Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Co-190-2016.pdf
PDF · 115.66 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/190/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: Československá obchodní banka, a.s., IČO: 00 001 350, so sídlom Česká republika, Praha, Radlická 333/150, zastúpeného advokátom: Mgr. Peter Olejár, so sídlom Bratislava, Miletičova 21, proti žalovanému: P. H., nar. XX.X.XXXX, bytom V., o zaplatenie 24.304,87 Kč s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 8C/339/2014-245 zo dňa 17.3.2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd rozhodol napadnutým rozsudkom v I. výroku tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta (s petitom: žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 24.304,87 Kč, úrok 18,9 % ročne zo sumy 15.000,- Kč od 10.4.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania 7,50 % ročne zo sumy 16.800,- Kč od 28.12.2010 do 31.12.2012, úrok z omeškania 7,05 % ročne zo sumy 16.800,- Kč od 1.1.2013 do zaplatenia), II. výrokom žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, s poukazom na § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
2. Vychádzal zo skutkových zistení, že žalobca a žalovaný uzavreli písomnú zmluvu o povolení prečerpania v zmysle pripojenej žiadosti o povolení prečerpania, z oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania a zo zmluvy o povolenom prečerpaní. Žalobca pripojil výpisy z účtu ako aj historický podrobný výpis z účtu. Na výzvu súdu, aby uviedol, kedy koľko žalovaný čerpal, kedy, koľko žalovaný uhradil, ako dospel k žalovanej sume, k jej čiastkovým nárokom, žalobca reagoval ale nie v potrebnom rozsahu ako bol vyzvaný.
3. Z vykonaného dokazovania súd uzavrel, že vzhľadom na miesto uzavretia zmluvy a s prihliadnutím na žalobcu, musí byť použitá česká hmotnoprávna úprava. Z hľadiska procesného sa však musí použiť právna úprava slovenského právneho poriadku. Bez ohľadu na to či ide alebo nejde o spotrebiteľský úver, musí byť v každom prípade presne, jasne a určite špecifikovaná výšku dlhu, každý musí uviesť ako k žalovanej sume dospel. Musí uviesť okolnosti, z ktorých bude môcť súd prepočítať a tak súčasne posúdiť, či je žaloba dôvodná alebo nie. Nestačí k tomu predložiť listiny: výpisy z účtu, historický podrobný výpis z účtu. Pripojený historický podrobný výpis z účtu (č.l. 103 až 120) obsahuje čísla a údaje bez toho, aby bolo zrejmé, čo konkrétne v ktorej časti obsahujú. Žalovaný bol vyzvaný súdom na špecifikáciu žalovanej sumy, ako dospel k jednotlivým čiastkovým nárokom, na spôsob ako boli úhrady žalovaného započítané na jednotlivé čiastkové nároky a v akej sume. Avšak zo zaslanej špecifikácie uvedené nevyplývalo. Nebolo možné posúdiť, či žalobca má právo ale nie na to, čo žaluje a z akého právneho titulu, či žalovaný je povinný zaplatiť to čo žalobca žaluje. Z predložených listín nevyplýva dlh, ktorý žalobca v konaní uplatňuje, ani čiastkové nároky. Vyplýva záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
o svojich tvrdeniach (poukázal na rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 8C/198/2013-59 zo dňa 4.7.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 24Co/404/2013-86 zo dňa 14.5.2014). Žalovaný mal v celom rozsahu úspech, s poukazom na § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v konaní si žiadne trovy neuplatnil, preto mu ani žiadne nemohli byť priznané.
4. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal 27.4.2016 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, ktorým navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 60,- Eur. Poukázal na odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d, f) Občianskeho súdneho poriadku. Argumentoval tým, že na výzvu súdu zo dňa 6.10.2015 odpovedal podaním zo dňa 27.11.2015, v ktorom podrobne špecifikoval svoj nárok v zmysle Zmluvy o povolenom prečerpaní. Spolu s vyjadrením zaslal súdu „historický výpis“ z účtu žalovaného, v ktorom farebne vyznačil čerpanie a splátky žalovaného v rámci povoleného prečerpania. Vzhľadom na počet transakcií zo strany klienta, si dovolil odkázať súd na predmetný výpis. Zároveň súdu uviedol akou skratkou je označené čerpanie a akou skratkou je označené splácanie. Taktiež uviedol, že z jednotlivých farebne vyznačených položiek splácania je zrejmý aj spôsob započítania splátky, a to že Interest označuje zmluvné úroky a Nečerp.jit. istinu. Z historického výpisu zároveň vyplýva aj výška dlžnej sumy, ktorá je uvedená vždy vpravo, a ktorá sa mení v závislosti od splácania či čerpania povoleného prečerpania žalovaným. Samotné poskytnutie sumy 15.000,- Kč je vo výpise vyznačené žltou farbou (v podaní v bode V.). Spolu so žalobou zaslal žalobca súdu aj „tabuľkový výpis“ z účtu žalovaného, z ktorého je možné odčítať výšku istiny, úrokov, úrokov z omeškania ako aj poplatkov vždy ku konkrétnemu dňu. Uviedol, že zmluvné úroky sa vyrátavajú vždy z dlžnej istiny ku dňu splatnosti úrokov, čiže k poslednému dňu v mesiaci. Uvedené platí aj pre úroky z omeškania, ktoré si nárokuje zo sumy dlžnej istiny a poplatkov odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru. Výška dlžnej istiny je 15.000,- Kč a výška poplatkov je 1.800,- Kč (poplatky špecifikoval vo vyjadrení zo dňa 27.11.2015). Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 3MCdo/6/2010 zo dňa 22.9.2010. Napadnuté rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné a zmätočné, pričom prepisovanie jednotlivých transakcií do podania zo dňa 27.11.2015 by sa minulo efektívnosti vzhľadom na množstvo a skutočnosť, že transakcie boli farebne označené ako aj v podaní charakterizované.
