Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24C-123-2016.pdf
PDF · 124.63 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/123/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, pred sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Ľ.Í. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., prechodne bytom T. G. XXXX/XX, XXX XX G., o zaplatenie 329,58 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
III. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 27.05.2016, tunajšiemu súdu doručenou dňa 20.06.2016, sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 329,58 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 176,36 Eur od 24.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 99,42 Eur od 24.04.2013 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 45,00 Eur od 24.05.2013 do zaplatenia, zo sumy 6,00 Eur od 24.06.2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.
2. Žaloba bola odôvodnená tým, právny predchodca žalobcu, spoločnosť Telefónica O2 Slovakia, uzatvoril dňa 21.12.2012 so žalovaným Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytovanie služieb v zmysle zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách a ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky a Cenník. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému elektronické komunikačné služby, špecifikované v zmluve, za podmienok stanovených v Zmluve a Všeobecných podmienkach, za ktoré sa žalovaný zaviazal zaplatiť cenu stanovenú v Cenníku. Právny predchodca žalobcu za poskytnuté telekomunikačné služby vystavil žalovanému vyúčtovaciu faktúru č. 1048011627 na sumu 2,80 Eur, splatnú dňa 22.02.2013, č. XXXXXXXXXX na sumu 176,36 Eur, splatnú dňa 23.03.2013, č. XXXXXXXXXX na sumu 99,42 Eur, splatnú dňa 23.04.2013, č. XXXXXXXXXX na sumu 45,00 Eur, splatnú dňa 23.05.2013 a faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 6,00 Eur, splatnú dňa 23.06.2013. Žalovaný ku dňu podania žaloby dlžnú čiastku neuhradil, a preto vznikol žalobcovi aj nárok na zákonný úrok z omeškania. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.08.2014 postúpil postupca, spoločnosť Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. na žalobcu pohľadávku voči žalovanému.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne nevyjadril.
4. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Podľa § 297 písm. b) C.s.p., súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
6. V prejednávanej veci súd podľa § 297 písm. b) C.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania, pretože podľa súdu ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje sumu 1.000,00 Eur.
7. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
8. Súd doručoval žalovanému žalobu spolu s prílohami a poučením o procesných právach a povinnostiach na adresu T. XX D. G., označenú v žalobe, ktorá sa však súdu dňa 29.07.2016 vrátila s označením „adresát je neznámy“. Súd vykonal šetrenie pobytu žalovaného, kde z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov bolo zistené, že tento je evidovaný k trvalému pobytu v B. H., pričom iná adresa pobytu nebola zistená ani z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni, ani z lustrácie v evidencii Zboru väzenskej a justičnej stráže. Súd žalobu doručoval žalovanému zároveň na adresu trvalého pobytu, odkiaľ sa zásielka súdu vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote.
9. Dňa 29.09.2016 súd z uvedených dôvodov pristúpil k vyhotoveniu Oznámenia o podanej žalobe, ktoré bolo na úradnej tabuli tunajšieho súdu a webovej stránke tunajšieho súdu zverejnené odo dňa 30.09.2016 do dňa 18.10.2016 a to v zmysle ust. § 116 ods. 2 C.s.p.
10. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22.11.2016 v pojednávacej miestnosti č. 206, pričom oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na Úradnej tabuli tunajšieho súdu odo dňa 15.11.2016 do dňa 30.11.2016 a na webovej stránke príslušného súdu.
11. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to Zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 21.12.2012, Všeobecnými podmienkami právneho predchodcu žalobcu, cenníkom právneho predchodcu žalobcu, jednotlivými faktúrami, oznámením o postúpení pohľadávok a ostatným spisovým materiálom, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:
12. Dňa 21.12.2012 právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby zo strany právneho predchodcu žalobcu ako telekomunikačného podniku žalovanému, za podmienok stanovených zmluvou, za čo sa žalovaný zaviazal uhradiť dohodnutú cenu. Zmluva obsahuje aj vyhlásenie žalovaného o tom, že svojím podpisom potvrdzuje, že sa zoznámil so Všeobecnými podmienkami a platným Cenníkom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.
13. Žalovaný nezaplatil faktúry za poskytnuté telekomunikačné služby, a to faktúru č. 1XXXXXXXXX vo výške 2,80 Eur, splatnú dňa 22.02.2013, č. XXXXXXXXX1 vo výške 176,36 Eur, splatnú dňa 23.03.2013, č. XXXXXXXXX0 vo výške 99,42 Eur, splatnú dňa 23.04.2013, č. XXXXXXXXXX vo výške 45,00 Eur, splatnú dňa 23.05.2013 a faktúru č. XXXXXXXXXX vo výške 6,00 Eur, splatnú dňa 23.06.2013.
14. Právny predchodca uzatvoril so žalobcom dňa 28.09.2014 Zmluvu o postúpení pohľadávok.
15. Podľa § 488 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
16. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
17. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
18. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
19. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
20. Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení, c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak 1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov, 2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním zmluvu, 3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb, d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu 1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie, 2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo 3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení, e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov účastníka podľa odseku 2 písm. b).
21. Podľa § 43 ods. 12 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov. 22. Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
23. Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
24. Podľa § 44 ods. 8 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik môže ustúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník: a) opakovane zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo taký zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po ich splatnosti, c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo požíva také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej užívania, e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.
25. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskom zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
26. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
27. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
28. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
29. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
30. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
31. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
32. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
33. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
34. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
35. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
36. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.07.2010 do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
37. Podľa zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným sa mal predmetný právny vzťah, s odkazom na ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka okrem práv a povinností výslovne upravených zákonom o elektronických komunikáciách. V slovenskom právnom poriadku sú záväzkové právne vzťahy upravené duálne, a to v rámci občianskoprávnej a obchodnoprávnej úpravy. Obchodný zákonník a Občiansky zákonník, ako dva kódexy súkromného práva, sú v postavení lex specialis ku lex generalis, kde použitie Občianskeho zákonníka je subsidiárne, teda právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka sa riadia Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V rámci obchodných záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré možno označiť za fakultatívne obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku (§ 262 Obchodného zákonníka). Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom, no vzhľadom na kogentnú povahu ustanovení Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ho v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať bez ohľadu na to, či ide o relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z prioritných oblastí záujmu nielen práva Európskej únie, ale aj nášho právneho poriadku. Nie je preto prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzali zvolením iného právneho predpisu, ktorý primárne neupravuje spotrebiteľské vzťahy, vznikajúce pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej, či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, kde z celého kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Zároveň nie je prípustné, aby spotrebiteľom v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to, že dodávateľ zvolí režim iného právneho predpisu. Aj pri zmluvách uzatváraných podľa Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii, či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa Občianskeho zákonníka, či osobitných právnych predpisov, ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa a pod.
38. Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže ide o zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom, keď priamo v zmluve je uvedené, že žalovaný ju uzatváral ako účastník - fyzická osoba nepodnikateľ, pričom obsah zmluvy, Všeobecných podmienok a tým aj samotného dojednania režimu Obchodného zákonníka bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, ale taktiež aj s odkazom na príslušné ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý zákon je potrebné na daný vzťah aplikovať.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
39. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
40. Zo slovenského právneho poriadku vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať komunitárne právo. Podľa čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní medzinárodnou zmluvou podľa článku 7 ods. 2, t. j. zmluvou o Európskej únii, zmluvou o založení európskeho spoločenstva, ale aj ostatnými prameňmi primárneho práva Európskej únie.
41. Význam ochrany spotrebiteľov viedol zákonodarcu spoločenstva okrem iného k prijatiu čl. 6 ods. 1 smernice rady 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľskej zmluve uzatvorenej medzi predajcom, alebo dodávateľom a spotrebiteľom neboli záväzné pre spotrebiteľa. Ide o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú spotrebiteľská zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
42. V ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, je zakotvený exemplifikatívny počet neprijateľných podmienok uvedených v spotrebiteľských zmluvách. Na základe smernice č. 93/2013 ES bol výpočet spresnený a doplnený zákonom č. 568/2007 Z. z.
43. Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu, alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (článok 6 smernice rady 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Miesto v smernici má aj neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa a s účinnosťou od 01.01.2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.
44. Na základe vykonaného dokazovania a vychádzajúc z citovaných ustanovení, súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva. Spotrebiteľ - žalovaný, v čase uzatvárania zmluvy nemal možnosť individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy s dodávateľom - žalobcom.
45. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
46. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
47. Podľa ustanovenia § 5b zákona číslo 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
48. V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na zaplatenie fakturovanej sumy vo výške 2,80 Eur s príslušenstvom, v zmysle faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 22.02.2013, sumy vo výške 176,36 Eur s príslušenstvom, v zmysle faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 23.03.2013, sumy vo výške 99,42 Eur s príslušenstvom v zmysle faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 23.04.2013 a sumy vo výške 45,00 Eur s príslušenstvom, v zmysle faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 23.05.2013, ktoré práva sa premlčali vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka, keďže zákon pre uvedené právo neuvádza osobitnú (kratšiu alebo dlhšiu) premlčaciu dobu. Premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz podaním žaloby na súde. V danom prípade splatnosť týchto faktúr bola dňa 22.02.2013, 23.04.2013 a 23.05.2013. Všeobecná trojročná premlčacia lehota uplynula dňa 22.02.2016, 23.04.2016 a 23.05.2016. Žalobca podal žalobu až dňa 20.06.2016 teda v čase, keď bol jeho nárok zjavne premlčaný.
49. Keďže žalobcom uplatnený nároky je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadnuť na premlčanie ex offo bez toho, aby sa žalovaný premlčania dovolával v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je ho nutné aplikovať prednostne, v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené zákonom číslo 102/2014 Z. z. s účinnosťou od 01.05.2014. Vo vzťahu k nemu neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez námietky premlčania vznesenej spotrebiteľom. Vzhľadom na procesný charakter tohto ustanovenia a absentujúce prechodné ustanovenie bol konajúci súd povinný aplikovať toto ustanovenie a prihliadať na premlčanie ex offo. V dôsledku premlčania práva žalobcu nebolo možné priznať mu uplatnený nárok vyplývajúci z faktúry č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, a preto súd v časti o zaplatenie 323,58 Eur aj s príslušenstvom zamietol.
50. Predmetom konania bol aj žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie upomienky vo výške 6,00 Eur, v zmysle faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 23.06.2013. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, teda neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na poplatok za upomienku, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto súd v tejto časti žalobu spolu s príslušenstvom zamietol. Žalobca nepreukázal súdu zaslanie upomienok a ani nepreukázal, že by mu za zaslanie týchto upomienok vznikli nejaké reálne náklady v uvedenej výške. V prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.
51. Žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a ktoré spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. Zmluvná pokuta má však aj iný a to nežiaduci rozmer. Zmluvná pokuta neprimerane ukracuje spotrebiteľa. Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom smernice ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán.
52. Do pozornosti súd dáva doplňujúce formálne oznámenie európskej komisie z 27.11.2008 č. 2007/2495 v ktorom sa okrem iného uvádza: „ v tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že článok 4 ods. 1 smernica sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. Tu sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa, alebo predávajúceho v slabšej pozícii pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti.“
53. Obligatórnosť zásahu je opodstatnená ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým je Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Oceáno Gruppo Editorial (C240/98) z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu pri nekalej podmienke: cieľ článku 6 smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce by sa nedosiahol keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe týchto podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa. V takých konaniach je reálne riziko, že spotrebiteľ o neznalosti práva nespochybňuje podmienku prednesenú proti nemu. Preto vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.
54. V prípade porušenia povinnosti žalobcu ako dodávateľa nie je ani v Zmluve o pripojení ani v Dodatku k nej upravený prípadný nárok žalovaného ako spotrebiteľa na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobcom ako dodávateľom. Z uvedeného je zrejmé, že zmluvná pokuta v danom prípade len jednostranne zaťažuje spotrebiteľa pre prípad porušenia jeho povinnosti a tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
55. Súd poukazuje na to, že súdy SR už určili neprijateľnosť predmetnej zmluvnej podmienky dojednanej v zásade totožných zmluvách o pripojení (dodatkov) uzatváraných so žalobcom z dôvodu neprijateľnosti podmienky, napr. Rozsudok Okresného súdu Bardejov č. k. 4C/161/2011-24 zo dňa 06.12.2011 v spojitosti s Rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č. k. 13Co/18/2012 zo dňa 11.09.2012 a Rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 17C/46/2012 zo dňa 13.07.2012.
56. Záverom súd považuje za potrebné poukázať na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a jedná sa o absolútnu neplatnosť. Jej ďalším používaním vytvára dodávateľ protiprávny stav navyše zákonom explicitne zakázaný, pretože priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom.
57. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
58. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
59. Žalovaný mal vo veci plný úspech a preto má podľa § 255 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, avšak tento si náhradu trov konania neuplatnil, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a náhradu trov konania mu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v dvoch jeho vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písmenom a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 371 a § 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku).