Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/403/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Martina Kopinu, v právnej veci žalobcu: Československá obchodní banka, a.s., so sídlom 150 57 Praha 5, Radlická 333/150, zastúpená advokátom Mgr. Petrom Olejárom, usadeným euroadvokátom so sídlom Mikulášska 29, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX Y. nad Q., toho času bytom na neznámom mieste, zastúpeného v konaní opatrovníkom Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828, o zaplatenie 83.645,87 Kč s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník, č.k. 2C/129/2014-50 zo dňa 17.06.2015, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku II o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku III o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 628,58,- Eur.

Priznáva žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 61.662,84 Kč s 8,05 % úrokom z omeškania ročne od 29.04.2014 do zaplatenia, kapitalizovaný zmluvný úrok v sume 2.424,24 Kč a kapitalizovaný zmluvný zákonný úrok z omeškania v sume 7.157,39 Kč všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Výrokom III žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na trovách konania sumu 628,58 Eur na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Petra Olejára do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ust. § 23 ods. 2 písm. a) veta prvá, písm. b), c) zákona č. 145/2010 Sb. (o spotrebiteľskom úvere a o zmene niektorých zákonov), ust. § 261 ods. 3 písm. d), § 262 ods. 4, § 497, § 503 ods. 1, § 504 ods. 1 zákona č- 513/1991 Sb. (Obchodní zákoník), ust. § 52 ods. 1, 2, 3, § 565 ods. 1, § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. (Občanský zákoník), ust. § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 a § 1 ods. 1 Nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 20.05.2009 spotrebiteľskú zmluvu. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že predmetná zmluva je zmluvou typovou a žalovaný pri uzavieraní a plnení zmluvy nejednal v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti alebo v rámci samostatného výkonu povolania. Veriteľ (žalobca) je podnikateľom a predmet konania sa týka jeho podnikateľskej činnosti. Na základe úverovej zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 100.000,- Kč, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 72 mesačných splátkach vo výške 2.000,- Kč Prvá splátka bola splatná 15.06.2009 a posledná dňa 15.05.2015. Úver bol poskytnutý s ročným úrokom vo výške 12,9 %. RPMN bola vo výške 18,59

%. Žalovaný predmetný úver splácal nepravidelne, preto žalobca listom zo dňa 16.09.2012 vyhlásil splatnosť úveru ku dňu 15.09.2012, pričom dlžná istina predstavovala sumu 64.171,43 Kč. Podľa názoru súdu žalovaný na základe zmluvy o úvere je povinný platiť úroky v dojednanej výške od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až do doby určenej zmluvou, ako lehota splatnosti úveru. Veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu. Následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Z uvedeného dôvodu má preto žalobca ako veriteľ právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru iba do 15.09.2012, t.j. do dňa, kedy prehlásil úver za predčasne splatným s tým, že po tomto termíne žalobcovi nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru, ale iba úroku z omeškania v súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka. Ako bolo uvedené, ku dňu 15.09.2012 dlžná istina predstavovala sumu 59.362,84 Kč a poplatky 2.300,- Kč, čo celkom predstavuje sumu 61.662,84 Kč. Z uvedených dôvodov, preto nie je možné priznať žalobcovi úroky z úveru v čase po splatnosti celého úveru, nakoľko tu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Boli teda priznané kapitalizovaný zmluvný úrok do 15.09.2012 vo výške 2.242,24 Kč a kapitalizovaný zákonný úrok z omeškania vo výške 7.157,39 Kč. V prevyšujúcej časti bola žaloba ohľadom kapitalizovaného zmluvného úroku a úroku vo výške 12,9 % zo sumy 59.362,84 Kč od 29.04.2014 zamietnutá. Nárok o trovách konania súd odôvodnil v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016. Žalobca bol neúspešný iba v nepatrnej časti, preto mu bola priznaná plná náhrada trov konania, ktorá pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku v sume 134,50 Eur a z náhrady hotových výdavkov jeho advokáta v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Bola priznaná odmena za 3 úkony právnej pomoci po 91,29 Eur (§ 10 ods. 1 AT), a to: prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, účasť na pojednávaní dňa 17.06.2015, 2 x 8,04 a 1 x 8,39 Eur režijný paušál, cestovné výdavky z Prešova do Svidníka a späť na pojednávanie dňa 17.06.2015 v sume 6,20 Eur, náhrada za stratu času za 8 polhodín po 13,40 Eur v celkovej výške 107,20 Eur a 20 % DPH v sume 82,34 Eur. Celkom trovy konania predstavujú sumu 628,58 Eur. Povinnosť žalovaného prisúdené trovy zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu odôvodnil ust. § 149 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016.

4. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutej časti, a to čo do zamietnutia žaloby v časti kapitalizovaného zmluvného úroku vo výške 12.401,40 Kč a zmluvného úroku vo výške 12,90 % ročne zo sumy 59.362,84 Kč od 29.04.2014 do zaplatenia a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania spočívajúce v zaplatení súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia za jeden úrok právnej služby vo výške 91,29 Eur, jeden režijný paušál vo výške 8,39 Eur a 20 % DPH. Aj keď žalobca uvádza, že podáva odvolanie i čo do prvého výroku rozsudku, kde bol úspešný, z obsahu odvolania jednoznačne vyplýva, že napáda iba výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výrok o trovách konania. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe predložených dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam, v dôsledku čoho zamietol nárok odvolateľa v časti kapitalizovaného zmluvného úroku vo výške 12.401,40 Kč a zmluvného úroku vo výške 12,90 % ročne zo sumy 59.362,84 Kč od 29.04.2014 do zaplatenia. Poukázal na ust. § 502 ods. 1 Obchodního zákoníka č. 513/1991 Sb. s tým, že od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dohodnutej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Zároveň citoval z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 14Co/83/2012, s ktorým sa stotožnil. Uviedol, že v predmetnom prípade sa jedná o ustanovenie Zmluvy čl. I. 5 a I. 7, v ktorom je uvedené, že splátky istiny po termíne splatnosti budú ďalej úročené úrokovou sadzbou uvedenou v čl. I. 5 Zmluvy a k tomu naviac sadzbou úrokov z omeškania. Následne citoval z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/186/2013. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec v dôsledku čoho došlo k zamietnutiu žaloby, čo do čiastky tvorenej kapitalizovaným zmluvných úrokom vo výške 12.401,40 Kč a zmluvným úrokom vo výške 12,90 % ročne zo sumy 59.362,84 Kč od 29.04.2014 do zaplatenia.

5. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia najskôr konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie správne rozhodol podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov účinného do 30.06.2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa nových civilných procesných kódexov, a to zákona č. 160/2015 Z.z - Civilný sporový poriadok (ďalej , ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, pričom aplikoval ust. § 470 ods. 1 s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie, teda Okresného súdu ostali zachované podľa ust. § 470 ods. 2 CSP.

6. Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 , preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, teda vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žaloba bola zamietnutá a vo výroku o trovách konania spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 379 a nasledujúcich CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenie rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 16.11.2016 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v napadnutej časti nie je dôvodné.

7. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že strany sporu uzatvorili dňa 20.05.2009 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXR v zmysle ust. § 497 a nasledujúcich zákona č. 513/1991 Sb. Predmetom bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške úverového limitu 100.000,- Kč. Súčasťou zmluvy o úvere sú obchodné podmienky pre ČSOB Spotrebiteľské úvery a Všeobecné obchodné podmienky ČSOB. Poskytnutý úver bol vedený na úverovom účte č. XXXXXXXXX. Na základe žiadosti žalovaný vyčerpal poskytnutý úver dňa 20.05.2009 bankovým prevodom čiastky 100.000,- Kč z úverového účtu na bežný účet. Žalovaný sa zaviazal splatiť vyčerpaný úver v 72 anuitných splátkach vo výške 2.000,- Kč, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná dňa 15.06.2009 a posledná splátka bola splatná dňa 15.05.2015. Vyčerpaná nesplatená istina úveru bola úročená úrokovou sadzbou 12,9 % ročne s tým, že tento úrok bude hradený mesačne ako súčasť každej anuitnej mesačnej splátky. RPMN bola vo výške 18,59 %. Súčasťou zmluvy bola prihláška k poisteniu pre prípad smrti alebo plnej invalidity, pracovnej neschopnosti a straty zamestnania. Výzvou zo dňa 17.07.2012 vyzval žalobca žalovaného k zaplateniu dlžnej čiastky vo výške 5.505,09 Kč a zároveň ho upozornil, že v prípade ak záväzok nevyrovná, pristúpi k vyhláseniu splatnosti celého záväzku z predmetnej zmluvy. listom zo dňa 16.09.2012 žalobca zosplatnil celý úver ku dňu 15.09.2012 a zároveň ho vyzval k zaplateniu celej zostávajúcej čiastky, ktorá činí 64.171,43 Kč, včítane príslušenstva a poplatkov podľa Sadzobníka ČSOB, a.s. do dňa 27.09.2012. Zároveň žalovaného vyzval k zaplateniu nepovoleného debetného zostatku na jeho bežnom účte, ktorý činí 362,07 Kč, a to najneskôr do 27.09.2014. Z pohľadu splácania predmetného úveru (č. 1. 20 až 22) je zrejmé, že ku dňu 15.09.2012, kedy bol zosplatnený celý úver, dlžná suma predstavovala sumu 59.362,84 Kč, dlžné úroky 2.402,97 Kč, úroky z omeškania 92,77 Kč, dlžné poplatky 2.300,- Kč.

8. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 61.662,84 Kč s 8,05 % úrokom z omeškania ročne od 29.04.2014 do zaplatenia, kapitalizovaný zmluvný úrok v sume 2.424,24 Kč a kapitalizovaný zmluvný zákonný úrok z omeškania v sume 7.157,39 Kč, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcu však zamietol v prevyšujúcej časti z dôvodu, že podľa jeho názoru, žalovaný na základe zmluvy o úvere je povinný platiť úroky v dohodnutej výške od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až do doby určenej zmluvou, ako lehota splatnosti úveru. Veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu. Následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Z uvedeného dôvodu, má preto žalobca ako veriteľ právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru iba do 15.09.2012, t.j. do dňa, kedy prehlásil úver za predčasne splatný s tým, že po tomto termíne žalobcovi nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru, ale iba úroku z omeškania v súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka. Ku dňu 15.09.2012 dlžná istina predstavovala sumu 59.362,84 Kč a poplatky 2.300,- Kč, čo celkom predstavuje sumu 61.662,84 Kč. Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že nie je možné priznať žalobcovi úroky z úveru v čase po splatnosti celého úveru, nakoľko tu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Správne teda súd prvej inštancie rozhodol, pokiaľ žalobu v časti kapitalizovaného zmluvného úroku vo výške 12.401,40 Kč a zmluvného úroku vo výške 12,90 % ročne zo sumy 59.362,84 Kč od 29.04.2014 do zaplatenia zamietol. Odvolací súd nemá dôvod stotožniť sa s odvolacími námietkami žalobcu spochybňujúcimi postup súdu prvej inštancie, poukazujúc na rozhodnutia súdov z roku 2012 a 2013. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na novšie rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015, s ktorým sa stotožňuje.

9. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Teda podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach, teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne, teda v splátkach vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania platí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa,

ktorý tým, že nemá istiny úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justikuje nárok dodávateľa za úroky, ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty, získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Inak je to pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru, keď veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie práva na dispozíciu zistenú istinou úveru a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. V tom spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Zásadným, podľa názoru odvolacieho súdu je, že v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným a určujúcim pravidlom ust. § 517 ods. 2 Občanského zákoníka v spojení s Nariadením vlády ČR č. 142/1994 Sb.

10. Preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku II o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku III o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 628,58 Eur podľa ust. § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.