zákona číslo 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

37. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

38. Podľa § 3 Nariadenia č. 87/1995 Z.z. (účinného ku dňu vzniku omeškania) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

39. Súd na základe vykonaného dokazovania, zhodnotením dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany mal za preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná.

40. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 01.07.2004 uzatvoril žalobca ako zamestnanec so žalovaným ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu.

41. Zo zápisnice č. 5/2012 zo zasadnutia predstavenstva žalovaného zo dňa 14.12.2012 vyplýva, že žalobcovi ako riaditeľovi spoločnosti bola priznaná odmena vo výške 40.000,- €, ktorá bola rozdelená na dve časti, a to tak, že mu v decembrovej výplate za rok 2012 bola vyplatená časť odmeny vo výške 20.000,- € a druhá časť odmeny vo výške 20.000,- € bola prenesená do rezervy spoločnosti na rok 2013.

42. Z uvedeného má súd za to, že žalobcovi bol nárok na druhú časť odmeny priznaný rozhodnutím predstavenstva žalovaného zo dňa 14.12.2012 o prenesení časti odmeny vo výške 20.000,- € do rezervy na rok 2013, t.j. žalovanému vznikol záväzok vyplatiť žalobcovi predmetnú odmenu, ale splatnosť tohto nároku nastala až rozhodnutím predstavenstva žalovaného prijatého na zasadnutí predstavenstva dňa 29.10.2014, ktorým schválilo výplatu odmien zamestnancom žalovaného v čiastke, na ktorú bola vytvorená účtovná rezerva v ročnej účtovnej závierke zostavenej ku dňu 31.12.2012 a súčasne priznalo odmenu žalobcovi ako bývalému riaditeľovi spoločnosti vo výške 20.000,- €, pričom v tejto čiastke sú zahrnuté aj odvody zamestnávateľa do zdravotnej a sociálnej poisťovne.

43. Žalobca si v konaní pôvodne uplatňoval voči žalovanému pohľadávku vo výške 20.000,- € v hrubej mzde, ale nakoľko mu žalovaný v priebehu konania v októbrovej výplate za rok 2014 na základe rozhodnutia predstavenstva žalovaného dňa 29.10.2014 vyplatil odmenu vo výške 14.679,- €, ktorá zodpovedá sume 19.500,- € v hrubej mzde, tak bolo konanie v tejto časti istiny zastavené.

44. Súd má z výplatného lístka žalobcu za mesiac 10/2014 preukázané, že mu žalovaný vyplatil prémiu vo výške 19.500,- € v hrubej mzde, a nie vo výške 20.000,- € ako mu bola priznaná, a preto žalobe žalobcu v časti istiny vo výške 500,- € vyhovel.

45. Súd k tvrdeniam právneho zástupcu žalovaného, že odmena priznaná žalobcovi v rozhodnutí zo dňa 29.10.2014 bola vyčíslená v superhrubej mzde, čo vyplýva aj z uznesenia č. 1 uvádza, že v predmetným uznesení predstavenstvo žalovaného okrem iného priznalo odmenu žalobcovi ako bývalému riaditeľovi spoločnosti vo výške 20.000,- €, pričom v tejto čiastke sú zahrnuté aj odvody zamestnávateľa do zdravotnej a sociálnej poisťovne, z čoho vyplýva, že odmena bola žalobcovi vyčíslená v hrubej mzde, a nie v superhrubej ako uviedol právny zástupca žalovaného, nakoľko v predmetnom rozhodnutí bolo uvedené, že v priznanej odmene sú zahrnuté odvody zamestnávateľa do zdravotnej a sociálnej poisťovne, t.j. odvody, ktoré sa odvádzajú v rámci hrubej mzdy, a nebolo tam uvedené, že je tam zahrnutá aj extra daň, ktorú musí zamestnávateľ odviesť za zamestnanca v rámci superhrubej mzdy. Zároveň súd v tejto súvislosti poukazuje na výplatný lístok žalobcu za mesiac 12/2012, v ktorom mu bola vyplatená prvá časť priznanej prémie vo výške 20.000,- €, zatiaľ čo z výplatného lístku žalobcu za mesiac 10/2014 vyplýva, že mu bola vyplatená odmena vo výške 19.500,- €, a nie vo výške 20.000,- €, ako mu bola priznaná. 46. Rezerva je záväzok predstavujúci existujúcu povinnosť účtovnej jednotky, ktorá vznikla z minulých udalostí a je pravdepodobné, že v budúcnosti zníži ekonomické úžitky účtovnej jednotky s neurčitým časovým vymedzením alebo výškou. Toto kritérium nespĺňajú doteraz tvorené rezervy na opravu hmotného majetku.

47. Pod pojmom hrubá mzda sa rozumie suma peňazí za prácu ešte pred zdanením. Z hrubej mzdy sa odvádzajú odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne. Okrem toho sa ešte platí daň z príjmu.

48. Superhrubú mzdu možno definovať ako náklady zamestnávateľa na zamestnanca, pričom každý zamestnávateľ musí za každého zamestnanca odviesť extra daň 35,20 %. Superhrubá mzda predstavuje reálnu cenu práce.

49. S poukazom na vyššie uvedené, v zmysle citovaných zákonných ustanovení a so zreteľom na to, že žalovaný sa nepochybne dostal s plnením do omeškania a toto omeškanie pretrváva aj v súčasnosti, súd zaviazal žalovaného tiež na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,014% denne zo sumy 500,- €

od 11.11.2014 do zaplatenia, a nie od 01.01.2014, ako si uplatnil žalobca, keďže splatnosť pohľadávky žalobcu nastala až dňom vyplatenia odmeny z rezervy, t.j. dňa 11.11.2014.

50. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 257 C.s.p. podľa ktorého, súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Hoci boli v konaní naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania žalobcovi, avšak súd dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré mu náhradu trov nepriznal.

51. Účelom ustanovenia § 257 C.s.p. je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Aplikácia tohto ustanovenia C.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú síce splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. C.s.p., súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach strán sporu. Citované ustanovenie neslúži na zmierňovanie majetkových rozdielov medzi stranami sporu, ale na riešenie situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov konania, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci došlo práve k tejto situácii a bolo by zjavne nespravodlivé, aby jedna zo strán musela nahradiť trovy konania druhej strane, a to s poukazom na čiastočné späťvzatia žaloby a ich procesné zavinenie. Súd mal za preukázané, že žalobcov nárok na vyplatenie odmeny vo výške 20.000,- € v čase podania žaloby existoval, ale rovnako tak mal za preukázané, že jeho splatnosť nastala až dňom vyplatenia tejto odmeny po rozhodnutí predstavenstva žalovaného o vyplatení tejto odmeny z rezervy spoločnosti.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).