Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/52/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, vo veci starostlivosti o: mal. D. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov: matky F.. W. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXX/X, XXX XX Z., zast. AKSK, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, a otca: X.. X. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XX, XXX XX M., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen zo dňa 07. októbra 2016, č. k.: 12P/23/2016 - 20, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu mení tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie: I. Súd dočasne zveruje maloletého D. W., narodeného XX. XX. XXXX, do osobnej starostlivosti matky. II. Súd dočasne upravuje styk otca s maloletým D. W., narodeným XX. XX. XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým D. W., narodeným XX. XX. XXXX každý párny víkend v mesiaci s tým, že otec je oprávnený prevziať si maloletého D. v piatok predchádzajúci párnemu víkendu v kalendárnom mesiaci o 17:00 h. pred vchodom do domu matky a je povinný odovzdať maloletého vždy v nedeľu párneho víkendu v kalendárnom mesiaci o 16.00 h. pred vchodom do domu matky matke. III. V stanovené dni a hodiny je matka povinná maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť a otcovi styk s maloletým dieťaťom umožniť. IV. Súd poučuje účastníkov o možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým uznesením rozhodol tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 04. 10. 2016 matka maloletého doručila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala dočasne zveriť maloletého syna do osobnej starostlivosti matky a upraviť styk otca s maloletým dieťaťom každý párny víkend v mesiaci od piatka od 17.00 hod. do nedele do 16.00 hod. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené ešte pred narodením syna D., otec sa so synom začal aktívnejšie stretávať od veku 3 rokov, približne od 5 rokov veku dieťaťa sa rodičia dohodli na styku otca s maloletým v dvojtýždňových intervaloch cez víkend od piatku do nedele. Rastúcim vekom dieťaťa prišli povinnosti, ktoré nemožno odignorovať a postupne nastali vo vzťahu rodičov problémy súvisiace s nedodržiavaním dohôd zo strany otca a jeho značnou aroganciou a svojvôľou. Otec, v rozpore s rodičovskou dohodou ohľadne styku, dieťa skôr vyberal zo školy, resp. ho neodovzdal na konci víkendu matke a tak narušil denný režim a povinnú školskú dochádzku dieťaťa. Otec si vykladá výkon svojho rodičovského práva so značnou dávkou svojvôle, nerešpektuje rodičovské dohody, svojvoľne mení miesta odovzdania syna krátko pred tým, ako má byť dieťa odovzdané matke. Takýto stav nie je na prospech maloletého a vyhrocuje vzájomné vzťahy. Preto je potrebný rýchly a autoritatívny zásah súdu.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že maloletý syn žije u matky, tá sa o neho riadne stará a umožňuje realizáciu styku dieťaťa s otcom na základe rodičovskej dohody. Z tvrdení matky vyplynulo, že otec má tendenciu nedodržiavať rodičovskú dohodu, keď maloletého ospravedlňoval z vyučovania z rodinných dôvodov v dňoch 09.10.2015, 11.12.2015, 18.04.2016, 09.05.2016 a dňa 03.10.2016 dieťa doviezol z M. priamo do školy, museli vstávať ráno o 5 hodine a maloletý bol následne počas vyučovania nesústredený a unavený. Otec svojím konaním narúša školskú dochádzku dieťaťa. V rozhodnutí poukázal na § 360 ods. 1 CMP, 329 ods. 1, 2, 325 ods. 1, 2 písm. d) a § 325 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že zo skutočností uvedených matkou nevyplýva potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Z listinných dôkazov predložených matkou („nezábudník D. W.“ č. l. 12-16 súdneho spisu) síce vyplynulo, že otec v dňoch 09.10.2015, 11.12.2015, 18.04.2016 a 09.05.2016 ospravedlnil syna z vyučovania z rodinných dôvodov, avšak vzhľadom na časové súvislosti (keď od prvého ospravedlnenia uplynulo už 12 mesiacov) a intenzitu konania otca (4 ospravedlnenia v priebehu 1 roka) nemožno vyvodiť záver o nevyhnutnosti okamžitej úpravy pomerov a naliehavosti situácie. Z týchto dôvodov návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 4. Proti rozhodnutiu sa odvolala matka. Žiadala uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie, prípadne aby napádané uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie k ďalšiemu konaniu. 5. Poukázala na dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. h) CSP, nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie pokladá za vecne nesprávne, nereflektujúce radu popísaných podstatných skutočností, neodpovedajúce skutkovému stavu veci, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podaniu tohto návrhu predchádzala dlhodobá neúspešná snaha matky riešiť sprvu len drobné porušenia rodičovskej dohody otcom zmierlivo, vzájomnou komunikáciou. Opakovane narážala na neochotu, odmietavé reakcie otca, argumentujúceho nevyriešením otázky zverenia maloletého do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov, ktoré ho podľa jeho názoru oprávňuje (v čase keď je maloletý s ním) k voľnému, plnému rozhodovaniu o maloletom bez potreby odkomunikovania jeho rozhodnutí s matkou a najmä nutnosti dodržiavania akejkoľvek rodičovskej dohody. Otec dohodu o výkone styku s maloletým s malými odchýlkami dodržiaval a preto nechcela drobnými porušeniami spočívajúcimi sprvu len v zmenách času a miesta odovzdania maloletého zaťažovať súd. Závažnosť porušujúceho konania otca však rástla a začala zasahovať nielen do vzájomnej dohody o výkone styku s maloletým, ale aj do školského režimu maloletého až po odmietnutie odovzdať maloletého matke v mieste jej bydliska dňa 02.10.2016. Svojvoľné, autoritatívne, arogantné konanie oca vo vzťahu k výkonu jeho styku s maloletým D. sa neustále stupňuje a v súčasnosti otec s matkou takmer nekomunikuje. Matka sa návrhom snaží vyriešiť naliehavú situáciu svojvoľného, absolutistického a nerešpektujúceho konania otca, ktoré prekročilo všetky akceptovateľné medze. Nemôže si byť absolútne istá budúcim konaním otca pri realizovaní styku s maloletým, najmä tým či, kedy a prípadne kde, jej otec maloletého vráti. Ako dokladoval otec svojím konaním a vyjadreniami, z jeho pohľadu nie je dodržiavanie uzavretej rodičovskej dohody, ani pravidelnej školskej dochádzky maloletého nutné a dôležité. Otec odmieta v týchto otázkach akýkoľvek dialóg, vždy len oznámi matke svoje rozhodnutie, niekedy ani to nie. 6. Často neoznámené ospravedlňovanie maloletého zo školského vyučovania nebolo jediným dôvodom podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Prvotné porušenia dohody otcom mali podobu svojvoľného menenia času a miesta odovzdania maloletého matke. Otec v tomto období (keď mal maloletý 5 rokov) maloletému zároveň kúpil mobilný telefón, prostredníctvom ktorého si priamo s maloletým dohaduje stretnutia, ako aj jeho skoršie odchody zo školy. Matke tieto skutočnosti oznámi až následne, často sa tieto skutočnosti matka dozvie len od svojho maloletého syna. A to napriek jej opakovaným žiadostiam, aby túto otázku riešil prvotne s ňou, otec tieto žiadosti matky ignoruje a ohľadom stretnutí komunikuje prvotne výhradne s maloletým D.. Otec opakovane bez vedomia a súhlasu matky ospravedlňoval na celý deň maloletého zo školského vyučovania v priamom rozpore s dohodou rodičov, ktorá plne rešpektovala rozsah školského vyučovania, režim maloletého, kedy si maloletého zobral do miesta svojho bydliska, a to v dňoch 09.10.2015 (piatok), 11.12.2015 (piatok), 18.4.2016 (pondelok), 09.05.2016 (pondelok), 16.09.2016 (piatok - tento dátum súd v odôvodnení svojho rozhodnutia absolútne nereflektoval). Na jej apeláciu, aby nenarušoval školský režim maloletého, na ktorý si tento stále ešte zvyká, otec reagoval vždy odmietavo so zdôvodnením, že on nebude svoj čas prispôsobovať škole. 7. V piatok 30.09.2016 si otec po vyučovaní prevzal maloletého, ktorého jej mal v zmysle vzájomnej dohody odovzdať v mieste jej bydliska v nedeľu 02.10.2016. V nedeľu však otec s maloletým v dohodnutom čase neprišiel. Preto kontaktovala otca (17:20 hod.), ktorý jej povedal, že si má maloletého prísť zobrať do M.. S uvedeným nesúhlasila a žiadala otca, aby maloletého

doviezol do miesta jej bydliska tak, ako sa dohodli (18:19 hod.). Na jej sms správu otec odpovedal o 20:51 hod. s tým, že D. už spí a dovezie ho 7:15-7:30 hod. do školy. Maloletý D. so sebou nemal žiadne učebné pomôcky ani školskú tašku, nemal sa ako pripraviť na nasledujúci školský deň. Na námietky otec reagoval tým, že maloletý nie je zverený do jej osobnej starostlivosti a on môže ako otec rozhodovať o tom, ako a kedy sa bude s maloletým D. narábať. Otec nasledujúci deň budil maloletého o 5.00 hod. a odviezol ho do školy, pred ktorou ho čakala s jeho školskou taškou. Maloletý D. sa, načo upozornila matku aj triedna učiteľka, v ten deň v dôsledku únavy nedokázal sústrediť na vyučovanie. Krátko po návrate domov zaspal. 8. Súd sa však s touto skutočnosťou, ani so skutočnosťou. že v otázke dohadovania presných dátumov stretnutí otec komunikuje výhradne s maloletým, v odôvodnení svojho rozhodnutia nijako nevysporiadal a absolútne ich pri svojom rozhodovaní nezohľadnil. 9. Podľa je názoru nevyhnutnosť okamžitej dočasnej úpravy pomerov a naliehavosť situácie je daná práve popísaným, stupňujúcim sa konaním otca, ktorý autoritatívne, svojvoľne uplatňuje svoje rodičovské práva, svoje rozhodnutia v otázke ich výkonu, v tomto ohľade nepripúšťa akúkoľvek komunikáciu hľadajúcu kompromisné riešenie otázok ich výkonu, ktoré by v rovnakej miere rešpektovalo rodičovské práva a povinnosti obidvoch rodičov; kedykoľvek podľa svojej vôle porušuje vzájomnú dohodu s matkou o styku, kedy svojvoľne mení časy a miesta vrátenia maloletého matke, vždy s argumentom, že maloleté dieťa nebolo nikomu zverené a ako otec s ním môže nakladať ako uzná za vhodné; bez vedomia, resp. napriek nesúhlasu matky opakovane ospravedlnil maloletého D. (väčšinou v dňoch piatok, pondelok) z celého vyučovania, čím opakovane svojvoľne narušil školský režim maloletého, ktorý je v súčasnosti žiakom len druhého ročníka základnej školy a na školský režim jeho pravidelnosť, pravidlá si stále ešte len navyká. Námietky matky voči takémuto konaniu vôbec nebral do úvahy s argumentáciou, že sa nebude prispôsobovať škole; napriek vzájomnej dohode, že maloletého D. vráti dňa 02.10.2016 matke do miesta jej bydliska, maloletého do miesta bydliska v tento deň nepriviedol, jej to ani sám neoznámil. Túto skutočnosť dozvedela až potom, ako volala otcovi znepokojená, prečo s maloletým D. ešte neprišiel. Odpoveďou otca v rozhovore prebiehajúcom od XX:XX hod. bolo, že si má po maloletého D. prísť do M. sama. Po vyjadrenom nesúhlase s týmto porušením vzájomnej dohody sa matke otec ozval po cca dvoch hodinách s tým, že maloletý spí a on ho v pondelok ráno odvezie do školy. Maloletý D. nemal so sebou žiadne školské pomôcky, nemal ani školskú tašku. Na druhý deň otec zobudil maloletého o 5:00 hod. a zaviezol ho do školy vo C., pred ktorou matka čakala so školskou taškou. Maloletý unavený nastúpil do školy, kde sa absolútne nevedel sústrediť a hneď po príchode domov na niekoľko hodín zaspal. 10. Vzhľadom na vyššie popísané skutočnosti a konanie otca je toho názoru, že nie je možné sa stotožniť s právnym záverom súdu, že nie je daná nevyhnutnosť okamžitej úpravy pomerov a naliehavosť situácie. Neverí v dodržiavanie uzavretej rodičovskej dohody zo strany otca a nemôže vedieť, ako sa otec rozhodujúci sa len na základe svojich nálad a potrieb v budúcnosti zachová. Komunikácia medzi rodičmi stagnuje. Jedinou možnosťou, ako vyriešiť a aspoň dočasne stabilizovať popísanú situáciu, je nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré ako súdne rozhodnutie bude otec nepochybne rešpektovať. Neistotou a obavou trpí nielen matka, ale predovšetkým maloleté dieťa, ktoré je situáciou, napätými vzťahmi medzi rodičmi, neustále sa meniacimi podmienkami a rozsahom a realizovaného styku s otcom, o ktorom sa dozvedá na poslednú chvíľu, viac ako len zmätené a neisté. 11. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa§ 65 a § 66 a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) uznesenie okresného súdu podľa § 388 zmenil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. 12. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nerozhodol správne, keď neprihliadol na najvyšší záujem dieťaťa, pričom závažné skutočnosti nepovažoval za dôležité, zároveň nesprávne aplikoval príslušné právne normy. 13. Podľa § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 324 ods. 1 pred začatím konania súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. V zmysle § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Súd nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (§ 328 . 14. Podľa článku 4 platiť, že ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme. Citované ustanovenie korešponduje Dohovoru o právach dieťaťa (oznámené pod číslom 104/1991 Zb.), ako medzinárodný dokument, ktorý po jeho podpísaní a ratifikovaní zaväzuje aj Slovenskú republiku, a rámcovo vymedzuje základné zásady, ktorých cieľom je poskytovať ochranu dieťaťu v rôznych oblastiach jeho života a jednou z takýchto oblastí je aj občianske súdne konanie. Podľa článku 3 Dohovoru musí byť pri akejkoľvek činnosti súdu, ktorá sa týka maloletých

detí, prvoradým kritériom záujem dieťaťa. Záujem dieťaťa zabezpečujú predovšetkým hmotnoprávne ustanovenia, najmä Zákona o rodine. Úlohou súdu preto je v každom konaní dôkladne skúmať hmotnoprávne predpoklady pre vydanie rozhodnutia vo veci. Súd je povinný vždy prihliadnuť na záujem dieťaťa ak rozhoduje o výkone rodičovských práv a povinností (§ 36 Zákona o rodine). 15. Odvolací súd dopĺňa, že v zmysle § 25 Zákona o rodine právo na styk s maloletým dieťaťom načas po rozvode vzniká tomu z rodičov, ktorému dieťa nebolo zverené do výlučnej osobnej starostlivosti, ktoré právo vyplýva z článku 41 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj medzinárodných dohovorov. Dohovor v článku 7 uvádza, že právom dieťaťa je poznať svojich rodičov, má právo na rodičovskú starostlivosť, na zachovanie rodinných väzieb, na výchovu a najmä na právo udržiavať pravidelné osobné kontakty sú s oboma rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom (článok 9). 16. V rozhodovanom prípade bolo manželstvo účastníkov rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 09. marca 2009, č. k.: 24 C 58/2009 - 20, teda v čase, keď matka bola tehotná, teda súd neupravoval styk s maloletým dieťaťom. S tvrdením matky vyplynulo, že otcovi umožňuje styk s maloletým, čo nakoniec vyplýva aj z doloženého dôkazu „ Nezbedník“, z ktorého okrem iného vyplývajú len skutočností, že otec ospravedlnil v horeuvedených dňoch maloletého z vyučovania z rodinných dôvodov. Ako vyplýva z tvrdenia matky, ide o závažnú skutočnosť, keď maloletý sa nemohol dostaviť na vyučovanie z bližšie nerozpísaných rodinných dôvodov, ktoré zrejme spočívajú v tom, že otec nepriviezol dieťa matke podľa vzájomnej dohody v nedeľu, ale svojvoľne určil, kedy dieťa vráti a rozhodol aj o tom, že z tohto dôvodu dieťa nepôjde do školy. 17. Takéto konanie považuje súd za nezodpovedné, a pretože sa opakuje, je potrebné venovať rozlíšil pozornosť, pretože táto skutočnosť naznačuje tendenciou otca dôsledne nedodržiavať dohody či povinnosti. Nie je v záujme dieťaťa, aby nenavštevovalo povinnú školskú dochádzku, a to len z dôvodu, že otec je dodrží dohodu, resp. dieťa vráti matke až vtedy, ako mu to vyhovuje, bez ohľadu na povinnosti dieťaťa. Zmena času, miesta odovzdávania tiež nie je v záujme maloletého dieťaťa, ktoré by malo mať pravidelný režim, pocit istoty. Dieťa nemôže byť vystavené stresu, kedy a ako sa vráti po stretnutí s otcom domov k matke, či pôjde do školy. Cestovanie s dieťaťom o 5 hodine ráno s tým, že následne ide do školy, je absolútne neprípustné. Pokiaľ otec nerešpektuje dohody, môže to mať negatívny vplyv na maloletého, ktorý si môže tieto návyky osvojiť, čo sa môže neskôr prejaviť s ťažkosťami pri jeho výchove. Skutočnosť, že otec komunikuje s maloletý mobilom, vzhľadom na súčasnú technickú vyspelosť detí, nie je závadná, ale pokiaľ nekomunikuje s matkou, predovšetkým pokiaľ ide o odovzdanie či prevzatí dieťaťa, ide o závažný problém, ktorý v budúcnosti môže vyústiť do väčších problémov. Podľa tvrdenia matky už v súčasnosti viazne vzájomná komunikácia, ktorá je nevyhnutná pre komunikáciu medzi rodičmi, ktorá nebude mať negatívny doklad na maloleté dieťa. 18. Odvolací súd je preto toho názoru, že vzhľadom na vznikajúce prvotné problémy je potrebné okamžite upraviť pomery z dôvodu stabilizácie vzťahov medzi rodičmi, ale aj vo vzťahu k dieťaťu. V najlepšom záujme maloletého dieťaťa je, aby situácia bola stabilizovaná, aby komunikácia medzi rodičmi bola na slušnej úrovni, aby sa dodržiavali dohody a boli rešpektované najlepšie záujmy maloletého dieťaťa. Rozhodne nie je v záujme dieťaťa konfrontačný postoj rodičov, robenie si napriek, netolerantnosť, pretože to má negatívny doklad na zdravie maloletého dieťaťa. 19. V rozhodovanom prípade nejde o žiadny z predpokladov upravených v paragrafoch 365, 366 a 367 CMP. V takomto prípade sa aplikuje § 325 ods. 1 CSP, ktorý len príkladmo upravuje a vymenúva možnosti nariadenie neodkladného opatrenia, čo je vyjadrené slovkom „najmä “. Podľa článku 4 ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu v posudzovanej právnej veci. Tomu korešponduje taktiež článok 4 CMP. 20. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia a uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote návrh vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalo úpravu pomerov medzi stranami. Podľa § 337 ods. 1 ak súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať návrh vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie návrhu súd neurčuje. Neodkladné opatrenia sa nemusia nevyhnutne spájať s konaním vo veci samej a upúšťa sa od dočasnosti predbežných opatrení, zakotvenej v predchádzajúcej právnej úprave podľa Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 334 súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 21. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 , môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 , rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 .