Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/191/2016

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Martina Kopinu, v právnej veci žalobcov: 1. O. G., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX I. XX, 2. A. G., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX I. XX, obaja právne zastúpení ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU VAĽO & PARTNERS s. r. o., Konštantínova 3, Prešov, proti žalovanému: A. J., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX I. XX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou AK - TARABČÁK s. r. o., Hlavná 13, Prešov, v konaní o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu v Prešove, č.k. 17C/307/2015-33 zo dňa 22.06.2016, takto

rozhodol:

Zrušuje uznesenie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalobcov v 1. a 2. rade nahradiť žalovanému trovy konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu 1. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil. Ďalším výrokom vrátil žalobcom v 1. a 2. rade za zaplatený súdny poplatok sumu 59,30 Eur, ktorá im bude vrátená Slovenskou poštou, a. s., CVFT OSA, Thurzova 1, Košice po obdŕžaní tohto uznesenia. Žalobcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania, ktoré predstavujú náklady právneho zastúpenia vo výške 271,38 Eur a tieto zaplatiť Advokátskej kancelárii Tarabčák s. r. o., Hlavná 13, Prešov, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 96 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30.06.2016 (ďalej O.s.p.) a výrok o trovách konania ust. § 146 ods. 2 O.s.p., výrok o vrátení súdneho poplatku ust. § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení noviel.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia v 1. a 2. rade dňa 16.7.2015 doručili návrh, ktorým žiadali, aby žalovanému bola uložená povinnosť zdržať sa konania, ktorým zasahujú do ich cti a zdržať sa vulgárnych a hrubých nadávok ako aj fyzických útokov voči ním. Podaním doručeným dňa 21.6.2016 žalobcovia oznámili späťvzatie žaloby na ochranu osobnosti, ktorú podali 16.7.2015 a žiadali konanie zastaviť a nepriznať žalovanému náhradu trov konania a vrátiť súdny poplatok. Na ústnom pojednávaní, ktoré sa konalo 22.6.2016 právny zástupca žalovaného nemal námietky voči zastaveniu konania. Žiadal však priznať náhradu trov konania za právne zastúpenia, ktoré reálne vznikli. Žalobcovia v rade 1., 2. pred prvým pojednávaním podaním zo 21.6.2016 vzali žalobu späť. Týmto späťvzatím žaloby odpadol predmet konania a preto súd konanie zastavil. K späťvzatiu návrhu došlo v štádiu kedy sú žalobcovia oprávnení disponovať svojou žalobou bez obmedzenia. Žalobcovia v písomnom podaní neoznámili dôvod späťvzatia žaloby. Žalobcovia zavinili zastavenie konania tým, že podali návrh, ktorý vzali späť a spôsobili tak žalovanému vznik trov konania. Za tieto trovy preto nesú procesnú zodpovednosť a súd zaviazal žalobcov v rade 1., 2. nahradiť žalovanému trovy konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia vyúčtované jeho právnym zástupcom za prevzatie a prípravu zastúpenia, písomné vyjadrenie

k žalobe a pojednávanie 22.6.2016, t. j. za tri úkony po 90,46 Eur podľa § 10 ods. 8 vyhlášky 655/2004 Z. z. určené z hodnoty 1 000 Eur v spojení s § 10 ods. 1 a § 13 ods. 3 citovanej vyhlášky, keď tarifná odmena za jeden úkon je 61,44 Eur plus 61,41 Eur x 1/3 = 81,88 Eur + 8,58 Eur režijný paušál, teda jeden úkon 90,46 Eur x 3 = 271,38 Eur. Súd priznal právnemu zástupcovi žalovaného tieto trovy konania, lebo sú v súlade s vyhláškou 655/2004 Z. z. Výrok o vrátení súdneho poplatku odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 11 ods. 3, 4 Zákona 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení noviel. Súdny poplatok za vracia krátený o sumu 6,70 Eur, teda vo výške 59,30 Eur a vyplatí ho žalobcom Slovenská pošta CVFT OSA, Thurzova 1, Košice po obdŕžaní tohto uznesenia.

4. Proti tomuto uzneseniu včas podali odvolanie žalobcovia, a to iba čo do výroku o trovách konania. Žiadali, aby odvolací súd vyslovil, že žiadny z účastníkom nemá právo na náhradu trov konania alebo navrhli uznesenie v napadnutom výroku zrušiť a vec vrátiť na nové konanie súdu prvej inštancie. Žalobcovia namietali, že výpočet náhrady trov konania je nesprávny. Tarifná odmena za úkon právnej služby podľa § 10 ods. 8 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. činí 61,41 Eur. Žalobcovia v 1. a 2. rade mali za to, že v tomto prípade nie je možné navýšiť odmenu za jeden úkon právnej služby v súlade s § 13 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z., pretože sa žalobcovia v konaní domáhali len jedného svojho nároku - jednej veci. Nárok na navýšenie hodnoty úkonu právnej služby je možné len pri spojení dvoch alebo viacerých vecí. Zároveň namietali i úkon právnej služby, a to písomné vyjadrenie k žalobe, ktoré malo byť urobené zo strany právneho zástupcu žalovaného. Žalobcovia nemajú žiadnu vedomosť o tom, kedy malo byť urobené predmetné písomné vyjadrenie k žalobe, nakoľko toto im do dnešného dňa žiadnym spôsobom nebolo doručené. Preto za tento úkon právnej služby, nie je možné priznať právnemu zástupcovi žalovaného odmenu, lebo nebol hospodárny. Taktiež namietali priznanie úkonu právnej služby, a to účasť na pojednávaní dňa 22.06.2016, nakoľko žalobcovia v 1. a 2. rade svojím písomným podaním zo dňa 21.06.2016 zobrali svoju žalobu v celom rozsahu späť a potom vzhľadom na to, že súd na pojednávaní dňa 22.06.2016 rozhodol len o zastavení konania (v tomto prípade na zastavenie konania nebol potrebný súhlas žalovaného), žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo výške 1-ny základnej sadzby tarifnej odmeny v súlade s § 14 ods. 5 písm. b) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Aj keď je pravdou, že žalobcovia v 1. a 2. rade zavinili zastavenie konania, súd prvej inštancie mal prihliadať nielen na majetkové pomery žalobcov v 1. a 2. rade, ale aj na to, že predmetnou žalobou žalobcovia chceli docieliť ochranu svojich základných práv, preto mal rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, resp. maximálne zaviazať žalobcov v 1. a 2. rade na náhradu trov konania z titulu právneho zastúpenia vo výške 93,93 Eur, a to prevzatie veci a účasť na pojednávaní dňa 22.06.2016.

5. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že je nesprávny názor žalobcov, že žaloba dvoch žalobcov, ktorí sa domáhajú ochrany osobnosti, nie je spojením dvoch vecí. Nárok každého zo žalobcov je samostatným nárokom, ktorý je potrebné aj samostatne posudzovať, a preto na strane žalobcov nejde o nerozlučné spoločenstvo. Z tohto dôvodu je žaloba každého žalobcu samostatnou vecou, a preto v konaní sú spojené dve veci. To, či žalobcovia majú vedomosť o vyjadrení žalovaného z 28.04.2016 k žalobe, nie je pre rozhodovanie o trovách podstatné. Žaloba bola doručená súdom žalovanému, ktorý si zvolil právneho zástupcu a tento sa k žalobe vyjadril. Vyjadrenie žalovaného k žalobe nemal súd za povinnosť zasielať žalobcom, avšak týmto nič nebránilo, aby sa s ním v spise oboznámili. V žiadnom prípade nemožno hovoriť o nehospodárnom úkone, pretože vyjadrenie k žalobe je jedným zo základných procesných práv žalovaného a nesporne ide o úkon nevyhnutný na obranu práv žalovaného, a preto aj o úkon účelný. Žalobcovia doručili súdu späťvzatie žaloby dňa 21.06.2016 a pojednávanie sa uskutočnilo dňa 22.06.2016, na ktorom súd s týmto späťvzatím oboznámil a krátkou cestou ho doručil právnemu zástupcovi žalovaného, ktorý sa pojednávania zúčastnil, pretože nemal vedomosť o späťvzatí a pojednávanie nebolo odročené, preto bolo povinnosťou sa ho zúčastniť. Pojednávanie z 22.06.2016 nie je pojednávaním v zmysle § 14 ods. 5 písm. b) Vyhlášky 655/2004 Z.z., pretože tu nebolo iba vyhlásené rozhodnutie, ani nebolo odročené bez pojednávania. Pojednávanie bolo riadne otvorené, súd oboznámil so späťvzatím, ku ktorému sa vyjadril právny zástupca žalovaného a následne bolo rozhodnuté o zastavení konania a trovách. Žalobcovia zavinili zastavenia konania, preto podľa § 146 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016, sú povinní trovy zaplatiť a neprichádza do úvahy nepriznanie nároku na náhradu trov žalovanému, ktorý žiadnym spôsobom nedal príčinu na podanie žaloby. Žalobcovia ani v odvolaní neuviedli žiadne dôvody, ktoré by ich oprávňovali nárok na náhradu trov nepriznať. Žalovaný považuje odvolanie za nedôvodné a účelové s cieľom oddialiť právoplatnosť rozhodnutia o trovách. Preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil uznesenie vo výroku o trovách a zaviazal žalobcov na náhradu trov odvolacieho konania za vyjadrenie, a to 88,88 Eur a 8,58 Eur, spolu 90,46 Eur.

6. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalobcov v 1. a 2. rade nahradiť žalovanému trovy konania, v zmysle zásad vyplávajúcich z ust. § 389 a § 380 Civilného sporového poriadku zákon č. 160/2015 Z.z., účinného od 01.07.2016 (ďalej , bez nariadenia odvolacie pojednávania podľa ust. § 385 a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné.

7. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu musí najskôr konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie správne rozhodol podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov, účinného do 30.06.2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa nových procesných kódexov, a to zákona č. 160/2015 Z.z., teda Civilný sporový poriadok, ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, pričom aplikoval ust. § 470 ods. 1 s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 .

8. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

9. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

10. Z obsahu spisu vyplýva, tak ako to konštatoval súd prvej inštancie, že sa žalobcovia žalobou doručenou Okresnému súdu Prešov dňa 16.07.2015 dožadovali vynesenia rozsudku, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zdržať sa konania, ktorým sa zasahuje do cti žalobcov v 1. a 2. rade, žalovaný je povinný zdržať sa vulgárnych a hrubých nadávok, ako i fyzických útokov na žalobcov v 1. a 2. rade.

11. Súd prvej inštancie postupoval podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p., účinného do 30.06.2016 a konštatoval, že žalobcovia zavinili zastavenie konania tým, že podali návrh, ktorý vzali späť a spôsobili tak žalovanému vznik trov konania. S týmto názorom odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí. Žalobcovia za tieto trovy nesú procesnú zodpovednosť. Musí sa však jednať o účelne vynaložené trovy konania a zároveň rozhodnutie o trovách konania musí byť aj preskúmateľné. Súd prvej inštancie vychádzal z tarifnej hodnoty 1.000,- Eur podľa § 10 ods. 8 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z., keď vypočítal, že tarifná odmena za jeden úkon predstavuje 61,44 Eur. S tým odvolací súd tiež súhlasí. Prečo však navýšil túto hodnotu o 1/3-nu podľa § 13 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. sa z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolaciemu súdu nepodarilo zistiť. Svoju verziu výpočtu tarifnej odmeny vysvetľuje len žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu.

12. Podľa ust. § 13 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pri spojení dvoch alebo viacerých vecí, sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o 1/3-nu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach. Z petitu žaloby, tak ako si žalobcovia uplatnili nárok sa nejaví, že by išlo o dve spojené veci. Žalovanému sa má uložiť povinnosť zdržať sa konania, ktorým zasahuje do cti žalobcom v 1. a 2. rade. Žalovaný je povinný zdržať sa vulgárnych a hrubých nadávok, ako i fyzických útokov na žalobcov v 1. a 2. rade. Z gramatického výkladu tohto petitu sa javí, že žalovaný nemá zasahovať do cti žalobcov a má sa mu uložiť povinnosť zdržať sa vulgárnych a hrubých nadávok, ako i fyzických úkonov na žalobcov v 1. a 2. rade, pričom z petitu nevyplýva, že by to malo byť samostatne k žalobcovi v 1. a samostatne k žalobcovi v 2. rade. Ak mal súd prvej inštancie za to, že ide o dve spojené veci, mal túto skutočnosť riadne vysvetliť. Žalovanému skutočne patrí náhrada trov konania za jeden úkon právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia, keďže si zvolil právneho zástupcu dňa 25.04.2016, pričom mu žaloba bola doručená dňa 22.04.2016. Žalovaný sa skutočne aj k žalobe vyjadril dňa 28.04.2016 podaním doručeným Okresnému súdu Prešov dňa 02.05.2016. K žalobe sa vyjadril na výzvu súdu v zmysle uznesenia č. k. 17C/307/2015-18 zo dňa 18.04.2016. Javí sa teda, že ide o účelný úkon právnej služby, pričom žalovaný navrhuje žalobu zamietnuť v celom rozsahu a argumentuje vo vzťahu k podanej žalobe. Žalobcom bol termín pojednávania oznámený písomne, pričom u žalobcu v 1. rade je doručenie predvolania vykázané dňa 02.06.2016, u žalobkyne v 2. rade tiež 02.06.2016 a u právneho zástupcu žalobcov dňa 01.06.2016. Títo však až podaním doručeným Okresnému súdu Prešov dňa 21.06.2016 zobrali žalobu späť. Pojednávanie sa konal na druhý deň, preto sa javí ako správne, že súd prvej inštancie nedoručoval toto späťvzatie žaloby a s

týmto späťvzatím oboznámil žalovaného na pojednávaní dňa 22.06.2016. Pojednávanie ako také nebolo otvorené, nebola prednesená žaloba, iba bolo krátkou cestou doručené späťvzatie žaloby právnemu zástupcovi žalovaného, ktorý uviedol, že nemá námietky voči zastaveniu konania, ale žiada priznať náhradu trov konania za právne zastúpenie, ktoré reálne vznikli. Tieto súdu vyčísli. Za prvé dva úkony, teda prevzatie a prípravu zastúpenia a písomné podanie na súd patrí odmena podľa § 13a ods. 1 písm. a), c) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a podľa názoru odvolacieho súdu za tretí úkon podľa § 13a ods. 4 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že za zastúpenie na pojednávaní, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia, patrí odmena vo výške 1-ce základnej sadzby tarifnej odmeny. Za zastúpenie na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, patrí odmena vo výške 1/4-iny základnej sadzby tarifnej odmeny. Teda v danom prípade, keďže pojednávanie nebolo odročené bez prejednania veci, ale došlo k vyhláseniu rozhodnutia, pretože pojednávanie nebolo otvorené, žaloba nebola prednesená a iba právny zástupca žalovaného bol oboznámený s písomným podaním žalobcov, patrí podľa odvolacieho súdu odmena za tento úkon vo výške 1-ce základnej sadzby tarifnej odmeny.

13. Ak na jednej strane sporu vystupuje viac subjektov, hovoríme o procesnom spoločenstve. Teória hovorí o tzv. subjektívnej kumulácii v civilnom procese. Táto môže vzniknúť už podaním žaloby, keď žalobu podá viac subjektov na strane žalobcu alebo žalobca v žalobe žaluje viac subjektov na strane žalovaného, alebo už počas konania postupom podľa § 79 (pristúpenie ďalšieho subjektu do konania) alebo § 166 (spojenie vecí). Zákon rozlišuje procesné spoločenstvo samostatné (§ 76 , nerozlučné spoločenstvo (§ 77 a nútené spoločenstvo (§ 78 . Ak ide o také procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti, hovoríme o samostatnom spoločenstve, v prípade ktorého koná každý subjekt sám za seba a súd je povinný o každom nároku a povinnosti rozhodnúť samostatne. V prípade že ak sa účinok rozsudku podľa povahy veci alebo podľa zákona musí vzťahovať na všetkých spoločníkov, ide vždy o nerozlučné spoločenstvo. Ustanovenie § 77 v prvom a druhom odseku vychádza z doterajšej úpravy v § 91 ods. 2 OSP. Civilný sporový poriadok definuje nerozlučné spoločenstvo ako procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný, pričom procesný úkon jedného z nich platí aj pre ostatných. Nútené spoločenstvo upravené v ustanovení § 78 bolo počas účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy, teda Občianskeho súdneho poriadku, judikatúrou nazývané tiež ako nútené nerozlučné spoločenstvo, pričom sa spravovalo tou istou právnou úpravou v § 91 ods. 2 OSP ako nerozlučné spoločenstvo. Nová právna úprava však právnu úpravu núteného spoločenstva vyčlenila do osobitného § 78 CSP, preto sa už § 77 na také procesné spoločenstvo, pri ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu, nebude aplikovať. O nútené procesné spoločenstvo ide vtedy, keď hmotnoprávna vecná legitimácia svedčí v spore viacerým subjektom, a teda ak je z hľadiska hmotného práva potrebné a nevyhnutné, aby žalobu uplatnilo viacero subjektov spoločne, alebo ak je pre úspech v spore nevyhnutné žalovať viacero subjektov.

14. Odvolací súd sa preto stotožňuje s odvolacími námietkami žalobcov v časti tak, ako to uviedol vyššie a z dôvodu, že nemohol riadne preskúmať z akého dôvodu navýšil súd prvej inštancie výšku základnej tarifnej odmeny o 1/3, neostávalo mu nič iné, iba uznesenie v napadnutej časti podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) zrušiť a v zmysle ust. § 391 ods. 1 vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Úlohou súdu prvej inštancie bude znova rozhodnúť o trovách konania vo vzťahu žalobcov v 1. a 2. rade k žalovanému, svoje rozhodnutie riadne zrozumiteľne a výstižne odôvodniť a vysporiadať sa so všetkými námietkami žalobcov uvedenými v odvolaní i argumentami žalovaného uvedenými v jeho vyjadrení. Súd prvej inštancie rozhodne i o trovách tohto odvolacieho konania podľa ust. § 396 ods. 3 CSP.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.