Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-3C/290/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom na Pajštúnskej č. 5 v Bratislave, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnencom Tomáš Kušnír, s.r.o. so sídlom na Pajštúnskej č. 5 v Bratislave, IČO: 36 613 843, proti žalovanému U. V., C. X.X.XXXX, M. I. D. M. P. B. O. o zaplatenie 839,72 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému súd oproti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na Okresnom súde Skalica dňa 13.9.2013 žalobu, ktorou navrhol rozhodnúť o povinnosti žalovaného zaplatiť mu 839,72 eur s úrokom z omeškania 42,09 eur a s 9% úrokom z omeškania zo sumy 839,72 eur od 21.11.2011 do zaplatenia a trovy konania. 2. Žaloba je odôvodnená tým, že žalobca na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka z 27.9.2012 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa a.s. so sídlom Tomášikova 48, Bratislava a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalobca tvrdil, že postupca uzavrel so žalovaným dňa 15.11.2004 Zmluvu č. XXXXXXXXX, súčasťou ktorej boli Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe zmluvy Slovenská sporiteľňa a.s. poskytla žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalobca uviedol, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 - §507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Citované je ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, vyvodené, že zmluva o úvere je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom a preto sa práva a povinnosti spravujú obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Neprichádza do úvahy použitie ustanovení Občianskeho zákonníka. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 4272,56 €, ktorá pozostáva z istiny 3269,89 €, riadneho úroku 129,56 €, úroku z omeškania 861,15 € a ostatného príslušenstva 11,96 € v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca deklaruje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky, generovanú bankovým systémom a je aktuálnou sumou postúpenej pohľadávky. Sumu 11,96 € predstavujúcu ostatné príslušenstvo a poplatky a sumu 861,15 € predstavujúcu úrok z omeškania žalobca neuplatňuje. Postupca poskytol žalovanému úver 3319,39 €, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach po 59,98 € vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca uplatňuje v konaní splátky úveru splatné od 20.10.2010 do 20.11.2011 v počte 14 a celkovej žalovanej sume 839,72 €. Zvyšné splátky nie sú uplatnené na zaplatenie. Uplatnený úrok z omeškania je zdôvodnený ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru v žalovanej výške, t.j. rozdiel medzi neuhradenými splátkami a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na tieto splátky takto: žalobca uplatnil zákonný úrok z omeškania tak, že požadoval priznať vždy 9% úrok z omeškania zo sumy 59,98 eur od 21.10.2010 do 20.11.2011 vo výške 5,99 €, od 21.11.2010 do 20.11.2011 vo výške 5,52 €, od 21.12.2010 do 20.11.2011 vo výške 5,06 €, od 21.1.2011 do 20.11.2011 vo výške 4,59 €, od 21.2.2011 do 20.11.2011 vo výške 4,12 €, od 21.3.2011 do 20.11.2011 vo výške 3,70 €, od 21.4.2011 do 20.11.2011 vo výške 3,23 €, od 21.5.2011 do 20.11.2011 vo výške 2,77 €, od 21.6.2011 do 20.11.2011 vo výške 2,30 €, od 21.7.2011 do 20.11.2011 vo výške 1,85 €, od 21.8.2011 do 20.11.2011 vo výške 1,38 €, od 21.9.2011 do 20.11.2011 vo výške 0,91 €, od 21.10.2011 do 20.11.2011 vo výške 0,45 € a zo sumy 839,72 € od 21.11.2011 do zaplatenia. 3. Žalobca bol vyzvaný na doplnenie žaloby, koľko žalovaný celkom z poskytnutých finančných prostriedkov uhradil a kedy sa dostal do omeškania. Žalobca bol vyzvaný k požadovanému na predloženie dôkazov. 4. V podaní došlom súdu 27.8.2014 žalobca poukázal na č.l. I zmluvy o úvere, na úrokovú sadzbu 11,80% ročne, na záväzok žalovaného uvedený v zmluve zaplatiť mesačne 40,-Sk (1,33 €) poplatok za správu úveru, tiež poplatok za poskytnutie úveru vo výške 2% z výšky úveru teda 66,39 € (2000 Sk), na povinnosť žalovaného splácať podľa zmluvy v splátkach po 59,98 €, v tom je zahrnutý úrok, a to počnúc dňom 20.12.2004 a s konečnou splatnosťou dňa 20.11.2011. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný vlastnoručným podpisom potvrdil, že pred uzavretím zmluvy sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami a so sadzobníkom, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Žalobca zopakoval údaje o postúpenej pohľadávke a uviedol, že istina, ktorá mu bola postúpená vo výške 3269,89 € pozostáva z neuhradeného úveru, z poplatkov a zo zmluvných úrokov. Žalovaný z poskytnutého úveru 3319,39 € uhradil 3365,36 €, na istinu mu bola započítaná suma 2863,43 €, na poplatok za poskytnutie úveru suma 66,39 € a na úrok z omeškania 435,54 €. Ďalej je uvedené s odkazom na doručenú platobnú históriu žalovaného, že poplatky za správu účtu a poplatky za upomienky vo výške 211,10 € sú v nej označené ako zaúčtovanie poplatku s kapitalizáciou, zmluvné úroky vo výške 2602,83 € sú uvedené ako zaúčtovanie riadnych úrokov s kapitalizáciou a žalobca uviedol ich vyčíslenie za kalendárne mesiace, ku dňu 30.11.2004 až do 31.7.2011. Žalobca uplatňuje 14 splátok vo výške 59,98 €, splatné boli vždy k 20. dňu v mesiaci, splátky splatné od 20.10.2010 do 20.11.2011 v žalovanej výške. Žalobca uviedol, že nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti ani vypovedaniu zmluvy, úver sa stal splatným automaticky dňom konečnej splatnosti 20.11.2011. 