Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tos/123/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Chovanka a sudcov JUDr. Juraja Babjaka a JUDr. Jána Deáka prejednal na neverejnom zasadnutí konanom 22.11.2016 sťažnosť obvinenej T. Q. proti uzneseniu Okresného súdu Brezno zo 14.11.2016, sp. zn. 1T/121/2016 a takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť obvinenej T. Q., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a .

odôvodnenie:

Vyššie označeným uznesením okresný súd na neverejnom zasadnutí konanom v zmysle § 238 ods. 3 Tr. por., podľa § 79 ods. 2, 3 Tr. por. po výsluchu zamietol žiadosť obvinenej T. Q., ktorou sa domáhala prepustenia z väzby na slobodu. Podľa § 80 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. neprijal jej písomný sľub a jej väzbu nenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice podala obvinená sťažnosť, ktorú následne odôvodnila prostredníctvom svojho obhajcu. Argumentovala v podstate tým, že pre vzatie do väzby musia existovať predpoklady, a to dôvodnosť obvinenia a dôvodnosť väzby. Má za to, že v posudzovanej veci neexistuje žiadny procesne spôsobilý dôkaz, na podklade ktorého by bolo možné hovoriť o dôvodnom podozrení, že skutky uvedené v bode 1 až 3 obžaloby sa stali, resp. že ich spáchala obvinená.

V ďalšom poukázala na to, že väzba je výnimočným opatrením, ktorý má byť vnímaný ako prostriedok ultima ratio. Nariadenie väzby by sa malo využívať len v absolútne nevyhnutných prípadoch a túto treba nahradiť inými inštitútmi spolu s primeranými povinnosťami a obmedzeniami.

Z týchto dôvodov navrhla, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a rozhodol vo veci tak, že ju prepustí z väzby na slobodu, prípadne nahradí väzbu písomným sľubom, alebo dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Krajský súd na podklade sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a zistil, že okresný súd - na rozdiel od obhajoby, postupoval v súlade so zákonom, keď naďalej obmedzil osobnú slobodu obvinenej. Okresný súd totiž v súlade s ustanovením § 176 ods. 2 Tr. por., v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne a zrozumiteľne uviedol všetky skutočnosti, ktoré považoval za dokázané, dôkazy, o ktoré svoje skutkové zistenia oprel, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne úvahy, na ktorých základe podľa príslušných ustanovení zákona posudzoval dokázané skutočnosti. Vzhľadom k tomu, že odôvodnenie sťažovateľom napadnutého uznesenia spĺňa parametre dostatočného a zákonného odôvodnenia, krajský súd na závery okresného súdu len odkazuje, keďže sa s nimi v celom rozsahu stotožnil a tieto si osvojil.

Z doposiaľ vykonaného dokazovania totiž vyplynulo až kvalifikované podozrenie, že obvinená sa skutočne dopustila úmyselného zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák. a iné spôsobom ako je uvedený v bodoch 1 až 3 podanej obžaloby, čo dokumentuje splnenie základnej materiálnej podmienky na jej väzbu. Zo spisového materiálu, ktorý sa viaže k osobe obvinenej, je zrejmá povaha, spoločenská nebezpečnosť i rozsah protispoločenského konania.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu, v súčasnom súdnom štádiu trestného stíhania, je dôvodná obava, že ponechaním obvinenej na slobode, vzhľadom na charakter trestnej činnosti, je dôvodná obava, že by konala spôsobom, ktorý predpokladá ustanovenie § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., pre ktorý bola oprávnene obmedzená jej osobná sloboda uznesením Okresného súdu Brezno z 29.06.2016, sp. zn. 0Tp/34/2016v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26.07.2016, sp. zn. 5Tpo/42/2016.

Od ostatného rozhodnutia, týkajúceho sa väzby, podľa zistenia krajského súdu nedošlo k žiadnym zásadným zmenám a dôvody väzby u obvinenej naďalej trvajú v takej intenzite, že v tomto štádiu trestného konania nie je možné ju nahradiť substitučnými inštitútmi, ktorých použitie sa vehementne dožadovala sťažovateľka. Z výpovedí poškodených, svedkov, konfrontácií, rekognícií a ďalších dôkazov totiž vyplynulo dôvodné podozrenie, že obvinená voči poškodeným konala spôsobom, ako je uvedený v bodoch 1 až 3 obžaloby.

Krajský súd tak tiež dospel k záveru, že naďalej pretrváva dôvodná obava, že obvinená v prípade prepustenia na slobodu bude konať spôsobom predpokladaným ustanovením § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. Za najprísnejší trestný čin obvinenej hrozí uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky až 8 rokov. Opäť treba zdôrazniť, že obvinená bola od roku 2005 doposiaľ 7-krát súdne trestaná, vždy pre majetkovú trestnú činnosť, pričom 26.02.2015 bola podmienečne prepustená z výkonu 5-ročného trestu odňatia slobody, a teda prejednávanej trestnej činnosti sa dopustila v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia.

Nakoniec konštatuje, že okresný súd správne neprijal písomný sľub obvinenej, ani nenahradil jej väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka, keďže tieto substitučné inštitúty vzhľadom na charakter trestnej činnosti a osobu obvinenej tiež nepovažoval za dostatočné. Keďže sťažnosť obvinenej bola v celom rozsahu nedôvodná, krajský súd potom rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.