Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-79-2016.pdf
PDF · 83.96 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-7P/79/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Považskej Bystrici sudca JUDr. Róbert Jankovský vo veci starostlivosti súdu o maloletú S. Š., L.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, dieťa rodičov C. Š., L.. X.X.XXXX, J. Š. XXX/X, G. J. a G. Š.R., L.. XX.X.XXXX, J. C. G. J., právne zastúpený JUDr. Annou Kubovičovou, advokátkou, AK Považská Bystrica, Tatranská 300/8 o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh otca o zníženie výživného na maloletú S. Š., L.. XX.X.XXXX z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Otec sa podaným návrhom domáhal zníženia výživného na maloletú S. zo sumy 250,- eur na sumu 100,- eur mesačne od 1.10.2016 tvrdiac, že výživné vo výške 250,- eur mesačne mu bolo určené v konaní Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 11P/57/2014, pričom od uvedenej doby sa pomery na jeho strane zmenili v tom, že pre pretrvávajúce kožné ochorenie horných končatín bol nútený ku dňu 25.3.2015 ukončiť svoje živnostenské oprávnenie v oblasti stavebnej výroby, od 1.6.2016 sa zamestnal v spoločnosti S., D..O..M.., S. T., kde dosahuje priemerný mesačný zárobok len vo výške cca 780,- eur brutto, z ktorého príjmu po odrátaní svojich životných nákladov nie je schopný voči maloletej S. plniť si vyživovaciu povinnosť v súdom určenej výške.
2.Matka maloletej S. s podaným návrhom nesúhlasila a tento žiadala ako nedôvodný zamietnuť poukazujúc na skutočnosť, že u svojho súčasného zamestnávateľa dosahuje priemerný mesačný zárobok len vo výške 480,- eur netto a z uvedeného príjmu by pri znížení výživného zo strany otca na ním požadovanú výšku nebola schopná výživu maloletej S. sama zabezpečiť, pričom tiež poukázala na skutočnosť, že v porovnaní s dobou určenia výživného sa pomery na strane maloletej S. zmenili v tom, že dieťa je vekovo staršie, fyzicky vyspelejšie, v školskom roku 2016/2017 začala maloletá S. navštevovať 2. ročník ZŠ, čím sa podstatne zvýšili náklady na jej výživu v porovnaní s dobou určenia výživného, kedy bola maloletá S. ešte v predškolskom veku..
3.Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11P/191/2014, spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11P/57/2014, výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Považská Bystrica č. 306-10547, lekárskych správ o zdravotnom stave otca maloletej, správ zamestnávateľov rodičov o výške ich zárobkov a zistil nasledovné:
4. Rodičia maloletej S. nie sú manželia, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 28.4.2014 č.k. 11P/57/2014-11 s tým, že uvedeným rozsudkom súd medzi rodičmi schválil dohodu, podľa ktorej sa maloletá S. na čas po rozvode zverila do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal k povinnosti prispievať na jej výživu mesačne sumou 250,- eur. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.5.2014.
5.V čase určenia výživného obaja rodičia okrem maloletej S. inú vyživovaciu povinnosť nemali. Maloletá S. bola v predškolskom veku. Na pojednávaní dňa 28.4.2014 otec uviedol, že ako živnostník v oblasti stavebnej výroby dosahuje zárobok vo výške 2000,- eur. Matka maloletej vo svojej výpovedi uviedla, že u svojho zamestnávateľa dosahuje zárobok mesačne vo výške 480,- eur netto.
6.Otec sa v konaní Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 11P/191/2014 domáhal zníženia výživného na maloletú S. na sumu 100,- eur mesačne poukazujúc na skutočnosť, že v porovnaní s dobou určenia výživného došlo na jeho strane k zmene pomerov v tom smere, že z dôvodu kožného ochorenia horných končatín bol nútený ukončiť prácu v D. O. L., kde pracoval ako murár, čím došlo k podstatnému zníženiu jeho mesačného príjmu. Uvedený návrh otca Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom zo dňa 16.2.2015 č.k. 11P/191/2014-36 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 18.6.2015 č.k. 19CoP/25/2015-62 zamietol s odôvodnením, že hoci otec do 25.3.2015 vykonával živnosť v oblasti stavebných činností a od 25.3.2015 sa stal nezamestnaný, nebolo v konaní preukázané, že by nebolo v jeho možnostiach a schopnostiach zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na platenie vyživovacej povinnosti v doterajšom rozsahu.
7. V súčasnej dobe maloletá S. v školskom roku 2016/2017 začala navštevovať 2. ročník ZŠ. Matka okrem nej inú vyživovaciu povinnosť nemá. Spolu s maloletou S. býva v 3-izbovom byte, ktorý získala do vlastníctva darom od svojej matky s tým, že matkine mesačné náklady na bývanie predstavujú sumu 200,- eur. Matka je zamestnaná ako zdravotná sestra v spoločnosti S. G., D..O..M.. G. J., kde podľa správy tohto zamestnávateľa dosiahla za posledných 12 mesiacov trvania pracovného pomeru mesačný zárobok vo výške 484,50 eur netto. Zo svojho príjmu matka spláca hypotekárny úver, ktorý v minulosti čerpala v súvislosti s rekonštrukciou svojho bytu, tento úver spláca v 130,- eurových mesačných splátkach. Podľa vyjadrenia matky sa maloletá S. zúčastňuje rôznych mimoškolských aktivít, navštevuje výtvarný krúžok v rámci X.T. A. Š. E. G. J., tiež v rámci Q. E. Č. E. G.D. J. navštevuje tanečný krúžok, kde matka uhrádza polročné poplatky v celkovej výške 50,- eur. Otec sa s maloletou S. pravidelne stýka, podľa vyjadrenia matky jej prispieva aj nad rámec súdom určeného výživného zakupovaním rôznych častí ošatenia, prípadne darčekov pri príležitosti menín, narodením, Vianoc a pod. Vyživovaciu povinnosť voči maloletej S.J. si otec riadne plní, zameškané výživné nemá.
8.Otec rovnako ako matka okrem maloletej S. inú vyživovaciu povinnosť nemá. Od 1.6.2016 je zamestnaný v spoločnosti S., D..O..M.. S. T. ako stavebný majster s tým, že podľa správy tohto zamestnávateľa dosiahol za obdobie od 1.6.2016 do 30.9.2016 priemerný mesačný zárobok 607,35 eur netto. Otec uviedol, že býva sám v byte svojho zamestnávateľa v P. s tým, že jeho mesačné náklady za užívanie bytu predstavujú sumu 200,- eur. Z výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Považská Bystrica č. 306-10547 vyplýva, že otec ku dňu 25.3.2015 zrušil svoje živnostenské oprávnenie, ktoré mal vydané na stavebnú výrobu. Do zrušenia živnosti otec pracoval v D. O. L. ako murár, pričom v konaní o rozvod manželstva na pojednávaní dňa 28.4.2014 uviedol, že v rámci výkonu živnosti dosahuje zárobok vo výške 2000,- eur. Živnostenské oprávnenie otec maloletej zrušil s odôvodnením, že začal trpieť kožným ochorením horných končatín, keď mu bola diagnostikovaná choroba eczema hyperkeratoticum. Jeho zdravotný stav mu pritom neumožňoval prichádzať do styku so stavebnými lepidlami, penetráciami, silikónom a rôznymi murárskymi zmesami. Na pojednávaní dňa 22.11.2016 otec uviedol, že hoci svoje živnostenské oprávnenie ukončil ku dňu 25.3.2015, na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica sa ako uchádzač o zamestnanie nezaevidoval a až do 1.6.2016, kedy sa zamestnal u svojho terajšieho zamestnávateľa, bol dobrovoľne nezamestnaný, pričom finančné prostriedky získaval formou rôznych brigád na stavbách, kde pracoval ako murár. Na pojednávaní dňa 22.11.2016 otec uviedol, že napriek svojej zhoršenej finančnej situácii si vyživovaciu povinnosť voči maloletej S. plnil riadne, a to z úspor, ktoré v minulosti z pracovnej činnosti získal.
9. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
10. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
11. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Výživné nemožno priznať ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí o výživnom ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
12. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
13. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že od určenia výživného uplynula doba viac ako 2 rokov, za ktorú sa pomery na strane maloletej S. nepochybne zmenili. Dieťa je vekovo staršie, fyzicky vyspelejšie, v školskom roku 2016/2017 začala maloletá S. navštevovať 2. ročník ZŠ, popri škole sa zúčastňuje rôznych mimoškolských aktivít, v rámci X. A. Š. S. Q. E. Č. E. G. J., čím matke nepochybne vzrástli náklady na zabezpečenie jej riadnej výživy. Na druhej strane treba uviesť, že otec v čase určenia výživného pracoval ako živnostník v oblasti stavebnej výroby v D. O. L., pričom deklaroval svoj mesačný príjem vo výške 2000,- eur. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11P/191/2014 však vyplýva, že vo svojom majetkovom priznaní za rok 2013 otec deklaroval (po odpočítaní výdavkov ) príjem v celkovej výške 475,23 eur a za rok 2014 vo svojom majetkovom priznaní deklaroval tiež po odpočítaní výdavkov príjem vo výške 334,45 eur. Z dôvodu výskytu kožného ochorenia na strane otca tento ku dňu 25.3.2015 ukončil svoje živnostenské oprávnenie. Hoci sa stal nezamestnaným, na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, teda v mieste svojho bydliska sa ako uchádzač o zamestnanie nezaevidoval a ako sám na pojednávaní uviedol, finančné prostriedky na svoju obživu získaval formou rôznych brigád na stavbách. Až ku dňu 1.6.2016 sa zamestnal u svojho súčasného zamestnávateľa, kde dosahuje priemerný mesačný zárobok vo výške 607,35 eur netto. Uvedený príjem je podstatne vyšší ako dosahoval v čase určenia výživného, keď, ako už bolo uvedené, vo svojom majetkovom priznaní za rok 2014 po odpočítaní výdavkov deklaroval celkový príjem vo výške 334,45 eur. Otec maloletej S. si aj podľa vyjadrenia matky svoju vyživovaciu povinnosť splnil riadne, matke na výživu dcéry mesačne poukazuje sumu 250,- eur a dcére prispieva aj nad rámec súdom určeného výživného najmä zakupovaním rôznych častí ošatenia, ako aj darčekov pri príležitosti menín, narodením, Vianoc a pod. Na základe uvedených skutočností mal súd za preukázané, že celková finančná situácia otca v porovnaní s dobou určenia výživného sa nezhoršila. Preto súd na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení prihliadajúc na výšku zárobku matky, ako aj na nárast celkových nákladov, ktoré matka musí vynakladať na výživu maloletej S.J., súd vyhodnotil návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, t.j. návrh otca zamietol.
14. Podľa ustanovenia § 52 CMP súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 127 ods. 1, 2 C.s.p. v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.