Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/201/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci žalobcu: Vertal, s. r. o., Profesora Sáru 654/24, Banská Bystrica, IČO: 45961387, právne zastúpeného Lion Law Partners, s. r. o., Komenského 14A, Banská Bystrica, IČO: 36862461, proti žalovanému: G. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXXX/X, J. J., o zaplatenie 1 060 € s prísl., na odvolanie žalovaného zo dňa 10. 02. 2016 proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/357/2015-41 zo dňa 13. 01. 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených nákladov.

odôvodnenie:

1. Procesný súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 1 1060 € s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 ‰ denne zo sumy 120 € od 01. 07. 2015 do zaplatenia, zo sumy 470 € od 31. 07. 2015 do zaplatenia, zo sumy 470 € od 31. 08. 2015 do zaplatenia, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalovanému bola uložená povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 63,50 € a trovy právneho zastúpenia v sume 251,50 € na účet právneho zástupcu žalobcu, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol: „Navrhovateľ sa svojím návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 10. 09. 2015 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 1 060,-- Eur s poplatkom z omeškania 0,5 ‰ denne zo sumy 120,-- Eur od 01. 07. 2015 do zaplatenia, zo sumy 470,-- Eur od 31. 07. 2015 do zaplatenia a zo sumy 470,-- Eur od 31. 08. 2015 až do zaplatenia ako plnenia z nájomnej zmluvy o nájme bytu uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 18. 04. 2015.

Súd vykonal dokazovanie žalobným návrhom, písomným vyjadrením odporcu, zmluvou o nájme bytu zo dňa 18. 04. 2015, preberacím protokolom k bytu zo dňa 22. 04. 2015, faktúrami ohľadom nájomného za žalované obdobie júl až október 2015 a zistil tento skutkový stav:

Podľa tvrdenia navrhovateľa tento uzatvoril s odporcom nájomnú zmluvu ohľadom 2-izbového bytu čT. nachádzajúceho sa naJ.ulici vXXXX,XXX,-- na 5. poschodí bytového domu so súpisným číslom M., ktorého je vlastníkom. V zmluve sa odporca zaviazal uhrádzať mesačné platby vo výške 470,-- Eur vopred vždy ku 25. dňu predchádzajúceho mesiaca. Odporca neuhradil platby za mesiac júl, august, september. Podľa článku III. bod 4. zmluvy bola zložená odporcom kaucia vo výške 350,-- Eur, ktorá bola zložená pre prípad, okrem iného, neuhradenia nájomného. Túto potom navrhovateľ započítal na dlh nájomného za mesiac júl 2015. Z uvedených dôvodov žiadal návrhu vyhovieť a priznať aj poplatok z omeškania podľa § 4 nariadenia vlády 87/1995 Z. z. v súvislosti so znením § 697 O. z.

Okresný súd vo veci vydal platobný rozkaz, voči ktorému podal odporca odpor. V tomto uviedol, že uznáva svoju povinnosť zaplatiť sumu 120,-- Eur ako doplatok k použitej zálohe vo výške 350,-- Eur vyúčtovanej faktúrou splatnou 25. 06. 2015 ako aj svoju povinnosť uhradiť sumu 470,-- Eur vyúčtovanú faktúrou splatnou dňa 25. 07. 2015. Čo sa týka požadovanej sumy 470,-- Eur, táto mala predstavovať platbu za mesiac september, ktorá mala byť splatná až 25. 10. 2015. Z týchto dôvodov v tejto časti nárok navrhovateľa neuznáva. Súd vytýčil pojednávanie na deň 13. 01. 2016. Predvolanie prevzal odporca dňa 28. 12. 2015. Dňa 08. 01. 2016 požiadal súd o odročenie pojednávania z dôvodu veľmi zlého zdravotného stavu člena rodiny s tým, že navrhne navrhovateľovi mimosúdne riešenie sporu dohodou.

Súd nevyhovel žiadosti na odročenie pojednávania, keďže o dôvode odročenia sa mal dozvedieť už v polovici decembra 2015. Z jeho podania je tiež zrejmé, že je viac osôb v domácnosti, ktoré môžu sa starať o otca odporcu. Súd vzhľadom aj k vyjadreniu zástupcu na pojednávaní považoval túto žiadosť len za účelovú s cieľom oddialiť rozhodnutie vo veci samej. Z vyjadrenia odporcu v písomnom odpore jasne vyplynulo, že si bol vedomý svojho dlhu.

Z vyjadrenia zástupcu navrhovateľa na pojednávaní vyplynulo, že medzi účastníkmi nedošlo k mimosúdnej dohode.

Z pripojenej zmluvy o nájme bytu bolo zistené, že nájomné bolo dojednané vo výške 470,-- Eur v článku III. bod 1. zmluvy a jeho splatnosť bola dojednaná k 25. dňu predchádzajúceho mesiaca. Dojednaná kaucia vo výške 350,-- Eur bola upravená v článku III. bod 4. zmluvy, pričom táto bola zložená pri podpise zmluvy a bolo dojednané jej použitie aj pre prípad, že nájomca neuhradí nájomné.

V konaní nebolo sporné, že odporca neuhradil dojednané nájomné za žalované obdobie, t. j. za mesiac júl, august a september 2015 v celkovej výške 1 410,-- Eur. Tiež nebolo sporné, že odporca započítal zloženú kauciu na najskôr zročný dlh za mesiac júl 2015 vo výške 350,-- Eur. Túto skutočnosť odporca nepoprel. Pokiaľ namietal, že nenastala ešte v čase podania návrhu zročnosť dlhu z titulu neuhradeného nájomného za mesiac september 2015, táto v zmysle zmluvy nastala dňom 25. 08. 2015. Návrh došiel na tunajší súd dňa 10. 09. 2015, t. j. po tejto lehote. Predmetom sporu nebolo nájomné za mesiac október 2015.

Z uvedených dôvodov súd návrhu vyhovel.

Čo sa týka požadovaného poplatku z omeškania, tento navrhovateľ požadoval v súlade so znením ustanovenia § 697 O. z. (od 5 dní po splatnosti jednotlivých platieb dojednaného nájomného). Jeho výška bola požadovaná tiež v súlade so znením § 517 O. z. a vykonávacieho vládneho nariadenia 87/1995 Z. z. ku dňu omeškania, t. j. 0,5 ‰ dlžnej sumy za každý deň omeškania).

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP. Úspešnému navrhovateľovi súd priznal trovy zaplateného súdneho poplatku vo výške 63,50 Eur a trovy právneho zastúpenia za úkony právnej pomoci: príprava, prevzatie, spísanie návrhu, účasť na pojednávaní dňa 13. 01. 2016, za 1 úkon právnej pomoci 61,41 Eur, 2-krát režijný paušál 8,39 Eur, 1-krát 8,58 Eur, plus 20 % DPH, spolu 251,50 Eur“.

3. Proti rozsudku odvolanie podal žalovaný. Uviedol, že podáva návrh na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie, pretože pojednávania dňa 13. 01. 2016, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie sa nemohol zúčastniť, nakoľko už vopred, dňa 08,. 01. 2016 žiadal o jeho odročenie z dôvodu veľmi zlého zdravotného stavu člena rodiny (otca), pričom o skutočnosti, že súd jeho žiadosti nevyhovel, sa dozvedel až z predmetného rozsudku. V deň a v čase konania pojednávania, na ktorom sa nemohol zúčastniť, bol jeho otec prepustený z nemocnice do domácej liečby, a teda sa musel venovať jemu a poskytnúť mu starostlivosť spolu s jeho matkou, nakoľko nebolo možné sa zariadiť inak. Navrhol preto rozsudok súdu prvej inštancie pre zmeškanie zrušiť. Žalovaný ďalej dôvodil, že uznáva svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 120 €, (ktorá tvorí doplatok k použitej zálohe vo výške 350 €), ktorá bola vyúčtovaná faktúrou č. 2015025 splatná 25. 06. 2015. Uznáva aj svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 470 €, ktorá bola vyúčtovaná faktúrou č. 2015029 splatná 25. 07. 2015.

Neuznáva však povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 470 € ako platbu za nájomné za mesiac september 2015, nakoľko táto suma bola vyúčtovaná faktúrou č. 2015047, ktorú doložil do spisu v odvolaní proti platobnému rozkazu. Táto faktúra bola splatná až 25. 10. 2015. Znamená to, že žalobca posunul termín splatnosti na tento dátum, a teda súd nemal rozhodovať v zmysle podaného žalobného návrhu zo dňa 25. 08. 2015 o platbe nájomného za mesiac september 2015. Žalovaný preto žiadal rozsudok prvoinštančného súdu zrušiť a vo veci nariadiť pojednávanie.

4. K podanému odvolaniu podal žalobca vyjadrenie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil v sume 83,99 €.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a rozsudok okresného súdu potvrdil ako vo výroku vecne správny (§ 387 ods. 1 .

6. V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne postupoval, keď vyhovel návrhu. Dôvody, pre ktoré tak urobil, okresný súd správne a podrobne rozobral v odôvodnení svojho rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj dovolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje.

7. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 , konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia.

8. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu okresného súdu a k podaným odvolacím dôvodom krajský súd dodáva.

9. Poukaz žalovaného na procesné pochybenie súdu prvej inštancie neobstojí. Žalovaný tvrdí, že okresný súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. Tento názor žalovaného je však mylný, pretože rozsudkom pre zmeškanie by bolo možné rozhodnúť iba za podmienok § 153b OSP. Žalovaný však už vo veci podal odpor proti platobnému rozkazu, kde sa písomne vyjadril. Nebola tak splnená podmienka § 153b ods. 2 psím. d) OSP.

10. Je pravdou, že dňa 08. 01. 2016 doručil žalovaný súdu svoju žiadosť o odročenie pojednávania, pričom do termínu pojednávania súd žalovanému neoznámil, že jeho žalobe nevyhovel. Treba však vyhodnotiť skutočnosť, že dňa 08. 01. 2016 v žiadosti o odročenie pojednávania žalovaný uvádza ako dôvod odročenia veľmi zlý zdravotný stav svojho otca, ktorý úraz hlavy v polovici decembra 2015 a je odkázaný na „našu pomoc a starostlivosť“. Predvolanie na pojednávanie však obdržal už dňa 28. 12. 2015.

11. Žalovaný, ktorý sa dovoláva zákona (vtedy platného § 119 OSP) však sám ignoroval toto ustanovenie a nedoručil súdu žiadosť o odročenie pojednávania pre zlý zdravotný stav svojho otca, ihneď po doručení predvolania (§ 119 ods. 2 OSP). Žalovaný nedoručil súdu vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav jeho otca vyžaduje priamu opateru žalovaným a že jeho otec nemôže zostať v opatere inej osoby bez ohrozenia jeho života alebo závažného zhoršenia jeho zdravotného stavu. Žalovaný doručil súdu žiadosť o odročenie pojednávania až dňa 08. 01. 2016, čo bol piatok. Pojednávanie bolo nariadené na 13. 01. 2016. Žalovaný neoznámil súdu elektronickú adresu, telefax alebo telefón, na ktorú by súd mohol oznámiť ako jeho žiadosť posúdil. Pokiaľ súd mohol posúdiť žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania najskôr v pondelok dňa 11. 01. 216, nebolo technicky možné písomne doručiť žalovanému do termínu pojednávania oznámenie súdu ako jeho žiadosť posúdil. Z týchto okolností nepochybne vyplýva, že nedošlo k procesnému pochybeniu súdu prvej inštancie.

12. V odvolaní žalovaný neuvádza žiadne nové skutočnosti, než ktoré uviedol v podanom odpore proti platobnému rozkazu. Pokiaľ opätovne poukazuje, že sumu 470 € ako platbu za nájomné za mesiac september 2015 neuznáva, pretože táto suma bola vyúčtovaná faktúrou č. 2015047 a faktúra bola splatná až 25. 10. 2015, čo znamená, že v čase podania návrhu (10. 09. 2015) nemohol žalobca požadovať zaplatenie predmetnej faktúry, je potrebné konštatovať. Súd o veci rozhodoval dňa 13. 01. 2016, kedy už predmetná faktúra splatná bola. Aj vtedy platné OSP určovalo podľa § 154 ods.1 OSP „pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia“.

Znamená to, že žalobcom uplatnená náhrada bola správne a v zmysle zákona okresným súdom priznaná. Žalovaný aj napriek súdnemu konaniu dlžnú sumu neuhradil a na doručenú faktúru nereagoval.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodoval krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP. O nároku bolo rozhodované podľa § 262 ods. 1 a podľa § 255 ods. 1 odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech.

14. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .