Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-11-2014.pdf
PDF · 127.4 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-7C/11/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Blaženou Stašíkovou v spore žalobcov v 1. rade: S. L., rod. I., nar. X.XX.XXXX, bytom Ul. J. č. XXX/XX, X. I., v 2. rade: L. L., rod. L., nar. XX.X.XXXX, bytom Ul. J. č. XXX/XX, X. I., v 3. rade S. L., nar. XX.X.XXXX, bytom Ul. J. č. XXX/XX, X. I., zastúpených advokátskou kanceláriou SLAMKA & Partners s.r.o, so sídlom Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, proti žalovaným v 1.rade: Bc. O. I., rod. I., nar. XX.X.XXXX, bytom O. K. XXXX/XXX, XXX XX X. N., zastúpenej JUDr. Jiřím Martausom, advokátom, so sídlom M. Pišúta 936/16, 031 01 Liptovský Mikuláš, v 2. rade: KOOPERATIVA poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00585441, zastúpenej JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom Hlboká cesta 7, Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu voči žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade z a m i e t a.
II. Žalovaným v 1. a 2. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1.Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.1.2014 sa žalobcovia v 1. až v 3.rade prostredníctvom svojho predchádzajúceho právneho zástupcu domáhali, aby súd zaviazal žalovanú Bc. O. I. k povinnosti zaplatiť k rukám žalobcov po 33.000,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku ako aj náhrady trov tohto konania.
2.Žalobcovia v 1. až v 3.rade žalobu po skutkovej stránke odôvodnili tým, že rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 8T/117/2012-192, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 10.12.2012, bola žalovaná v 1.rade uznaná vinnou zo spáchania prečinu usmrtenia, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov, výkon ktorého jej bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. S uplatneným nárokom na náhradu škody boli odkázaní na konanie v občiansko-právnych veciach. Zo spisu Okresného súdu sp. zn. 8T/117/2012 je nesporné, že dopravnú nehodu zavinila žalovaná v 1.rade ako vodička osobného motorového vozidla a spôsobila pri nehode smrť Y. L., manžela a otca žalobcov v 1. až v 3.rade. Podľa názoru žalobcov v 1. až v 3.rade na základe uvedeného došlo zo strany žalovanej v 1.rade k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcov v 1. až v 3.rade, konkrétne k neoprávnenému zásahu do práv na ochranu osobnosti § 11 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, konkrétne do ich práva na súkromie a rodinný život, ktoré zahrňuje právo na realizáciu a rozvíjanie rodinných vzťahov, keď súčasťou rodinného života je nepochybne rodinný život zahŕňajúci nielen sociálne, morálne a kultúrne vzťahy medzi najbližšími príbuznými bez ohľadu na to, či spolu trvalo žijú alebo nie. Rodinný život žalobcov v 1. až v 3.rade, ktorí spolu nažívali v zhode a opatere zo strany manžela a otca bol týmto zásahom celkom rozvrátený a nevedia sa do dnešného dňa z toho spamätať. Súd je povinný zobrať pri rozhodovaní do úvahy aj to, že je bez akýchkoľvek pochýb, že nečakaným, šokujúcim úmrtím manžela a otca pri dopravnej nehode, ktorú
zapríčinila žalovaná v 1.rade, tak došlo k závažnému zásahu do práv na ochranu osobnosti žalobcov v 1. až v 3.rade spočívajúcich v obmedzení ich súkromného a rodinného života, že žiadna z mimoriadnych foriem zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže byť na mieste. Následky zásahu, ktorý je predmetom tejto žaloby sú nereparovateľné, náhrada nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla žalobcom v 1. až v 3.rade, však môže byť poskytnutá v peniazoch a môže aspoň prispieť k zmierneniu ich stavu, v dôsledku ktorého žijú bez manžela a otca, bez živiteľa rodiny a sú odkázaní samy na seba. Manžel a otec prispieval zo svojich príjmov na chod domácnosti a ich výživu a opateru minimálne 700,- eur mesačne, čo predstavuje sumu 8.400,- eur ročne. Pri predpokladanom odchode do dôchodku vo veku 62 rokov by táto suma predstavovala čiastku 168.000,- eur. Okrem toho žalobkyňa v 1.rade zostala po smrti manžela na výchovu a opateru žalobcov v 1. a v 2.rade, ktorí študujú a sú bez akéhokoľvek príjmu, sama. V tejto súvislosti nemožno prehliadnuť, že zomrelý otec a manžel, s ktorým mali vytvorené veľmi dobré a hlboké citové väzby, sa im v oblasti starostlivosti o domácnosť, ale aj v oblasti športu, kultúry, vzdelávania mimoriadne venoval. Legislatívne poňatie náhrady škody ako materiálnej ujmy v súčasnosti nevylučuje, aby sa jednotlivec domáhal náhrady za nemateriálnu ujmu spočívajúcu v zásahu do osobnostných práv prostredníctvom ochrany osobnosti podľa § 11 a 13 Občianskeho zákonníka preto, lebo z hľadiska legislatívnej úpravy ide o iný nárok, než je náhrada škody.
3.K podanej žalobe sa žalovaná písomne nevyjadrila.
4.Na základe návrhu žalobcov v 1. až 3. rade prednesenom ich právnym zástupcom na pojednávaní dňa 22.03.2016, uznesením súdu č.k. 7C/11/2014-173, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.06.2016, bola pripustená zmena žaloby tak, že: „Odporkyňa v I. rade a odporca v II. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť k rukám navrhovateľov: v I. rade 33.000 €, v II. rade 33.000 € a v III. rade 33.000 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a o pripustenie, vstupu spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava 816 23, IČO: 00 585 441, do konania ako odporca v II. rade"
5.Na súdom nariadených pojednávaniach právny zástupca žalobcov sa pridržiaval návrhu žaloby. Poukázal na to, že štvorčlenná rodina prišla o otca, živiteľa, čo sa teraz preukazuje v ich psychickej traume, trpia deti, manželka, aj spôsobom nadobudnutia choroby, ktorú vyvolala daná skutočnosť a tiež sa dostali do existenčných problémov. Príčinou takéhoto stavu je skutočnosť, ktorá sa udiala a ktorej následkom bola smrť živiteľa rodiny spôsobená dopravnou nehodou. Na základe týchto skutočností žiadal okrem tých náležitostí rozhodnúť v súlade s ustanovením § 11 až § 13 Občianskeho zákonníka.
6.Právny zástupca žalovanej považoval žalobu za nedôvodnú. Zdôraznil, že predmetom sporu je náhrada nemajetkovej ujmy, nie ujmy majetkovej, teda v podstate tvrdenia žalobcov boli zamerané na to, že im chýba príjem, a podobné majetkové ujmy, čo však nie je predmetom tohto sporu, pokiaľ je však predmetom sporu náhrada nemajetkovej ujmy tak v zmysle rozhodnutia súdneho dvora Európskej únie v právnej veci C-22/12 spojenej s právnou vecou C-227/12 je aj nemajetková ujma určitou škodou, teda nemajetkovú ujmu je potrebné zahrnúť tiež pod pojem škoda, potom v zmysle ustanovenia § 431 Občianskeho zákonníka je potrebné vychádzať z miery účasti žalovanej a vodiča motocykla na vzniknutej dopravnej nehode, avšak aj pokiaľ by požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy nebola podradená pod pojem škody, tak v zmysle ustanovenia § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výška náhrady sa určí s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, teda nech už je uplatnený nárok navrhovateľov posúdený akokoľvek, je potrebné každopádne vychádzať z okolností, za ktorých k porušeniu práv navrhovateľov došlo, pričom tieto okolnosti neboli doposiaľ v trestnom konaní náležite objasnené, teda hlavne pokiaľ ide o mieru zavinenia jednotlivých účastníkov dopravnej nehody. V podstate v trestnom konaní tieto okolnosti ani nebolo potrebné konkrétne zisťovať a špecifikovať, pretože z hľadiska toho, či bol spáchaný trestný čin alebo nie, nie je rozhodujúca miera zavinenia, ale rozhodujúce je, že zavinenie tu je, pokiaľ však ide o vzájomnú náhradu škôd dvoch vozidiel, ktoré sa stretli pri dopravnej nehode, tak miera zavinenia je tu rozhodujúca pre posúdenie vzájomných nárokov na náhradu škody, pretože napríklad pokiaľ by rovnakou mierou obidvaja účastníci dopravnej nehody škodu zavinili tak nikto sa voči druhému nemôže náhrady škody domáhať. Znalec v trestnom konaní sa vôbec nezaoberal otázkou, že aj vodič motorového vozidla porušil ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 8/2009 Zb. o cestnej premávke v znení platnom v čase, keď došlo k dopravnej nehode. Zo znaleckého posudku ako aj z výpovedí svedkov je evidentné, že vodič motocykla sa na začiatku nehodového deja pohyboval pri ľavom okraji vo svojom jazdnom
pruhu, podľa vyhlášky, resp. podľa zákona o cestnej premávke je však povinnosťou vodičov motocykla pohybovať sa vo svojom jazdnom pruhu, ale pri pravom okraji vozovky, potom je potrebné znaleckým dokazovaním posúdiť, či by k dopravnej nehode došlo aj za predpokladu, ak by vodič motocykla neporušil pravidlá cestnej premávky a jazdil pri pravom okraji vozovky, pretože pokiaľ jazdil v podstate v strede tak všetko nasvedčuje tomu, že išiel blízko stredovej čiary z toho dôvodu, že predchádzal nákladné motorové vozidlo, o ktorom spomínala odporkyňa už v trestnom konaní, že registrovala, že z ľavej strany jej prichádza nákladné motorové vozidlo a nakoľko vodič motocykla predchádzal toto nákladné motorové vozidlo tak ho odporkyňa bezprostredne pred dopravnou nehodou nemohla vidieť, teda nemohla vidieť vodiča motocykla, ktorý bol zakrytý vodičom nákladného motorového vozidla. Vodič motocykla nemohol v bezprostrednej blízkosti križovatky predbiehať iné vozidlo tak, aby tento predbiehací manéver nedokončil pred samotnou križovatkou, teda tieto okolnosti neboli náležite zistené a objasnené, nebolo zistené, že či by k dopravnej nehode došlo aj za predpokladu, že by vodič motocykla jazdil tak, pred dopravnou nehodou, ako mu to ukladá zákon o cestnej premávke, zároveň skutočnosť, že náhrada nemajetkovej ujmy je formou zodpovednosti za škodu bola okrem rozsudku Súdneho dvora Európskej únie konštatovaná aj napríklad v rozsudku Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/12/2009 zo dňa 03.03.2010. Ďalej uviedol, že má za to, že odporkyňa plnila úlohy právnickej osoby, nakoľko žaloba, ktorá bola uplatnená navrhovateľmi sa týka majetkovej ujmy, ktorú v zmysle rozhodnutia súdneho dvora Európskej únie je nutné považovať za škodu a tento nárok, ktorý si uplatnili navrhovatelia ako náhradu škody v zmysle ustanovenia Občianskeho zákona, v prípade ak právnická osoba použila osobu, ktorá mala obstarať úlohy tejto právnickej osoby, zodpovedá za vznik škody táto právnická osoba. Namietal pasívnu legitimáciu žalovanej.
