Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-829-2015.pdf
PDF · 194.14 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/829/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sidónie Sládečkovej, v právnej veci žalobkyne: O. K., narodená XX. XX. XXXX, bytom K. XX, D. D., právne zastúpená: JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom so sídlom Nám. SNP 70/36 Zvolen, proti žalovanej: K. H. A. T., miesto podnikania Beethovenova 3 Nitra, IČO: 40 233 022, zastúpená Mgr. Štefanom Slováčikom, advokátom so sídlom Nitra, Mostná 29, za účasti intervenienta na strane žalovanej: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Dostojevského rad 4 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 58 491 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne a o odvolaní intervenienta proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 16. marca 2015 č.k. 14C/259/2004-1095 v spojení s opravným uznesením zo dňa 30. júna 2015 č.k. 14C/259/2004-1120, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 6284,87 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .
III. V napadnutej časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok vo výške 344,50 eura a trovy konania štátu vo výške 293,32 eura rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1.Napadnutým, v poradí druhým, rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 6384,44 eura a úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1029,42 eura od 01. 01. 2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu žalobkyne zamietol, žalovanej uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 433 eur na účet Okresného súdu Nitra, ako aj trovy konania štátu vo výške 338,59 eura. O náhrade trov konania si vymienil rozhodnúť po právoplatnosti rozsudku. Vykonaným dokazovaním mal preukázaný skutkový stav, podľa ktorého dňa 31. 10. 2002 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola žalobkyňa, ako chodkyňa zranená vozidlom, ktoré viedol W. I.. Z dohody o vykonaní práce mal súd za preukázané, že W. I. bol od 27. 10. 2002 zamestnancom žalovanej. Z technického preukazu motorového vozidla a z nájomnej zmluvy mal za preukázané, že prevádzkovateľom vozidla značky Škoda Felícia Combi EČ R. XXX D. je žalovaná, ako osoba, ktorá mala právnu a faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom. Pri tejto dopravnej nehode utrpela žalobkyňa zranenia, ktoré si vyžiadali liečenie, hospitalizáciu a operácie žalobkyne. Preskúmaním trestného spisu dospel k záveru, že jedinou príčinou dopravnej nehody bola prekročená povolená rýchlosť vozidla v obci a nie je dané zavinenie žalobkyne na tejto dopravnej nehode, z ktorého dôvodu nemal za preukázané splnenie podmienok na aplikáciu ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa sa žalobou (po zmenách) domáhala voči žalovanej náhrady škody vo výške 58 491 eur, z toho náhrada majetkovej škody vo výške 536,74 eura, a nemajetková ujma v sume 57 954,25 eura, ktorá pozostáva z bolestného v sume 6 729,40 eura a zo sťaženia spoločenského uplatnenia v
sume 51 224,85 eura s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1 606,58 eura od 01.01.2012 do zaplatenia. Suma 1 606,58 eura pozostáva zo súm: 536,74 eur (majetková ujma), 382,73 eur (rozdiel medzi základným bolestným 1586,66 a doteraz vyplatenou náhradou za bolestné vo výške 1203,94 eura a 687,11 eura (rozdiel medzi základným sťažením spoločenského uplatnenia 1742,68 eura a doteraz vyplatenou náhradou za sťaženie spoločenského uplatnenia).
1.1.Pri rozhodovaní o výške náhrady škody z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a jeho mimoriadneho zvýšenia, vychádzal súd prvej inštancie zo znaleckého posudku Prof. K.. S. C., CSc. a MUDr. J. W.. Znalec Prof. MUDr. C., CSc., ustálil, že žalobkyňa máva bolesti hlavy pri zmene počasia, pri fyzickej záťaži, pri prudkom otočení hlavy, pri športe, ťažšej práci, bolesti v pravom sánkovom kĺbe pri žuvacích pohyboch, zvýšenú citlivosť až pocity bolesti v pravej polovici tváre. Ďalšie následky spočívajú v deformite pravej polovice tváre (následkom neurogénnej hypotrofie svalstva a zníženého turgoru tvárového svalstva), v jazve nad pravým očným viečkom, bolestiach krčnej chrbtice pri fyzickej záťaži s vystreľovaním bolesti do pravej hornej končatiny hlavne pri elevácii pravej hornej končatiny, bolestiach v oblasti lakťa pri ohýbaní v lakťovom kĺbe pri dvíhaní bremien, v jazve na pravom predlaktí, znížení svalovej sily pravej hornej končatiny a pravej ruky, jazve v podbrušku po operáciách, bolestiach v krížoch pri dlhšom sedení, pri ktorom musí často meniť polohu a posed striedať s postojom, denne musí požívať vankúš na sedenie pre bolesti v oblasti krížovej kosti a kostrče. Znalec tiež akceptoval a súd mal za preukázané častejšie a imperatívne močenie žalobkyne (pri pocite na močenie musí okamžite vyhľadať toaletu inak jej hrozí pomočenie), je viac náchylná na zápaly močového mechúra, bolesti v ľavom kolene, pri zmene počasia aj pri fyzickej záťaži, niekedy i pri bežnej chôdzi, pri chôdzi dole schodmi máva pocit nestability pravého kolena, musí nosiť ortézu často i pri bežnej chôdzi, jazvy na ľavom predkolení a kolene. Ide o súbor následkov ktoré znižujú funkčný stav pohybového aparátu a ďalšie funkčné poruchy. Znalec Prof. MUDr. C., CSc., ustálil bodové ohodnotenie bolestného celkovo počtom bodov 788,75 a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 575 bodov a plné bodové ohodnotenie, ktoré určí znalec z odboru psychiatria. Súd mal zo znaleckého posudku Prof. MUDr. C., CSc., ďalej za preukázané, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne došlo v období vykonania znaleckého posudku MUDr. K., t.j. ku dňu 31. 01. 2009. Súd prvej inštancie na základe vykonaného znaleckého dokazovania považoval za preukázaný základný nárok žalobkyne titulom sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 925 základných bodov. Vyčíslenie sťaženia spoločenského uplatnenia vychádza z krátenia položky bodového hodnotenia MUDr. W. (z 300), a z plného najvyššieho bodového ohodnotenia položky 321. vo výške 400 bodov znalca Prof. MUDr. C. CSc., t.j. 925 bodov, pretože pri hodnotení znalec Prof. MUDr. C. CSc., predpokladajúc najvyššie bodové ohodnotenie položky znalkyňou psychiatričkou, krátil aj svoju najvyššie ohodnotenú položku podľa zásad hodnotenia). Uvedeným bodovým ohodnotením pri hodnote 60,- Sk za bod, súd prvej inštancie ustálil výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 55 500,- Sk (925 x 60 = 55 500). Vzhľadom na už vyplatenú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 31.800,- Sk, zostatkom nároku na základnú sumu sťaženia spoločenského uplatnenia je suma vo výške 23 700,- Sk (t.j. 786,69 eura).
1.2.Súd prvej inštancie k mimoriadnemu zvýšeniu hodnoty náhrady bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia uvádza, že každá ľudská bytosť, ktorá sa rodí s určitou fyzickou a psychickou dispozíciou, je predurčená na svoje individuálne vývinové štádia života. V čase nehody a nasledujúce obdobie života žalobkyne bolo poznačené poškodením jej fyzického ale aj duševného zdravia. Nemožno prehliadnuť psychickú bolesť, ktorú musela prežívať žalobkyňa ako žena v čase, kedy si plánovala založiť rodinu. Na mieste boli otázky spojené so založením rodiny, spojené s budúcim partnerom, s možnosťou riadneho a nekomplikovaného pôrodu, tieto otázky boli určite nielen bolestnými, ale zanechali a predstavovali u žalobkyne aj sťaženie jej uplatnenia v spoločnosti, pretože jej znížená psychická pohoda bezpochyby zasiahla aj jej sebavedomie pri uplatňovaní sa v spoločnosti, čo ju s mierou primeranou súdom ustáleného zvýšenia (podľa § 7 ods. 3 vyhl.), zasiahlo na zníženej možnosti sa uplatniť v spoločnosti. Iste, ďalší priebeh jej anamnézy, čiastočne odstránili pochybnosti o absolútnom spoločenskom vylúčení, pretože si našla partnera a mala s ním dieťa. Pôrod prebehol primerane podmienkam následku úrazu, týkajúcom sa porušenia panvy, avšak indikácie potreby cisárskeho rezu (sekcie) a jeho realizácia v dôsledku následkov nehody zasiahli spôsobom, ktoré by inak nemuseli byť a na takúto indikáciu je potrebné nahliadať ako na mimoriadnu okolnosť týkajúcu sa zdravia žalobkyne. Sťaženie spoločenského uplatnenia v kontúrach mimoriadnosti, súd videl aj v záveroch znalca Prof. MUDr. C. Csc., podľa záverov ktorého, prihliadnuc na obdobie pred pôrodom a na obdobie po pôrode, týkajúce sa nielen jej psychickej pohody, ale tiež funkčných zmien jej zdravotného stavu,
ktoré bolo poznačené predmetnou nehodou. Tak, ako konštatoval znalec, následkom polytraumy sa zdravotný stav žalobkyne oproti stavu pred nehodou výrazne zhoršil. Zranenia zanechali trvalé následky v zmysle anatomických deformít (deformita panvy a panvového kruhu s poruchou statiky, poruchy funkcie kolena, zníženie pohybových aktivít) a duševných porúch v zmysle fóbických prejavov, čo potvrdila znalkyňa MUDr. W., ktoré síce, na rozdiel od prehĺbenej (trvalej) astenizácie žalobkyne, nie je stav bezpodmienečne trvalý, avšak aj tento doposiaľ trvá. Žalobkyňa bola pred dopravnou nehodou mladou ženou, ktorá nemohla tušiť, že v deň dopravnej udalosti sa zmení jej život v každej oblasti. Dopravnou nehodou jej boli spôsobené priame bolesti súvisiace s polytraoumou, ktorú utrpela, ale taktiež bolesti spôsobené liečením úrazov. Žalobkyňa v dôsledku nehody bola operovaná celkovo 6 krát, pričom každá z operácii so sebou priniesla opakované bolesti fyzického a aj psychického rázu. Súd pri hodnotení mimoriadneho zvýšenia bolestného uvádza, že bolesti, typické pre to ktoré poranenie žalobkyne, vyjadrené základným ohodnotením nemohlo primeraným a spravodlivým spôsobom vyjadriť ujmu, ktorú bolo možné v uvedenej bolesti vidieť. Žalobkyňa nie je úplne diskvalifikovaná zo života a ani jej obmedzenie nie je na úrovni absolútne spoločensky vylučujúcich závažných následkov spôsobených zásahom do telesnej integrity (fyzickej a psychickej). Napokon dôkazom toho je skutočnosť, že po nehode a prvotnom zotavení si našla partnera, s ktorým mala dieťa. Dnes je riadne zamestnaná na mestskom úrade, nemá žiadne úľavy v práci, v ktorej sa na jej obmedzenia nenazerá ako na obmedzenia vylučujúce ju z tohto zamestnania. Nemožno tvrdiť, či na základe útrap bolestí a trvalých následkoch fyzického rázu (časté močenie, nutnosť meniť polohy pri sedení, potreba nosenia ortopedických pomôcok, potreba upravenej obuvi) alebo psychického rázu (astenizácia osoby), alebo tiež, ešte v roku 2015, pretrvávajúce špecifické fóbické stavy spojené s dopravou, nemali vplyv na "iný", možno priaznivejší, život bez zdravotných komplikácii, alebo tiež nebudú mať vplyv na kvalitu života po nasledujúce roky života osoby. Aj konštatovanie znalca o progresii bolesti stupňované vekom spojené s opotrebovaním pohybového aparátu a nastupovaním degeneratívnych zmien na pohybovom aparáte, mimoriadnosti tohto prípadu, nasvedčujú. Zostáva faktom, že následky obmedzujú žalobkyňu v športovej činnosti - cvičila aerobic ako cvičiteľka, túto činnosť musela po úraze zanechať, zo športov môže robiť iba plávanie a bicyklovanie, iné športy nie ani rekreačne. Taktiež ju obmedzujú v rodinnom živote - nemôže vykonávať fyzicky náročnejšie domáce práce ako ručné pranie, vešanie záclon, prenášanie ťažších bremien, nosenie nákupov bez toho aby to nemalo vplýva na jej pohodu, ktorú mohla mať bez úrazových následkov. Obmedzenie pretrváva aj v spoločenskom živote - nemôže navštevovať divadlo, koncerty, tanečné spoločenská akcie pretože neobsedí na jednom mieste dlhšiu dobu, nemôže tancovať pre bolesti krížov.
1.3.Žalobkyňa si uplatnila nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady škody týkajúcej sa bolestného vo výške 6 729,40 eura, pričom vo svojich podaniach neuvádzala aký násobok základnej hodnoty bolestného žiada priznať, čo ani nemusela. Zvýšenie bolestného žalobkyňa žiadala pôvodne podaním zo dňa 01. 02. 2011 (č.l.719), pričom poukazovala na konkrétne okolnosti prípadu. Súd vzhľadom na vyššie uvedenú mimoriadnosť (§ 7 ods. 3 vyhlášky) ustálil zvýšenie bolestného na dvojnásobok základnej hodnoty bolestného (788,75b x 60 Sk x2=94 650 Sk, t.j. 3 141,80 eura). Ak by sa mal súd prikloniť k základnému počtu bodov bolestného tak, ako uviedol intervenient na strane žalovaného (teda bez zvýšenia podľa príl. A. zásad čl. I ods. 6 a 7 vyhlášky), potom by konštatoval, že pre mimoriadnosť prípadu je na mieste priznať náhradu za bolesť vo výške 3 141,80 eura, čo je 2,47 násobok základnej sumy bolestného, čo je primerane a spravodlivo vyjadrená suma na náhradu. Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia súd prvej inštancie ustálil mimoriadne zvýšenie na trojnásobok základnej hodnoty sťaženia spoločenského uplatnenia (925b x 60 Sk x3= 166 500,- Sk, t.j. 5 526,78 eura). Intervenient na strane žalovanej čiastočne plnil žalobkyni, a to vo výške 36270,- Sk (1203,94 eura) + 24,65 eura (doplatok na základe rozsudku), celkovo 1228,59 eura z titulu bolestného, a sumy 17 400,- Sk (577,57 eura) + 14 400 Sk (477,99 eura), celkovo 1055,56 eura pre sťaženie spoločenského uplatnenia, potom na základe vyššie uvedeného mala žalobkyňa nárok na priznanie sumy 6384,44 eura (3141,80+5526,78-1228,59-1055,56=6384,44). Súd tiež skúmal, či v danej veci sú podmienky na zníženie náhrady škody podľa § 450 Občianskeho zákonníka. Zníženie náhrady škody podľa uvedeného ustanovenia prichádza do úvahy len z dôvodov osobitného zreteľa. Súd prihliadol na výšku celkového odškodnenia, ako aj na skutočnosť, že na účely povinnej zodpovednej osoby - žalovanej, je povolaný plniť intervenient na strane žalovanej, pričom ide o podnikateľský subjekt, zriadený na účel poistenia a poistných vzťahov, preto uvedená skutočnosť vo vzťahu primárne zaviazanej osobe - žalovanej, podľa názoru súdu, neodôvodňuje moderovať výšku náhrady škody. Vo zvyšku uplatneného nároku vo výške 52 106,56 eura súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
1.4.Žalobkyňa uplatnila úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1606,58 eura od 01.01.2012 do zaplatenia, pričom suma 1606,58 eura pozostávala zo sumy 536,74 eura (majetková ujma), 382,73 eura (rozdiel medzi základným bolestným 52 500,- Sk a vyplatenou sumou 36 270,- Sk, t.j. 382,73 eura), a sumy 687,11 eura (rozdiel medzi základným sťažením spol. uplatnenia 52 500,- Sk a vyplatenou sumou 1055,57 eura). Pokiaľ ide o tú časť uplatneného úroku z omeškania, ktorý sa týka majetkovej ujmy, konkrétne sumy, ktorú súd v tomto rozsudku zamietol, žalobkyňa nemá nárok na úroky z omeškania z tejto sumy, pretože chýba úspech v základe nároku - v istine, preto návrh v časti úrokov z omeškania v tejto časti zamietol. Pokiaľ ide o zvyšok nároku na úroky z omeškania (z rozdielov zaplatených častí bolestného a SSÚ) žalobkyňa, sa o dôvode pre existenciu nároku na úroky z omeškania, kto je povinný ich zaplatiť a najmä ich výšku mohla dozvedieť podaním znaleckého posudku Prof. MUDr. C. CSc., resp. MUDr. W., z ktorých zistila výšku nároku a teda aj výšku rozdielu medzi tým na aké sumy základného bolestného a základného sťaženia spoločenského uplatnenia mala nárok a aké jej boli vyplatené, preto ak uvedené posudky boli podané v roku 2012, resp. 2013, potom uplatnenie týchto úrokov rozšírením návrhu v novembri 2013 (č.l.999), je uplatnením nároku pred jeho premlčaním, s tým že výška nároku 9% je daná kurzom ECB od 14. 12. 2011 vo výške 1% a 8 percentuálnych bodov od 01.01.2012 podľa § 3 vyhl. č. 87/1995 Z.z. účinnej v rozhodnom čase.
1.5.O zaplatení súdneho poplatku súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), podľa ktorého ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca. Z tohto dôdvodu zaviazal žalovanú zaplatiť súdny poplatok za návrh zo súčtu priznaného nároku skorším rozsudkom (15 391,30 Sk, t.j. 510,89 eura) a týmto rozhodnutím podľa položky 1 písm. a) sadzobníka platného v čase začatia konania, vo výške 344,50 eura. Žalobkyňa je podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. od poplatku osobne oslobodená.
1.6.Súd prvej inštancie podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. 06. 2016, ďalej len „OSP“) rozhodol, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, a to z dôvodu rozsiahlosti veci a žiadosti účastníkov.
1.7.O trovách štátu súd prvej inštancie rozhodol podľa § 148 ods. 1 OSP, podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Trovami štátu v tomto konaní sú trovy znaleckého dokazovania, ktoré štát platil v celkovej výške 2 487,82 eura. Trovy platil štát boli platené na základe uznesení, ktorými súd priznal odmeny znalcom (č.l.231, 296, 727, 887, 912, 994, 1020), pričom tieto platil z rozpočtových prostriedkov súdu. Súd zaviazal žalovanú na úhradu trov štátu v sume 293,32 eura, nakoľko neúspech žalovanej bol 11,79 % (pôvodne priznaná suma a napadnutým rozsudkom priznaná suma k celkovo žalovanej sume). Neúspech žalobkyne bol 88,21%, čomu zodpovedá suma 2194,50 eura, teda žalobkyňa by bola povinná znášať trovy štátu v takejto sume, ale nakoľko bola v konaní oslobodená od súdnych poplatkov, súd rozhodol, že v tejto časti znáša trovy konania štát.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním žalobkyňa namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pri nesprávnom postupe v rámci hodnotenia výsledkov dokazovania a rozhodnutie súdu tiež vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie smeruje voči zamietajúcej časti rozsudku. Nesúhlasí so zvýšením bolestného na dvojnásobok základnej hodnoty bolestného, v tejto časti pokladá rozsudok súdu prvej inštancie do značnej miery za nepreskúmateľný a nepresvedčivý, pretože konajúci súd sa iba obmedzil na konštatovanie stanoviska bez toho, aby zdôvodnil a vysvetlil, prečo sa rozhodol pri bolestnom na zvýšenie na dvojnásobok a pri sťažení spoločenského uplatnenia na trojnásobok, resp. 1,5 násobok vzhľadom na rozpory súdu v odôvodnení rozhodnutia. V odôvodnení rozsudku absentuje akýkoľvek preskúmateľný a relevantný výklad týkajúci sa úvahy súdu, na základe ktorej rozhodol o mimoriadnom zvýšení náhrady uplatnenej škody. Odškodnenie žalobkyne pokladá za nedostatočné a neprimerane nízke, nevystihujúce náležite, v plnom rozsahu a miere hlavne osobu žalobkyne, množstvo a intenzitu pretrpenej bolesti, život a možnosti žalobkyne pred úrazom a po úraze. Odvolateľka ďalej opätovne, tak ako v priebehu konania poukázala a v podanom odvolaní uviedla podrobne zranenia, ktoré utrpela, bolesť pri týchto zranenia, prípadné komplikácie. Zdôraznila, že aj 13 rokov po dopravnej nehode, trpí bolesťami hlavy a to pri zmene polohy, prudšom otočení hlavou, má bolesti krčnej chrbtice,
bedrovej chrbtice, bolesti pravej polovice tváre, ľavého kolena pri chôdzi, bolesti krížov, krížovej kosti a kostrče i pri sedení. Nosí ortopedické pomôcky a to ortézu na ľavé koleno, ortopedickú vložku do ľavej topánky, driekový pás pri dlhšej chôdzi pri sedení vankúš na sedenie, nepravidelne užíva analgetiká a dva až trikrát ročne absolvuje ambulantnú rehabilitačnú liečbu, má častejšie a imperatívne močenie, je náchylná na zápaly močového mechúra. Žalobkyňa pri nehode utrpela celkom 18 rôznych poranení, ktoré rôznou intenzitou a na rôznych miestach tela začali súbežne pôsobiť na žalobkyňu, čím znásobovali bolestivosť jej stavu. V súvislosti so sťažením spoločenského uplatnenia opätovne odvolateľka poukázala na následky zranení, na oba znalecké posudky tak Prof. MUDr. C. CSc., ako aj MUDr. W. a nestotožnila sa s výškou náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré trojnásobné zvýšenie nezohľadňuje vzniknuté zranenia, vytrpené bolesti a obmedzenia žalobkyne v bežnom živote. V danom prípade sú u žalobkyne splnené podmienky a predpoklady pre aplikáciu postupu v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. na zvýšenie odškodnenia za bolesť ako aj sťaženie spoločenského uplatnenia. Namieta nedostatočnú preskúmateľnosť výpočtu mimoriadneho zvýšenia škody zo strany súdu titulom bolestného a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia. Na podporu argumentov poukázala odvolateľka na rôzne rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, v ktorých bolo priznané 40 a viac násobné zvýšenie bolestného. V časti majetkovej škody odvolateľka zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach a dôkazoch, pričom nie sú rozdiely medzi položkami, ktoré už boli medzičasom súdom priznané a vedľajším účastníkom odškodnené a položkami, ktoré zostali predmetom konania a súd ich náhradu nepriznal. Namieta odňatie možnosti konať pred súdom, ktorá spočíva v tom, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nezdôvodnil zákonným spôsobom rešpektujúcim právo účastníka konania na spravodlivý proces. Odôvodnenie postupu a napádaného rozhodnutia nespĺňa zákonné požiadavky kladené na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, pretože je protirečivé a nepreskúmateľné. Vytýka tiež súdu prvej inštancie aj nepredvídateľný postup a rozhodnutie, nekorešpondujúce procesnej právnej úprave, keď si súd prvej inštancie nesplnil procesnú povinnosť a nedodržal zákonom predpísaný postup podľa § 118 ods. 2 OSP. Navrhuje, aby odvolací súd opravnému prostriedku v celom rozsahu vyhovel, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zmenil, navrhovateľke priznal náhradu majetkovej ujmy vo výške 536,74 eura, titulom bolestného sumu vo výške 6 729,40 eura a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu vo výške 51 224,86 eura spolu s 9% úrokom ročne zo sumy 1 606,58 eura od 01. 01. 2012 do zaplatenia a náhradu trov konania.
3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním i intervenient na strane žalovanej, Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s., a to proti prvému, tretiemu, piatemu a šiestemu výroku rozsudku v spojení s opravným uznesením, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné. Vytýka nesprávne posúdenie námietky premlčania bolestného v časti sumy prevyšujúcej sumu 328,87 eura, ktorú sumu uznáva a v tejto časti nárok žalobkyne doplatí. Namieta, že žalobkyňa si v pôvodnom návrhu podanom dňa 29. 10. 2004 uplatnila základné bolestné v rozsahu 782 bodov, pričom k rozšíreniu žaloby v tejto časti nároku došlo na pojednávaní dňa 09. 08. 2010, teda po šiestich rokoch od uplatnenia základného bolestného. Ak si v roku 2004 žalobkyňa uplatnila základné bolestné v rozsahu 782 bodov, nič jej nebránilo uplatniť si súčasne aj zvýšenie bolestného z tohto základu. Z uvedeného dôvodu je preto nárok žalobkyne v časti 1584,34 eura nedôvodný. Okrem premlčania nároku nad pôvodne uplatnené základné bolestné v žalobe v roku 2004, neexistujú dôvody pre ďalšie zvyšovanie bolestného na dvojnásobok paušálne vo všetkých položkách, nakoľko ani jeden z lekárskych či znaleckých posudkov v priebehu konania nepristúpil k zvýšeniu bolestného vo všetkých položkách. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie ods. 6 Zásad pre hodnotenie Prílohy k vyhláške č. 32/1965 Zb. a tiež na skutočnosť, že vykonaným dokazovaním žalobkyňa nepreukázala, že by jej bolesti boli v porovnaní s inými pacientmi s obdobnými zraneniami vyššie a intenzívnejšie. Rozhodnutie súdu v časti zvýšenia bolestného na dvojnásobok považuje za nesprávne , nedostatočne odôvodnené a v rozpore s vykonanými dôkazmi.
3.1.V časti sťaženia spoločenského uplatnenia priznal súd prvej inštancie žalobkyni náhradu vo výške 4 471,23 eura, aj keď to výslovne v odôvodnení neuvádzal, je možné to vyvodiť z uvádzaných skutočností. Aj v tomto prípade súd prvej inštancie nesprávne posúdil námietku premlčania, a to sumy 12 696,68 eura, o ktorú žalobkyňa rozšírila žalobný návrh dňa 13. 11. 2013 (z pôvodne uplatnených 662 bodov na 875 bodov pri požadovanom 30 násobku a zohľadnení vyplateného plnenia. Má za to, že o výške škody sa v prípade sťaženia spoločenského uplatnenia poškodený dozvie momentom ustálenia zdravotného stavu, kedy je možné prvý krát vystaviť posudok o tomto sťažení. Ak si súd osvojil závery znalca Prof. MUDr. C. CSc., nie je zrejmé, prečo neprihliadol na záver o ustálení zdravotného stavu ku dňu
31. 01. 2009, nakoľko v opačnom prípade by musel prísť k záveru, že v sume 12 696,68 eura, o ktorú žalobkyňa rozšírila návrh, je jej nárok premlčaný, pretože bol uplatnený po uplynutí dvojročnej subjektívnej doby, ktorá uplynula najneskôr 31. 01. 2011. V časti pôvodne uplatneného žalobného návrhu v počte bodov 662 za sťaženie spoločenského uplatnenia, čo pri hodnote 60 Sk za jeden bod predstavuje sumu 39 720,-- Sk, t.j. 1318,46 eura, nenamieta a v tejto časti vyplatí sumu 262,90 eura. Vytkol súdu prvej inštancie, že pri svojom rozhodnutí dokonca prekročil upravený žalobný návrh, pretože náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia priznal zo základného počtu bodov 925, hoci v poslednej úprave žalobkyňa vychádza z počtu 875 bodov. Odvolanie smeruje v časti sťaženia spoločenského uplatnenia sume 4 208,33 eura. Nesúhlasí so zvýšením náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na trojnásobok, nakoľko v porovnaní s pôvodným žalobným návrhom sa dôvody uvádzané žalobkyňou javia absolútne neaktuálne a nepreukázané. Žalobkyňa sa po dopravnej nehode vydala, otehotnela, porodila dieťa, rozviedla sa, presťahovala sa a osamostatnila. Nie je uznaná za osobu so zmenenou pracovnou schopnosťou, ani jej nebol priznaný invalidný dôchodok, pracuje na plný pracovný úväzok, stará sa o maloleté dieťa, ktoré má zverené do výchovy. V čase dopravnej nehody mala žalobkyňa 30 rokov, nemala vysokoškolské vzdelanie, keď štúdium na vysokej škole začala a predčasne ukončila aj pred dopravnou nehodou aj po nej na inej vysokej škole. Športové aktivity vykonávala len na rekreačnej úrovni. V rozpore s tvrdeniami žalobkyne o nemožnosti dlhšieho sedenia na jednom mieste, sú závery znalca MUDr. P., ako aj znalkyne MUDr. W., ktorá v znaleckom posudku na strane 16 uviedla, že žalobkyňa vydržala sedieť na jednom mieste bez prerušenia počas celého vyšetrenia trvajúceho cca 1,5 hodiny. Zdôraznil, že už samotné základné bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia predstavuje odškodnenie nepriaznivých dôsledkov pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. V žiadnom prípade iba existencia trvalých následkov nemôže byť dôvodom na ďalšie zvyšovanie sťaženia spoločenského uplatnenia. Z tohto dôvodu nie je správny záver súdu o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa a trojnásobné zvýšenie náhrady nie je vôbec primerané.
3.2.Nestotožnil sa ani s priznaným úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1029,42 eura od 01. 01. 2012 do zaplatenia. V tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nepreskúmateľný, pretože nie je vôbec odôvodnené z čoho súd usudzuje omeškanie žalovaného od 01. 01. 2012. Žalobkyňa si svoje nároky neuplatnila mimosúdne ani voči žalovanému a ani voči vedľajšiemu účastníkovi. Na jednej strane súd tvrdí, že až zo znaleckého posudku Prof. MUDr. C. CSc., a MUDr. W. sa dozvedela žalobkyňa o tom, že má na úroky nárok, keď tieto posudky boli vypracované v roku 2013, ale žalovaný bol v omeškaní už od 01. 01. 2012. Namieta tiež nesprávne posúdenie námietky premlčania v časti úroku z omeškania. Vytýka súdu prvej inštancie, že opomenul aplikovať ustanovenie § 7 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb., z ktorého vyplýva, že celková výška za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 120 000,-- Sk, z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 36 000,-- Sk. O plnení pri bolestnom nad sumu 36 000,-- Sk musí rozhodovať súd podľa § 7 ods. 3 cit. Vyhlášky. Vedľajší účastník plnil už titulom bolestného sumu 1 228,59 eura (37 012,60 Sk), teda o ďalšom prípadnom plnení musí rozhodnúť súd. Vzhľadom k tomu sa žalovaný nemohol dostať v časti bolestného do omeškania s plnením pred právoplatným rozhodnutím súdu aj z týchto dôvodov. Žiada preto napadnutý prvý výrok rozsudku súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 591,77 eura, v časti sumy 5792,67 eura žalobu žalobkyne zamieta a v časti úroku z omeškania 9% ročne zo sumy 1029,42 eura od 01. 01. 2012 do zaplatenia žalobu zamieta. Zároveň žiada prehodnoť aj dotknuté výroky o trovách konania.
4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu intervenienta vyjadrila súhlas s podaným odvolaním a tiež s dôvodmi uvádzanými v tomto odvolaní. K odvolaniu žalobkyne uviedla, že s týmto nesúhlasí a považuje ho v celom rozsahu za nedôvodné. Navrhuje odvolaniu intervenienta v plnom rozsahu vyhovieť.
5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu intervenienta proti napadnutému rozsudku, jeho dôvody považuje za značne zavádzajúce a účelové, nekorešpondujúce so skutkovým a právnym stavom. K intervenientom uplatnenej námietke premlčania konštatovala protirečivosť tvrdení intervenienta v otázke ustálenia zdravotného stavu žalobkyne. Zo znaleckého posudku Prof. MUDr. C. CSc., vyplýva, že k ustáleniu zdravotného stavu došlo ku dňu 31. 01. 2009, žalobkyňa utrpela rozsiahle mnohopočetné poškodenie zdravia, rozsah ktorého bol verifikovaný štyrmi znaleckými posudkami, pričom posledný bol po ustálení zdravotného stavu žalobkyne (č. 04/2012). Opätovne poukázala na bolestivosť týchto zranení, ktorá sa prejavuje aj po 13 rokoch od utrpenia zranení. Nesúhlasí s tvrdením intervenienta, že súd okrem znaleckého posudku Prof. MUDr. C. CSc., neprihliadol na iné vykonané dôkazy, hoci
ich mal k dispozícii, pričom konštatuje, že na strane 14 rozsudku sa nachádza dostatočné ozrejmenie úvah a dôvodov, ako súd postupoval pri hodnotení jednotlivých vykonaných dôkazov a prečo svoje rozhodnutie oprel hlavne o znalecký posudok Prof. MUDr. C., CSc. Súd v zmysle § 132 OSP prihliadol na všetky relevantné dôkazy jednotlivo a vo svojom súhrne, pričom z časového hľadiska pri zisťovaní bodového ohodnotenia nárokov primárne vychádzal z naposledy vykonaných posudkov z dôvodu ich sumarizačného charakteru, v dôsledku ustáleného zdravotného stavu žalobkyne v čase ich realizácie a diferenciácie odborností toho ktorého znalca. Z týchto dôvodov považuje za dôvodné a opodstatnené zvýšenie odškodnenia za bolestné na sumu 3 729,40 eura s odpočítaním už poskytnutého plnenia zo strany intervenienta.
6.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalobkyne a intervenienta podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a odvolanie intervenienta je dôvodné čiastočne, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
7.V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol podľa procesných ustanovení zákona číslo 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon číslo 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 7.1.Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
7.2.V danej veci odvolací súd rozhodoval o odvolaní podanom žalovaným proti rozsudku súdu prvej inštancie, v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku.
8.Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobkyne, ktorá sa poslednou zmenou žalobného petitu, pripustenou súdom prvej inštancie uznesením zo dňa 22. 02. 2014 č.k. 14C/259/2004-1005, domáhala zaplatenia sumy 58 491 eur, z toho majetkovej ujmy v sume 536,74 eura, nemajetkovej ujmy v sume 57 954,25 eura, ktorá pozostáva z bolestného v sume 6 729,40 eura, vychádzajúc z počtu bodov 788,75 a zo sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 51 224,85 eura, vychádzajúc z počtu bodov 875. Zároveň sa domáha i úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1 606,58 eura od 01. 01. 2012 do zaplatenia, pričom suma 1606,58 eura pozostáva zo sumy 536,74 eura z titulu majetkovej škody, zo sumy 382,73 eura čo predstavuje rozdiel medzi základným bolestným 1586,67 eura a doteraz vyplatenou náhradou za bolestné v sume 1203,94 eura a zo sumy 687,11 eura, ktorá predstavuje rozdiel medzi základným sťažením spoločenského uplatnenia v sume 1742,68 a doteraz vyplatenou sumou vo výške 1055,57 eura.
8.1.Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 6 384,44 eura s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1029,42 eura od 01. 01. 2012 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol. Ustálil zvýšenie bolestného na dvojnásobok základnej hodnoty bolestného (788,75 bodov x 60 x, = 94650 Sk, t.j. 3141,80 eura. Z tohto intervenient čiastočne plnil v sume 1228,59 eura, k doplateniu zostala suma 1913,22 eura. V časti sťaženia spoločenského uplatnenia po vykonanom dokazovaní ustálil mimoriadne zvýšenie na trojnásobok základnej hodnoty, t.j. 925 bodov x 60 je 166 500, -- Sk, t.j. 5 526,78 eura. V tejto časti intervenient plnil celkom v sume 1055,56 eura, k doplateniu zostala suma 4 471,22 eura, spolu 6384,44 eura. S týmto rozhodnutím sa nestotožnila ani žalobkyňa a ani intervenient na strane žalovaného.
8.2.Žalobkyňa nesúhlasila s dvojnásobným mimoriadnym zvýšením bolestného a s trojnásobným mimoriadnym zvýšením základnej hodnoty sťaženia spoločenského uplatnenia, domáhajúc sa v prípade
bolestného zaplatenia sumy 6729,40 eura a v prípade sťaženia spoločenského uplatnenia 30 násobného zvýšenia základného bodového hodnotenia. Intervenient nesúhlasil ani s dvojnásobným zvýšením bolestného a ani s trojnásobným zvýšením základnej hodnoty sťaženia spoločenského uplatnenia, majúc nárok žalobkyne za premlčaný.
9. Vzhľadom k tomu, že v konaní na strane žalovaného vystupoval vedľajší účastník, ktorý vstúpil do konania na základe uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 01. 04. 2005 č.k. 14C/259/2004-94, nový Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016 inštitút vedľajšieho účastníctva nepozná, bolo potrebné skúmať, či Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00151700, spĺňa podmienky intervenienta podľa § 81 a nasledujúce Civilného sporového poriadku. Odvolací súd dospel po preskúmaní spisového materiálu k záveru, že Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. spĺňa podmienky uvedené v ustanovení § 81 CSP, nakoľko má právny záujem na výsledku konania, keďže plnila a plní za žalovanú z titulu poistenia.
10.Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
Podľa § 2 ods. 1 Vyhlášky ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov číslo 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečení alebo odstraňovaním jeho následkov a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.
10.1.Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju a to v rozsahu v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
10.2.Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky, výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 30 Sk za jeden bod.
Podľa § 7 ods. 2 citovanej vyhlášky, celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 120 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 36 000 Sk.
Podľa § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky, v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.
11. Odškodňovanie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia má osobitné miesto v komplexe súkromnoprávnych nárokov subjektu, ktorému bola spôsobená škoda na zdraví. Občiansky zákonník v ustanovení § 444 <. priznáva jednorazové odškodnenie vytrpených bolestí a sťaženia spoločenského uplatnenia. Vyhláška č. XX/XXXX Zb. <.vlášť upravuje podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie bolesti a zvlášť podmienky pre odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Rovnako osobitne stanovuje zásady pre hodnotenie oboch druhov odškodnenia. Priznanie nároku na náhradu za bolesť nie je podmienené priznaním nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia a naopak. Vo výnimočných prípadoch, hodných mimoriadneho zreteľa, môže súd odškodnenie primerane zvýšiť nad stanovené najvyššie sadzby odškodnenia bez akéhokoľvek obmedzenia, hlavne bez ohľadu na základný počet bodov zistený lekárom v zmysle zásady plnej a tým i spravodlivej nápravy a to podľa vlastnej úvahy.
12. Po preskúmaní spisového materiálu, rozsudku súdu prvej inštancie, odvolania žalobkyne a intervenienta, ako aj konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v danej veci vykonal dostatočné a úplné dokazovanie, dokonca i správne v danej veci aplikoval právny predpis, a to tak Občiansky zákonník (ustanovenia § 427 ods. 1, ods. 2, § 442 ods. 1, § 443, § 444, § 446, § 449), ako Vyhlášky ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov číslo 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhláška“), keďže ku vzniku škody došlo dňa 31. 10. 2002, teda za účinnosti tejto vyhlášky. Vyhláška č. 32/1965 Zb. bola zrušená zákonom číslo 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01. 08. 2004, pričom podľa § 11 prechodných a záverečných ustanovení tohto zákona, na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.
13.Vzhľadom k tomu, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie, ktorý v danej veci vykonal rozsiahle a dostatočné dokazovanie, dospel k záveru, že nie je potrebné ani doplniť a ani zopakovať dokazovanie, keďže zo strany súdu prvej inštancie došlo iba k nesprávnemu určeniu (výpočtu) počtu bodov a to za situácie, že súd prvej inštancie aj správny právny predpis v danej veci aplikoval (Občiansky zákonník a Vyhláška č. 32/1965 Zb.), preto nepovažoval za potrebné upozorniť strany konania na možnosť zmeny právnej kvalifikácie, keďže inú právnu normu odvolací súd neaplikoval.
14. Za situácie, že odvolací súd sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie, tento nepovažoval za potrebné doplniť a ani zopakovať dôkazy, preskúmal napadnutý rozsudok z titulu odvolacích dôvodov a dospel k záveru o potrebe zmeny tohto rozsudku. Súd prvej inštancie vychádzal pri určení náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia zo záverov znaleckého posudku Prof. MUDr. S. C., CSc., ktorý v závere ustálil bolesť žalobkyne na 788,75 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 575 bodov s tým, že k tomuto je potrebné pripočítať plné bodové ohodnotenie znalca z odboru psychiatrie. Znalkyňa MUDr. J. W., psychiatrička, v podanom znaleckom posudku ustálila bodové ohodnotenie - vážne duševné poruchy po iných poraneniach okrem poranenia hlavy na 300 bodov. Následne žalobkyňa, vychádzajúc z týchto znaleckých posudkov, písomným podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 13. 11. 2013 (č.l. 999 spisu) požiadala súd o pripustenie zmeny žalobného návrhu, pričom vychádzala z počtu bodov bolestného vo výške 788,75 a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 875. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 22. 02. 2014 č.k. 14C/259/2004-1005 aj pripustil.
14.1.Podľa § 216 ods. 1 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
14.2.Taktiež za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, do 30. 06. 2016), ustanovenie § 153 ods. 2 OSP upravovalo, že súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.
14.3.Z dispozičného princípu vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej i právnej stránke a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú. Napriek tomu, že znenie zákona to neuvádza, bude nepochybné, že zásada viazanosti súdu petitom (tzv. zásada ne ultra petitum), bude nepochybne vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než ktorého sa účastníci domáhali. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než ako bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Výnimku z tejto zásady pozná zákon iba v dvoch prípadoch, a to ak ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu a ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. V tomto prípade ide o prípady, keď vzájomné práva a povinnosti medzi účastníkmi konania sú upravené kogentnou hmotnoprávnou normou, ktorú je súd povinný v konaní rešpektovať.
14.4.Ak teda v predmetnej veci súd prvej inštancie konal o zmenenom žalobnom petite žalobkyne, ktorý pripustil a v ktorom žalobkyňa žiadala priznať náhradu škody za bolesť, ktorú znalec určil počtom bodov 788,75 a sťaženie spoločenského uplatnenia bolo určené znalcami na celkom 875 (575 a 300), správne súd prvej inštancie určil náhradu za bolesť v základnom bodovom ohodnotení vo výške 788,75 bodov. Nesprávne však postupoval pri určení počtu bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia, keď
vychádzal pri určení náhrady z celkového počtu bodov 925. Znalec Prof. MUDr. C. CSc., v podanom znaleckom posudku sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne ohodnotil počtom bodov 575 s tým, že k tomuto je potrebné pripočítať plné bodové ohodnotenie znalkyne z odboru psychiatria (MUDr. W.), ktorá výšku sťaženia spoločenského uplatnenia ohodnotila na celkový počet bodov - 300. Spolu teda sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje súhrn 875 bodov. Napriek tomu, že žalobkyňa v tomto smere aj upravila žalobný petit, súd prvej inštancie nedodržal zásadu upravenú v ustanovení § 216 ods. 1 CSP o viazanosti žalobným petitom a priznal viac, ako žalobkyňa žiadala, prekročil teda nedôvodne žalobný petit a priznal viac, ako bolo žalobným petitom žiadané.
14.5.Z uvedeného dôvodu, keďže odvolací súd iba v súlade so žalobným petitom upravil základný počet bodov, preukázaný v rámci dokazovania na súde prvej inštancie a následne matematicky (za každý bod 60 eur), upravil výšku náhrady škody, zmenil vo vyhovujúcej časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP, pričom v tejto časti nepovažoval za potrebné doplniť ani zopakovať dôkazy.
15.Žalobkyňa sa poslednou úpravou žalobného petitu domáhala mimoriadneho zvýšenia náhrady škody týkajúcej sa bolestného vo výške 6729,40 eura. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni náhradu za bolesť vo výške dvojnásobku základnej hodnoty bolestného, t.j. vo výške 3141,80 eura (za 788,75 bodov x 60 Sk za jeden bod je 94 650,-- Sk, t.j. 3141,80 eura). Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku dostatočne a rozsiahle odôvodnil a uviedol aj svoje úvahy (predovšetkým na strane 20, 21 a 22 rozsudku), akými sa riadil pri určení násobku mimoriadneho zvýšenia bolestného. Vychádzal pritom zo záverov znaleckého posudku Prof. MUDr. C. CSc., a konštatovaním, okrem iného, že žalobkyňa nie je úplne diskvalifikovaná zo života ani jej obmedzenie nie je na úrovni absolútne spoločensky vylučujúcich závažných následkov spôsobených zásahom do telesnej integrity. Dôkazom toho je skutočnosť, že po nehode a prvotnom zotavení si našla partnera, mala dieťa, rozviedla sa a v súčasnej dobe sa o dieťa sama aj stará, je riadne zamestnaná na mestskom úrade a nemá žiadne úľavy v práci. Na druhej strane správne poukázal na pomerne rozsiahle zranenia, majúce aj trvalé následky, ktoré v dostatočnej miere odôvodňujú mimoriadne zvýšenie odškodnenia.
