Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/388/2015

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava 25, IČO: 31 335 004, kontaktná adresa: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., JUDr. Eva Rusnáková, Bajkalská 30, 829 48 Bratislava 25 proti žalovaným: 1) B. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. 1. mája XX/X, Z. nad E., toho času na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou I. A., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Humenné, 2) Q. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XXX, toho času na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom Q. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXX, 3) T. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXX, 4) B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXX, o zaplatenie 5.065,80 Eur prísl., o odvolaní žalovaných v 3.a 4.rade proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 10C/155/2012-96 zo dňa 05.03.2015 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti vo vzťahu k žalovaným v 3.a 4. rade a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu I.inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným v 1., 2., 3. a 4.rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.065,80 Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.065,80 Eur od 01. 06. 2014 do 30. 06. 2014 celkovo v sume 47,92 Eur, s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.065,80 Eur od 01. 07. 2014 do zaplatenia, trovy konania vo výške 309,- Eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných. V prevyšujúcej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol.

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ust.§ 497 Obchodného zákonníka a ust.§ 52 ods.1, 2, § 53 ods.1, 2, 3 a 5, § 457 a § 517 ods.1,2 Občianskeho zákonníka, zároveň ust.§ 10c Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. a § 3 uvedeného nariadenia.

3. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalobca a žalovaní 1. a 2. rade uzatvorili zmluvu o úvere, žalovaní v 3. a 4. rade podpísali ručiteľské vyhlásenie. Žalobca na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere poskytol žalovaným finančné prostriedky vo výške 6.638,78 Eur. Žalovaní ako dlžníci sa zaviazali poskytnutý úver splácať pravidelnými mesačnými splátkami. Nakoľko si žalovaní neplnili riadne a včas svoje zmluvné povinnosti podľa zmluvy o úvere, žalobca listom zo dňa 16. 02. 2012 od zmluvy odstúpil a vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy. Odstúpením od zmluvy zmluva zanikla a to dňom doručenia tohto oznámenia druhej zmluvnej strane, t.j. dňom 13. 03. 2012.

4. Žalovaní po začatí súdneho konania čiastočne plnili svoj záväzok a po vykonaní úhrad z ich strany dlžná suma predstavuje čiastku 5.065,80 Eur.

5. Po vykonanom dokazovaní považoval súd nárok žalobcu za dôvodný a preukázaný, preto návrhu vyhovel a žalovaných zaviazal na zaplatenie sumu 5.065,80 Eur a 5 % úroku z omeškania zo sumy 5.065,80 Eur od 01. 06. 2014 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol a to pokiaľ ide o žalobcom požadovaný úrok vo výške 6,49 % ročne zo sumy 5.065,80 Eur od 01. 06. 2014 do zaplatenia. Žalobca mal nárok na dohodnutý úrok v zmysle zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Keďže odstúpením od zmluvy zmluva zanikla a to dňom doručenia odstúpenia od zmluvy žalovaným, žalobca už nemá nárok požadovať od žalovaných aj úrok.

6. Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, pričom obsah zmluvy so Všeobecnými podmienkami bol daný žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu.

7. Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaných v privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

8. Keďže nastali podmienky predpokladané v zmluve tým, že dlžníci podstatne porušili zmluvu, žalobca od zmluvy odstúpil a zároveň žiadal o okamžité vrátenie celého zostatku úveru.

9. Dodávateľ, ktorý naformuloval štandardnú typovú zmluvu, dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok).

10. Súd nijako nepoprel úver ako absolútny obchod a ani dôvodnosť aplikácie Obchodného zákonníka. Prednosť však majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 OZ. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (predtým porov. § 23a zákona č. 634/1992 Z. z., ktorý za spotrebiteľskú zmluvu označil explicitne aj zmluvu podľa Obchodného zákonníka.

11. Dohoda o odstúpení zaväzuje žalovaného platiť úroky aj za obdobie, ktoré má ešte len nastať v budúcnosti. Teda odstúpením od zmluvy má veriteľ zachované všetky svoje práva, kým spotrebiteľ žiadne.

12. Spotrebiteľovi v dôsledku odstúpenia zanikajú všetky práva a vzniká len povinnosť jednorazového plnenia vrátane úrokov a poplatkov, ktoré celé príslušenstvo si veriteľ zúčtuje netransparentným spôsobom do jednej istiny a ďalej úročí navýšenou sadzbou. Poplatky si žalobca započítal z plnení už na začiatku právneho vzťahu. Formulárové znenie zachovania úrokov a dokonca ich navyšovanie po odstúpení od zmluvy odporuje aj kogentnému ustanoveniu § 517 ods. 2 v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktoré predpokladá presnú výšku úrokov z omeškania.

13. Odstúpenie od úverovej zmluvy má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy, úverová zmluva by sa tak od začiatku zrušila, pričom v súlade s ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak by bola zmluva zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

14. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 142 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016. V danej právnej veci súd návrhu žalobcu vyhovel v časti zaplatenia sumy 5.065,80 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.065,80 Eur od 01. 06. 2014 do zaplatenia a vo zvyšnej časti návrh žalobcu zamietol. Keďže žalobca bol neúspešný len v nepatrnej časti, súd mu priznal trovy konania v plnej výške. Trovy konania žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 309,- Eur.

15. Proti tomuto rozsudku a to iba čo do vyhovujúceho výroku podali včas odvolanie žalovaní v 3.a 4. rade. Nesúhlasili s postupom žalobcu vo vzťahu k ním s tým, že ide o postup likvidačný. Súčasťou úverovej zmluvy bola aj dohoda o splátkach úverovej sumy. Pri omeškaní so splácaním dlhu hlavnými dlžníkmi sa so zástupcami žalobcu telefonicky kontaktovali, spolupracovali, oznamovali adresy pobytu v zahraničí žalovaných v 1.a 2.rade. Ide o zárobkovo činné osoby, na ktoré žalobca jednoducho prestal mať kontakt. Postup žalobcu sa preto javí žalovaný v 3.a 4.rade ako gangsterský, pretože oni nespôsobili situáciu, kvôli ktorej žalobca odstúpil od úverovej zmluvy. Tento fakt však nevedeli ovplyvniť a nemôžu preto byť sankcionovaní tak, že majú zaplatiť celú dlžnú sumu naraz do 3 dní. Okrem iného žalobca nepreukázal, že odstúpenie od zmluvy riadne doručil žalovaným v 1.a 2.rade, a preto namietajú aj platnosť úkonov z toho vyplývajúcich, ktoré boli následne žalobcom vykonávané. Z obsahu odvolania vyplýva, že navrhujú rozsudok vo vzťahu k nim zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

16. K odvolaniu žalovaných v 3.a 4.rade sa vyjadril žalobca. Uviedol, že trvá na podanej žalobe aj voči ručiteľom, nakoľko riadne podpísali ručiteľské vyhlásenie, čím zobrali na seba záväzok uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník. Rozsudok považuje žalobca za vecne správny.

17. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30. 06. 2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa nových civilných procesných kódexov, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p., s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§ 470 ods. 2 C.s.p.).

18. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v 3.a 4.rade je dôvodné.

19. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaní v 3.a 4.rade namietajú právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, ale i nesprávne zistený skutkový stav. Uvádzajú, že nemajú byť zaviazaní spoločne so žalovanými v 1.a 2.rade, lebo spolupracovali so žalobcom, žalovaní v 1.a 2.rade sú riadne zamestnaní a vo vzťahu k ním je to likvidačné. Právnym posúdením je činnosť súdu pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa žalovaných v 3.a 4.rade je postihnutý vadou pri interpretácií inak správne použitého právneho predpisu.

20. Inštitút ručenia sa vyznačuje dvoma základnými znakmi a to akcesoritou a subsidiaritou. Z akcesority ručenia vyplýva, že záväzok ručiteľa je existenčne závislý od hlavného záväzku, to znamená, že ak zanikne pohľadávka ktorej splnenie ručiteľ zabezpečuje, zanikne tiež ručiteľský záväzok a to práve ako prejav uvedenej akcesority. Subsidiarita ručiteľského záväzku znamená, že ručiteľ nie je zaviazaný vedľa hlavného dlžníka ako spoločný dlžník, ale je povinný uspokojiť pohľadávku veriteľa až vtedy, ak ju neuspokojí dlžník. Teda ručiteľ nie je na plnenie veriteľovi povinný popri dlžníkovi, ale až po ňom. Veriteľ nemôže dostať dvakrát to isté plnenie aj od dlžníka aj od ručiteľa, čo súd prvej inštancie správne vyjadril tým, že plnením jedného zo žalovaných, zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Žalovaní v 3.a 4.rade namietali, že žalovaným v 1.a 2.rade nebolo riadne doručené odstúpenie od zmluvy, preto namietali aj platnosť všetkých úkonov z toho vyplývajúcich, ktoré boli následne žalobcom vykonávané.

21. Súd prvej inštancie konštatoval, že dohoda o odstúpení zaväzuje žalovaných platiť úroky aj za obdobie, ktoré má ešte len nastať v budúcnosti, teda odstúpením od zmluvy má veriteľ zachované všetky svoje práva, kým spotrebiteľ žiadne. Spotrebiteľovi v dôsledku odstúpenia zanikajú práva a vzniká len

povinnosť jednorázového plnenia, vrátane úrokov a poplatkov, ktoré celé príslušenstvo si veriteľ zúčtuje netransparentným spôsobom do jednej istiny a ďalej úročí navýšenou sadzbou. Poplatky si žalobca započítal v plnení už na začiatku právneho vzťahu. Formulárové znenie zachovania úrokov a dokonca ich navyšovanie po odstúpení od zmluvy podľa názoru súdu prvej inštancie odporuje aj kogentnému ust.§ 517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády č. 87/1995Z.z., ktoré predpokladá presnú výšku úrokov z omeškania. Súd prvej inštancie podriadil právny vzťah strán sporu pod ust.§ 457 Občianskeho zákonníka, teda uviedol, že ak by bola zmluva zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému čo podľa nej dostal. Napriek uvedenému odvolací súd vo vzťahu k odvolateľom uvádza, že nebola odstránená a existuje pochybnosť o výške pohľadávky.

22. Medzi žalobcom ako veriteľom a právnymi predchodcami žalovanej v 1.rade B., zomrelom dňa XX.XX.XXXX a M. zomrelou dňa XX.XX.XXXX a žalovaným v 2.rade ako dlžníkmi a žalovanými v 3.a 4.rade ako ručiteľmi došlo dňa 16. 11. 2005 k uzatvoreniu zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere EČÚ XXXXXXX X XX, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť medziúver pod č. XXXXXXX 2 04 vo výške 200.000,- Sk, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok, zmení na stavebný úver pod č. XXXXXXX 5 03 vo výške cca 130 000 Sk. Presná výška stavebného úveru sa mala rovnať rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Zmluva bola podpísaná všetkými účastníkmi zmluvného vzťahu.

23. Písomným odstúpením od zmluvy zo dňa 16. 02. 2012, ktoré bolo adresované žalovaným, žalobca oznámil, že napriek upozorneniam, žalovaní riadne a včas neuhradili splátky a zostávajú v omeškaní na účte stavebného sporenia s viac ako dvoma vkladmi po dobu dlhšiu ako dva mesiace a na účte mimoriadneho medziúveru s viac ako dvoma splátkami, čo veriteľ považoval za podstatné porušenie zmluvných podmienok a odstúpil od zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 29. 11. 2005. Zároveň požiadal o okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov v lehote do 7 dní od doručenia listu. Dlžná suma ku dňu 16. 02. 2012 bola vo výške 5.101,33 Eur.

24. Žalobca písomným oznámením zaslal dňa 16. 02. 2012 ručiteľom B. a T. oznámenie o odstúpení od zmluvy. Žalobca ručiteľom oznámil, že listom zo dňa 16. 02. 2012 odstúpil od zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 29. 11. 2005. Žalobca zároveň ako prílohu zaslal ručiteľom na vedomie rovnopis listu zo dňa 16. 02. 2012 a zároveň ich upozornil, že ak dlžník celý dlh v stanovenej lehote neuhradí, žalobca pristúpi k vymáhaniu svojej pohľadávky súdnou cestou.

25. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že od podania žalobného návrhu bolo vykonaných 46 úhrad celkovo v sume 1.360,68 Eur. Týmito úhradami sa znížila istina pohľadávky na sumu 5.065,80 Eur a boli pokryté úroky a úroky z omeškania za obdobie od 01. 04. 2012 do 31. 05. 2014. Za obdobie od 01. 06. 2014 do 30. 06. 2014 zostatok na nezaplatených úrokoch a úrokoch z omeškania predstavuje sumu 47,92 Eur.

26. Žalobca pôvodne žaloval 5.192,74 Eur s 11,49 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 5.123,79 Eur od 01.04.2012 do zaplatenia, žiadal nahradiť aj trovy konania, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Posledne podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 08.07.2014 žalobca zobral žalobu späť a túto upravil potom, čo na účte žalovaného v 1.rade došlo 46 úhrad, celkovo vo výške 1.360,68 Eur. Pohľadávka čo do istiny sa však mala znížiť iba na sumu 5.065,80 Eur s tým, že boli pokryté úroky a úroky z omeškania za obdobie od 01.04.2012 do 31.05.2014 a zostatok na nezaplatených úrokoch a úrokoch z omeškania predstavuje sumu 47,92 Eur za obdobie od 01.06.2014 do 30.06.2014. Uznesením č.k. 10C/155/2012-82 zo dňa 16.09.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2014 súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti konanie zastavil a pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že žalovaní v 1., 2., 3. a 4.rade sú povinní zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vo výške 5.065,80 Eur s 6,49 % p.a. úrokom zo sumy 5.065,80 Eur od 01.06.2014 do 30.06.2014, s 5 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 5.065,80 Eur od 01.06.2014 do 30.06.2014, celkovo v sume 47,92 Eur, s 6,49 % úrokom p.a. zo sumy 5.065,80 Eur od 01.07.2014 do zaplatenia, s 5,5 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 5.065,80 Eur od 01.07.2014 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.

27. Súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu za dôvodný a preukázaný, preto mu vyhovel a žalovaných zaviazal na zaplatenia sumy 5.065,80 Eur a 5 % úrok z omeškania zo sumy 5.065,80 Eur od 01.06.2014 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a to pokiaľ ide o žalobcom požadovaný úrok vo výške 6,49 % ročne zo sumy 5.065,80 Eur od 01.06.2014 do zaplatenia. Súd prvej inštancie správne uvádza, že žalobca mal nárok na dohodnutý úrok v zmysle zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, keďže odstúpením od zmluvy zmluva zanikla a to dňom doručenia odstúpenia od zmluvy žalovaným, žalobca nemá nárok požadovať od žalovaných aj úrok. Súdu prvej inštancie však unikla skutočnosť, že žalobca si úroky účtoval aj po dni odstúpenia od zmluvy, teda po 13.03.2012 , tak ako to vyplýva z prehľadu na č.l. 77 a 78 spisu, keď už 31.03.2012 je uvedené, že sa účtovali nezaplatené úroky z návrhu na PR a potom 30.04.2012, 31.05.2012, 30.06.2012, 31.07.2012, stále úrok 6,49 % + úrok z omeškania 5 % a takto sa odpočítavali zo zaplateného vkladu vo výške 35,92 Eur a tak napriek tomu, že súd prvej inštancie správne konštatuje, že spotrebiteľovi v dôsledku odstúpenia zanikajú všetky práva a vzniká len povinnosť jednorázového plnenia, vrátane úrokov a poplatkov, ktoré celé príslušenstvo si veriteľ zúčtuje netransparentným spôsobom do jednej istiny a ďalej úročí navýšenou sadzbou a že dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli a súd správne uvádza ust.§ 457 Občianskeho zákonníka, napriek tomu nesprávne vypočítal výšku pohľadávky, keď akceptoval výpočet žalobcu tak, ako mu ho tento predložil.

28. Preto odvolaciemu súdu neostávalo iba rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti vo vzťahu k žalovaným v 3. a 4.rade z dôvodu, že ide o delený záväzok a iba títo podali odvolanie v zmysle ust.§ 389 ods.1 písm.b/ C.s.p. zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods.1 C.s.p.).

29. Úlohou súdu prvej inštancie bude riadne zistiť v súlade s normami spotrebiteľského práva aká je skutočná výška pohľadávky žalovaných v 3.a 4.rade, zároveň sa vyporiadať s ich námietkami, že odstúpenie od zmluvy nebolo žalovaným v 1.a 2.rade riadne doručené. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o všetkých trovách konania vzhľadom k tomu, že o trovách konania rozhodol vo vzťahu k všetkým žalovaným, teda aj k žalovaným v 3.a 4.rade, vo vzťahu ku ktorým bol rozsudok zrušený (§ 396ods.3 C.s.p).

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.