5. Žalobca na žalobe trval. 6. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. 7. Súd v zmysle § 297 C.s.p. nenariadil pojednávanie, nakoľko vo veci samej ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur. 8. Súd oznámil v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku vo veci strán. 9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. S ohľadom na výšku uplatnenej pohľadávky vo veci ide o drobný spor, preto súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, rozsudok verejne vyhlásil, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia súd oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 2.11. 2016, t.j. v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. 11. Súd sa oboznámil so Zmluvou o splátkovom úvere, Všeobecnými obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne a.s. ( v texte v skratke tiež VOP SLSP a.s.), transakciami (platobnou históriou) na účte žalovaného, výpisom z účtu žalovaného, Oznámením SLSP, a.s. žalovanému o postúpení pohľadávky, časťou Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE z 27.9.2012, s prílohou č. 1 k tejto zmluve, pokusom o zmier žalobcu adresovanou žalovanému, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci: 12. Súd mal Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX preukázané, že ju dňa 15.11.2004 uzavreli Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava a ako banka a žalovaný ako dlžník. Ide o úverovú zmluvu, kde sa banka zaviazala poskytnúť žalovanému spotrebný úver 100.000,- Sk, s úrokom 11,80 % ročne. V Zmluve sú upravený poplatok za správu úveru 40,-Sk mesačne, poplatok za poskytnutie úveru 2% z výšky úveru splatný v deň podpisu zmluvy, splátka a jej splatnosť vo výške 1807,-Sk (59,98 eur) od 20.12.2004 k 10- temu dňu v kalendárnom mesiaci a konečná splatnosť úveru do 20.11.2011, RPMN 14,25 %. Zmena zmluvy sa riadi úverovými podmienkami a VOP banky, účinnými od 1.8.2002. Dlžník vyhlasuje, že sa s nimi oboznámil, vyhlasuje, že sa oboznámil so sadzobníkom. Zmluva je stranami podpísaná 15.11.2004.

13. Po oboznámení sa s VOP súd zistil, že sú vydané SLSP, a.s.. Je v nich deklarované, že upravujú vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom. V súvislosti s poskytnutým produktom tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom bez ohľadu na to, či je produkt vo VOP upravený. Podľa bodu 19.18 VOP sú účinné od 01.08.2002 a nie sú podpísané ani jednou zmluvnou stranou. 14. Podľa Oznámenia banky z 16.10.2012 táto oznamuje žalovanému na adresu S. XX Q. O., že postúpila pohľadávku na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky č. - v oznámení neuvedeného a uzatvorenej 27.9.2012 vo výške 4272,56 €. Žalovaný má výlučne záväzok plniť postupníkovi od okamihu doručenia oznámenia na číslo jeho účtu s variabilným symbolom, totožným s číslom úverovej zmluvy, ku ktorému pohľadávka vznikla. Podľa podacieho hárku Slovenskej pošty a.s. odosielateľom oznámenia o postúpení pohľadávky bol žalobca a doručoval ju žalovanému na adresu uvedenú v oznámení. Doklad o doručení oznámenia žalovanému súdu predložený nebol. 15. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE súd zistil, že postupcom je SLSP, a.s. a postupníkom žalobca. Postupca je banka, postupník obchodná spoločnosť zaoberajúca sa správou a vymáhaním pohľadávok. Postupujú sa pohľadávky postupcu voči dlžníkovi, vrátane príslušenstva pohľadávky, tie, ktoré sú uvedené a špecifikované v Prílohe č. 1 patriacej k zmluve, ktoré vznikli z bankových činností vykonávaných postupcom alebo v súvislosti s nimi, ktoré konkrétne je vymenované pod písmenami a) až e) v čl. II. Medzi takéto pohľadávky patria aj tie, ktoré vznikli z úverov. Podľa Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok banka postupovala pohľadávku zloženú tak ako uvádzal žalobca v žalobe a súd v tomto bode rozsudku podľa špecifikácie odovzdanej pohľadávky k menu žalovaného. Zmluva o postúpení pohľadávok je podpísaná 27.9.2012. Patrí k nej príloha č. 1, v ktorej je špecifikovaná postupovaná pohľadávka údajmi sčasti zo Zmluvy o splátkovom úvere ohľadom výšky úveru, názvu produktu, výšky úrokov, číslom účtu a úverovej zmluvy, uvádza sa istina celkom 3269,89 €, istina do splatnosti 0,-eur, istina po splatnosti 3269,89 eur, úroky celkom 990,71 eur, riadne úroky 129,56 eur, UOZ vo výške 248,85 eur, poplatky 11,96 eur, príslušenstvo pohľadávky celkom 1002,67 eur, počet dní omeškania 1152, sadzba 12,85, dátum poslednej úhrady 20.6.2009 vo výške 59,98 eur, výška omeškaných splátok 4260,75 eur. 16. Transakcie (platobná história) začínajú dátumom 12.11.2004, kedy bol založený účet, pokračuje dátumom 15.11.2004, u ktorého je vyznačené bezhotovostné čerpanie úveru žalovaným vo výške 100.000,-Sk a končia dňom 31.7.2011. V jednotlivých mesiacoch sú opakovane uvedené bezhotovostné splátky úveru a hotovostné splátky úveru, zaúčtovania na poplatok za vedenie účtu s kapitalizáciou, neskôr sú v zmenenej výške zo sumy 50,-Sk na sumu 60,-Sk ( po 1.1.2009 v sume 1,99-eur) a opakujúce sa poplatky s kapitalizáciou vo výške 2,99-eur, bezhotovostné splátky riadnych úrokov úveru s kapitalizáciou, zaúčtovania zmluvných úrokov z omeškania. Položky sa takto opakujú až do posledného vyjadreného dňa transakcií. 17. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

18. Súd preskúmal zmluvu o úvere, na ktorú poukazoval žalobca ako na právny titul, z ktorého mu vznikla pohľadávka voči žalovanému a dospel k záveru, že zmluva má podstatné náležitosti zmluvy o úvere, pretože je v nej uvedené, kto je veriteľ, kto je dlžník, záväzok veriteľa poskytnúť finančné prostriedky a záväzok žalovaného vrátiť ich v dohodnutej dobe, podľa zmluvy o úvere do 20.11.2011 a v zmluve o úvere je záväzok žalovaného zaplatiť úrok. Z transakcií bolo preukázané, že veriteľ poskytol žalovanému pre jeho ekonomické využitie finančné prostriedky do výšky 100.000,-Sk (3319,39 eur), žalovaný ich čerpal a záväzok splatil vo výške 3365,36 eur. Zmluva o splátkovom úvere je charakterom spotrebiteľským úverom a po jej preskúmaní súd dospel k záveru, že má aj niektoré náležitosti, prepísané pre jej platnosť v ustanovení § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 30.6.2006, t.j. v čase uzavretia zmluvy o úvere. Zmluvu súd hodnotí ako platnú aj po formálnej stránke, pretože bola uzavretá písomne. Slovenská sporiteľňa a.s. bola v zmysle § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch právnickou osobou - veriteľom, poskytujúcou spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovaný podľa § 3 ods. 2 spotrebiteľom, fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zo žiadnych skutočností zistených v konaní, najmä zo zmluvy o úvere nevyplynulo, žeby žalovaný požadoval poskytnúť úver na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

19. Zmluva o úvere je záväzkovoprávnym vzťahom. Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, v prejednávanej veci strán splniť peňažný záväzok a veriteľ je oprávnený plnenie požadovať.

20. Žalobca v žalobe tvrdil, že nadobudol pohľadávku voči žalovanému jej postúpením od banky. Postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere je prípustné aj podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmysle § 524 ods. 1a 2 Občianskeho zákonníka pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník) a na platnosť zmluvy sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich dlžníkovi z jeho záväzku, dlžník o postúpení pohľadávky ani nemusí vedieť, môže plniť veriteľovi, s ktorým uzavrel zmluvu a ten je povinný plnenie prijať.

21. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávok bola postupcom banka, postupníkom žalobca, t.j. nebankový subjekt, takto je to uvedené aj v zmluve o postúpení pohľadávok. Žalobca tvrdil, že má voči žalovanému peňažnú pohľadávku, nadobudnutú titulom jej postúpenia od iného veriteľa, odvodzoval svoje právo na peňažné plnenie od žalovaného zo zmluvy o úvere. V zmysle § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone a v zmysle § 479 Obchodného zákonníka a v zmysle ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka je zmluva o úvere záväzkovým právnym vzťahom, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok za podmienky, že vznikol záväzok platný a z takého je povinný dlžník niečo dať a veriteľ požadovať (§ 494 . Žalobca žalobou uplatnil po žalovanom peňažné plnenia uvedené v bode 1. rozsudku tvrdiac, že sa stal novým veriteľom žalovaného titulom nadobudnutia pohľadávky zo záväzkovo právneho vzťahu vzniknutého zo zmluvy. Tvrdil, že nadobudol voči žalovanému pohľadávku postúpením od banky. O existencii tvrdenej pohľadávky vo výške 839,72 eur súd nemal pochybnosti, vyplynula zo zmluvy o úvere a z transakcií, nebolo pochybností ani o postúpení. Banka ako postupca právo veriteľa na postúpenie veriteľa využila v zmysle § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, pohľadávku spoločnosť postúpila vo forme požadovanej zákonom písomnou zmluvou. 22. Žalobca tvrdil v žalobe, že nadobudol pohľadávku voči žalovanému od veriteľa, ktorým bola banka. 23. Podľa § 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republiky na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného fungovania bankového systému. 24. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. 25. V súvislosti so zistenou skutočnosťou, že postupcom v zmluve o postúpení pohľadávok na žalobcu bola banka, súd sa zaoberal skutočnosťou, či je alebo nie je žalobca vo veci aktívne legitimovanou stranou. V súvislosti so skúmaním vecnej legitimácie žalobcu vo veci strán súd poukazuje aj na záver odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/623/2014-132 z 30.11.2015, v ktorom je rozhodované o odvolaní žalobcu EOS KSI Slovensko s.r.o. proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 3C/455/2012, v ktorom je zdôvodnené, že banka mohla postúpiť na žalobcu len splatnú pohľadávku v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a vo veci účastníkov v konaní sp. zn. 3C/455/2012 došlo k podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky pred splatnosťou pohľadávky banky voči dlžníkovi, t.j. v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Odvolací súd uzavrel, že ak je zmluva o postúpení pohľadávky v rozpore so zákonom je absolútne neplatná a žalobcovi nesvedčí aktívna legitimácia na podanie žaloby. 26. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania ( resp. stranou sporu) netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, žalobca sa sporovou stranou stáva podaním žaloby, druhú stranu v žalobe označuje a tá je žalovaným. Úspech žalobcu v spore však záleží od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre stav vyplývajúci z hmotného práva, keď je jedna zo strán subjektom práva a na opačnej procesnej strane subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska jej posúdenia nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá právnická alebo fyzická osoba len subjektívne cíti byť stranou hmotno-právneho vzťahu, ale to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia, t.j. žalobca, nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, t.j. žalovaný, nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 192/2004). 27. Žalobca sa v konaní po žalovanom domáhal splnenia záväzku, tvrdiac, že sa stal zo zmluvy o postúpení pohľadávky bankou novým veriteľom žalovaného. V konaní bolo Zmluvou o úvere a Zmluvou o postúpení pohľadávky preukázané, že žalovaná pohľadávka vznikla zo zmluvy o úvere. Zmluva o úvere je v zmysle ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka dvojstranným právnym úkonom, právny úkon je právnou skutočnosťou, s ktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik práv a povinností. Z ustanovení § 497 Obchodného zákonníka vyplýva, že u zmluvy o úvere ide o záväzkovoprávny vzťah, ktorého podstatou je, že na základe platnej zmluvy veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Obe strany zmluvy o úvere majú tak práva voči sebe ako aj povinnosti. Záväzkový právny vzťah musia tvoriť najmenej dva subjekty. Jeden z nich je subjektom práva a druhý subjektom povinnosti. Pritom však subjekt práva (veriteľ) má spravidla nielen právo, ale zároveň aj povinnosť, a subjekt povinnosti (dlžník) má nielen povinnosť, ale súčasne aj právo. Zo zmluvy o úvere je dlžník povinný druhej strane - veriteľovi vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a zaplatiť úrok, podľa zákona o spotrebiteľských úveroch je povinný zaplatiť celkové náklady. Žalobca v konaní tvrdil, že sa stal na základe zmluvy o postúpení pohľadávky oprávneným požadovať po žalovanom mu niečo dať a že je oprávnený to požadovať z dôvodu, že je namiesto banky veriteľom žalovaného. 28. Za rozhodné pri vyriešení otázky, či sa v zmysle uvedeného v bodoch 22. až 25. rozsudku stal žalobca veriteľom žalovaného, súd považoval skutočnosť, že postupcom bola banka, ktorej zákon o bankách v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ukladá povinnosť pred postúpením svojej pohľadávky niečo konať. Banke sa v ustanovení ukladá pred postúpením svojej pohľadávky vzniknutej z jej bankovej činnosti urobiť jednostranný právny úkon voči dlžníkovi pri jeho omeškaní. Z prílohovej časti k zmluve o postúpení pohľadávky, týkajúcej sa záväzku žalovaného je zrejmé, že banka považovala žalovaného za dlžníka, ktorý sa dostal do omeškania s platením peňažného dlhu podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože neplnil splátky dohodnuté v zmluve o úvere riadne a včas. Súdu nebol predložený žiadny dôkaz napríklad vo forme výzvy banky, ktorým by mal za preukázané, že banka (veriteľ) pred postúpením pohľadávky vyzvala žalovaného na zaplatenie jeho záväzku. V zmysle zmluvy o splátkovom úvere, uzavretej medzi SLSP a.s. a žalovaným, bolo dohodnuté plnenie záväzku (dlhu) žalovaného v splátkach, ktorých výška a čas zročnosti boli dohodnuté. V zmluve sa uvádza, že sa strany dohodli, že splátky pohľadávky z úveru realizuje dlžník spôsobom uvedeným v základných podmienkach zmluvy. 29. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 30. Súd posudzujúc ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách v časti týkajúcej sa písomnej výzvy banky je názoru, že ustanovenie je naviazané na čas plnenia. Časom plnenia je vymedzenie časového obdobia, v ktorom je dlžník povinný splniť svoj záväzok, na čas splatnosti alebo zročnosti inak aj dospelosti a súd má za to, že v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách, tak ako to uvádza žalobca v podaniach, nejde iba o prelomenie bankového tajomstva, ale v súvislosti s možnosťou postúpenia pohľadávky bankou na subjekt, ktorý bankou nie je, aj so splatnosťou pohľadávky banky. 31. Súd je toho názoru, že v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách mal zákonodarca na mysli oprávnenie postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky žalovanému (dlžníkovi). Ustanovenie by malo viesť banku k tomu, aby ako veriteľ dlžníka urobila úkon, smerujúci k ukončeniu záväzkového vzťahu s dlžníkom pri nesplácaní úveru. Z ustanovenia vyplýva, že banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru po doručení výzvy dlžníkovi za podmienok stanovených v zákone o bankách alebo zmluvu vypovedať alebo od zmluvy odstúpiť. Súd tu poukazuje na dôvodovú správu k ustanoveniu ( v čase jej dania išlo o § 92 ods. 7, kde sa doslova uvádzalo: „ V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou“.). V zmysle uvedeného mal súd za to, že banka by mohla v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru zo zmluvy o úvere uzavretej so žalovaným po doručení jej výzvy, za podmienok stanovených v zákone o bankách, alebo zmluvu vypovedať alebo od nej odstúpiť, pokiaľ by ale bolo v zmluve o úvere dohodnuté so žalovaným, že má veriteľ právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť, vypovedať zmluvu o úvere pokiaľ to zákon pripúšťa alebo odstúpiť od zmluvy opäť za zákonom stanovených podmienok alebo za podmienok, dohodnutých so žalovaným. Preto súd vyzval žalobcu, aby predložil dôkazy preukazujúce, že boli splnené predpoklady k postúpeniu pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách , t.j. predchádzajúca písomná výzva banky po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady súd považoval za zákonný predpoklad pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Súd žiadal od žalobcu vyjadrenie, či došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, skončeniu úverovej zmluvy bankou výpoveďou alebo odstúpením a k žiadanému vždy doručiť dôkaz a ak boli doručované žalovanému aj doklad preukazujúci, že mu boli doručené. 32. Žalobca dal vyjadrenie k žiadanému súdom dňa 31.3.2016. Podľa žalobcu za rozhodné pri postúpenej pohľadávke považuje oznámenie banky o postúpení pohľadávky, pričom poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.6.2003 sp. zn. 4 Obo 210/01, podľa ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval postupník. Pokiaľ sa týka významu a platnosti postúpenia pohľadávky a ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, žalobca mal za to, že ho nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky, ide o úpravu výnimiek z bankového tajomstva a ustanovenie nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok. Vyvodil, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky a ak aj banka písomne dlžníka nevyzvala, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách, s nedoručením takejto výzvy teda nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách, konkrétne zodpovednosť banky v zmysle ustanovenia § 50 ods. 1 zákona o bankách. Žalobca sa vyjadril, že nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, úver sa stal splatným dňom konečnej splatnosti úveru 20.11.2011. K odstúpeniu od zmluvy o úvere alebo k ukončeniu zmluvy výpoveďou sa žalobca nevyjadril. 33. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 34. Nadväzujúc na ustanovenie uvedené v bode 28. rozsudku, na dohodu veriteľa podľa zmluvy o úvere so žalovaným, že má povolené dlh splácať v splátkach a na zdôvodnenie v bode 30 súd dospel k záveru, že banka nemohla bez dohody s dlžníkom (žalovaným) ani vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a dosiahnuť predčasnú splatnosť úveru. Súd hodnotiac dôkazy jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach vyvodil, že žalovaný sa síce dostal do omeškania s platením splátok úveru, bol v zmluve určený čas na ich splnenie aj čas splnenia celého úveru, ale pokiaľ bolo dohodnuté plnenie v splátkach, stali sa splatnými iba jednotlivé splátky, nie celý dlh. Dlžník je povinný pri dohode o splátkach splácať pohľadávku len v určenej (dohodnutej) výške. Iba ak bolo v dohode účastníkov zmluvy určené, že pri nesplnení niektorej splátky nastane splatnosť celej pohľadávky alebo zvyšku nezaplatenej pohľadávky, veriteľovi vzniká právo uplatňovať voči dlžníkovi celú pohľadávku alebo jej nezaplatený zvyšok v prípade, keď dlžník nedodržal dohodu o včasnom plnení dohodnutých splátok. Ak pri nezaplatení niektorej splátky veriteľ nevyužije svoje právo a neoznámi dlžníkovi alebo neuplatní na súde najneskôr do splatnosti najbližšej splátky, že trvá na zaplatení celej pohľadávky, a medzitým dlžník zaplatí ďalšiu splátku riadne a včas, veriteľ po zaplatení ďalšej splátky už svoje právo nemôže využiť. Môže vymáhať len nezaplatenú splátku. Banka ale takéto právo ako veriteľ nenadobudla, pretože ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka premietla iba do VOP, konkrétne do ich článku 7.6. ako svoje oprávnenie pre prípad porušenia akejkoľvek zmluvnej povinnosti dojednania zo zmluvy pre omeškanie so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov po dobu dlhšiu ako 10 dní, alebo s platením poplatkov vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere s povinnosťou dlžníka zaplatiť celý dlh v lehote určenej bankou a VOP nie sú podpísané žalovaným. V časti V zmluvy o úvere v bode 2 dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami veriteľa ako aj so Sadzobníkom, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Pre účely zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané Bankou, účinné od 1.8.2002. Podmienky, za ktorých je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, ukončiť zmluvný vzťah so žalovaným odstúpením alebo výpoveďou a podmienky ukončenia úverového vzťahu zo strany žalovaného výpoveďou, odstúpením sú uvedené taktiež vo Všeobecných obchodných podmienkach SLSP a.s. 35. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716). 36. Právo žiadať zaplatiť celú pohľadávku by veriteľovi vzniklo opäť, ak dlžník znova porušil svoju povinnosť. V konaní nebol žalobcom predložený žiadny dôkaz a nebolo žalobcom preukázané, že bola bankou vyhlásená mimoriadna splatnosť alebo žeby zmluvný vzťah z úverovej zmluvy veriteľa banky a žalovaného zanikol výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy o úvere. Nemožno preto urobiť záver o tom, žeby bol predmetný úver ku dňu postúpenia bankou ( k 27.9.2012) splatný. Splatnými sa ku dňu postúpenia mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých by bol žalovaný v omeškaní, ak bol dohodnutý čas plnenia a výška splátky. Banka by aj v prípade dohody so žalovaným o vyhlásení mimoriadnej splatnosti mohla podľa ustanovenia uvedeného v bode 24. rozsudku postúpiť inému subjektu ako banke, teda aj nebankovému subjektu - žalobcovi iba časť pohľadávky, zodpovedajúcej nesplácanému dlhu. Súd tu opäť poukazuje na dôvodovú správu k ustanoveniu § 92 ods. 7 zákona o bankách. Pri postúpení celej pohľadávky bankou, keďže žalobca požadoval priznať aj úroky ako peňažnú pohľadávku titulom ich postúpenia ako príslušenstva pohľadávky ( podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením), banka pri postúpení celej pohľadávky konala v rozpore s ustanovením, citovaným v bode 24., lebo ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatný celý úver, neboli splatné ani jednotlivé splátky. Zmluva o postúpení pohľadávky z 27.9.2012 uzavretá postupcom

