Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Co-204-2016.pdf
PDF · 87.31 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/204/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Martina Kopinu, v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, právne zastúpeného Mgr. Hendrich Schindler, advokát, advokátska kancelária so sídlom ul. Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481 proti žalovanej: P. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX E., o zaplatenie 247,82 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 9C/512/2015-24 zo dňa 24.03.2016, takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok v napadnutej časti, t.j. okrem výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu 1. inštancie na ďalšie konania a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd 1. inštancie I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 126,83 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 180 € odo dňa 27.06.2014 až do 02.10.2014, vo výške 5,15 % ročne zo sumy 126,83 € od 03.10.2014 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Výrokom III. vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Právne odôvodnil súd 1. inštancie svoje rozhodnutie ust. § 1 ods. 3 písm. l), § 2 písm. c) a § 24, § 9 ods. 2 písm. i) a § 11 ods. 1 písm. b) zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ust. § 2 písm. a), c) a d) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ust. § 7 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd 1. inštancie konštatoval, že žalobca je podnikateľom, ktorý vykonáva podnikanie v zmysle § 2 ods.1 Obchodného zákonníka - Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Ziskom pri poskytovaní úveru je odplata za tento úver - úrok. Podľa § 497 Obchodného zákonníka - Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Žalobca tvrdí, že jeho úver je bezúročný. Zároveň je však v Rámcovej zmluve (ktorá tvorí akési Všeobecné obchodné podmienky) uvedené, že okrem poskytnutej istiny je klient - žalovaný poskytnutý zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so spracovaním a poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru a doby splatnosti úveru. Deklaráciu žalobcu o poskytnutí bezúročného úveru považuje súd za klamlivú obchodnú praktiku. Súd totiž považuje za nelogické, aby žalobca podnikal na finančnom trhu bez snahy dosiahnuť zisk, ktorého vyjadrením pri úvere (alebo pôžičke) je práve odplata vo forme úrokov. Naopak, svoj zisk označuje ako „poplatok za poskytnutie úveru“, ktorý predstavuje poplatok za spracovanie a poskytnutie úveru. Toto vymedzenie poplatku evokuje zdanie, že ide o skutočné náklady, ktoré žalobca má so spracovaním a poskytnutím úveru, čo odporuje princípu podnikania - dosahovania zisku, keďže tento poplatok by mal žalobcovi refundovať iba skutočne vynaložené náklady. Zmysel poplatku za poskytnutie úveru (pričom skutočné náklady súvisiace so spracovaním a poskytnutím úveru
zrejmé nie sú) sa prejavuje konštatovaním, že jeho výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru a doby splatnosti úveru. Z uvedeného vymedzenia je tak nespochybniteľné, že poplatok za poskytnutie úveru buď celkom alebo v rozhodujúcej časti tvorí zisk žalobcu ako dodávateľa. Vzhľadom na to, že cena úveru nie je vyjadrená zrozumiteľne, jasne a určite, je možné preskúmavať aj jej primeranosť. Súd 1. inštancie konštatoval, že v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) zákona 129/2010 Z.z. úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru neobsahuje, je poskytnutý úver bez úrokov a bez poplatkov. Tento záver platí aj vo vzťahu k poplatkom za vynaložené náklady vo výške 65,- eur. Preto sa s nimi podrobnejšie súd 1. inštancie nezaoberal. Pri úvere vo výške 180,- eur poskytnutom na obdobie jedného mesiaca, predstavuje odplata - poplatok 55,99 eur výšku cca 30%, čo pri ročnom vyjadrení je 360%. Takáto odplata je bez ďalšieho neplatná aj pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Keďže súd zastáva názor, že poskytnutý úver je bez úrokov a poplatkov, žalovaná je povinná vrátiť iba poskytnutú istinu vo výške 180,- eur, z ktorej dňa do rozhodnutia súdu vrátila 53,17 eur (dňa 02.10.2014) a preto dlžná suma je 126,83 eur. Základná úroková sadzba ECB ku dňu 27.03.2013 bola 0,75% ročne a potom výška úrokov z omeškania je 5,25% ročne.
3. Výrok o trovách konania odôvodnil súd 1. inštancie ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30.06.2016. Žalobca požadoval zaplatenie sumy 247,82 eur + 3,23 eur (5,15% p.a. úroky z omeškania zo sumy 235,99 eur od 27.06.2014 do 02.10.2014) + 13,88 eur (5,15% p.a. úroky z omeškania zo sumy 182,82 eur od 03.10.2014 do 24.03.2016) = 264,93 eur a priznaná mu bola suma 126,83 eur + 2,46 eur (5,15% p.a. úroky z omeškania zo sumy 180 eur od 27.06.2014 do 02.10.2014) + 9,63 eur (5,15% p.a. úroky z omeškania zo sumy 126,83 eur od 03.10.2014 do 24.03.2016) = 138,92 eur.
4. Proti tomuto rozsudku včas podala odvolanie žalovaná. Uviedla, že odvolanie podáva v časti o zaplatenie 247,82 eur z dôvodu, že sa nemohla vyjadriť k uzneseniu v lehote 15 dní od prevzatia, lebo bolo pracovne v zahraničí a uznesenie prebrala jej sestra, ktorá mala splnomocnenie na preberanie pošty. Čo sa týka žaloby, žalobca uviedol, že vrátila iba 53,17 eur dňa 02.10.2014, ale v skutočnosti vrátila 30.06.2014 sumu 54,- eur, 28.07.2014 sumu 54,- eur a 02.10.2014 sumu 53,- eur, na čo má aj potvrdenie, ktoré priložila. Preto žiadala uvedené skutočnosti prešetriť. K odvolaniu predložila aj detail obratu na čiastku 54,- eur dňa 28.07.2014, 54,- eur dňa 30.06.2014 a 53,- dňa 02.10.2014. Na výzvu súdu 1. inštancie odvolanie doplnila tak, že napáda I. výrok rozsudku, ktorým súd rozhodol, že je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 126,83 eur s úrokmi z omeškania. V ostatných častiach rozsudok nenapáda. Keďže súd vychádzal pri rozhodovaní iba z tvrdenia, ktoré uviedol žalobca, zavial žalovanú na úhradu rozdielu medzi sumou 180,- eur a 53,17 eur, teda na zaplatenie sumy 126,83 eur, keďže konštatoval, že žalobca nemá nárok na príslušenstvo, keďže úver je bezúročný a bez poplatkov. Ona žalovanému uhradila sumu 54,- a 54,- eur ešte pred podaním žaloby, teda dňa 30.06.2014 a 28.07.2014. Tieto skutočnosti nemohla oznámiť, keďže sa zdržiavala v zahraničí. Výzvu na vyjadrenie k predmetnej žalobe prevzal jej sestra, ktorá má plnú moc na preberanie zásielok, avšak až po návrate domov, mohla zabezpečiť doklady, ktoré preukazujú platby na úver. Medzitým už súd rozhodol. Preto navrhla rozsudok vo výroku I. zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Mala za to, že ju súd môže zaviazať iba na úhradu sumy vo výške 19,- eur, ale túto už dňa 05.07.2016 uhradila.
5. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že úhrady vo výške 54,- eur zo dňa 30.06.2014 a 28.07.2014 žalobca eviduje, avšak tieto sa nevzťahujú na poskytnutý úver. Nakoľko žalovaná požiadala o posunutie splatnosti úveru, účastníci zmluvy o úvere uzatvorili dohodu o predĺžení doby splatnosti úveru, pričom poplatok za uzatvorenie tejto dohody bol 53,83 eur. Zároveň poukázal na výpisy z účtu, ktoré predložila žalovaná, z ktorým sa potvrdzuje táto skutočnosť, keďže v časti doplňujúce údaje je v oboch úhradách uvedené úhrada za predĺženie Nataliya Peleyeva. Žalovaná nijakým spôsobom nepreukázala, že by dôkazy použité v odvolaní objektívne nemohla predložiť už v základom konaní, čím neboli splnené podmienky uvedené v § 366 Civilného sporového poriadku, preto navrhol rozsudok potvrdiť a uplatnil si trovy odvolacieho konania vo výške 21,58 eur + režijný paušál 8,58 eur + 20 % DPH, celkom 36,19 eur.
6. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu 1. inštancie v napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, to znamená vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania v zmysle zásad uvedených v ust. § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016 (ďalej CSP) s použitím ust. § 470 ods. 2 CSP zobral do úvahy, že ide o spor s ochranou slabšej strany a ust. § 296 CSP, že spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej,
ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú a zistil, že odvolanie žalovanej v napadnutej časti je dôvodné.
7. Súd 1. inštancie konštatoval, že žalobca skutočne poskytol žalovanej úver vo výške 180,- eur formou elektronickej diaľkovej komunikácie, s jednorazovým čerpaním bezhotovostným prevodom z účtu v banke Veriteľa na bankový účet Spotrebiteľa, uvedený v záhlaví Zmluvy v deň uzavretia Zmluvy najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzavretí Zmluvy a Spotrebiteľ sa zaväzuje vrátiť Veriteľovi Úver s príslušenstvom v celkovej výške 235,99 eur bezhotovostne, na bankový účet Veriteľa. Táto zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, so splatnosťou úveru a príslušenstva dňa 26.06.2014. Celkove náklady spotrebiteľa boli tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou 55,99 eur. Súd 1. inštancie konštatoval, že deklaráciou žalobcu o poskytnutie bezúročného úveru považuje za klamlivú obchodnú praktiku. Považuje za nelogické, aby žalobca podnikal na finančnom trhu bez snahy dosiahnuť zisk, ktorého vyjadrením pri úvere je práve odplata vo forme úrokov. Zmysel poplatku za poskytnutie úveru sa prejavuje konštatovaním, že jeho výška je určená individuálne, v závislosti od výšky úveru a do doby splatnosti úveru. Z uvedeného vymedzenia je tak nespochybniteľné, že poplatok za poskytnutie úveru, buď celkom alebo v rozhodujúcej časti tvorí zisk žalobcu ako dodávateľa. Súd 1. inštancie preto konštatoval, že vzhľadom na to, že cena úveru nie je vyjadrená zrozumiteľne, jasne a určite, je možné preskúmavať aj jej primeranosť. Keďže zmluva predložená žalobcom úverovú sadzbu neobsahuje, je poskytnutý úver bez úrokov a bez poplatkov. Súd 1. inštancie konštatoval, že tento záver platí aj vo vzťahu k poplatkom za vynaložené náklady vo výške 65,- eur, preto sa s nimi bližšie nezaoberal. Skutočné náklady na rôzne výzvy a upomienky preukázané neboli a upomienky podľa súdu nemôžu mať sankčný charakter. Súd 1. inštancie ďalej konštatoval, že odplata vo výške poplatku 55,99 eur v celkovej výške 30 % je v ročnom vyjadrení 360 % a je bez ďalšieho neplatná pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaná mala vrátiť poskytnutú istinu vo výške 180,- eur, z ktorej do dňa rozhodnutia mala vrátiť 53,17 eur dňa 02.10.2014 a dlžná suma predstavuje tak matematicky 126,83 eur.
8. V priebehu odvolacieho konania, žalovaná ako spotrebiteľka predložila ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Tieto boli predložené do vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Keďže ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa na konania v sporoch s ochranou slabšej strany nepoužijú a žalovaná nebola zastúpená advokátom, odvolací súd zobral odvolacie námietky žalovanej do úvahy, pričom ide o dôkazy, ktoré spochybňujú celkovú výšku uhradenej sumy žalovanou.
9. Žalobca sa vo vyjadrení nebráni tým, že by úhrady vo výške 54,- eur zo dňa 30.06.2014 a 28.07.2014 nedostal, práve naopak, uvádza, že ich eviduje, avšak tieto sa nemajú vzťahovať na poskytnutý úver, ale majú sa vzťahovať k posunutiu splatnosti úveru účastníkmi zmluvy o úvere a k dohode o predĺžení doby splatnosti úveru, pričom poplatok za uzavretie tejto dohody bol 53,83 eur. Súd 1. inštancie sa podrobne zaoberal platnosťou úveru i platnosťou dojednaní, avšak úhradami vo výške 54,- eur zo dňa 30.06.2014 a 28.07.2014 sa nezaoberal, ani zaoberať nemohol z dôvodu, že žalovaná príslušné doklady nepredložila. Zároveň sa nemohol ani zaoberať požiadavkou žalovanej o posunutie splatnosti úveru účastníkmi zmluvy a dohodou o predĺžení doby splatnosti úveru, pričom poplatok za to mal tvoriť sumu 53,83 eur. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že žalovaný mal ako prílohu predložiť dohodu o predĺžení doby splatnosti úveru, avšak túto odvolaciemu súdu nepredložil. Zároveň žalobkyňa v doplnení dôvodov odvolania uvádza, že sumu 19,- eur dňa 05.07.2016 zaplatila, avšak doklad o zaplatení nepredložila.
10. Preto neostáva odvolaciemu súdu iba rozsudok súdu 1. inštancie v napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti zrušiť podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a v zmysle § 391 ods. 1 CSP vrátiť súdu 1. inštancie na ďalšie konanie.
11. Úlohou súdu 1. inštancie bude zaoberať sa dôvodmi uvedenými v odvolaní žalovanej, teda zistiť, či žalovaná celý dlh zaplatila a aký má tento dlh vo vzťahu k uzavretej zmluve charakter. Súd 1. inštancie v novom rozhodnutí rozhodne i o trovách odvolacieho konania podľa ust. § 396 ods. 3 CSP.
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu Prešov pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.