Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/321/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členov senátu JUDr. Daše Kontríkovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: AB 1 B. V., Amsterdam, Strawinskylaan 933, 1077XX, Holandské Kráľovstvo, zastúpenej splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47234679, proti žalovanému: I. V., nar. XX. O. XXXX, trvalo bytom N. L. XXX, o zaplatenie 138,88 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo 17. februára 2015 č. k. 9C/534/2014-32 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti veci samej a v časti o náhrade trov konania p o t v r d z u j e a v napadnutej časti neplatnosti zmluvnej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti ho r u š í.

II. Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 12,26 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 12,26 eur od 13.11.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku; II. vo zvyšku žalobu zamietol; III. žalovanému náhradu trov konania nepriznal; IV. určil, že zmluvná podmienka uvedená vo všeobecných úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. v ustanoveniach § 3 hlavy 17 V prípade omeškania s úhradou splátky , splátky RÚ I či RU II, alebo zmluvných pokút alebo platieb podľa hlavy 7 § 7, je klient povinný zaplatiť spoločnosti úrok z omeškania v zákonnej výške. V prípade omeškania z úhradou splátky úveru dlhšieho ako 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 15% a v prípade splátky RU I. alebo RU II. 8% z čiastky, z ktorej úhradou je v omeškaní. Ustanoveniami o zmluvnej pokute v týchto UP nie sú žiadnym spôsobom dotknuté nároky spoločnosti voči klientovi na náhradu škody v plnej výške popri zmluvnej pokute (za škodu vzniknutú spoločnosti sú považované najmä náklady uhradené spoločnosťou externým agentúram spolupracujúcim so spoločnosťou na vymáhaní dlžnej pohľadávky súdne) rozhodcovské (arbitrážne poplatky atď.) s tým, že spoločnosť je oprávnená stanoviť výšku týchto poplatkov v sadzobníku paušálne). Spoločnosť je oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na zákale tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 4Eur, v prípade prvej upomienky a 12 Eur v prípade druhej a ďalšej upomienky. Upomienku je spoločnosť oprávnená poslať taktiež prostredníctvom telefonického spojenia GSM technológie, SMS správ a internetu. Spoločnosť je oprávnená zmluvnú pokutu, úrok z omeškania, či poplatok za upomienku klientovi celkom alebo čiastočne odpustiť," je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust.§ 115a ods. 2, § 200ea O.s.p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); § 9 ods. 2 písm. f/, j/ a k/, § 10

ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia stranami zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“); § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, ods. 4 písm. k/ a ods. 5, § 54 ods. 1 a 2, § 517 ods. 2, § 566 ods. 2 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy stranami) Vecne dôvodil, že strany dňa 22.2.2011 uzavreli písomnú úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v celkovej výške 367 eur, žalobkyňa žalovanému úver v dohodnutej výške poskytla, žalovaný sa zaviazal poskytnutý a čerpaný úver splácať vždy do 15 - teho dňa tohto ktorého mesiaca v 36

- tich mesačných splátkach po 13,83 eur, žalovaný však úver nesplácal riadne a včas, žalovaný z úveru uhradil 354,74 eur. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) bola v zmluve vymedzená od 35,1% do 36,8%, teda nebola uvedená konkrétna výška RPMN a konečná splatnosť nebola vyjadrená dátumom. Vzťah strán posúdil ako vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, vzťah spotrebiteľský zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý sa riadi zákonnými ustanoveniami ZoSÚ a O.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy. a nemôže sa riadiť zákonnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, a to ani v prípade, že by sa na tom strany zmluvne dohodli, takéto dojednanie je podľa zákonných ust. O.z. neprijateľnou podmienkou a ako takou absolútne neplatnou, pričom na dôvod tejto neplatnosti je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti. Predmetnú zmluvu posúdil ako zmluvu typovú, vrátane jej všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli vopred pripravené žalobkyňou bez účasti druhej strany

- spotrebiteľa, pre vopred neurčený, široký okruh spotrebiteľov, pričom konkrétny spotrebiteľ nemal právo zásadným spôsobom do nej zasahovať a prípadne meniť jej podmienky, okrem výšky úveru, prípadne výšky splátok a doby splatnosti. Išlo o formulár zmluvy s jednotlivými vopred pripravenými kolónkami, kde sa vypĺňajú potrebné údaje. Uzavrel, že ide o vzťah občianskoprávny a z už uvedeného vyplýva, že zmluva musí spĺňať zákonom dané podmienky uvedené v ust. § 9 ods. 1 a 2 ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Absencia niektorých má za následok to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, teda bez akéhokoľvek navýšenia, len v hodnote poskytnutej služby, teda výšky spotrebiteľského úveru. Súd prvej inštancie bol názoru, že v danej veci absentuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ a preto sa úver považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov, z ktorého dôvodu je žalovaný povinný žalobkyni zaplatiť len skutočnú výšku poskytnutého úveru bez zmluvných úrokov, prípadne poplatkov. Výška poskytnutého úveru predstavuje sumu 367 eur, podľa splátkového kalendára žalovaný uhradil splátky spolu vo výške 354,74 eur, preto súd prvej inštancie uznal nárok žalobkyne čo do sumy 12,26 eur s príslušenstvom za opodstatnený a v ostatnej časti žalobu zamietol spolu s príslušenstvom. Pokiaľ sa týka dojednaní o zmluvnej pokuty v úverových zmluvných podmienkach ( hlava 17 § 3 ) súd prvej inštancie uviedol, že ide o dojednanie absolútne neplatné, na ktorý dôvod absolútnej neplatnosti musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti aj keď sa toho nikto nedovolá. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 O.s.p., vecne väčším úspechom žalovaného v konaní ako mala žalobkyňa, keď žalovanému žiadne trovy nevznikli, z ktorého dôvodu mu ich neuznal.

2. Proti uvedenému rozsudku podala v zamietajúcej časti veci samej, v časti o určení neplatnosti zmluvnej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti a v časti trov konania včas odvolanie iba žalobkyňa s návrhom na jeho zrušenie v napadnutej časti a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, eventuálne navrhla jeho zmenu v napadnutej časti vyhovením žalobe aj v takejto časti. Odvolanie odôvodnila s poukazom na § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/, f/ a § 221 ods. 1 písm. f/ tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie. S poukazom na § 9 ods. 2 písm. k/ a prílohu bod č. 2 (Opis hlavných vlastnosti spotrebiteľského úveru) ZoSÚ mala za to, že splnila svoju zákonnú povinnosť ak uviedla výšku splátky: mesačná splátka 13,83 eur, počet splátok: 36, frekvenciu splátok: dátum prvej splátky 22.3.2011 a úhradu nasledujúcej splátky vždy do 14. dňa v kalendárnom mesiaci, keď podľa Hlavy 5 § 2 úverových zmluvných podmienok (ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou predmetnej úverovej zmluvy) mal žalovaný možnosť od žalobkyne si kedykoľvek vypýtať výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky. Doba trvania zmluvy aj termín konečnej splatnosti boli tiež uvedené na lícnej strane zmluvy ako lehota splatnosti 14.2.2014. Ročná percentuálna miera nákladov bola uvedená jasne a zreteľne percentuálnym vyjadrením: RPMN 23,6%, keď iba v niektorých zmluvách je vymedzená RPMN „od do“, ale v predmetnej veci tomu tak nebolo. Vytkla súdu prvej inštancie, že sa v odôvodnení rozsudku vôbec nevenoval výrokovej časti o neprijateľných zmluvných podmienkach a neuviedol presvedčivé a

relevantné dôvody vyhlásenia neprijateľných podmienok, rozsudok nie je podľa nej náležite odôvodnený a súd nepostupoval podľa § 157 ods.2 O.s.p., v tejto súvislosti poukázala na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (III. ÚS 328/05, III. ÚS 116/06, III. ÚS 107/07, IV. ÚS 14/07, I. ÚS 265/05, I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08, IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04), čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.7.2010 sp. zn. 2 M Cdo 7/2009 a jeho rozhodnutie sp. zn. 5Oboer 35/2013. Vytkla súdu prvej inštancie, že neuviedol hlavné dôvody zamietavého rozhodnutia resp. ich nerozpísal do takej miery ako sa pri odôvodnení rozhodnutia vyžaduje. Bola presvedčená, že zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach. Podľa jej názoru nie je možné neprijateľnú podmienku vnímať jednostranne, najmä z pohľadu akú majetkovú ujmu bude spotrebiteľ pociťovať, ale je potrebné sledovať aký to bude mať právny následok pre budúce právne vzťahy, ak súd vyhlási takéto neprijateľné podmienky. Predmetná zmluva je celistvá, uzavretá v písomnej forme, keď žiadny právny predpis neustanovuje kde má byť na listine zachycujúcej písomný prejav vôle, umiestnený podpis. Princíp, že text písaný pod podpisom nereprezentuje relevantný prejav vôle osoby, ktorá sa podpísala, sa podľa súdnej praxe i odbornej literatúry vzťahuje bez výnimky iba na niektoré úkony - typicky pre závet. Ohľadne ostatných súkromnoprávnych listín neprevládajú tak prísne požiadavky, napr. súčasťou písomne uzavretej zmluvy sa stávajú aj tie listiny, ktoré sú označené v rámci zmluvných dojednaní za súčasť zmluvného textu, hoci neboli podpísané (NS ČR z 27.3.2008 sp. zn. 26Cdo 2317/2006).

3. Žalovaný odvolací návrh nepodal.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj O. s. p.), keďže podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O. s. p., účinného v čase jeho podania, aktuálne § 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou (predtým účastníkom konania), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O. s. p., akt. § 359 , proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 201 a 202 O. s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p., aj § 127 a § 363 a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/ a f/ O. s. p., akt. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, f/ a h/ , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 212 ods. 1 O.s.p., akt. § 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti veci samej treba navzdory námietkam žalobkyne považovať za vo výroku vecne správny, keď súd prvej inštancie v miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový stav a vec aj správne posúdil po právnej stránke, avšak v napadnutej časti neplatnosti zmluvnej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti je ho potrebné zrušiť. Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľky) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 , odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej inštancie dopĺňa (§ 387 ods. 2 in fine) nasledovné:

5. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, Súd prvej inštancie správne vyhodnotil zmluvu o úvere, uzavretú medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovaným 22.2.2011, ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere a správne aplikoval na dojednané obsahové náležitosti tejto zmluvy ustanovenia ZoSÚ. Dôsledná aplikácia ustanovení ZoSÚ znamená taký výklad právnej úpravy, ktorý je pre spotrebiteľa dostatočne zrozumiteľný a poskytuje mu ochranu pred nevyváženými zmluvnými dojednaniami v spotrebiteľskej zmluve. Ako vyplýva z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ zmluva medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovaným, ktorá neobsahuje označené zákonom stanovené náležitosti, má za následok kvalifikovanie úveru za bezúročný a bez poplatkov. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ide o špeciálnu právnu úpravu absolútnej neplatnosti právneho úkonu v uvedenom rozsahu. Výklad a aplikácia ustanovení ZoSÚ musí byť v súlade so zmyslom a účelom tohto zákona. Tým, že zákon nedodržanie iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné podstatné obsahové náležitosti. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je faktické nerovné postavenie vo vzťahu k profesionálnemu dodávateľovi a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a dostupnosť právnych služieb, ako i možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený a pri uzatváraní zmluvy je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť a to formou obmedzenia autonómie vôle. Tá predstavuje elementárnu podmienku fungovania materiálneho právneho štátu, nie je však úplne absolútna a v rámci spotrebiteľských vzťahov je limitovaná princípom ochrany slabšej strany, teda spotrebiteľa (ktorý koná s dôverou v druhou stranou jej prezentovaný skutkový stav). Z uvedenej koncepcie spotrebiteľského práva vychádzal aj zákon ZoSÚ, ktorý stanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti a to práve tie, ktoré sú uvedené v § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankcie pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje obligatórnu obsahovú náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ, t. j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom a z tohto dôvodu je treba úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Účelom náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ je náležité informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii, pretože inak by nebolo dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu žalobkyne (resp. jej právnej predchodkyne). Uvedené nemožno nahradiť stanovením celkovej výšky splátky. Zmyslu zákonnej úpravy zodpovedá, ak sa každý z atribútov vyjadrený v zákone slovami „suma, počet a termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom (porov. uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/313/2010, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/256/2013). Ak zákon explicitne (výslovne) vymedzuje jednotlivé náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tak tento údaj v zmluve musí byť jednoznačne uvedený a nie je prípustné, aby sa účastník zmluvy k tomuto údaju dopracovával výkladom a výpočtom. Poukaz žalobkyne na ustanovenie § 2 Hlavy 5 úverových zmluvných podmienok splácania úveru nebol náležitý, keďže informovanie spotrebiteľa, že v jednotlivých splátkach je zahrnutá časť úverovej istiny, úrokov, poplatkov za vedenie úverového účtu, príp. iných úhrad predstavuje len druhové pomenovanie zloženia úverových splátok, nie však kvantifikované rozlíšenie týchto súčastí splátky, tak ako to požaduje právna úprava. Oprávnenie spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky je bez právneho významu vo vzťahu

k požiadavke zákonodarcu uviesť v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Každá spotrebiteľská zmluva má vyjadrovať rešpekt k dodržiavaniu všeobecných zásad spotrebiteľského práva, teda aj k obligatórnym náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to dôslednou obsahovou a formálnou úpravou zmluvných podmienok (ktoré nebudú pre spotrebiteľa predstavovať zložitý, ťažko čitateľný a nejednoznačný súbor údajov, ktoré jednotlivo i vo svojom súhrne v dôsledku toho narušujú zmluvnú rovnováhu strán v neprospech spotrebiteľa). Jednoznačnosť a určitosť zmluvných podmienok má zásadne vyvážiť silnejšie postavenie dodávateľa pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy. Logickým a teleologickým výkladom ZoSÚ je potrebné dospieť tiež k záveru, že absencia taxatívne vymedzených náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ kvalifikovaná zákonodarcom ako porušenie povinností, má za následok sankciu. Zákonodarca neuvedenie týchto náležitostí v písomnej úverovej zmluve sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Dôvodom preferovania niektorých obligatórnych náležitostí zmluvy je potreba dosiahnutia rovnovážneho postavenia spotrebiteľa a dodávateľa. Ak má mať podľa zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere písomnú formu, tak logicky by mali byť uvedené v písomnej forme aj jej obligatórne obsahové náležitosti. Niet ale logického dôvodu, aby pre vznik dôsledkov porušenia povinností upravených v § 11 ods. 1 ZoSÚ, požadoval zákonodarca (okrem absencie povinných náležitostí v písomnej zmluve) aj absenciu písomnej formy celej zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ak by zmluva o úvere nemala písomnú formu, bolo by bez právneho významu vôbec sa zaoberať obligatórnymi obsahovými náležitosťami zmluvy). Úmyslom zákonodarcu bolo sankcionovať dodávateľa za nedostatok obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj naplniť požiadavku písomnej formy zmluvy, nie však jej nedodržaním podmieňovať dôsledky porušenia povinností dodávateľa v súvislosti s obsahovými náležitosťami zmluvy. Prioritne bolo potrebné vychádzať zo základnej požiadavky, že každá spotrebiteľská zmluva má vyjadrovať rešpekt k dodržiavaniu všeobecných zásad spotrebiteľského práva, a to náležitou obsahovou aj formálnou úpravou zmluvných podmienok, ktoré jednotlivo i vo svojom súhrne nenarušujú zmluvnú rovnováhu strán v neprospech spotrebiteľa. Práve jednoznačnosť a určitosť zmluvných podmienok má zásadne vyvážiť silnejšie postavenie dodávateľa pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy. K argumentácii žalobkyne poukazujúcej na oboznámenie sa žalovaným so zmluvou o úvere, ktorú podpísal a vzal na vedomie, aj všeobecné obchodné podmienky, ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy vzal na vedomie, je potrebné uviesť nasledovné. Zmluvná sloboda spotrebiteľa pri určovaní, ktoré ustanovenia budú uvedené v zmluve a ktoré vo všeobecných podmienkach (prílohách) je iluzórna, keďže listiny vo formulárovej podobe pripravuje veriteľ. Argument, že spotrebiteľ je slobodný v tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, nie je namieste vzhľadom na to, že v jednotlivých odboroch podnikania postupujú spravidla zmluvní partneri spotrebiteľov obdobne a preto spotrebiteľ, ktorý by sa rozhodol nepristúpiť na vopred pripravené zmluvné podmienky, odsúdil by sám seba k životu mimo bežnú spoločnosť, bez využívania služieb. Nič také po spotrebiteľovi spravodlivo požadovať nemožno. Od jeho zmluvných partnerov však naopak požadovať možno, aby sa vo svojej činnosti správali voči spotrebiteľovi poctivo (uvedené už odznelo v rozsudku Okresného súdu Chebe sp. zn. 15C/410/2009). Súd prvej inštancie uviedol, že úver považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ pre absenciu náležitostí zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ. Sankcia absencie obligatórnych obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere nastala zo zákona, a to už v prípade absencie aj len jednej z obligatórnych náležitostí, v predmetnej veci náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ, preto úver bolo potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov aj v prípade, ak by bola v zmluve uvedená konečná splatnosť úveru a RPMN jednoznačne, presne a určito. Predmetom konania v prejednávanej veci bolo zaplatenie sumy 138,88 eur (istina 50,02 eur, úrok 10,81 eur, zosplatnená istina 78,05 eur), vyčíslený úrok z omeškania 13,61 eur (zo sumy 138,88 eur od 18.9.2013/t. j. od pätnásteho dňa odo dňa odoslania výzvy k splateniu celého úveru/ do 12.11.2014 / t. j. do dňa vyhotovenia žaloby/) a úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 138,88 eur od 13.11.2014 do zaplatenia. Žalobkyňa si neuplatnila zosplatnený zmluvný úrok ani zmluvné pokuty. Právna predchodkyňa žalobkyne poskytla žalovanému úver 367 eur, z histórie splácania vyplýva a medzi stranami ani nebolo sporné, že žalovaný uhradil splátky spolu v sume 354,74 eur, súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že žalovanému zostalo uhradiť zvyšok poskytnutej istiny v sume 12,26 eur (367-354,74=12,26), keďže v zmysle vyššie uvedenej argumentácie je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, preto pokiaľ súd prvej inštancie v časti prevyšujúcej sumu 12,26 eur s príslušným úrokom z omeškania žalobu zamietol ako nedôvodnú, jeho rozhodnutie bolo vecne správne. Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky

povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 163/2015 zo 17. marca 2016). Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolacia námietka žalobkyne, týkajúca sa nedostatku obsahových náležitostí napadnutého rozhodnutia, ako i jeho arbitrárnosti, preto nemohla obstáť, rovnako ako ani argument o porušení práva na spravodlivý proces.

6. Podľa § 53a ods. 1 O. z. ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Podľa ust. § 153 ods. 4 O.s.p. ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne v takomto prípade uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve. V ostatne citovanom ustanovení sa súdu ukladá, aby v súlade s hmotnoprávnym ustanovením § 53a O. z. uviedol vo výroku rozsudku presné znenie podmienky, ktorá bola vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Účelom takého výroku, ktorý môže byť prijatý aj na návrh aj bez návrhu strany

- spotrebiteľa, je to, aby dodávateľovi vznikla povinnosť zdržať sa používania takej podmienky vo všetkých zmluvách so spotrebiteľmi, resp. aj podmienky s rovnakým významom. Túto povinnosť na základe takého výroku môže uplatniť každý spotrebiteľ dotknutý podmienkou opísanou vo výroku takého rozsudku. Podľa ust. § 52 ods. 3 O. z. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv sa týka každého dodávateľa, ktorý je podnikateľským subjektom. Vzhľadom na rozsah uzavierania zmlúv, vždy pôjde o podnikateľské subjekty oprávnené na túto podnikateľskú činnosť (napr. na základe živnostenského oprávnenia). V predmetnej veci nebolo sporné, že dodávateľ, teda právna predchodkyňa žalobkyne (Home Credit Slovakia a.s., Piešťany) postúpila predmetnú pohľadávku na žalobkyňu, ktorá však v tomto zmysle nie je dodávateľom, neposkytla žalovanému úver, z ktorého v tomto konaní uplatňuje nároky a preto nebolo dôvodným, aby súd prvej inštancie bez návrhu vo vzťahu k žalobkyni podľa § 153 ods. 4 O.s.p. uviedol vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve, pretože žalobkyňa nie je dodávateľom vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti. Zároveň je potrebné dodať, že postupom súdu prvej inštancie, ktorý vo vzťahu k žalobkyni určil zmluvnú podmienku z dôvodu neprijateľnosti za neplatnú, sa stráca účel § 153 ods. 4 O.s.p., ktorým je, aby dodávateľovi vznikla povinnosť zdržať sa používania takej podmienky vo všetkých zmluvách so spotrebiteľmi, resp. aj podmienky s rovnakým významom. Takéto vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky by malo význam iba za toho predpokladu, ak by túto neprijateľnú zmluvnú podmienku bola dojednala žalobkyňa a malo by to význam v tom smere, aby ju v ďalšom vo svojich zmluvách nepoužívala.

Odvolací súd zdôrazňuje, že v predmetnej veci žalobkyňa neuplatňovala nárok titulom zmluvnej pokuty a dôvod čiastočného zamietnutia žaloby sa netýkal zmluvnej podmienky uvedenej vo výroku rozsudku súdu prvej inštancie.

7. Odvolací súd riadiaci sa týmito úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti veci samej podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdil, vrátane vecne správneho rozhodnutia o trovách konania pred súdom prvej inštancie. V napadnutej časti neplatnosti zmluvnej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti ho však podľa § 389 ods. 1 písm. d/ zrušil, keďže nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody pre ktoré bolo vydané neexistovali.

8. Podľa § 396 ods. 1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 tak, že procesne plne úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.

9. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 Dovolanie podľa § 421 ods. 1 <. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§ 426 Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1 Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods.2 V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods.2 Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.(§ 430 Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (§ 431 ods. 1 Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods.2 Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435