5. Žalovaný, ani jeho opatrovník odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril. Tu odvolací súd poznamenáva, že s účinnosťou od 1.7.2016 podľa Civilného sporového poriadku inštitút opatrovníka procesnej strany, v danom prípade ustanovenej opatrovníčky žalovanému, ktorá bola žalovanému ustanovená súdom prvej inštancie uznesením č. k. 8C/339/2014-85 zo dňa 6.10.2015 z dôvodu neznámeho pobytu, zanikol, preto žalovaný už ďalej nie je v konaní opatrovníkom zastúpený.
6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 201 a 202 OSP, akt. § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d), f) OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. g), h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, s použitím § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Žalobca sa žalobou pôvodne domáhal zaplatenia sumy 27.287,18 Kč, úroku 18,9 % ročne zo sumy 15.000,- Kč od 10.4.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania 15 % ročne zo sumy 16.800,- Kč od 10.4.2013 do zaplatenia. Podaním doručeným súdu dňa 14.11.2013 zobral žalobu v časti kapitalizovaného úroku z omeškania 2.982,31 Kč a úroku z omeškania 15 % ročne zo sumy 16.800,- Kč od 10.4.2013 do zaplatenia späť a zároveň navrhol vydal platobný rozkaz v znení žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 24.304,87 Kč, úrok 18,9 % ročne zo sumy 15.000,- Kč od 10.4.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania 7,50 % ročne zo sumy 16.800,- Kč od 28.12.2010 do 31.12.2012, úrok z omeškania 7,05 % ročne zo sumy 16.800,- Kč od 1.1.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 56,- Eur za súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 118,36 Eur právnemu zástupcovi žalobcu. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcu a vydal platobný rozkaz č. k. 5Ro/228/2013-46 zo dňa 14.3.2014, ktorý bol zrušený uznesením č. k. 5Ro/228/2013-59 zo dňa 17.10.2014.
9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol, ak žalobu zamietol v celom rozsahu zamietol (o zaplatenie sumy 24.304,87 Kč, úrok 18,9 % ročne zo sumy 15.000,- Kč od 10.4.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania 7,50 % ročne zo sumy 16.800,- Kč od 28.12.2010 do 31.12.2012, úrok z omeškania 7,05 % ročne zo sumy 16.800,- Kč od 1.1.2013 do zaplatenia) a žalovanému náhradu trov konania nepriznal, a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom, ktorý namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil.
10. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavreli zmluvu o ČSOB aktívnom konte v zmysle § 708 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorou bol žalovanému zriadený bežný účet. Žalovaný požiadal o poskytnutie úveru, formou povoleného prečerpania, žalobca mu poskytol požadovaný úverový rámec do výšky 15.000,- Kč. Žalovaný po prečerpaní účtu, neuhradil dlžnú sumu. Po bezvýsledných výzvach žalobca dňa 27.12.2010 vyhlásil splatnosť dlžných čiastok, o čom žalovaného informoval. Aktuálna dlžná suma vo výške 27.287,18 Kč k 9.4.2013, pozostáva zo sumy 15.000,- Kč (istina), zo sumy 7.504,87 Kč (zmluvný úrok), zo sumy 2.982,31 Kč (úroku z omeškania), zo sumy 1.800,- Kč. K žalobe žalobca predložil Zmluvu o ČSOB osobnom konte plus zo dňa 2.6.2009, žiadosť o poskytnutie úveru zo dňa 3.6.2009, oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 5.6.2009, výpis z účtu č.XXXXXXXXX za obdobie 1.1-31.1.2010, tabuľku za obdobie 31.7.2009-9.4.2013 s prehľadom žalovanej sumy pozostávajúcej z jednotlivých položiek, výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 15.10.2010, opakovanú výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 1.11.2010, poslednú výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 30.11.2010, oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 27.12.2010, podmienky pre povolené prečerpanie osobného účtu účinné od 1.11.2002. Na základe výzvy bol žalobca vyzvaný, aby doložil súdu upozornenie na možnosť zosplatenia a doručenku o prevzatí tohto upozornenia žalovaným, doručenku o prevzatí výzvy na úhradu žalovaným, doklady o poskytnutí úveru, doklady o platbách vykonaných žalovaným, špecifikoval žalovanú sumu (istina, úrok, poistenie, poplatok a vyčíslený úrok z omeškania), čiastkové nároky, špecifikáciu úhrad žalovaného a spôsob vykonania započítania jednotlivých úhrad na jednotlivé nároky a prečo, vyjadriť sa k právnemu posúdeniu podľa zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona o spotrebiteľských úveroch. Na uvedenú výzvu žalobca reagoval a uviedol, že zmluvné strany si zvolili právo Českej republiky. Žalovaný v súlade s bodom IV. Zmluvy požiadal žiadosťou o povolené prečerpanie žalobcu o poskytnutie úveru, súhlasil s obchodnými podmienkami pre povolené prečerpanie. Na základe žiadosti žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 15.000,- Kč, o čom ho informoval v Oznámení o poskytovaní povoleného prečerpania. Týmto bola v zmysle bodu 2 obchodných podmienok pre povolené prečerpanie uzavretá zmluva o povolenom prečerpaní bežného účtu č. XXXXXXXXXR. Za obdobie 5.6.2009 - 27.12.2010 žalovaný uskutočnil veľké množstvo transakcií, preto odkazuje súd na historický výpis z účtu. Jednotlivé splátky úveru žalovaného sú vo výpise z účtu označené skratkou CMP a CMP+ červenou farbou. Čerpania úveru žalovaného sú označené skratkou CMD a CMD+. Interest označuje zmluvné úroky a Nečerp.jis.istinu. Žalovaný sa v súlade s bodom 15. Obchodných podmienok zaviazal splácať úver na konci každého kalendárneho mesiaca. V zmluve si dohodli ku dňu otvorenia účtu povoleného prečerpania výšku úrokovej sadzby 16,90 % ročne a výšku úrokov z omeškania 15 % ročne. Výpisom z účtu 1/2010 bolo žalovanému oznámené zvýšenie úrokovej sadzby na 18,90 % ročne.
Ku dňu 27.12.2010 žalobca pristúpil k zosplatneni úveru, keďže žalovaný neuhradil na výzvy dlžnú sumu. Podľa bodu 14 Obchodných podmienok na splácanie úveru sa úroky vypočítavajú z výšky dlžnej sumy vždy ku dňu splatnosti úrokov (t. j. k poslednému kalendárnemu dňu v mesiaci). Žalobca vyčíslil zmluvný úrok z úveru odo dňa nasledujúceho po dni v ktorom mal uhradiť dlžnú sumu, t. j. od 30.9.2010 do 9.4.2013 z dlžnej istiny (výška zmluvného úroku z úveru 18,90 % ročne). Žalovaný na svoj účet neuhradil žiadnu splátku. Dlžná istina tvorí sumu 15.000,- Kč. Upomienky a výzvy, jednotlivé poplatky sú vo výpise označené zelenou farbou. Účtoval dňa 3.10.2010 poplatok 300,- Kč za zaslanie upomienky, dňa 15.10.2010 poplatok 500,- Kč za zaslanie výzvy k zaplateniu dlžnej čiastky, dňa 2.11.2010 poplatok 500,- Kč za zaslanie Opakovanej výzvy k zaplateniu dlžnej čiastky, dňa 1.12.2010 poplatok 500,- Kč za zaslanie poslednej výzvy k zaplateniu dlžnej čiastky. Žalobca v poslednej výzve zo dňa 30.11.2010 upozornil žalovaného, že ak nedôjde k uhradeniu dlžnej sumy, vyhlási úver za splatný (zásielka sa vrátila, že adresát sa odsťahoval). Poukázal na bod 11 VOP a bod 84 VOP. Ďalej uviedol, že sa nejedná o spotrebiteľský úver ale o povolené prečerpanie a predmetný právny vzťah sa spravuje českým právnym poriadkom. Zároveň predložil podrobný výpis z úverového účtu za obdobie 5.6.2010 - 22.11.2015, Sadzobník žalobcu v znení k 1.5.2010, Obchodné podmienky pre povolené prečerpanie bežného účtu účinné 1.5.2006, Všeobecné obchodné podmienky žalobcu účinné 1.5.2005.
11. Podľa § 120 ods. 1 OSP účinného v čase prvoinštančného konania, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
12. Podľa § 132 OSP, dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.
13. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 OSP). Ustanovenie § 101 ods. 1 OSP zakotvuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov v kontradiktórnom sporovom konaní leží zásadne na stranách. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej OSP, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strany. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.9.2010, sp. zn. 3MCdo 6/2010), na ktorý poukázal aj žalobca vo svojom odvolaní. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.
14. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 OSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd
rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.
15. Zhrnúc vyššie uvedené odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o potrebe zamietnutia žaloby z dôvodu, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno riadne preukázať žalobou uplatnený nárok, pričom takýto záver je prinajmenšom predčasný. Odvolací súd má za to, že žalobca na výzvu odstránil rozpory zistené súdom prvej inštancie a na otázky odpovedal (predložil písomné doklady). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie sa nárokom žalobcu vôbec nezaoberal, teda neviedol ani žiadne dokazovanie, právne ho neposudzoval, keď ani neodkázal na žiadnu hmotnoprávnu normu, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Odkázal v odôvodení iba na jedno procesné ustanovenie § 120 ods. 1 OSP, avšak v súvislosti s ním vôbec neuviedol a necitoval konkrétne ustanovenia hmotného práva, podľa ktorých sa má predmetný právny vzťah strán posudzovať, a o ktorý teda žalobca opiera svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom. Teda ani nevyložil právne aplikačné úvahy, ktoré by ho viedli k podradeniu skutkovej podstaty pod príslušnú právnu normu. Pričom práve konkrétna norma hmotného práva určuje základný rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Posúdiť splnenie dôkaznej povinnosti v zmysle cit. § 120 ods. 1 OSP možno práve iba v kontexte konkrétneho predpisu hmotného práva, čo však súd prvej inštancie podľa obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku nevykonal. Odvolací súd sa nestotožnil ani so záverom súdu, že nebolo možné posúdiť, či žalobca má právo alebo nie na to, čo žaluje a z akého právneho titulu, či žalovaný je povinný zaplatiť to čo žalobca žaluje alebo nie, nebolo možné to prepočítať, keďže uvedeným sa súd vôbec nezaoberal, hoci mal žalobcom predložené listinné doklady, ohľadom ktorých nevykonal žiadne dokazovanie. Procesné dokazovanie je pritom objektívnym právom upravený postup občianskoprávneho súdu, ktorého cieľom je získanie skutkových a niekedy i právnych poznatkov významných pre rozhodnutie vo veci.
16. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
17. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
18. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).
19. Podľa § 157 ods. 2 OSP (akt. § 220 ods. 2 CSP), v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
20. Odôvodnenie rozsudku súdu a primerane i uznesenia (§ 167 ods. 2 OSP akt. § 234 ods. 2 CSP) musí mať náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 OSP (akt. § 220 ods. 2 CSP). Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 OSP (akt. § 220 ods. 2) je nepreskúmateľné.
21. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva strany na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa
strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (i v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
22. Spravodlivým prejednaním veci je také súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu I.ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
23. Odvolací súd poukazuje i na to, že obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/08).
24. S poukazom na uvedené potom možno uzavrieť, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Prvoinštančný súd nevykonal žiadne dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie o nároku žalobcu, je potom neúčelné, aby celé dokazovanie od počiatku vykonával odvolací súd a tým nahrádzal činnosť súdu prvej inštancie. Tu potom nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je len prieskum správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním dokazovania a nie vykonávanie celého ťažiskového dokazovania až na odvolacom súde, čo vylučovalo prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou platnosťou. Navyše v prípade, že žalovaný je spotrebiteľ a teda slabšou stranou v spore, prichádza do úvahy § 295 CSP, podľa ktorého súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci; súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz, keď takýto postup je odôvodnený zvýšenou mierou ingerencie súdu ako orgánu ochrany práva do spotrebiteľských právnych vzťahov.
25. Žiada sa dodať, že s poukazom na vyššie uvedené musel odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, aby tým učinil zadosť princípu dvojinštančnosti civilného súdneho sporu (zahŕňajúci i vykonávanie základného dokazovania na rozhodujúce otázky na súde prvej inštancie) a neznemožnil stranám realizáciu ich procesných práv, keďže by im odoprel možnosť odvolacieho prieskumu nových, z pohľadu doterajších záverov súdu prvej inštancie dosiaľ bezvýznamných skutočností, čím by stranám odňal možnosť konať pred súdom.
26. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie včítane závislého výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
27. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť uplatnený nárok žalobcu, za tým účelom v potrebnom rozsahu vykonať dokazovanie, výsledky celého konania potom náležite zhodnotiť a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení (s ich uvedením) a následne vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodniť.
28. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP), nakoľko nesprávne rozhodnutie s nutnosťou jeho zrušenia zakladá povinnosť súdu prvej inštancie rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.
29. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).