- bankou a postupníkom - žalobcom je pre tieto skutočnosti súdom vyhodnotená ako neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom. 37. Podľa § 273 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené, ods. 2 odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1, ods. 3 na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre používané v obchodnom styku. 38. Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka (účinného do 31.12.2004) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, ods. 2 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods. 3 spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 39. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ods. 1 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie, podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 40. Súd k naznačovanej právnej kvalifikácii žalobcu v žalobe, že zmluva o úvere, uzatvorená so spotrebiteľom pred 1.1.2008 sa spravuje výlučne Obchodným zákonníkom v zmysle ustanovenia v bode 35. rozsudku uvádza, že podľa znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( v skratke v období od 1.4.2004 do 31.12.2007, to je v čase uzavretia zmluvy o úvere so žalovaným, ktorá je upravená ako typ zmluvy v Obchodnom zákonníku a táto pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ( viď bod 38) nespadala je ale zmluvou spotrebiteľskou podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, keďže ide o zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka a jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil, zmluva je jednoznačne zmluvou typovou. V zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky je spotrebiteľskou zmluvou. Nie je možné preto vyvodiť, že ustanovenia § 52 a nasledujúce v hlave 5. Občianskeho zákonníka sa vzťahujú výlučne iba na tam uvedené typy zmlúv a všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasledujúcich ustanovení Občianskeho zákonníka treba aplikovať aj na spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, keďže ide o zmluvu o úvere, ktorá je upravená v § 497 Obchodného zákonníka z dôvodu, že na strane veriteľa vystupovala banka, podnikateľ poskytujúci úvery a na strane dlžníka (v procesnom postavení v súdnom konaní žalovaný), fyzická osoba nekonajúca v rámci podnikateľskej činnosti, nepožadujúca poskytnúť úver pre výkon povolania a aj zmluva o úvere uzavretá so žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú dopadá aj ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ sa zoberie do úvahy, že žalovaný nepožadoval úver na výkon povolania, zamestnania alebo podnikania, z uvedeného jednoznačne vyplýva, že medzi veriteľom (bankou) a žalovaným sa jednalo o právny vzťah, ktorý je právnym vzťahom spotrebiteľským, žalovaný ako spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil, zmluva je jednoznačne zmluvou typovou. Všeobecné obchodné podmienky sú určitým dokumentom banky, podnikateľa, do ktorého sa premietajú určité podmienky, ktoré sa opakovane používajú pri kontraktácii, čo uľahčuje, urýchľuje, ale aj skvalitňuje proces kontraktácie. Ide o ustálené pravidlá, ktorých sformulovanie má dlhodobejší charakter a podnikatelia ich bežne využívajú vo vzájomných vzťahoch. V obchodných vzťahoch, vzniknutých medzi podnikateľmi sa nevyžaduje ani žiadne vyhlásenie zmluvných strán v zmluve, že všeobecné podmienky, na ktoré odkazujú, sú im známe, predpokladá sa to, pretože strany ich poznajú z ich podnikateľskej činnosti. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy o úvere so SLSP a.s. nevystupoval ako podnikateľ v tej obchodnej oblasti, v ktorej vystupuje ako podnikateľ banka ( bod 23. rozsudku) a nie je splnené, že ak sa majú žalovaného VOP dotýkať a zaväzovať ho v jeho právach a povinnostiach z úverovej zmluvy, v konaní vzhľadom k tomu, že ide o spotrebiteľský právny vzťah a nie vzniknutý z podnikania žalovaného, súd vyvodil, že právny úkon daný bankou do zmluvy o úvere uzavretej so žalovaným, podľa ktorého sú VOP súčasťou zmluvy o úvere a právne vzťahy sa majú spravovať Obchodným zákonníkom, vrátane jeho ustanovenia § 273, v ktorom je upravená možnosť použitia VOP je podľa § 39 Občianskeho zákonníka právnym úkonom absolútne neplatným, ktorý svojím obsahom odporuje zákonu. Zmluva o úvere uzatvorená s žalovaným je formulárovou predtlačou so zmluvnými podmienkami vopred pripravenými veriteľom a takto predloženou žalovanému na prijatie. Úmysel žalovaného nesmeroval k prijatiu podmienky, že sa vzťah bude spravovať VOP a Obchodným zákonníkom a je vyvodené súdom, že sa dá usudzovať na nedostatok vôle konajúceho spotrebiteľa, nedostatok úmyslu konajúcej osoby, nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle žalovaného uzatvoriť zmluvu s touto podmienkou a nedostatok vôle nemôže zhojiť ani jej podpis na zmluve o úvere. Z formulácie podmienky v bode 2 časti V a 3 a 4 časti V Zmluvy jednoznačne vyplýva, že žalovaný iba vyhlasuje, že sa oboznámil s VOP a nepodnikajúci v tej oblasti ako banka sa nedá ani nepredpokladať, že by mu VOP boli známe. Z týchto dôvodov sa VOP, na ktoré ako na súčasť zmluvy o úvere poukazoval žalobca, nemohli stať súčasťou zmluvy, t.j. nahradiť obsah zmluvy, upravujúcej práva a povinnosti strán zmluvy o úvere. VOP boli na dôkaz súdu predložené navyše bez podpisu žalovaného, ktorý by pre záväznosť tohto dokumentu iba pre podnikateľov aj tak nemohol vyvolať podpisom konajúcej osoby (§ 40 ods. 3 platnosť právneho úkonu a VOP by sa nestali súčasťou zmluvy, pretože by nebolo postačujúce, ak žalovaný nie je podnikateľom v oblasti, na ktorú sa majú VOP vzťahovať, aby tak, ako uviedol v žalobe žalobca sa platne stali súčasťou zmluvy uzavretej so spotrebiteľom. Súd poukazuje na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, iba je to na prospech spotrebiteľa. Popísané ustanovenia zmluvy sú odlišnými zmluvnými dojednaniami a súd ich hodnotí ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, ktorý sa obsahom prieči v Občianskom zákonníku požadovanej ochrane spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany vo vyjednávacej sile zmluvných podmienok oproti veriteľovi, banke, k svojej podnikateľskej činnosti pri poskytovaní úverov využívajúcej odborný aparát, znalý právnych predpisoch a tým v práve zdatnejšiemu veriteľovi. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka poskytuje spotrebiteľovi ochranu pre takými podmienkami, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a žalovaný si podpisom aj tej časti zmluvy, podľa ktorej majú byť súčasťou aj VOP, sadzobník, majúce nahrádzať obsah zmluvy, t.j. práva a povinností zmluvných strán, zhoršil svoje zmluvné postavenie spotrebiteľa, pretože iba pre veriteľa, znalého obchodného práva je výhodnejšie riadiť sa v zmluvnom vzťahu Obchodným zákonníkom. Ustanovenia Zmluvy, v ktorých sa uvádzajú za súčasť Zmluvy VOP, sa nestali jej platnou súčasťou. v ustanovení § 273 okrem VOP rozoznáva aj iné úverové podmienky, s odlišným významom pre zmluvné strany ako VOP a s inou záväznosťou pre účastníkov zmluvy. V konaní na dôkaz žiadne predložené neboli a pre absenciu dôkazu ich význam pre súdenú vec strán súd nehodnotí. 41. V súvislosti s povinnosťou banky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách vyhlásenie celej pohľadávky za splatnú veriteľom je jednostranným právnym úkonom veriteľa, ktorým požaduje zaplatenie úveru jednorazovo, v dôsledku ktorého dlžník stráca výhodu splátok a dlžníkovi vzniká povinnosť v lehote určenej veriteľom splniť naraz svoj záväzok vrátiť poskytnuté finančné prostriedky. Súd s odkazom na ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka uvádza, že v konaní nebola zmluvou o úvere, ani VOP preukázaná v ustanovení predpokladaná dohoda veriteľa a dlžníka, že veriteľ ( v tomto prípade banka) keďže bolo dohodnuté v zmluve o úvere plnenie v splátkach, že jej vzniklo právo požadovať od dlžníka plnenie celého dlhu naraz. Banka mohla žiadať pre nesplnenie niektorej splátky splatenie pohľadávky naraz najneskôr do zročnosti najbližšie nasledujúcej splátky, ak to zákon umožňuje od zmluvy odstúpiť alebo ju vypovedať, ale nemohla tak urobiť podľa podmienok, uvedených vo VOP. Žiadny zo spôsobov ukončenia zmluvy o úvere uzavretej medzi bankou a žalovaným a dosiahnutie splatnosti pohľadávky v konaní žalobcom preukázané do dňa podpísania zmluvy o postúpení pohľadávky, t.j. do 27.9.2012, nebolo. Pokiaľ právny úkon odporuje zákonu, je neplatný a nemohol nastať účinok vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, nebolo preukázané odstúpenie od zmluvy, umožnené veriteľovi žalovaného vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, žalovaný bol oprávnený pokračovať v plnení dlhu v splátkach, VOP žalovaného nezaväzovali a v konaní žalobca neuniesol dôkazné bremeno k tomu, že banka (veriteľ) dosiahla účinok voči dlžníkovi o jeho povinnosti splatiť dlh naraz v lehote určenej bankou, súd má za to, že banka zmluvou o postúpení postúpila na žalobcu nesplatnú pohľadávku. Za splatnú postúpenú pohľadávku bankou by bolo možné jej pohľadávku považovať vtedy, keď by v konaní bolo preukázané, že nastal deň alebo obdobie, počas ktorého má dlžník povinnosť veriteľovi plniť pred postúpením pohľadávky. 42. Podľa § 524 ods. 1a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 43. Podľa § 525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia, ods. 2 nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. 44. Podľa § 526 ods. 1 a 2 postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi, ods. 2 ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. 45. Žalobca sa v konaní po žalovanom domáhal splnenia záväzku, tvrdiac, že sa stal zo zmluvy o postúpení pohľadávky bankou novým veriteľom žalovaného. V konaní bolo dokázané, že pohľadávka vznikla zo zmluvy o úvere. Ďalej súd v zmysle bodov 19., 26. a 27. rozsudku skúmal, či došlo k účinnému postúpeniu pohľadávky banky na žalobcu a či mu v zmysle bodu 26. svedčí postavenie veriteľa. V ustanovení § 524 Občianskeho zákonníka ( bod 42. rozsudku) sa dáva tomu, kto má pohľadávku, právo postúpiť ju písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ, zo zmluvy o postúpení postupník. Postupca stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom a právami s ňou spojenými, nie je oprávnený vymáhať ju po postúpení a nie je oprávnený ani prijať plnenie od dlžníka. Keďže účinným postúpením pohľadávky postupca prestáva byť veriteľom, je povinný postupníkovi vydať alebo na neho previesť všetky prostriedky právnej ochrany a zabezpečovacie prostriedky, ktoré sa viažu k pohľadávke a má povinnosť podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka oznámiť postúpenie dlžníkovi. 46. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje ani to, aby dlžník poznal jej obsah, pokiaľ mu je oznámené postúpenie postupcom. Občiansky zákonník v § 525 ods. 2 stanovuje pod sankciou neplatnosti právneho úkonu taký prevod práv a povinností , ktorý je v rozpore so zákonom alebo s dohodou dlžníka (bod 43. rozsudku). V konaní nebola preukázaná žiadna dohoda veriteľa a dlžníka, z ktorej by vyplývalo, že dal dlžník súhlas k postúpeniu pohľadávky. Zmena v osobe veriteľa zo zmluvy o úvere uzavretej so žalovaným je v rozpore so zákonom, pretože prevodom na subjekt, ktorý bankou nie je, došlo k zhoršeniu postavenia žalovaného ako klienta banky, garantovaného mu zákonom o bankách v povinnostiach banky voči svojmu klientovi, napríklad v ustanoveniach o bankovom tajomstve. Nie je v záujme žalovaného, aby banka postupovala pohľadávku na tretí subjekt, ktorý napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu Národnej banky Slovenska podľa zákona o bankách a postupník zo zmluvy o postúpení pohľadávky nie je povinný dodržiavať na rozdiel od banky bankové tajomstvo voči klientovi. Správanie banky, dôsledkom ktorého je postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy, nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako je to požadované zákonom o bankách. Postúpením pohľadávky na subjekt, na veriteľa, ktorý bankou nie je, došlo podľa § 525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka k zmene obsahu práv dlžníka. Postúpeniu pohľadávky banky na nebankový subjekt (žalobcu) bránilo ustanovenie § 525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné, odporujúce obsahu zákona. 47. Pokiaľ právny úkon odporuje zákonu a je neplatný, nedovolený nemohol žalobca z neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávok nadobudnúť práva veriteľa. Banke ako veriteľovi a prípadnému postupcovi z ustanovenia § 92 ods. 8 (predtým ods. 7) zákona o bankách zákon ukladá pre platnosť postúpenia splniť určité zákonné podmienky a žalobca, ktorý ako strana sporu uplatňuje v súdnom konaní postúpenú pohľadávku bol povinný v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. (účinného do 30.6.2016), od 1.7.2016 , t.j. od účinnosti ustanovenia čl. 8 Civilného sporového poriadku splniť v sporovom konaní procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Strana sporu, v tomto prípade žalobca, ktorá nepredložila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení v tom, že pred postúpením pohľadávky bankou banka klienta písomne vyzvala sa splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní, nesie nepriaznivé následky v podobe rozhodnutia súdu, vychádzajúceho zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Žalobca bol povinný tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie a aj splnenie podmienok platného postúpenia. Súd vyvodil, že žalobca nedokázal, že boli splnené predpoklady na postúpenie pohľadávky, banka neukončila záväzkový vzťah a úver pred postúpením pohľadávky nebol splatný, pohľadávka banky nie je postupiteľná, jej postúpenie je objektívne (zo zákona ) neprípustné v zmysle odôvodnenia v bode 46, je postúpenie svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné medzi stranami zmluvy o postúpení pohľadávok, a voči dlžníkovi neúčinné. 48. Tým, že nejaký subjekt práva, či právnická alebo fyzická osoba podá na súd žalobu, nestáva sa automaticky aj nositeľom oprávnení alebo povinností z hmotného práva. Nedokázanie žalobcom splnenie podmienok bankou pred postúpením pohľadávok má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie žalobcu z hmotnoprávneho vzťahu zmluvy o úvere, že sa stal novým veriteľom žalovaného a že mu svedčí právo vymáhať zo záväzkovo právneho vzťahu od žalovaného akúkoľvek pohľadávku a žalovanému v zmysle jeho povinností ako dlžníka zo zmluvy o úvere nesvedčí povinnosť plniť v prospech žalobcu. Žalobca nedokázal, že sa stal platne a účinne veriteľom uplatňovanej pohľadávky v akejkoľvek výške, nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie a preto súd žalobu zamietol. 49. Pre dôvody neplatnosti postúpenia pohľadávky bankou v zmysle vyššie uvedeného zdôvodnenia, nezaoberal sa súd hodnotením dôkazu oznámením o postúpení pohľadávky, pretože oznámenie by malo právny význam podľa ustanovenia bodu 44. iba v prípade, že by pred postúpením pohľadávky banky boli splnené zákonné podmienky podľa zákona o bankách. Z dôvodu záveru súdu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na tvrdenie, že je veriteľom pohľadávky, za bezpredmetné súd považoval skúmať ex offo z dôvodu, že pokiaľ vystupoval v zmluve o úvere žalovaný na strane spotrebiteľa, čo nebolo medzi stranami sporné, či je nárok žalobcu uplatnený žalobou premlčaný úplne alebo čiastočne. 50. Pokiaľ súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol na tvrdenie, že sa stal veriteľom peňažnej pohľadávky, nepatrí mu ani jej príslušenstvo, t.j. v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania a preto bola žaloba zamietnutá aj v tejto jej časti. 51. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 52. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

53. Žalovaný bol v konaní stranou úspešnou. O náhrade trov konania súd preto rozhodol s použitím ustanovenia v bode 51 a o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia uvedeného v bode 52, o výške náhrady trov konania bude rozhodované podľa bodu 52.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia (§ 232 ods. 4 C.s.p.).

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).