Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40C-273-2015.pdf
PDF · 121.22 KB
Case nature
Area
Subarea
40C/273/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina ako súd prvej inštancie, v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Mihálikovou, v právnej veci žalobcu: O. O., D.. XX.XX.XXXX, N. Z. Č.. XXX, XXX XX F. H., proti žalovanému: V. X., D.. XX.XX.XXXX, N. Z. Č.. XXX, XXX XX F. H., zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Veronika Romaníková, advokátka, so sídlom Advokátskej kancelárie: Republiky 34, 010 01 Žilina, o vypratanie nehnuteľnosti a uloženie povinnosti na odstránenie časti strechy rodinného domu, takto
rozhodol:
Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.
Štát m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 03.06.2015, sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosti:
- vypratať pozemok CKN parc. č. XXX/X, orná pôda o výmere 250 m2, zapísaný na LV č. XXXX, pre obec Z., G.. Ú.. Z. vedený na Okresnom úrade Žilina v časti označenej v grafickej prílohe znaleckého posudku znalca ustanoveného súdom, ktorý bude súčasťou rozsudku v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku,
- odstrániť časť strechy rodinného domu žalovaného č. XXX postavenom na parcele CKN č. XXX/X v kat. úz. Z., evidovanom na LV č. XXX na hranici parciel CKN č. XXX/X a CKN č. XXX/X, ktorá presahuje na parcelu žalobkyne CKN č. XXX/X - orná pôda o výmere 250 m2 zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. Z. tak, ako je označená v grafickej prílohe znaleckého posudku znalca ustanoveného súdom, ktorý bude súčasťou rozsudku, v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť žalobkyni trovy konania.
2. Z rozhodujúcich skutkových tvrdení uvedených v žalobe vyplýva, že žalobkyňa je vlastníčkou pozemkov v kat. úz. Z., označených ako parcela C G. Č.. XXX/1, orná pôda o výmere 250 m2 a parcela CKN č. XXX/X o výmere 130 m2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 130 m2, na ktorom sa nachádza rodinný dom súp. č. XXX, všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. Z.. Žalovaný vlastní susedné pozemky vedené ako parcela CKN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 232 m2 a parcela CKN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 93 m2, na ktorom je postavený rodinný dom súp. č. XXX a parcela CKN č. XXXX/XX - trvalý trávny porast o výmere 68 m2, všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. Z.. V časti hranice susediacich pozemkov žalovaný zriadil betónový múrik s oplotením asi v dĺžke 21 m tak, že časť tejto stavby neoprávnene zriadil na jej pozemku (parcela CKN 128/1). Od pôvodných vlastníkov sa dozvedela, že v minulosti boli medzi nimi a žalovaným nezhody z dôvodu, že odporca im zaberal a svojvoľne bez ich súhlasu užíval aj časť ich pozemku. Okrem toho žalovaný úmyselne a v
rozpore s vydanými rozhodnutiami stavebného úradu, ktoré sa týkali umiestnenia a povolenia stavby jeho rodinného domu, neoprávnene zriadil časť tohto domu aj na pozemku žalobkyne tak, že časť strechy domu po celej dĺžke asi 10 m a v šírke asi 0,40 m prečnieva na jej pozemok v dôsledku čoho dažďové sa snehové zrážky zo strechy domu žalovaného preteká na jej pozemok, spôsobujú jeho zamokrenie a žalobkyňa je neprimerane obmedzovaná v užívaní pozemku. Výzvou zo dňa 17.09.2013 vyzvala žalovaného na nápravu v súlade s priloženým geometrickým vytýčením priebehu hraníc. I napriek ďalším písomným upozornenia žalovaný zostal nečinný, okrem toho, že spochybnil vytýčenie hranice medzi susednými pozemkami. Za prítomnosti zainteresovaných strán zabezpečila vytýčenie priebehu hraníc medzi susednými pozemkami, o ktorom geodet vyhotovil vytyčovací náčrt č. XXX/XXXX dňa 06.11.2014, a to aj za účelom overenia skutočného priebehu oplotenia zriadeného žalovaným. Vytyčovací náčrt preukazuje, že: 1/ stavba oplotenia