Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/58/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, P.O.BOX 205 proti žalovaným 1/ V. H., bytom O., P. XA, 2/ O. H., bytom O., V. XXXX/XX, o zaplatenie 9.658,72 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k.27C/124/2014-82 zo dňa 20. októbra 2015, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej 2/ v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 9.658,72 eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 8.231,16 eur od 09.03.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku 497 eur a v trovách právneho zastúpenia 628,20 eur, ktorú sumu im súd povolil splácať v splátkach po 300 eur mesačne vždy k 25. dňu v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody plnenia dlhu v splátkach v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky, až do úplného zaplatenia.

2. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia vo veci samej súd prvej inštancie uviedol, že po právnom posúdení zistených skutočností v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žalobný návrh je dôvodný v celom rozsahu. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že na základe zmluvy o úvere č. 0274649405 zo dňa 28.03.2008 právny predchodca žalobcu žalovaným 1/, 2/ ako spoludlžníkom poskytol na ich požiadanie peňažné prostriedky a žalovaní 1/, 2/ sa zaviazali poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť zvýšené o úrok a poplatok za správu úveru v pravidelných mesačných splátkach. Zmluvu o úvere ako spoludlžník podpísala i žalovaná 2/, pričom v zmysle čl. 19 bod 19.8. VOP sú žalovaní 1/, 2/ ako spoludlžníci vo vzťahu k žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi zaviazaní spoločne a nerozdielne, a preto nie je dôvodná námietka žalovanej 2/, že dlžníkom z daného právneho vzťahu je len žalovaný 1/. Predmetná zmluva spĺňa náležitosti zmluvy o úvere definované v § 497 Obchodného zákonníka a záväzkový vzťah medzi účastníkmi je teda vzťahom zo zmluvy o úvere podľa § 497 a nasledujúcich Obch. zák., ktorý predstavuje tzv. absolútny obchod. Posúdenie právneho vzťahu medzi účastníkmi ako vzťahu zo zmluvy o úvere však nevylučuje aplikáciu ustanovení spotrebiteľského práva na daný právny vzťah. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu, resp. žalobcom a žalovanými 1/, 2/ túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva o úvere bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez

akýchkoľvek pochybností VOP, ktoré žalovaní ovplyvniť nemohli, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že právny predchodca žalobcu pri uzavieraní zmluvy o úvere vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaní 1/, 2/ nekonali v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti. Súd preto zmluvu o úvere vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, ale i v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere. Predmetná zmluva o úvere zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovanými 1/, 2/- spotrebiteľmi. Posúdenie predmetného právneho vzťahu ako spotrebiteľského úveru nevylučuje ust. § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde sú taxatívne vymenované zmluvy, na ktoré sa daný zákon nevzťahuje. Právny vzťah medzi účastníkmi možno podradiť pod ust. § 2 písm. b/ citovaného zákona a následne zmluva potom musí obsahovať náležitosti, stanovené § 4 zákona. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosti tak, ako to vyžaduje § 4 ods. 2 z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že žalovaní si voči právnemu predchodcovi žalobcu neplnili riadne svoje platobné povinnosti, z ktorého dôvodu právny predchodca žalobcu vyhlásil úver v súlade so zmluvou a VOP za predčasne splatný. Peňažný dlh žalovaných 1/, 2/ zo zmluvy o úvere predstavoval ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, t.j. dňa 18.02.2013 sumu spolu 10.078,95 eur. Právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku voči žalovaným 1/, 2/ zo zmluvy o úvere na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.03.2013, pričom dlh žalovaných k tomuto dňu predstavoval sumu 10.228,21 eur a pozostával z nesplatenej istiny úveru 8.231,16 eur, úrokov 1.367,76 eur, úrokov z omeškania 569,49 eur a poplatkov 59,80 eur. V konaní neboli žiadnym dôkazom preukázané tvrdenia žalovanej 2/ o tom, že by dlh žalovaných 1/, 2/ zo zmluvy o úvere mal čo len čiastočne uhradiť žalovaný 1/ 28.10.2013. Samotný žalovaný 1/ túto skutočnosť poprel, a preto súd na toto tvrdenia žalovanej 2/ neprihliadal. Žalobca si v konaní uplatňuje len sumu nesplatenej istiny 8.231,16 eur a nesplatených úrokov 1.367,76 eur, zvyšok dlhu si od žalovaných neuplatňuje. Súd potom konštatoval, že žalobca sa od žalovaných domáha len toho, na čo má vo vzťahu k nim právo a jeho nárok posúdil ako dôvodný v celom rozsahu. Pretože žalovaní 1/, 2/ peňažný dlh doteraz žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi nezaplatili, dostali sa do omeškania s plnením peňažného dlhu, a to dňom nasledujúcim po márnom uplynutí posledného dňa na dobrovoľné plnenie dlhu podľa oznámenia zo dňa 27.02.2013, t.j. odo dňa 09.03.2013, kedy bola základná sadzba ECB vo výške 0,75 %. Z tohto dôvodu ich súd podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. zaviazal zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania v uplatnenej výške 8,75 % ročne zo sumy istiny 8.231,16 eur od 09.03.2013 do zaplatenia. Žalobca bol úspešný v plnom rozsahu, preto súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, pozostávajúcu zo súdneho poplatku za návrh 497 eur, a z trov právneho zastúpenia 628,20 eur. Súd podľa § 160 ods. 1 veta druhá O.s.p. povolil žalovaným splácať dlh žalobcovi v mesačných splátkach po 300 eur počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, vždy k 25. dňu v mesiaci tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd sa pri posudzovaní žiadosti žalovaných o plnenie dlžnej sumy v splátkach neriadil len ich žiadosťou, ale i výškou priznaného plnenia, pre ktorú je výška určených splátok primeraná, osobnými a majetkovými pomermi žalovaných a skutočnosťou, že pre žalobcu nebude plnenie dlhu v splátkach ťaživé.

3. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná 2/, v ktorom namietala, že je vo veľmi zlej finančnej situácii a navrhovala, aby k zaplateniu bol zaviazaný len žalovaný 2/. 4. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej 2/ uviedol, že žiada zamietnuť odvolanie, nakoľko aj jeho finančná situácia je zlá. 5. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 v spojení s § 470 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. 6. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol, keď uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 9.658,72 eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 8.231,16 eur od 09.03.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku 497 eur a v trovách právneho zastúpenia 628,20 eur, ktorú sumu im súd povolil splácať v splátkach po 300 eur mesačne vždy k 25. dňu v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody plnenia dlhu v splátkach v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky, až do úplného zaplatenia.

7. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a vyvodil z nich i správny právny záver. Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len podčiarkuje, že z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd za preukázané, že na základe zmluvy o úvere č. 0274649405 zo dňa 28.03.2008 právny predchodca žalobcu žalovaným 1/, 2/ ako spoludlžníkom poskytol na ich požiadanie peňažné prostriedky a žalovaní 1/, 2/ sa zaviazali poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť zvýšené o úrok a poplatok za správu úveru v pravidelných mesačných splátkach. Zmluvu o úvere ako spoludlžník podpísala i žalovaná 2/, pričom v zmysle čl. 19 bod 19.8. VOP sú žalovaní 1/, 2/ ako spoludlžníci vo vzťahu k žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi zaviazaní spoločne a nerozdielne, a preto nebola dôvodná námietka žalovanej 2/, že dlžníkom z daného právneho vzťahu je len žalovaný 1/. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosti tak, ako to vyžaduje § 4 ods. 2 z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z vykonaného dokazovania mal aj odvolací súd za nesporne preukázané, že žalovaní si voči právnemu predchodcovi žalobcu neplnili riadne svoje platobné povinnosti, z ktorého dôvodu právny predchodca žalobcu vyhlásil úver v súlade so zmluvou a VOP za predčasne splatný. Peňažný dlh žalovaných 1/, 2/ zo zmluvy o úvere predstavoval ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, t.j. dňa 18.02.2013 sumu spolu 10.078,95 eur. Právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku voči žalovaným 1/, 2/ zo zmluvy o úvere na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.03.2013, pričom dlh žalovaných k tomuto dňu predstavoval sumu 10.228,21 eur a pozostával z nesplatenej istiny úveru 8.231,16 eur, úrokov 1.367,76 eur, úrokov z omeškania 569,49 eur a poplatkov 59,80 eur. V konaní neboli ani podľa odvolacieho súdu žiadnym dôkazom preukázané tvrdenia žalovanej 2/ o tom, že by dlh žalovaných 1/, 2/ zo zmluvy o úvere mal čo len čiastočne uhradiť žalovaný 1/ 28.10.2013. Samotný žalovaný 1/ túto skutočnosť poprel, a preto súd prvej inštancie správne na toto tvrdenia žalovanej 2/ neprihliadal. Žalobca si v konaní uplatňuje len sumu nesplatenej istiny 8.231,16 eur a nesplatených úrokov 1.367,76 eur, zvyšok dlhu si od žalovaných neuplatňuje. Súd prvej inštancie potom správne konštatoval, že žalobca sa od žalovaných domáha len toho, na čo má vo vzťahu k nim právo a jeho nárok správne posúdil ako dôvodný v celom rozsahu. Pretože žalovaní 1/, 2/ peňažný dlh doteraz žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi nezaplatili, dostali sa do omeškania s plnením peňažného dlhu, a to dňom nasledujúcim po márnom uplynutí posledného dňa na dobrovoľné plnenie dlhu podľa oznámenia zo dňa 27.02.2013, t.j. odo dňa 09.03.2013, kedy bola základná sadzba ECB vo výške 0,75 %. Z tohto dôvodu ich súd prvej inštancie správne podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. zaviazal zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania v uplatnenej výške 8,75 % ročne zo sumy istiny 8.231,16 eur od 09.03.2013 do zaplatenia. Súd prvej inštancie rovnako správne povolil žalovaným splácať dlh žalobcovi v mesačných splátkach po 300 eur počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, vždy k 25. dňu v mesiaci tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd prvej inštancie sa správne pri posudzovaní žiadosti žalovaných o plnenie dlžnej sumy v splátkach neriadil len ich žiadosťou, ale i výškou priznaného plnenia, pre ktorú je výška určených splátok primeraná, osobnými a majetkovými pomermi žalovaných a skutočnosťou, že pre žalobcu nebude plnenie dlhu v splátkach ťaživé. 8. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej 2/ v rozsahu 100%. 10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .