Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-58-2016.pdf
PDF · 81.4 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/58/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, P.O.BOX 205 proti žalovaným 1/ V. H., bytom O., P. XA, 2/ O. H., bytom O., V. XXXX/XX, o zaplatenie 9.658,72 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k.27C/124/2014-82 zo dňa 20. októbra 2015, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobca m á právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej 2/ v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 9.658,72 eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 8.231,16 eur od 09.03.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku 497 eur a v trovách právneho zastúpenia 628,20 eur, ktorú sumu im súd povolil splácať v splátkach po 300 eur mesačne vždy k 25. dňu v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody plnenia dlhu v splátkach v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky, až do úplného zaplatenia.
2. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia vo veci samej súd prvej inštancie uviedol, že po právnom posúdení zistených skutočností v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žalobný návrh je dôvodný v celom rozsahu. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že na základe zmluvy o úvere č. 0274649405 zo dňa 28.03.2008 právny predchodca žalobcu žalovaným 1/, 2/ ako spoludlžníkom poskytol na ich požiadanie peňažné prostriedky a žalovaní 1/, 2/ sa zaviazali poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť zvýšené o úrok a poplatok za správu úveru v pravidelných mesačných splátkach. Zmluvu o úvere ako spoludlžník podpísala i žalovaná 2/, pričom v zmysle čl. 19 bod 19.8. VOP sú žalovaní 1/, 2/ ako spoludlžníci vo vzťahu k žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi zaviazaní spoločne a nerozdielne, a preto nie je dôvodná námietka žalovanej 2/, že dlžníkom z daného právneho vzťahu je len žalovaný 1/. Predmetná zmluva spĺňa náležitosti zmluvy o úvere definované v § 497 Obchodného zákonníka a záväzkový vzťah medzi účastníkmi je teda vzťahom zo zmluvy o úvere podľa § 497 a nasledujúcich Obch. zák., ktorý predstavuje tzv. absolútny obchod. Posúdenie právneho vzťahu medzi účastníkmi ako vzťahu zo zmluvy o úvere však nevylučuje aplikáciu ustanovení spotrebiteľského práva na daný právny vzťah. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu, resp. žalobcom a žalovanými 1/, 2/ túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva o úvere bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez
akýchkoľvek pochybností VOP, ktoré žalovaní ovplyvniť nemohli, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že právny predchodca žalobcu pri uzavieraní zmluvy o úvere vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaní 1/, 2/ nekonali v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti. Súd preto zmluvu o úvere vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, ale i v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere. Predmetná zmluva o úvere zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovanými 1/, 2/- spotrebiteľmi. Posúdenie predmetného právneho vzťahu ako spotrebiteľského úveru nevylučuje ust. § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde sú taxatívne vymenované zmluvy, na ktoré sa daný zákon nevzťahuje. Právny vzťah medzi účastníkmi možno podradiť pod ust. § 2 písm. b/ citovaného zákona a následne zmluva potom musí obsahovať náležitosti, stanovené § 4 zákona. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosti tak, ako to vyžaduje § 4 ods. 2 z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že žalovaní si voči právnemu predchodcovi žalobcu neplnili riadne svoje platobné povinnosti, z ktorého dôvodu právny predchodca žalobcu vyhlásil úver v súlade so zmluvou a VOP za predčasne splatný. Peňažný dlh žalovaných 1/, 2/ zo zmluvy o úvere predstavoval ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, t.j. dňa 18.02.2013 sumu spolu 10.078,95 eur. Právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku voči žalovaným 1/, 2/ zo zmluvy o úvere na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.03.2013, pričom dlh žalovaných k tomuto dňu predstavoval sumu 10.228,21 eur a pozostával z nesplatenej istiny úveru 8.231,16 eur, úrokov 1.367,76 eur, úrokov z omeškania 569,49 eur a poplatkov 59,80 eur. V konaní neboli žiadnym dôkazom preukázané tvrdenia žalovanej 2/ o tom, že by dlh žalovaných 1/, 2/ zo zmluvy o úvere mal čo len čiastočne uhradiť žalovaný 1/ 28.10.2013. Samotný žalovaný 1/ túto skutočnosť poprel, a preto súd na toto tvrdenia žalovanej 2/ neprihliadal. Žalobca si v konaní uplatňuje len sumu nesplatenej istiny 8.231,16 eur a nesplatených úrokov 1.367,76 eur, zvyšok dlhu si od žalovaných neuplatňuje. Súd potom konštatoval, že žalobca sa od žalovaných domáha len toho, na čo má vo vzťahu k nim právo a jeho nárok posúdil ako dôvodný v celom rozsahu. Pretože žalovaní 1/, 2/ peňažný dlh doteraz žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi nezaplatili, dostali sa do omeškania s plnením peňažného dlhu, a to dňom nasledujúcim po márnom uplynutí posledného dňa na dobrovoľné plnenie dlhu podľa oznámenia zo dňa 27.02.2013, t.j. odo dňa 09.03.2013, kedy bola základná sadzba ECB vo výške 0,75 %. Z tohto dôvodu ich súd podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. zaviazal zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania v uplatnenej výške 8,75 % ročne zo sumy istiny 8.231,16 eur od 09.03.2013 do zaplatenia. Žalobca bol úspešný v plnom rozsahu, preto súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, pozostávajúcu zo súdneho poplatku za návrh 497 eur, a z trov právneho zastúpenia 628,20 eur. Súd podľa § 160 ods. 1 veta druhá O.s.p. povolil žalovaným splácať dlh žalobcovi v mesačných splátkach po 300 eur počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, vždy k 25. dňu v mesiaci tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd sa pri posudzovaní žiadosti žalovaných o plnenie dlžnej sumy v splátkach neriadil len ich žiadosťou, ale i výškou priznaného plnenia, pre ktorú je výška určených splátok primeraná, osobnými a majetkovými pomermi žalovaných a skutočnosťou, že pre žalobcu nebude plnenie dlhu v splátkach ťaživé.
3. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná 2/, v ktorom namietala, že je vo veľmi zlej finančnej situácii a navrhovala, aby k zaplateniu bol zaviazaný len žalovaný 2/. 4. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej 2/ uviedol, že žiada zamietnuť odvolanie, nakoľko aj jeho finančná situácia je zlá. 5. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. 6. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol, keď uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 9.658,72 eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 8.231,16 eur od 09.03.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku 497 eur a v trovách právneho zastúpenia 628,20 eur, ktorú sumu im súd povolil splácať v splátkach po 300 eur mesačne vždy k 25. dňu v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody plnenia dlhu v splátkach v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky, až do úplného zaplatenia.
7. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a vyvodil z nich i správny právny záver. Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len podčiarkuje, že z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd za preukázané, že na základe zmluvy o úvere č. 0274649405 zo dňa 28.03.2008 právny predchodca žalobcu žalovaným 1/, 2/ ako spoludlžníkom poskytol na ich požiadanie peňažné prostriedky a žalovaní 1/, 2/ sa zaviazali poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť zvýšené o úrok a poplatok za správu úveru v pravidelných mesačných splátkach. Zmluvu o úvere ako spoludlžník podpísala i žalovaná 2/, pričom v zmysle čl. 19 bod 19.8. VOP sú žalovaní 1/, 2/ ako spoludlžníci vo vzťahu k žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi zaviazaní spoločne a nerozdielne, a preto nebola dôvodná námietka žalovanej 2/, že dlžníkom z daného právneho vzťahu je len žalovaný 1/. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosti tak, ako to vyžaduje § 4 ods. 2 z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z vykonaného dokazovania mal aj odvolací súd za nesporne preukázané, že žalovaní si voči právnemu predchodcovi žalobcu neplnili riadne svoje platobné povinnosti, z ktorého dôvodu právny predchodca žalobcu vyhlásil úver v súlade so zmluvou a VOP za predčasne splatný. Peňažný dlh žalovaných 1/, 2/ zo zmluvy o úvere predstavoval ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, t.j. dňa 18.02.2013 sumu spolu 10.078,95 eur. Právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku voči žalovaným 1/, 2/ zo zmluvy o úvere na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.03.2013, pričom dlh žalovaných k tomuto dňu predstavoval sumu 10.228,21 eur a pozostával z nesplatenej istiny úveru 8.231,16 eur, úrokov 1.367,76 eur, úrokov z omeškania 569,49 eur a poplatkov 59,80 eur. V konaní neboli ani podľa odvolacieho súdu žiadnym dôkazom preukázané tvrdenia žalovanej 2/ o tom, že by dlh žalovaných 1/, 2/ zo zmluvy o úvere mal čo len čiastočne uhradiť žalovaný 1/ 28.10.2013. Samotný žalovaný 1/ túto skutočnosť poprel, a preto súd prvej inštancie správne na toto tvrdenia žalovanej 2/ neprihliadal. Žalobca si v konaní uplatňuje len sumu nesplatenej istiny 8.231,16 eur a nesplatených úrokov 1.367,76 eur, zvyšok dlhu si od žalovaných neuplatňuje. Súd prvej inštancie potom správne konštatoval, že žalobca sa od žalovaných domáha len toho, na čo má vo vzťahu k nim právo a jeho nárok správne posúdil ako dôvodný v celom rozsahu. Pretože žalovaní 1/, 2/ peňažný dlh doteraz žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi nezaplatili, dostali sa do omeškania s plnením peňažného dlhu, a to dňom nasledujúcim po márnom uplynutí posledného dňa na dobrovoľné plnenie dlhu podľa oznámenia zo dňa 27.02.2013, t.j. odo dňa 09.03.2013, kedy bola základná sadzba ECB vo výške 0,75 %. Z tohto dôvodu ich súd prvej inštancie správne podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. zaviazal zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania v uplatnenej výške 8,75 % ročne zo sumy istiny 8.231,16 eur od 09.03.2013 do zaplatenia. Súd prvej inštancie rovnako správne povolil žalovaným splácať dlh žalobcovi v mesačných splátkach po 300 eur počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, vždy k 25. dňu v mesiaci tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd prvej inštancie sa správne pri posudzovaní žiadosti žalovaných o plnenie dlžnej sumy v splátkach neriadil len ich žiadosťou, ale i výškou priznaného plnenia, pre ktorú je výška určených splátok primeraná, osobnými a majetkovými pomermi žalovaných a skutočnosťou, že pre žalobcu nebude plnenie dlhu v splátkach ťaživé. 8. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej 2/ v rozsahu 100%. 10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).