zriadeného žalovaným, vyznačená červenou farbou ako spojnica bodov „3“ a „10“ je zriadená na jej pozemku, priebeh skutočnej hranice je vyznačený čiernou farbou ako spojnica bodov XXX-X V. XXX-X, 2/ strecha rodinného domu č. XXX na strane susediacich pozemkov zasahuje do priestoru nad pozemok žalobkyne a to po celej dĺžke domu takmer 10 m - presah je vyznačený prerušovanou červenou čiarou. Následne vyzvala žalovaného na mimosúdnu dohodu, o ktorú nemal žiadny záujem, okrem toho, že v októbri 2014 bez jej súhlasu zriadil nové odkvapové žľaby na streche domu, po celej dĺžke domu v šírke 0,40 - 0,50 m. Odvolala sa na § 126 ods. 1 Obč. zák., žalobca neoprávnene zasiahol do jej vlastníckeho práva k pozemku, je teda nútená sa domáhať súdnej ochrany vlastníckeho práva. Za týmto účelom žiada od súdu nariadiť znalecké dokazovanie a uložiť povinnosti v zmysle žalobného návrhu. Súčasne ako vlastníčka, neoprávnenou stavbou, dotknutého pozemku sa domáha odstránenia časti strechy rodinného domu žalovaného na jeho náklady v zmysle § 135c ods. 1 Obč. zák., za týmto účelom súčasne žiada, aby znalec v znaleckom posudku vyznačil časť strechy, ktorá presahuje na parcelu CKN č. XXX/X vo vlastníctve žalobkyne. K žalobe žalobkyňa pripojila nasledovné dôkazné prostriedky: listy vlastníctva č. XXX, Č.. XXXX pre kat. úz. Z., výzvy žalobkyne zo 17.09.2013, 20.06.2014 na mimosúdne usporiadanie pomerov, odpoveď žalovaného zo dňa 27.06.2014, vytyčovací náčrt č. XXX/XXXX zo 06.11.2014 vyhotovený L.. S.. C. o priebehu hranice medzi parcelami XXX/X V. XXX/X kat. úz. Z.. Ako dôkazný prostriedok označila aj výsluch strán sporu.
3. Z vyjadrenia žalovaného k žalobe doručeného súdu dňa 07.08.2015 vyplýva návrh na zamietnutie žaloby ako nedôvodnej. Žalobkyňou tvrdené skutočnosti považuje za nepravdivé, v rozpore s právnym stavom. Svoj rodinný dom č. XXX v obci Z. skolaudoval v roku 2001. Kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.11.2001. Dom postavil na základe stavebného povolenia v súlade s projektovou dokumentáciou vrátane strechy. K umiestneniu stavby mal všetky potrebné súhlasy od susedov. Oplotenie pozemku na CKN XXX/X bolo vybudované ako drobná stavba so súhlasom obce zo dňa 25.04.2002. Pozemok bol oplotený podľa vypracovaného geometrického plánu, kde boli určené hranice a geometrický plán bol podkladom pre vydanie kolaudačného rozhodnutia č. XXXX/XXXXX/OU-P.-Š., vydané Okresným úradom Žilina dňa 12.11.2001. Takto oplotený pozemok užíva od 2001, t.j. 14 rokov, čím sú naplnené všetky znaky vydržania podľa §134 Obč. zák. Nie si je vedomý žiadneho zásahu do vlastníckeho práva na pozemok CKN parc. č. XXX/X kat. úz. Z.. Ako dôkazy pripojil stavebné povolenie z 28.09.1998, kolaudačné rozhodnutie 12.11.2001, listinu o určení súpisného čísla, ohlásenie drobnej stavby 25.04.2002, písomne odpovede ako reakciu na listy žalobkyne zo dňa 03.07.2012, 24.09.2013 a 27.06.2014.
4. Súd začal vykonať dokazovanie podľa skoršej právnej úpravy zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení, vykonal výsluch účastníkov konania, teraz strán sporu, svedka L.. S.. C. - geodeta najmä k vytyčovaciemu plánu a následne pokračoval na základe novozistených skutočností v konaní po predložení odborného vyjadrenia vypracovaného V. A. - geodetkou a jej výsluchom k nemu výsluchom Ďalej pri vykonal dokazovanie z listín predložených stranami sporu, tak ako ich označili.
5. Medzi stranami bol spor o neoprávnený zásah žalovaným do výkonu vlastníckeho práva žalobkyne k pozemku CKN parc. č. XXX/X tým, že podľa tvrdenia žalobkyne žalovaný mal postavením drobnej stavby - oplotenia zasahovať do jej pozemku a neoprávnene zasahovať presahujúcou časťou strechy v priestore nad jej pozemok, a zrážky - dažďové a snehové jej pretekajú na pozemok a spôsobujú jeho zamokrenie, k čomu predložila žalobkyňa rozsiahlu fotodokumentáciu.
6. Z vyššie označených dôkazov súd zistil:
Žalobkyňa uviedla, že v čase keď kupovala pozemok, parcelu č. XXX/X, žalovaný už býval v rodinnom dome a mal vybudovaný plot. V časti, v ktorej je hranica medzi ich susednými pozemkami sporná bol vybudovaný po celej dĺžke betónový základ a bolo tam hrdzavé pletivo. Pozemok, ktorý kupovala nebol oplotený. Po ukončení stavby rodinného domu, začala s terénnymi prácami okolo domu, preto si zavolala L.. C., aby jej vytýčil pozemok. Druhé vytýčenie spornej hranice prebehlo aj za prítomnosti žalovaného a starostu obce. Asi po celej dĺžke rodinného domu žalovaného sú ríne vysunuté na jej pozemok, odhadom 20 - 30 cm. Nemá námietky proti rozhodnutiam vydaným staveným úradom, tento krov je súčasťou strechy rodinného domu, aj keď vysunutá časť, slúži ako prístavba k rodinnému domu, pod ktorom parkujú autá, takže by bolo možné ju upraviť.
7. Žalovaný uviedol, že keď kúpil pozemok v roku 1998 zavolal si geodetku A.. B., ktorá ho v terénne zamerala na základe triagonálnych bodov v obci. Na takto zameranej hranici postavil oplotenie. Vedel, že pozemok bude vyrovnávať, tak postavil vyššie oplotenie, v spornom mieste do výšky 1,5 m, pretože mal tvoriť oporu na zavezenie jeho pozemku hlinou. Po postavení plotu sa predchádzajúca majiteľka pozemku p. P. ani jej syn nemali námietky voči plotu, následne odkúpila pozemok žalobkyňa. Žalobkyňa nemala rovnako žiadne námietky, aj keď asi 2-3 roky dozadu zaviezla svoj pozemok do výšky asi 1,5 m ako bol pôvodný terén využijúc jeho múr ako oporu, dala vec na súd, že chce zvaliť ten plot. Predchádzajúca vlastníčka susedného pozemku tento užívala ako trávnatý porast, 2x do roka ho kosila, s tým že nebol nijako ohradený. Ešte jej rodičia mali pozemok užívať ako roľu, a keď ho orali, orali ho po nejakú starú vŕbu, ktorá mala byť hranicou pozemku, a táto vŕba nesedela s jeho zameraním. To bolo jediné, čo povedala k zameraniu jeho pozemku. Vytyčovací náčrt L.. C. spochybnil preto, lebo on mal svoj pozemok riadne zameraný a na toto nové meranie bolo použité digitálne meranie. Výsledkom tohto merania je, že hranica susedných pozemkov je v jednej časti posunutá do pozemku žalobkyne o 37 cm, že tento betón na hranici pozemku je hrubý 37 cm, ide do špica s tým, že na jednej strane pozemku zasahuje celou šírkou do pozemku žalobkyne a na druhom konci nezasahuje vôbec, robí to 4,2 m2. Asi pred rokom oznámila žalobkyňa na polícii, že jej padá sneh na pozemok, aby opravil ríňu a doplnil lapače snehu. Zvod nebol nikdy zvedený na jej pozemok, po celej dĺžke pozemku má vyhotovený žľab, po ktorom vyteká voda až do rieky. Následne kúpil nové ríny, tieto vymenil, vymenil nový zvod a doplnil lapače na sneh. Upresnil, že prístavba - drevená garáž je vybudovaná 60 cm od pozemku žalobkyne, zvod je primontovaný na rohu garáže. Aj podľa predloženého vytyčovacieho plánu je rína nad pozemkom žalobkyne asi 19 cm len v zadnej časti, v prednej časti je nad jeho pozemkom. Je si toho vedomý, ale s odstránením ríny to nie je také jednoduché, pretože keby ju odstránil, tak by zasa voda tiekla na pozemok žalobkyne. Strecha domu je pokrytá trapézovým plechom - tabule veľkosti 4,5 m x 60 cm, strecha sa nedá skrátiť tak, ako si predstavuje žalobkyňa. Musela by sa odokryť celá smerom od hora dole a bolo by to nákladné. Táto strecha nie je samostatnou prístavbou k rodinnému domu, ale ide o strechu rodinného domu, ktorá je predĺžená až k plotu. Stavba rodinného domu je v súlade so stavebným povolením, 3,6 m od hranice pozemkov. Drevená garáž bola dobudovaná neskôr ako drobná stavba na základe oznámenia stavebnému úradu.
8. Svedok L.. S.. C. k vytýčeniu hranice medzi susednými pozemkami uviedol, že postupoval podľa geometrického plánu, ktorým získal žalovaný pozemok do vlastníctva a tento špecifikoval vo vytyčovacom pláne, teda opätovne použil, v ňom vyjadrené číselné údaje na opätovné, vytýčenie hranice v teréne. Bol to technicky úkon na obnovenie pôvodnej vlastníckej hranice, ktorá vznikla na podklade geometrického plánu. V tomto pláne vyznačil na žiadosť žalobkyne priebeh plášťa strechy - okapu rodinného domu presahujúci cez hranicu pozemku. Použitý geometrický plán bol pripojený na dva oporné existujúce - dva rohy rodinných domov v blízkosti pozemku. Jeden z týchto domov bol zbúraný, preto si pomohol ďalším geometrickým plánom, ktorý taktiež slúžil pre žalovaného, vypracovaný L.. Š., označeným vo vytyčovacom náčrte, ktorý mu sprostredkoval sám žalovaný. Dospel k tomu, že hranica sporných pozemkov vpredu od cesty je identická s pôvodnou hranicou, ale vzadu sa táto hranica odkláňa tak, ako vyznačil vo vytyčovacom pláne asi 37 cm. Táto odchýlka je braná do úvahy k vonkajšej hrane betónového oplotenia, keďže betónový múrik je vo vlastníctve žalovaného. Presnosť merania je do 24 cm, preto do 24 cm je povolená odchýlka. V danom prípade ide o nedovolenú odchýlku, aj keď malý posun, ale tento presah je 13 cm. Zvolený spôsob pre vytýčenie hranice bol zhodný so spôsobom, ktorý zvolila geodetka L.. B.. Pri plášti strechy vyznačil od pôvodnej hranice celkovú odchýlku na konci strechy v rozsahu 33 cm. Na základe geometrického plánu, ktorým vznikol tento pozemok pre žalovaného sa zakreslil do snímky katastrálnej mapy.
9. Súd za účasti strán sporu vykonal ohliadku sporných pozemkov dňa 05.11.2015. V prednej časti pozemku žalobkyne mal preukázané tvrdenie žalovaného, že v rámci terénnych úprav je pozemok zavezený tak, že z oporného múru oplotenia je viditeľných 35 cm nad terénnou úpravou žalobkyne, šírku betónového múriky, na ktorom je postavené oplotenie. V jednej časti, na ktorú poukázala žalobkyňa, oplotenie pokračuje betónovými tvárnicami, pričom na mieste bolo viditeľné, že pod týmito tvárnicami je starý betónový múrik, a nová časť tvárnicového oplotenia kopíruje vonkajšiu stranu starého betónového základu, v tomto nebol medzi stranami spor. Zvod dažďovej vody zo strechy, z okapovej ríne zriadenej pozdĺž celej dĺžky rodinného domu žalovaného je jeden, zvedený na v zadnej časti na pozemku žalovaného s odtokovou rúrou popri vybudovanej betónovej časti oplotenia. Jedine šikmina strechy - prístrešok rodinného domu v jeho prednej časti je dorobená, samostatná konštrukcia prístavby zavesená na krov strechy rodinného domu. Vizuálne je zrejmé (podľa krytiny), že časť strechy rodinného domu v presahujúcej zadnej časti je spojená so strechou rodinného domu.
10. Zásadný zlom v konaní nastal, keď sa strany sporu na pojednávaní dohodli, po vyčíslení zabratej plochy v rozsahu 4m2, že túto časť žalovaný od žalobkyne odkúpi za 25 Eur/ m2.
11. Následne, k druhému žalobnému návrhu sa žalobkyňa vyjadrila tak, že pokiaľ žalovaný upraví časť krovu a stiahne ríny do svojho pozemku, nie je problém sa dohodnúť aj v tejto časti.
12. Žalovaný zotrval v tomto smere na svojich predchádzajúcich vyjadreniach s tým, že po výmene rín, a to už po vypracovaní vytyčovacieho plánu, tieto už nezasahujú v nameranom rozsahu nad pozemkom žalobkyne. Súčasne navrhol, aby znalec sa vyjadril, či pridaním snehových lapačov, by sa predišlo tomu, aby sneh padal na pozemok žalobkyne, keďže navrhované riešenie spojené so stavebnými úpravami by znamenalo pre žalovaného značnú škodu. Súčasne predložil súdu fotografiu svojho rodinného domu vrátane v zadnej časti vyhotovenej garáže s pohľadom na susedný pozemok žalobkyne, na ktorom nebola vyhotovená ešte stavba (č.l. 72).
13. Súd následne predbežným právnym posúdením veci poukázal, že navrhovaná dohoda, ktorá najefektívnejšie a komplexne vyrieši spor strán o vlastnícke právo k nehnuteľnosti, zostáva v plnej dispozícii strán, pretože žalobný návrh na rozdiel od navrhovanej dohody riešiacej spor prevodom vlastníckeho práva k dotknutej časti pozemku, znie na vypratanie nehnuteľnosti, teda je tu daná rozdielnosť predmetu konania. Strany mali v súdom poskytnutej lehote 30 dní predložiť dôkaz o jej realizácii, čím by súd následne konštatoval odpadnutie predmetu sporu v tejto časti a po predložení príslušného procesného návrhu, by konanie pravdepodobne zastavil. Vzhľadom na zistený skutkový stav veci týkajúci sa prečnievajúcej časti strechy rodinného domu žalovaného nad pozemkom žalovanej súd upustil od vykonania znaleckého dokazovania resp. podania odporného vyjadrenia odborníkom v tomto smere. Žalobkyňa protistrane potvrdila súhlas s odpredajom pozemku a späťvzatie žaloby v tejto časti podmienila minimálne podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľností.
14. Dňa 16.09.2016 doručil žalovaný súdu odborné vyjadrenie geodeta pripravujúceho podklady ku kúpnej zmluve na predaj časti pozemku CKN parc. č. XXX/X, kat. úz. Z.. S poukazom na oznámenie súdu zo dňa 07.07.2016, že žalovaný má záujem uzavrieť kúpnu zmluvu, na časť predávanej parcely bolo potrebné vyhotoviť geometrický plán. K jeho vypracovaniu však nedošlo, pretože geodetka V. A.Á., pri spracovaní podkladov k jeho vyhotoveniu, dospela k záveru, že vytýčenie hranice spracované firmou B. Ž., Z..F..P.. Z. Z. C. XXX/XX, Ž. nebolo správne a podľa predloženého odborného vyjadrenia geodetky je oplotenie žalovaného na jeho pozemku. Na základe predložených listín - Odborné vyjadrenie zo dňa 14.09.2016, kúpnej zmluvy zo dňa 16.01.1998, súpisu parciel, náčrtu o miestom šetrení, príslušných katastrálnych máp, geometrického plánu č. XX XXX XXX - XX/XX, súradnicového systému parciel, hodnoty koeficientov na výpočet krajnej odchýlky navrhli vypočuť geodetku na pojednávaní. Z týchto dôvodov nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi stranami. Zároveň je vylúčené, aby časť strechy rodinného domu žalovaného presahovala na pozemok žalobkyne. Preto žalobu žiadal ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.
15. Svedkyňa V. A. - prax geodetky vykonáva takmer 40 rokov, v súčasnosti ako súkromný geodet. Pri vypracovaní geometrického plánu musela vychádzať z podkladov katastra nehnuteľností, keďže súradnice hranice medzi spornými parcelami neboli dané, musela vychádzať z pôvodných meračských zákresov, v ktorých boli zamerané tieto hranice. Podľa usmernenia X/XXXX ku kvalitatívnemu postupu
spôsobu určenia lomových bodov vo VKNM (vektorovej mape nečíselnej), kde patrí aj obec Z., t.z. že v tejto obci nie sú vektorové body určené, ale musí sa k ním dopracovať výpočtom zo zápisníkov obsahujúcich body pôvodného merania. Tento postup zvolila preto, lebo v čase nadobudnutia parciel č. XXX, XXX V. XXX, tieto boli na samostatných listoch vlastníctva, čo jednak vyplýva z kúpnej zmluvy, z predloženej katastrálnej mapy (č.l. 103), z náčrtu o miestnom šetrení (č.l. 102), zo súpisu parciel nachádzajúcich sa v katastri obce Z. z tohto obdobia. Označené parcely sa zlúčili geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XX na zameranie rodinného domu žalovaného a vytvorila sa parcela pod domom č. XXX/X a okolo domu XXX/X, určili sa súradnice domu, ale neurčili sa súradnice hranice pozemkov. K tomu svedkyňa predložila podrobné merania zmien, autorizačne overené 25.01.2001, ktorého súčasťou je aj zoznam súradníc pre výpočet výmery parcely XXX/X, bez výpočtu výmery parcely XXX/X. Rovnako, keď bol zameraný dom žalobkyne, neboli zamerané, alebo určené hranice pozemku dookola domu. Aj pre rodinný dom žalobkyne predložila záznam podrobného merania zmien. Svedkyňa poukázala na postup L.. S.. C., ktorý vychádzal zo súradníc vypočítaných v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XX/XX. Tento geometrický plán, i keď bol vyhotovený, nebol do katastra nehnuteľností prevzatý, nepoužil sa ani pri kúpe nehnuteľnosti. Keďže neboli tieto súradnice z tohto geometrického plánu prevzaté do katastra nehnuteľností, tak je nutné použiť súradnice vychádzajúce z počiatočného merania. Svedkyňa upriamila pozornosť na ňou vyhotovený náčrt, z ktorého je zreteľné, že vypočítala súradnice všetkých okolitých parciel v obvode starých meraní (čierna čiarkovaná čiara), červenou plnou čiarou je znázornený plot, červenou čiarkovanou čiarou je znázornený priebeh hranice podľa vytyčovacieho náčrtu geodeta L.. S.. C.. Medzi pôvodnou hranicou (čiernou čiarkovanou čiarou) a oplotením podľa jej zamerania je odchýlka 0,5 m v prednej časti pozemku nie je dovolenou odchýlkou, medzi oplotením a záznamom 288 v zadnej časti pozemku je 0,16 m. To ju viedlo k záveru, že oplotenie žalovaného je na jeho pozemku, s dovolenou odchýlkou presnosti pri tomto meraní 0,24 m na jednom bode (nepodstatné či doľava alebo doprava). Okrem polohovej odchýlky je dovolená aj výmerová odchýlka a poukázala na výpočet výmer pôvodných parciel, všetkých parciel patriacich do tohto bloku - parcela č. XXX, XXX, XXX, XXX ako pôvodné parcely, ako aj parcely č. XXX/X V. XXX/X. Tieto vypočítané výmery porovnala s výmerou zapísaných parciel v katastri nehnuteľností. Pri pôvodných parcelách XXX, XXX, XXX tieto majú spolu výmeru 335 m2, na liste vlastníctva spolu ako parcely XXX/X, XXX/X majú výmeru 325 m2. Rozdiel vo výmere 10m2 je v rámci povolenej odchýlky (do 29 m2), podľa usmernenia na výpočet výmery nečíselnej mapy. Na strane žalobkyne je to výmera parciel spolu 371 m2, z LV vyplýva, že by mala byť výmera 380 m2, rozdiel vo výmere 9 m2, je opätovne v rámci dovolenej vypočítanej odchýlky (do 31 m2). Pre dovolenú odchýlku je určujúca vyhláška č. 74/2001, a táto sa vypočítava podľa mierky mapy a výmery. Rozdiel medzi meraniami L.. C. a jej meraním vznikol teda preto, že pôvodný vytyčovací náčrt vychádza z geometrického plánu č. č. XXXXXXXX-XX/XX, ktorý však nebol použitý pri prevode pozemkov. Až do roku 2001 existovali pôvodné parcely XXX, XXX, XXX, žalovaný na základe kúpnej zmluvy nadobudol tieto pozemky a tieto boli v jeho prospech aj takto zapísané. Označený geometrický plán bol vyhotovený len za účelom ich zlúčenia až po ich kúpe, existovali až do roku 2001, keď si dal žalovaný zamerať dom. Aj keď bol predmetný geometrický plán autorizovaný, kataster kontroluje len jeho ľavú stranu, či zodpovedá údajom katastra. Pokiaľ bol zameraný dom žalobkyne aj žalovaného, výmera parciel okolo domu sa určila len ich odpočtom, t. zn., že nikdy nebola zameraná.
16. K použitému geometrickému plánu sama žalobkyňa uviedla, že geodet pri pôvodnom zameraní spornej hranice zistil, že tento geometrický plán nebol použitý, bol poskytnutý zo strany žalovaného.
17. V tejto fáze vykonaného dokazovania súdom, po zistení nových skutočností vo veci, žalobkyňa bola vyzvaná, aby v 10- dňovej lehote určenej súdom, predložila súdu ďalšie prostriedky procesnej obrany, procesného útoku.
18. V rámci poskytnutej lehoty žalobkyňa vzniesla závažné výhrady voči odbornému vyjadreniu V. A. spočívajúce v tom, že nie je autorizovaný geodet a kartograf a jej závery vo vyjadrení zo 14.09.2016 nie sú presvedčivé, nevychádzajú z údajov hraníc pozemkov v katastri nehnuteľností a jej záver - oplotenie je na pozemku žalovaného - bolo určené výpočtom z plôch sporných pozemkov (parc. XXX/X V. XXX/ X), a nie určením priebehu hraníc sporných pozemkov. Vytýčenie priebehu hranice nahradila výpočtom, čo je nepresvedčivé. Zotrvala na návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania, pričom úlohou znalca by bolo zistiť, či stavby zriadené žalobcom - oplotenie a strecha domu č. XXX - zasahujú do plochy parcely CKN č. XXX/X v jej vlastníctve, aby z geometrickej časti znaleckého posudku boli zrejmé hranice sporných pozemkov, vyznačená trasa oplotenia a súčasne aj strecha rodinného domu, aby bola určená
výmera a hranice spornej plochy. Navrhla vypočuť svedkov pôvodných vlastníkov: S. W., M. P. V. M. H. pôvodných vlastníkov pozemku. K presahu strechy rodinného domu žalovaného na zdokumentovanie tohto závažného zásahu - pretekaniu dažďovej vody a padaniu snehu z celej plochy strechy žalovaného na jej pozemok - predložila súdu ďalšiu fotodokumentáciu. Ďalej poznamenala, že aj v prípade, že by bolo nariadené odstránenie presahujúcej časti strechy, nebude spor vyriešený a škodlivé zásahy dažďom, snehom zo strechy domu na jej nehnuteľnosť budú stále pretrvávať. Preto navrhla, aby súd vyžiadal odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby, akú veľkosť strechy rodinného domu žalovaného je nutné odstrániť, aby po namontovaní odkvapových žľabov a zachytávačov snehu na strechu tohto domu, dopadala voda na pozemok vlastníka stavby. Súčasne žiadal pripustiť zmenu žalobného návrhu v druhom výroku žaloby.
19. Žalovaný na návrhy žalobkyne na vykonanie dokazovania zopakoval, že nesúhlasí s návrhom na odstránenie časti strechy jeho rodinného domu, lebo zabezpečenie proti snehu, dažďu z jeho strany je dostatočné, aj keby padal za tento plot, v prednej časti domu v šírke 0,56 m a v zadnej časti v šírke 0,17 m, tak by padal na jeho pozemok. K námietke odbornosti geodetky, priamo z vyjadrenia geodetky zo dňa 11.11.2016 vyplýva jej doterajšia prax v odbore. Ďalej uviedla k námietkam žalobkyne voči jej odbornému vyjadreniu, že podľa vypočítaných lomových bodov hraníc pozemkov, ktoré sú zároveň aj priebehom hraníc pozemkov a sú prílohou odborného vyjadrenia, môže hociktorý geodet vytýčiť hranicu medzi pozemkami. K vete žalobkyne „bolo určené výpočtom z plôch sporných pozemkov a nie určením priebehu hraníc sporných pozemkov podľa zamerania hraníc“, že výmery plôch sú vypočítané zo súradníc jednotlivých lomových bodov parciel, ktoré tvoria priebehy hraníc jednotlivých parciel, tak ako boli pri pôvodnom meraní zamerané. Zameraný plot a priebeh hraníc z pôvodného merania sú zakreslené aj na grafickej časti. Ku vete „nevychádzajú z údajov hraníc pozemkov v katastri nehnuteľnosti“ uviedla, že v SGIKN nie sú evidované lomové body v súradniciach, je to mapa analógová, zdigitalizovaná, vyhlásená ako nečíselná, preto na vytýčenie hranice je potrebné prepočítať súradnice z pôvodného merania, ktoré bolo podkladom pri vyhotovení mapy a vyjadruje správnu polohu hraníc parciel.
20. Súd aj po opätovnom predložení návrhov na vykonanie dokazovania žalobkyňou tak, ako tieto vyplývajú z písomného podania tieto v celom rozsahu zamietol. V spojení s vykonaným dokazovaním pred súdom tieto považoval za nadbytočné a tak nehospodárne v tomto konaní, pretože vyhodnotením jednotlivých vykonaných dôkazov, disponoval súd s potrebným rozsahom zistených a preukázaných skutočností k rozhodnutiu o žalobných návrhoch, ktoré viedli súd k zamietnutiu žaloby v celom rozsahu. K návrhom vypočuť jednotlivých pôvodných vlastníkov súd poznamenáva, že žalobkyňa opomenula uviesť k akým skutočnostiam majú byť vypočutí. Z obsahu podania možno dedukovať, že pravdepodobne k udávaným sporom o hranicu susedných pozemkov. Túto skutočnosť uviedol aj žalovaný. Súd však poukazuje berúc do úvahy obe odborné vyjadrenia o priebehu hranice, pretože pri rozhodnutí či daný dôkaz vykonať alebo nie, nie je rozhodujúce konštatovanie zásahu do jedného alebo druhého pozemku, tieto namerané zásahy sa pohybujú v desiatkach centimetrov, na to len v jednotlivých bodoch pozemkov (teda napr. v celej jeho dĺžke), teda dá sa skonštatovať nepatrný zásah. Preto výsluch navrhnutých svedkov by bol neúčelný, lebo je nepredstaviteľné, že by takýto nepatrný zásah vedeli odhadnúť. Takýto osud sledoval aj predložené čestné vyhlásenie p. M.. P..
21. Porovnaním navrhovanej zmeny II. výroku v podaní doručeného súdu 18.10.2016 zo žalobným návrhom toho istého výroku v žalobe dospel súd k záveru, že nejde o zmenu žalobného návrhu, ale len o úpravu pojmov v ňom obsiahnutých, preto o tomto návrhu ani nerozhodoval.
22. Na vyššie zistený skutkový stav veci súd aplikoval ustanovenie § 126 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení, podľa ktorého má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
23. Súd zhodnotil dve skupiny rovnocenných dôkazov - vytyčovací náčrt na vytýčenie hranice medzi pozemkami označenými ako parcele CKN č. XXX/X a CKN XXX/X zo dňa 06.11.2014 vyhotovený L.. S. C. (vyhotoviteľ B. Ž., Z..F..P..) predloženým k žalobe v spojení s jeho výpoveďou ako odborne zdatnej osoby, k nemu predloženej technickej správe - podľa ktorého vytýčenie bolo vykonané na podklade súradníc podrobných bodov vypočítaných z geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XX a ZPMZ XXX - a zoznamu súradníc vytyčovaných bodov v Z.-M., podporne geometrický plán č.
XXXXXXXX-X/XXXX (týmto bol zameraný dom žalovaného) a - odborné vyjadrenie vyhotovené V. A. -geodetkou zo dňa 16.09.2016 v spojení s jej výpoveďou, v ktorej podrobne opisuje zvolený postup pri vytýčení hranice dotknutých susedných pozemkov, podložený súčasne listinami, ktoré súd zahrnul do zistených skutočností z jej výpovede a zhotoveným nákresom. Ich vyhodnotením pri zachovaní hospodárnosti konania súd uzatvára, že geodetka V. A. odborne, náležite a presvedčivo zdôvodnila, čo bolo podkladom pre vypracovanie odborného vyjadrenia, zvolený postup pri výpočte lomových bodov pozemku argumentujúc príslušnými usmernenia k takejto odbornej technickej činnosti, ktorý viedol k zakresleniu hranice pozemku. Podrobne vysvetlila, z akých dôvodov podklady brané do úvahy konkurenčným náčrtom nemohla zvoliť pre vytýčenie hranice susedných pozemkov. Závery tohto odborného vyjadrenia zobral súd za základ svojho rozhodnutia, pre podrobnosť, odbornosť osoby ich podávajúcej, o ktorej nemal súd pochybnosti, ako aj podmienky hospodárnosti a účelnosti konania, čo v súhrne viedlo súd k zamietnutiu návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania o priebehu hranice pozemkov.
24. Uvedené závery odborného vyjadrenia vyvrátili zvolený postup L.. S.. C. pre vytýčenie hranice predmetných susedných pozemkov a tvrdenia žalobkyne, že stavba oplotenia vo vlastníctve žalovaného zasahuje do jej pozemku ako i tvrdenie, že strecha rodinného domu vo vlastníctve žalovaného presahuje nad jej pozemok. Treba zdôrazniť, že podklad pre vypracovanie vytyčovacieho náčrtu - označený geometrický plán a údaje o lomových bodoch z neho vyplývajúcich neboli prevzaté do údajov katastra nehnuteľnosti.
25. Prepojením s týmto záverom, súd zamietol návrh na vykonanie znaleckého dokazovania resp. odborného vyjadrenia na označenie presahujúcej časti strechy domu s uložením povinnosti žalovanému v takejto časti ju odstrániť. S poukazom na tvrdenie žalobkyne, že padanie dažďovej vody a snehu zo strechy rodinného domu ju obmedzujú vo výkone vlastníckeho práva k pozemku, súd uvádza nasledovné
- zo situovania susediacich nehnuteľnosti, veľkosti strechy rodinného domu žalovaného, jej konštrukcie, na ktorú poukázal sám žalovaný, ktoré tvrdenie mal súd preverené ohliadkou nehnuteľností, v prvom rade poukazuje súd na neprimeranosť zvolenej navrhovanej povinnosti pre žalovaného - odstrániť časť strechy rodinného domu, preto žalobu aj v tejto časti zamietol. Z hľadiska situovania oboch nehnuteľností takýto neprimeraný a popri tom nákladný zásah nevyrieši žalobkyňou tvrdený stav a zásah do jej vlastníckeho práva k pozemku pretekaním vody, resp. padaním snehu definitívnym spôsobom, čoho si je vedomá aj žalobkyňa - viď jej vyjadrenie, teda nebol by definitívnym riešením tohto stavu, preto súd takto žiadanú povinnosť od žalovaného považuje aj za neúčelnú. To bol dôvod, pre ktorý súd už skôr upustil od podania odborného vyjadrenia v zmysle tohto návrhu. Súd pre komplexnosť problému poznamenáva, že rodinný dom žalovaného bol postavený predtým, ako žalobkyňa nadobudla susedný pozemok, teda pre daný stav nehnuteľností, s ktorým sa mala možnosť zoznámiť skôr, ako došlo k sporu medzi nimi, sa jej dá vytnúť nedostatok preventívneho správania.
26. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods.1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Štátu vznikli náklady v súvislosti s vykonanou ohliadkou, na ktoré má nárok voči žalobkyni ako neúspešnej strane sporu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.