Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-71-2016.pdf
PDF · 99.67 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-6C/71/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Alenou Blaškovou, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann l, 750009 Paríž, Francúzsko, konajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpeného: advokátska kancelária VRBA & PARTNERS s.r.o. so sídlom Sliezska 9, 831 03 Bratislava, IČO:35 918 225, proti žalovanému: Q. V., nar. XX.XX.XXXX bytom B. XXX, XXX XX B., o zaplatenie sumy 503,75 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 461,45 eur s 8, 25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 461,45 eur od 18. 03. 2014 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd vo zvyšku žalobu zamieta.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 83, 20 %.
odôvodnenie:
1.Dňa 06.06.2016 doručil žalobca tunajšiemu súdu žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 503,75 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 26,28% ročne zo sumy 503,75 eur od 17.03.2014 do zaplatenia, s 8,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 503,75 eur od 18.03.2014 do zaplatenia a trov konania na tom základe, že právny predchodca žalobcu spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. Bratislava IČO: 35 787 783 poskytol žalovanému na základe zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní kreditnej karty dňa 13.08.2011 na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 848,06 eur. Žalovaný úver riadne nesplácal, preto žalobca v súlade s bodom 4.1. časti 3 Zmluvy vyhlásil ku dňu 17.03.2014 mimoriadnu splatnosť revolvingového úveru a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 682,75 eur , ktorá pozostáva z úverovej istiny 563,49 eur, úrokov/ zmluvné úroky do dňa predchádzajúceho dňu 17.03.2014 76,96 eur, poistné 10,50 eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 31,80 eur. Od 17.03.2014 žalobca úročí nesplatenú časť poskytnutého úveru v súlade s bodom 4.4. časti 3 Zmluvy aj naďalej dohodnutým úrokom za poskytnutie úveru vo výške 26,28% ročne . Od mimoriadnej splatnosti úveru v súlade s bodom 4.2. časti 3 Zmluvy úročí žalobca nesplatenú časť úveru aj zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne. Na základe výzvy žalobcu uhradil žalovaný na pohľadávku žalobcu sumu vo výške 179 eur.
2. Súd konal v neprítomnosti žalovaného podľa § 180 CSP, ktorý mal doručenie predvolania riadne vykázané, svoju neprítomnosť neospravedlnil.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní platobnej karty zo dňa 13.08.2011 č.l.5-6 spisu, výpisu z účtu č.l.7-8 spisu, sadzobníka
poplatkov č.l.9, návrhu na zmenu účastníka konania na strane žalobcu č.l.37-38, potvrdenie o odfinancovaní finančných prostriedkov z úveru č.l.39-40 a ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
4. Súd rozhodol o zmene účastníka konania na strane žalobcu podľa § 80 CSP tak, že spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s z konania vystúpila a na jej miesto vstúpila spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann l, 750009 Paríž, Francúzsko, konajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713
5.Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru č. 42698838661100vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 17.03.201 a pohľadávka pozostávala z úverovej istiny 563,49 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného 87,46 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 31,80 eur s výzvou, aby pohľadávku zaplatil v lehote 14 dní. Výzvu žalovaná prevzala dňa 24.03.2014.
6. Zo zmluvy o revolvingovom úvere a kreditnej karte zo dňa 13.08.2011 č.l.5-6 spisu vyplýva, že predmetom zmluvy je poskytnutie aktuálnej výšky úverového rámca 600 eur pri výške mesačnej splátky 5% z dlžnej sumy zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 eur splatnej v 10. Deň v mesiaci pri výške úrokovej sadzby 26,28% ročne pri RPMN 41,76%, pri splatnosti prvej splátky 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci v ktorom bolo uskutočnené 1.čerpanie revolvingového úveru, poplatku za poistenie 3,33%, s výškou mesačnej splátky 57,40 eur, poplatkom za správu úveru 2,70 eur.
7. Žalovaná sa na výzvu súdu k podanej žalobe nevyjadrila.
