Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-113-2016.pdf
PDF · 88.63 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-7P/113/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. C. P., X.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: G. X., K.. Č., X.. XX.XX.XXXX, L. P. XX, R., občianka SR a H. P., X.. XX.XX.XXXX, L. H. P. Č.. XX, občan SR, o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd zveruje mal. C. P., X.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od 5.9.2016, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu mal. C. sumou 150 eur mesačne, s účinnosťou od 5.9.2016 splatnej k rukám matky vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Nedoplatok na zročnom výžinom na mal. C. za obdobie od 5.9.2016 do 30.11.2016 v sume 220 eur, súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd upravuje styk otca s mal. C. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny týždeň v roku v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že matka je povinná dieťa na styk otcovi pripraviť a v určený čas ho v mieste bydliska dieťaťa odovzdať otcovi, otec je povinný na tom istom mieste dieťa matke riadne a včas vrátiť.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 5.9.2016 domáhala, aby súd zveril maloletú C. do jej starostlivosti, otcovi určil výživné na dieťa na 150 eur s účinnosťou od 1.9.2016, upraviť styk otca s dieťaťom na každý párny týždeň v sobotu od 10,00 hod. do 18,00 hod.
2. Otec sa k návrhu nevyjadril, čo súd umocnilo v myšlienke, že nemá vážne námietky voči návrhu matky. Otec sa na pojednávanie nedostavil, neospravedlnil, nežiadal odročiť termín pojednávania. Z toho dôvodu súd konal a rozhodol bez jeho prítomnosti v zmysle § 31 C.m.p.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a kolízneho opatrovníka, rodným listom dieťaťa, potvrdeniami o príjme rodičov, správou kolízneho opatrovníka, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
4. Mal. C. je dieťa narodené z druhovského pomeru. Otec nebýva s dieťaťom a jeho matkou v spoločnej domácnosti od augusta 2016, kedy sa matka s dieťaťom odsťahovala z dôvodu otcovho alkoholu. Otec od augusta 2016 posiela na výživu maloletej sumu 70 eur , podľa slov matky kúpil dcére i topánky. Otec si dieťa brával maloletú na styk každú druhú sobotu na celý deň. Otec okrem mal. C. inú vyživovaciu povinnosť. Matka má vyživovaciu povinnosť k dvanásťročnému synovi H. X. pochádzajúcemu z jej predchádzajúceho manželstva, na ktorého platí matke jeho biologický otec výživné mesačne po 70 eur.
5. Matka má netto mesačný príjem 627,92 eur, poberá rodinné prídavky na dve deti cca 47 eur a výživné od každého otca jej detí po 70 eur mesačne. Matka býva s deťmi v dvoj izbovom byte, ktorý je jej výlučným vlastníctvom. Mesačné výdavky spojené s bývaním v byte má vrátane energií cca 210 eur. Mesačne spláca hypotéku na byt vo výške120 eur, poistku na byt 25 eur.
6. Zo správy zamestnávateľa otca ( Eissmann Automotive Slovensko s.r.o.) mal súd preukázané, že za obdobie posledných 12 mesiacov ( 9/2015-8/2016) mal otec netto mesačnú mzdu 1.104,07 eur.
7. Matka k otcovi uviedla, že má vedomosť, že otec je na protialkoholickom liečení, sú spolu v kontakte, otec jej voláva. Zároveň sa vyjadrila k pomerom otca. Uviedla, že otec je vyučený ako opravár šijacích strojov. Má vedomosť, že otec nemá priateľku ani družku. Otec má zdravotné problémy s pažerákom. Otec býva v svojom rodinnom dome v H. P. a podľa jej vyjadrenia má mesačné výdavky s bývaním v dome cca 300 eur. Matka ďalej uviedla, že má vedomosť, že otca prepustili z práce a zoberú ho späť, ak z liečebne prinesie papier, že je vyliečený. Dôvod skončenia pracovného pomeru zamestnávateľa s otcom dieťaťa sú jeho absencie, otec nedal sám výpoveď u zamestnávateľa.
8. Mal. C. chodí do materskej škôlky. Mesačné výdavky na škôlku predstavujú sumu 50 eur. Dieťa nemá žiadne zdravotné problémy.
9. Zo správy kolíznej opatrovníčky súd zistil, že v starostlivosti o dieťa neboli u matky zistené žiadne nedostatky. Otec platí na dieťa výživné mesačne po 70 eur a do októbra 2016 sa s malou stretával každý druhý víkend. Dieťa chodilo k otcovi do H. P. a otec sa o dieťa dobre staral, uvaril jej obed, hral sa s ňou. Podľa slov matky mohla otcovi dôverovať, že počas jeho stretnutia s dieťaťom alkohol nepožíval. Kolízna opatrovníčka navrhla zveriť dieťa matke, otcovi určiť výživné primerané potrebám dieťaťa a možnostiam, schopnostiam otca. K matkou navrhnutému styku sa mienil vyjadriť až po vypočutí účastníkov konania.
10. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
11. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
12. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
13. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
15. Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
18. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, alebo jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
20. Súd rešpektujúc právo mal. dieťaťa na zachovanie jej vzťahu k obidvom rodičom prihliadal na jej citové väzby k rodičom, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd pri skúmaní dôvodnosti návrhu rešpektoval tiež právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov i právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
21. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.
22. Vykonaným dokazovaním mal súd objektívne preukázané, že návrh matky je podaný dôvodne, keďže matka nebýva s otcom v spoločnej domácnosti od konca júla 2016, na výživu maloletej jej otec mesačne od augusta 2016 prispieva sumou 70 eur a každý druhý týždeň sa malou i stretávala. Nakoľko v starostlivosti matky o mal. C. neboli zistené žiadne nedostatky, súd zveril C. do jej osobnej starostlivosti s účinnosťou od 5.9.2016, kedy bol súdu doručený návrh na súd. Súd určil, že obaja rodičia sú oprávnení dieťa zastupovať a spravovať jej majetok, lebo matka ničím objektívne nepreukázala, prečo by mala len ona dieťa zastupovať. Súd určil tiež výživné od 5.9.2016. Súd mal preukázané, že matka má netto mesačný príjem 627,92 eur, poberá mesačne rodinné prídavky na dve deti a výživné od ich otcovi spolu 140 eur ( 2 x 70 eur). Matka má vyživovaciu povinnosť ešte k jednému maloletému dieťaťu.
23. Z potvrdenia zamestnávateľa otca mal súd preukázané, že za posledných 12 mesiacov mal netto mesačný príjem 1.104,07 eur, okrem C. iné maloleté deti nemá. Súd pri určovaní výšky výživného posudzuje nie len schopnosti povinného rodiča, ale aj možnosti. Súd pri výpočte výživného vychádzal z zaužívanej súdnej praxe počítať výživné pri veku mal. C. ako 20 % z čistého príjmu otca a tú sumu vydeliť počtom maloletých detí, ktoré sú na otca výživou odkázané. Otec mal za posudzované obdobie preukázateľne čistý príjem 1.104,07 eur. 20% z 1.104,07 eur predstavuje sumu 220,81 eur. Keďže matka žiada určiť otcovi výživné 150 mesačne, súd hodnotí takéto výživné za primerané. Súd sa vyporiadal aj z tvrdením matky, že aktuálne je otec na protialkoholickom liečení, má skončený pracovný pomer u zamestnávateľa vlastnou vinou (absencie). Otec žiadne z týchto skutočností súdu neoznámil, preto ich súd nemohol považovať jednoznačne za preukázané. Ale pokiaľ by aj preukázané boli, súd by vychádzal z toho, že otec sa svojim vlastným pričinením pripravil o zamestnanie a preto by súd opäť vychádzal z hore už uvádzaného jeho čistého príjmu.
24. Nakoľko súd zaviazal otca výživným od 5.9.2016, vznikol mu nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 5.9.2016 do 30.11.2016 ( lebo súd rozhodoval po 15 dni v mesiaci) vo výške 220 eur ( výpočet: za 26 dní mesiaca september 2016: 26/30 x 150 = 129,99 eur. Za mesiace 10-11/2016: 2 x 150 eur. 129,99 eur +300eur = 429,99 eur. Od sumy vypočítaného nedoplatku 429,99 eur súd odpočítal výživné otcom reálne zapaltené v sume 210 eur ( 3 x 70 eur) a dostal sumu 219,99, zaokrúhlene 220 eur.), ktoré mu súd povolil splácať v mesačných splátkach po 10 eur splatných spolu s bežným výživným v záujme ochrany zabezpečenia riadneho mesačného platenia bežného výživného. Pri výpočte mesačnej splátky vychádzal súd z zaužívanej súdnej praxe povoliť splátky najviac na domu 36 mesiacov. Súd záverom dodáva, že otcovi, ale nič nebráni vyplatiť nedoplatok jednorázovo či vo vyšších mesačných splátkach.
25. Na žiadosť matky súd upravil styk otca s dieťaťom tak aby sa realizoval od augusta 2016 a to raz za dva týždne v konkrétnych časových intervaloch v zmysle návrhu matky. Súd vychádzal z toho, že otec sa písomne nevyjadril ani k navrhnutému styku. Taktiež tu súd dodáva, že na prvom mieste je dohoda rodičov a pokiaľ sa budú vedieť dohodnúť na inom či širšom styku, nič im v tom nebráni.
26. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p. veta prvá, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie zo strany matky dieťaťa a kolízneho opatrovníka dieťaťa, pretože sa vzdali práva podať odvolanie po jeho vyhlásení v zmysle § 368 C.s.p.
Proti rozsudku je prípustné odvolanie zo strany otca dieťaťa v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.