15.1.Odvolací súd sa s týmto rozhodnutím súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil, stotožnil sa i s odôvodnením dvojnásobku zvýšenia bolestného, majúc za preukázanú primeranosť a dôvodnosť tohto mimoriadneho zvýšenia. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd iba poznamenáva, že v súlade s ustanovením § 7 ods. 3 vyhlášky mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch, t.j. prípadoch hodných osobitného zreteľa. Súd ich môže v týchto prípadoch primerane zvýšiť nad stanovené najvyššie sadzby odškodnenia, avšak takéto zvýšenie vykonané v rámci voľnej úvahy súdu musí byť vždy náležite odôvodnené s prihliadnutím k mimoriadnej povahe a okolnostiam konkrétneho prípadu.
15.2.V danom prípade súd prvej inštancie dostatočným spôsobom odôvodnil dvojnásobné mimoriadne zvýšenie bolestného, odvolací súd sa s týmto zdôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a taktiež dospel k tomu záveru, že napriek tomu, že žalobkyňa si nepochybne vytrpela opakované bolesti tak fyzické, ako aj psychické, utrpené zranenia, majúce aj trvalé následky, ju však nediskvalifikovali ani z osobného, spoločenského či pracovného života, keď po týchto útrapách sa vydala, mala dieťa, rozviedla sa a sama v súčasnej dobe dokáže poskytnúť dieťaťu osobnú starostlivosť, riadne pracuje, nebola jej znížená pracovná schopnosť a nemá v pracovnom prostredí žiadne úľavy. Práve trvalé následky zranení, či už fyzické, ale aj psychické, ktoré u žalobkyni pretrvávajú aj v súčasnej dobe (na ktoré poukázal aj súd prvej inštancie), majú za následok aplikáciu ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky a následné mimoriadne zvýšenie bolestného na dvojnásobok základného bodového hodnotenia. Zvýšenie bodového hodnotenia na sumu 6729,40 eura, ako požadovala žalobkyňa v priebehu konania na súde prvej inštancie a zotrvala na tomto aj v podanom odvolaní, odvolací súd nevidel dôvod, keďže sa v plnom rozsahu stotožnil so zdôvodnením priznaného dvojnásobného mimoriadneho zvýšenia súdom prvej inštancie a odvolací súd iba odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti.
16.V časti mimoriadneho zvýšenia spoločenského uplatnenia, súd prvej inštancie nesprávne vychádzal z počtu bodov 925, keď sama žalobkyňa si uplatnila nárok, vychádzajúci z počtu bodov 875, ktorý počet bodov určili znalci v podaných posudkoch. Keďže súd prvej inštancie nedodržal zásadu viazanosti žalobným návrhom, odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že vychádzal z počtu bodov 875. Na druhej strane však trojnásobok mimoriadneho zvýšenia ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, tak, ako ho priznal súd prvej inštancie, považoval za správny a
dôvodný. V časti odôvodnenia trojnásobku mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, ktorý riadnym spôsobom a v dostatočnej miere toto zvýšenie zdôvodnil a ďalej na toto odôvodnenie iba poukazuje. 16.1.Na zdôraznenie správnosti trojnásobného zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia odvolací súd iba dodáva, že náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia určená na základe počtu bodov ustanoveného v lekárskom posudku, predstavuje jednorazové odškodnenie za nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho osobných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Výška konkrétneho odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia závisí teda jednak od ohodnotenia v lekárskom posudku, jednak od toho, či a v akom rozsahu a s akými prejavmi došlo k zmene stavu pred vznikom škody a po ňom. Pre správne určenie výšky tohto odškodnenia je nevyhnutné najskôr zistiť, aké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti pred vznikom škody a aké predpoklady má po vzniku škodlivej udalosti. Z porovnania týchto predpokladov možno potom vyvodiť záver, či a do akej miery boli touto udalosťou zúžené alebo stratené možnosti uplatnenia sa v živote a v spoločnosti. Zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia nad ustanovené najvyššie pomery odškodnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky, je prípustné len v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy zapojenie poškodeného do spoločenského (napr. kultúrneho, športového, politického) života je v dôsledku poškodenia zdravia veľmi výrazne obmedzené alebo úplne stratené v porovnaní s jeho významný aktivitami pred vznikom škody.
16.2.V danej veci súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o mimoriadnom zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia založil na jednej strane na konštatovaní, že žalobkyňa nie je úplne diskvalifikovaná zo života a ani jej obmedzenie nie je na úrovni absolútne spoločensky vylučujúcich závažných následkov, čoho dôkazom je skutočnosť, že po nehode a zotavení si našla partnera, s ktorým mala dieťa, je riadne zamestnaná a nemá žiadne úľavy v práci. Na druhej strane však poukázal na trvalé následky fyzického rázu (časté močenie, nutnosť meniť polohy pri sedení, potreba nosenia ortopedických pomôcok, potreba upravenej obuvi), alebo psychického rázu (astenizáca osoby), fóbické stavy spojené s dopravou, ako aj obmedzenie športovania, vykonávania fyzicky náročnejších domácich prác, nosenie nákupov, prenášanie ťažších bremien, nemožnosť navštevovať divadlo, koncerty, tanečné spoločenské akcie, nemožnosť tancovať (vykonávanie týchto činností pred utrpením zranení bolo u žalobkyne bezproblémové). Všetky tieto pretrvávajúce obmedzenia, ktorými žalobkyňa v súčasnej dobe trpí a ktoré činnosti mohla bez problémov vykonávať pred škodlivou udalosťou, odôvodňujú aplikáciu ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky. Ak za tejto situácie súd prvej inštancie konštatoval dôvodnosť mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške trojnásobku základného bodového ohodnotenia, odvolací súd s týmto záverom iba môže súhlasiť a akceptovať ho.
17.Odvolací súd v tejto súvislosti iba poznamenáva, že už znalec Prof. MUDr. C. CSc., a znalkyňa MUDr. W. v podaných znaleckých posudkoch pri bodovom hodnotení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyni, ako poškodenej, ohodnotili utrpené bolesti, zranenia a následné obmedzenia poškodenej v hornej polovici sadzby bodového hodnotenia, resp. hodnotili ich najvyššou možnou bodovou hodnotou. Žalobkyňou navrhované 30 násobné mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia za daného skutkového stave nie je preto adekvátne a je neprijateľné z dôvodu jeho neprimeranosti. Z tohto dôvodu považuje v tejto časti odvolanie žalobkyne za účelové a nedôvodné.
18.Žalobkyňa ďalej svoje odvolanie zdôvodnila tiež nesplnením povinnosti súdom prvej inštancie a nedodržaním zákonom predpísaného postupu v zmysle § 118 ods. 2 OSP, v čom vzhliadol procesnú nesprávnosť (vadu), ktorá so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci viedla k zmareniu účelu sledovaného týmto zákonným ustanovením. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že citované ustanovenie OSP (§ 118) ukladalo súdu povinnosť oboznámiť účastníkov konania na pojednávaní s predbežným zhrnutím sporných a nesporných skutkových okolností a tiež s predbežným náhľadom súdu na to, ktoré z navrhnutých dôkazov treba vykonať a ktoré vykonané nebudú. Účastníkom, konania sa tým mala vytvoriť možnosť, aby tomu, s čím ich oboznámil súd, prispôsobili ich ďalší procesný postup v konaní. Cieľom ustanovenia § 118 OSP bolo zamerať procesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť účastníkov už počas konania k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Okrem toho cieľom bolo zjednodušiť a zrýchliť konanie tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd nepovažuje za dôležité a nevenovala sa pozornosť bezdôvodným skutkovým tvrdeniam, ktoré sú - podľa názoru súdu - buď nesporné alebo právne bezvýznamné. Uvedené ustanovenie nezakotvuje povinnosť súdu oboznámiť účastníkov konania s
predbežným právnym názorom súdu na vec. Upravuje len postup súdu pri vedení pojednávania a týka sa skutkových okolností, resp. potreby ďalšieho dokazovania a jeho zamerania. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. IV. ÚS 16/2012 konštatoval, že právny názor a hodnotiace úsudky súdu sú vlastné až samotnému rozhodnutiu vo veci, nie však postupu súdu v zmysle § 118 OSP. Porušenie citovaného ustanovenia žiadnym spôsobom nelimituje účastníka pri realizácii jeho procesných práv (napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy). So zreteľom na to, nerešpektovanie § 118 ods. 2 OSP nezakladá procesnú vadu.
18.1.S prihliadnutím na tieto závery, odvolací súd v danej veci, s upriamením pozornosti na predmet konania, ktorým je určenie výšky náhrady škody za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a mimoriadne zvýšenie tejto náhrady škody, nemohol súd neakceptovaním ustanovenia § 118 ods. 2 OSP založiť procesnú vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie. Bodové ohodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia je vysoko odbornou otázkou, na ktorú môže zodpovedať iba znalec, pričom súd z jeho záverov pri rozhodovaní vychádza. Mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia je výslovne na úvahe súdu, odôvodnenie ktorej prináleží až samotného rozhodnutiu v merite veci. Súd nemohol už v priebehu dokazovania oznámiť účastníkom konania svoje prípadné rozhodnutie. Okrem toho, základné aspekty tohto konania, ako utrpené zranenia žalobkyne, existencia nároku na náhradu škody a bolestného nebola v priebehu konania nikým spochybnená a táto bola nesporná. V konaní sa rozhodovalo iba o jej výške, pričom počet bodov bolo závislé na znaleckom dokazovaní a výška mimoriadneho zvýšenia na úvahe súdu. Z týchto dôvodov preto argumentácia žalobkyne o procesnej vade pri nedodržaní ustanovenia § 118 ods. 2 OSP, neobstojí a odvolací súd vyhodnotil tieto dôvody ako účelové a neopodstatnené.
19.Z vyššie uvedených dôvodov sa odvolací súd s dôvodmi žalobkyne, uvádzanými v podanom odvolaní a týkajúcich sa zvýšenia bolestného na dvojnásobok a sťaženia spoločenského uplatnenia na trojnásobok, nestotožnil, tieto neakceptoval a považoval ich za účelové a neopodstatnené. Taktiež ako účelové vyhodnotil poukázanie žalobkyne na rozhodnutia iných súdov, nakoľko vzhľadom na špecifickosť konania nie je možné stotožniť dané konanie s konaniami na iných súdoch.
20.Žalobkyňa v podanom odvolaní namietala nepreskúmateľnosť a prekvapivosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd preto skúmal napadnutý rozsudok aj z hľadiska, či postupom súdu, spočívajúcim v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku, resp. jeho nepreskúmateľnosťou, nebola odňatá možnosť stranám konania konať pred súdom. Zákonné požiadavky na odôvodnenie rozsudkov vyplývali z ustanovenia § 157 ods. 2 OSP (účinný do 30. 06. 2016). Jeho účelom bolo predovšetkým doložiť správnosť rozsudku, zároveň bol aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Ustanovenie § 157 ods. 2 OSP dávalo súdom dostatočný návod na to, ako má byť odôvodnenie rozsudku. Z hľadiska úplnosti odôvodnenia rozsudku sa žiada,, aby odôvodnenie obsahovalo najmä stručné a výstižné prednesy účastníkov a ich konečné návrhy, dôkazy, o ktoré súd oprel svoje skutkové zistenia, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a skutočnosti, ktoré mal preukázané a právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení.
20.1.Zo spisu vyplýva, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol stanoviská procesných strán a ich argumentáciu, rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vychádzal, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil jasný, jednoznačný a presvedčivý právny záver o dôvodnosti návrhu vo vyhovujúcej, ale aj v zamietajúcej časti. Teda odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie zrozumiteľne a podrobne objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, nie je nepreskúmateľné a plne rešpektuje základné právo účastníkov na spravodlivý súdny proces. Ak žalobkyňa v danej veci namietala nepreskúmateľnosť a rozpornosť rozsudku súdu prvej inštancie vo zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia na trojnásobok, resp. 1,5 násobok základného bodového ohodnotenia, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie na str. 18 napadnutého rozsudku hovorí o primeranosti 1,5 násobku sťaženia spoločenského uplatnenia, avšak s poukazom na ustanovenie § 6 ods. 2 vyhlášky a nie s poukazom na ustanovenie § 7 ods. 3 vyhlášky, ktoré mimoriadne (trojnásobné) zvýšenie odôvodňuje na strane 20, 21 a 22 napadnutého rozsudku. Vzhľadom na rozdielnosť aplikácie ustanovení vyhlášky, nejde pritom o nezrozumiteľné, resp. rozporné zdôvodnenie rozhodnutia, ale o zdôvodnenie tejto aplikácie právnej normy.
21.V časti námietky žalobkyne o prekvapivosti rozhodnutia, odvolací súd sa s jej argumentáciou nestotožnil. Pod pojmom „prekvapivé rozhodnutie“ sa rozumie rozhodnutie, ktorým odvolací súd (na rozdiel od súdu prvej inštancie) za rozhodujúcu považoval skutočnosť, ktorú nikto netvrdil alebo nepopieral, resp. ktorá nebola predmetom posudzovania súdom prvej inštancie. Z uvedenej definície „prekvapivého rozhodnutia“ vyplýva, že k tomuto môže dôjsť iba za situácie, že súd založí svoje rozhodnutie na dôkazoch, ktoré v priebehu konania neboli vôbec vykonané a účastníci s nimi neboli oboznámení. V danom prípade však o takúto situáciu nejde, nakoľko účastníci konania (teraz strany konania) boli s vykonanými dôkazmi riadne oboznámení, mali možnosť navrhovať nové dôkazy, resp. tieto súdu prvej inštancie predkladať. Následne súd prvej inštancie dôkazy, ktoré vykonal a s ktorými boli účastníci oboznámení, vyhodnotil, svoje úvahy riadne v napadnutom rozsudku uviedol a zdôvodnil svoje rozhodnutie. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobkyni o prekvapivom rozhodnutí súdu prvej inštancie, a to najmä za situácie, že výška mimoriadneho zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia bola výslovne na úvahe súdu, ktorú prezentuje až v samotnom rozhodnutí v merite veci.
21.1.Vychádzajúc z týchto záverov, odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade právo žalobkyne na riadne odôvodnenie rozsudku porušené nebolo, nakoľko odôvodnenie súdu prvej inštancie vychádza z ústavnej konformnosti výkladu noriem spojených s uplatnením práva na súdnu ochranu, zjavnej správnosti deklarovaných premís a z ich dôvodiacich právnych záverov, čo má dopad na celkovú presvedčivosť rozhodnutia na spravodlivé usporiadanie vzťahov. Za situácie, že napadnutý rozsudok obsahuje jeho podstatné dôvody, je určité, zrozumiteľné, bez vnútorných rozporov a zaujíma stanovisko k podstate dôvodov uvedených v odvolaní (t.j., či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa pre mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky), takéto rozhodnutie nie je neodôvodnenené alebo arbitrárne a preto nie je z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, čo by malo za následok porušenie základného práva alebo slobody. Iba neakceptovanie žalobného návrhu žalobkyne na ňou požadované mimoriadne zvýšenie náhrady škody za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, nemôže byť dôvodom na vznesenie námietky nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti rozhodnutia.
22.V časti námietky žalobkyne, týkajúcej sa nepriznania náhrady za vecnú škodu, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením uvedeným v napadnutom rozsudku súdom prvej inštancie. Vzhľadom na nepreukázanie nákladov na liečenie, ako aj zvyšku časti straty na provízii a v strate zlatého prívesku, súd prvej inštancie správne rozhodol o nepriznaní týchto nákladov žalobkyni. Odvolací súd iba toto rozhodnutie ako vecne správne v tejto časti potvrdzuje a v plnom rozsahu sa stotožňuje aj s odôvodnením tejto časti v napadnutom rozsudku. Dodáva iba, že žalobkyňa skutočne dôkazné bremeno svojich tvrdení neuniesla, z ktorého dôvodu jej tento, ňou požadovaný nárok, priznaný nemohol byť. Taktiež sa odvolací súd stotožnil v plnom rozsahu s konštatovaním, že v časti poštových výdavkov a nákladov na kopírovanie nemal preukázanú príčinnú súvislosť, pričom reťazenie príčinných súvislostí neprimerane nemožno rozširovať až k takýmto výdavkom.
23.Intervenient, ktorý v konaní vystupoval na strane žalovanej, v podanom odvolaní namietal predovšetkým nesprávne posúdenie námietky premlčania súdom prvej inštancie. Námietkou premlčania sa súd prvej inštancie zaoberal prednostne. Po vyhodnotení dôkazov dospel k záveru, že uplatnenie námietky premlčania v konaní, v ktorom už boli nároky zo strany žalobkyne uplatnené, hoc aj dispozične menené v dôsledku viacerých znaleckých posudkov, nie je dôvodné. Premlčanie práva na náhradu škody podľa § 106 Občianskeho zákonníka sa premlčí uplynutím zákonom kvalifikovanej doby, ktorá začína subjektívne plynúť, keď sa poškodený dozvie o škode (o jej výške) a kto za ňu zodpovedá. V danej veci sa žalobkyňa dozvedela o škode a jej výške ďalšími znaleckými posudkami, predloženými v rámci dokazovania, preto nemožno hovoriť o premlčaní nárokov, ktoré uplatnila v priebehu konania. Za situácie, že intervenient na strane žalovanej vzniesol námietku premlčania v konaní, ktoré sa vedie od roku 2004, je potrebné takto vznesenú námietku premlčania hodnotiť ako rozpornú s dobrými mravmi, ktorá nemôže požívať právnu ochranu. Konštatoval tiež, že premlčacia doba neuplynula pri uplatňovaní nároku žalobkyne na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia v konaní, pretože uplatnené dispozičné nároky žalobkyňou boli uplatnené v čase pred uplynutím premlčacej doby počítanej od ustálenia zdravotného stavu žalobkyne.
23.1.Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil a považuje ho za vecne správny. Dodáva iba, že je nesporné, že až znaleckým posudkom Prof. MUDr. C. CSc., ktorý bol súdu prvej inštancie predložený dňa 23. 08. 2012 bolo konštatované ustálenie zdravotného stavu
žalobkyne ku dňu 31. 01. 2009 a podľa záverov znalca o bodovom ohodnotení bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyňa upravila žalobný petit a to písomným podaním dňa 13. 11. 2013. Pri uplatnení nárokov na náhradu škody na zdraví lehota na uplatnenie týchto nárokov (bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, či nároku na náhradu nákladov na liečenie poškodeného), začiatok plynutia lehoty na premlčanie je stanovený okamihom, kedy sa poškodený dozvie o škode a zodpovednej osobe. Ide o tzv. subjektívnu premlčaciu lehotu, pričom tzv. objektívna premlčacia lehota sa v prípade nároku na náhradu škody na zdraví neuplatňuje. V prípade nároku na odškodnenie bolesti a za sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného sa poškodený dozvie o škode v čase, kedy možno objektívne vykonať bodové ohodnotenie bolesti a sťaženia jeho spoločenského uplatnenia; od tohto okamihu plynie subjektívna premlčacia doba. Výška bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vyplýva z lekárskeho posudku, doručeného súdu prvej inštancie v rámci tohto konania dňa 23. 08. 2012. Keďže v danej veci bolo až znaleckým posudkom Prof. MUDr. C. CSc., určené, že k ustáleniu zdravotného stavu došlo ku dňu 31. 01. 2009 a až v tomto znaleckom posudku bolo s konečnou platnosťou ustálené bodové ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, nie je možné hovoriť o premlčaní nároku žalobkyne. Navyše za situácie, že žalobkyňa si svoj nárok na náhradu škody na zdraví uplatnila žalobou podanou na súde prvej inštancie ešte dňa 29. 10. 2004, jej nárok na túto náhradu škody premlčaný nemôže byť. Z týchto dôvodov odvolací súd námietku premlčania, vznesenú opätovne intervenientom aj v podanom odvolaní, neakceptoval a rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval v tejto časti za vecne správne.
24.Intervenient v podanom odvolaní, okrem opätovne vznesenej námietky premlčania vo vzťahu k náhrade škody na zdraví z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, nesúhlasil s mimoriadnym zvýšením bolestného na dvojnásobok, namietajúc, že súd prvej inštancie okrem znaleckého posudku Prof. MUDr. C. CSc., neprihliadol na iné dôkazy a nehodnotil ich vo vzájomných súvislostiach (napr. lekársky posudok o bolestnom MUDr. J., výpoveď žalobkyne dňa 05. 09. 2005, kde výslovne uviedla, že sa nepodrobuje žiadnej liečbe v súvislosti s úrazom, liečba je ukončená a ani neužíva žiadne lieky). Je preto toho názoru, že neexistujú dôvody pre ďalšie zvyšovanie bolestného na dvojnásobok paušálne vo všetkých položkách tak, ako rozhodol súd prvej inštancie.
24.1.Odvolací súd sa s týmto názorom intervenienta nestotožnil, v plnom rozsahu akceptuje záver súdu prvej inštancie a jeho odôvodnenie priznania dvojnásobku mimoriadneho zvýšenia bolestného žalobkyni. Za situácie, že z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že žalobkyňa utrpela pri dopravnej nehode rozsiahle a závažné zranenia, ktoré si vyžiadali liečenie, operačné zákroky a do istej miery majú i trvalé následky tak fyzické, ako i psychické, ktoré boli preukázané závermi znaleckého dokazovania, tieto následky odôvodňujú aplikáciu ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky a priznanie mimoriadneho zvýšenia bolestného na dvojnásobok základného bodového ohodnotenia. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti napadnutý rozsudok aj v dostatočnej a rozsiahlej miere odôvodnil, keď konštatoval, aké zranenia žalobkyňa utrpela, akej liečbe sa podrobila a aké následky tieto zranenia majú pre jej súčasný osobný, spoločenský a pracovný život. Odvolací súd po preskúmaní aj tejto časti napadnutého rozsudku, sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením, ktoré súd prvej inštancie v rozsudku uviedol a preto v tejto časti iba na toto odôvodnenie podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje.
25.Tento istý záver prijal odvolací súd aj pri posudzovaní námietky intervenienta v podanom odvolaní, týkajúcej sa mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré súd prvej inštancie priznal žalobkyni vo výške trojnásobku základného bodového ohodnotenia. Aj v tejto časti súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadnym spôsobom odôvodnil, keď uviedol, aké činnosti žalobkyňa vykonávala pred úrazom, aké je schopná vykonávať po utrpených zraneniach a liečení, aké majú utrpené zranenia dopad na osobný, pracovný, či spoločenský život žalobkyne v súčasnosti. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s trojnásobným mimoriadnym zvýšením sťaženia spoločenského uplatnenia so súdom prvej inštancie, ďalej iba poukazuje na jeho pomerne rozsiahle odôvodnenie v napadnutom rozsudku.
26.Záverom odvolací súd dodáva, že i keď mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky je výlučne na úvahe súdu s prihliadnutím na vykonané dokazovanie, ani toto nemôže byť bezbrehé a nemôže byť neprimerané. Zvýšenie odškodnenia nad ustanovené najvyššie pomery odškodnenia v zmysle tohto ustanovenia je prípustné len v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy zapojenie poškodeného do spoločenského (napr. kultúrneho, športového, politického) života je v dôsledku poškodenia zdravia veľmi výrazne obmedzené
alebo úplne stratené v porovnaní s jeho významnými aktivitami pred vznikom škody. Za situácie, že súd prvej inštancie na tieto zásady prihliadol a nimi sa riadil pri určovaní výšky mimoriadneho zvýšenia, pri konštatácii utrpených zranení, vytrpených bolestí a následkov, ktoré u poškodenej žalobkyni pretrvávajú, následne rozhodol o dvojnásobnom zvýšení základného bodového hodnotenia bolestného a trojnásobnom zvýšení základného bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom svoje úvahy v napadnutom rozsudku aj uviedol a zdôvodnil dostatočným a rozsiahlym spôsobom, nie je dôvod na iné rozhodnutie odvolacieho súdu, ako na potvrdenie tejto časti rozsudku.
27. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorým priznal žalobkyni nárok na úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1029,42 eura od 01. 01. 2012 do zaplatenia. Povinnosť zaplatiť náhradu zodpovedajúcu zvýšeniu odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia (bolesť) podľa ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba splnenia. Až uplynutím tejto doby určenej na splnenie priznanej náhrady, dochádza k omeškaniu dlžníka. Zvýšenie základnej sumy podľa § 7 ods. 3 vyhlášky je otázkou právnou, ktorú môže vykonať iba súd. Preto i povinnosť zaplatiť náhradu zodpovedajúcu ďalšiemu zvýšeniu odškodnenia vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, ktoré je v tomto smere konštitutívne a v ktorom je určená doba splnenia. Až uplynutím takto určenej doby splnenia dochádza k omeškaniu dlžníka. Vzhľadom k tomu, že intervenient žalobkyni plnil sumu na základe základného bodového hodnotenia tak bolestného v sume 1228,59 eura (z toho sumu 1203,94 eura pred prvým rozhodnutím súdu a v sume 24,65 eura ako doplatok na základe rozsudku) a sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 1055,56 eura a až týmto rozsudkom bolo priznané žalobkyni ďalšie plnenie, spočívajúce v mimoriadnom zvýšení odškodnenia, nemohol žalobkyni vzniknúť nárok na náhradu úroku z omeškania. Z tohto dôvodu odvolací súd, stotožniac sa so skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie, ako aj s právnym posúdením, zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti nároku na zaplatenie 9% úroku z omeškania ročne zo sumy 1029,42 eura od 01. 01. 2012 do zaplatenie a tento nárok žalobkyne ako nedôvodný zamietol. Žalovaná sa nemohla dostať do omeškania s platením aj tejto sumy, nakoľko až napadnutým rozsudkom a týmto rozsudkom je určená s konečnou platnosťou výška odškodnenia.
28.Intervenient v podanom odvolaní namieta tiež, že súd prvej inštancie opomenul aplikovať ustanovenie § 7 ods. 2 vyhlášky, z ktorého vyplýva, že celková výška za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 120 000 Sk, z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 36 000 Sk. Odvolací súd túto námietku považuje za neopodstatnenú, keďže súd prvej inštancie o mimoriadnom zvýšení bolestného na dvojnásobok a sťaženia spoločenského uplatnenia na trojnásobok rozhodol podľa § 7 ods. 3 vyhlášky, podľa ktorého, v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2. Odvolací súd sa s postupom súdu prvej inštancie stotožnil.
29.Odvolací súd potvrdil ako vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie aj v časti uloženia povinnosti zaplatiť žalovanej trovy konania štátu v sume 293,32 eura a súdneho poplatku vo výške 344,50 eura, nakoľko nesprávne uvedené sumy v napadnutom rozsudku v tejto časti boli opravené opravným uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 30. 06. 2015 č.k. 14C/259/2004-1120.
30.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, stotožniac sa v plnom rozsahu so skutkovým stavom zisteným v rámci dokazovania, vyhodnotením dôkazov a aj správnym právnym posúdením danej veci, zmenil napadnutý rozsudok iba z dôvodu nedodržania zásady viazanosti žalobným petitom súdom prvej inštancie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
31. Odvolací súd rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 OSP, odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodol, ale o nich rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).