8.Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
9.Podľa § 53 ods. l a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
10. Podľa § 53 ods.4 písm. a/ a k/, ods.5 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku Neprijateľné zmluvné podmienky sú neplatné. 11. Podľa § 54 ods. l a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 12.Podľa § 4 ods.8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje znaky diskriminácie a vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva omyl. Lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. 13.Podľa čl.3 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. 14. Podľa čl.6 ods.1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 15.Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. To právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej splátky. 16. Podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <javascript:%20fZzSRInternal('22023',%20'21621980',%20'21621980', %20'3978304',%20'3978305',%20'0')>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
15.V prejednávanej veci dospel súd po vykonanom dokazovaní k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná len sčasti. Súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. Bratislava uzavrel so žalovanou dňa 13.08.2011 zmluvu o revolvingovom úvere a kreditnej karte, ktorá má písomnú formu podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase žiadosti žalovanej o revolvingový úver na úverový rámec vo výške 600 eur s výškou splátky 57,40 eur mesačne vždy k 10. dňu v mesiaci pri výške úroku 26,28%, RPMN 41,76%, poplatok za poistenie 3,3% . Právny predchodca žalobcu úver zosplatnil ku dňu 17.03.2014, a vyzval žalovanú na zaplatenie istiny 563,49 eur, pričom ku dňu zosplatnenia predstavovali úroky podľa žaloby sumu 76,96 eur, poistné 10,50 eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 31,80 eur. Na základe výzvy žalobcu uhradila žalovaná sumu 179 eur. Z obsahu histórie úveru vyplýva, že úver bol zosplatnený dňa 17.03.2014, pričom žalovaná až po zosplatnení zaplatila na úver v čase od 01.10.2014 do 02.05.2015 v desiatich mesačných splátkach po 17,90 eur spolu žalovaná zaplatila na úver sumu 179 eur, pričom právny predchodca žalobcu tvrdil, že táto suma bola už započítaná na úhradu dlžnej sumy čo vôbec nie je pravda, lebo istina sa vôbec nezmenila a ani úroky ku dňu zosplatnenia zostali v nezmenenej výške oproti oznámeniu o zosplatnení úveru, pričom z histórie úveru jednoznačne vyplýva, že táto suma bola žalovanou zaplatená až po zosplatnení úveru. Ku dňu zosplatnenia bola istina 563,49 eur, ktorá je totožná z istinou uplatnenou v žalobe t.j. 563,49 eur a úroky z úveru ku dňu zosplatnenia 87,46 eur/76,96 eur, poistné 10,50 eur / a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 31,80 eur. Súd dospel k záveru, že žalovanou zaplatená suma 179 eur nebola započítaná na úver. Dôvodná je teda suma istina 563,49 eur +76,96 eur úroky ku dňu zosplatnenia 76,96 eur spolu 640,45 eur mínus žalovanou zaplatená suma 179 eur je suma 461,45 eur . V tejto časti súd považoval žalobu za dôvodnú. Pokiaľ ide o poplatok za poistenie 3,3% takéto dojednanie je podľa názoru súdu neplatné v rozpore s § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka to nejasné, nezrozumiteľné a neurčité. Nie je zrejmé, aký druh poistenia bol dojednaný, za akých poistných podmienok. Takéto dojednanie vykazuje znaky neurčitosti, nejasnosti a nezrozumiteľnosti pre spotrebiteľa, ktorý nevie aký druh poistenia bol dohodnutý, za akých podmienok mu poisťovňa bude plniť a za akých podmienok môže poistné plnenie žiadať, preto súd poistné vo výške 10,50 eur ako nedôvodné a neplatnej dojednané nepriznal. Pokiaľ ide o náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 31,80 eur tieto súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná a požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, teda účtovanie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 31,80 eur , ktoré nebolo individuálne zmluvne dojednané je neplatné v zmysle § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka z dôvodov uvedených v § 53 ods.4 písm. a/ a k /Občianskeho zákonníka. Poplatky jednostranne účtované právnym predchodcom žalobcu vo výške 31,80 eur, ktoré neboli individuálne dojednané sú teda absolútne neplatné a súd tieto náklady nepriznal, tiež suma takto uplatnená je neprimerane vysoká a určená len jednostranne právnym predchodcom žalobcu, ktorý je špecifikoval vo výške 11,90 eur ako poštovné 0,80 eur, telekomunikačné služby 0,80 eur, mzdové náklady 7,07 eur a ostatné režijné náklady 3,22 eur/ a 19,90 eur / poštovné 1,34 eur + telekomunikačné služby 1,34 eur mzdové náklady 11,83 eur a ostatné režijné náklady 5,39 eur. Žalobca dôvodnosť týchto nákladov ničím nepreukázal.
16.Pokiaľ ide o úroky z úveru vo výške 26,28% ročne účtovaných po zosplatnení úveru zo sumy 503,75 eur od 17.03.2014 do zaplatenia zamietol, lebo ich účtovanie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou stanovenou v § 53 ods.4 písm. k Občianskeho zákonníka vychádzajúc z článku 3 bod 4.4 .Zmluvy podľa ktorej je právny predchodca žalobcu oprávnený požadovať od Klienta úrok z úveru podľa úrokovej sadzby dohodnutej v zmluve od doby poskytnutia úveru až do ich vrátenia v celom rozsahu s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS476/2012 zo dňa 18.09.2012, lebo podľa ustálenej súdnej praxe -uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 143/1998 vyplýva, že dohodnuté úroky patria len do splatnosti dlhu a od splatnosti je dlžník v omeškaní a
musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver Ústavného súdu je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahom medzi účastníkmi konania. V danom prípade právny predchodca žalobcu úver zosplatnil k 17.03.2014 a vyzval žalovanú k úhrade celého úveru. Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa navrhovateľ odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vl. a subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, preto zmluvné dojednanie uvedené v článku 3 bod 4.4 zmluvy podľa ktorého vyhlásením mimoriadneho zosplatnenia nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky, toto ustanovenie zmluvy je neplatné v rozpore s §
53 ods.4 písm. k/ Občianskeho zákonníka na škodu veriteľa a je nekalou zmluvnou podmienkou, ktorá je neplatná.
18. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods.2 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v spore čiastočne úspešný súd priznal náhradu trov konania vo výške 83, 20 % keď žalobca mal úspech vo veci 91, 60 % - neúspech 8, 40 % je 83, 20 % čistý úspech žalobcu v konaní. Podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti veci samej rozhodne o trovách konania vyšší súdny úradník samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej vety CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.