7.Žalobkyňa v 1. rade požadovala náhradu nemajetkovej ujmy za smrť manžela, ktorú spôsobila žalovaná. Uviedla, že všetkým manžel chýba doma, finančné prostriedky v prvom rade a pomoc, žijú v rodinnom dome, ostali dve deti ešte nezaopatrené, stala sa invalidnou, je onkologický pacient. Manžel mal 700-800 eur mesačne, robil výpravcu na železnici, popritom si urobil vysokú školu, už si dával ponuky na ďalšiu prácu, len aby boli zabezpečení, aby sa mali lepšie. Ona mala 600 eur. Teraz má invalidné 76 eur, vdovský dôchodok 290 eur a z podnikania nič, lebo je v mínuse od apríla roka 2013, a to z toho dôvodu, že ochorela a nemohla sa venovať práci. Robí upratovacie služby na železnici, má 5 zamestnancov a dostáva od železnice 3.700 eur už aj s DPH. Podľa nej k nehode došlo nedbanlivosťou pani Vajdovej, jej nezodpovednosťou.
8.Žalobkyňa v 2.rade uviedla, že jej chýba otec, to je to najhlavnejšie, bol najlepší priateľ, proste chýba všade, chýba hlavný príjem, hlava rodiny. Stratila najhlavnejšieho človeka, na ktorom jej záležalo úplne najviac. Mala s ocinom taký vzťah, že on ju vždycky vedel naviesť na tú správnu cestu, vždy jej vedel podať tú pomocnú ruku, takže v tomto jej chýba strašne veľa. Ona študovala, tam minula mesačne 200 eur, ona nemá žiaden príjem , je odkázaná iba na mamu, ale ona je na tom teraz momentálne dosť zle. Teraz nepokračuje v štúdiu, pretože to bolo pre ňu aj časovo aj finančne náročné, čiže od marca 2015 vlastne si dáva znova prihlášku na školu. V čase dopravnej nehody študovala ešte na Obchodnej akadémii v Ružomberku na pomaturitnom štúdiu cestovný ruch, potom šla na vysokú školu ešte na rok a teraz je doma nezamestnaná. Čiže od roku 2012 do roku 2013 celý rok bola v Ružomberku
- Obchodná akadémia pomaturitné štúdium cestovný ruch, interné štúdium, no a hneď potom rok, to bol rok 2013-2014 vlastne do júla bola v Banskej Bystrici na Univerzite Mateja Bella tiež cestovný ruch interná forma, momentálne má ukončené štúdium, z dôvodu, že jej nevystačili kredity, takže ďalej nemohla nastúpiť. S otcom chodili na rodinné výlety, na rybačky, chodil na jej školské vystúpenia..
9.Žalobca v 3. rade žiadal nemajetkovú ujmu, ktorá mu bola spôsobená Danielou Vajdovou. Otec mu vlastne chýba napríklad, študuje, dochádza každý deň do Kubína do školy, čiže peniaze potrebuje na cestovné. Má aj rôzne aktivity športové, tam idú tiež dáke peniaze. Hrával florbal, už teraz to nechal. V súčasnosti nemá športové aktivity. Študuje na Strednej odbornej škole obchodu a služieb, takže na cestovné to vychádza mesačne okolo 45 eur, potom tam treba pomôcky do školy, oblečenie, veci na prax napríklad kuchárske veci do 100 eur. Prišiel o otca, ktorý ho stále podporoval, snažil sa ho vychovávať, aby bol z neho dobrý človek, to mu teraz chýba. Otec tiež chýba v domácnosti to keď sa dačo pokazí tak musia volať inú pomoc, tiež drevo, pílenie, kálanie, ukladanie, rôzne práce vonku, teraz stavali garáž a museli si pomôcť sami.
10.Žalovaná v 1. rade uviedla, že jej to je strašne ľúto. V deň keď sa stala dopravná nehoda ona išla ráno do mesta zaniesť papiere účtovníčke a potom šla ešte do roboty. Boli to vlastne účtovné papiere,
lebo s matkou majú firmu, a ona bola vtedy dlhodobo chorá (matka), vtedy bola v kúpeľoch, tak ju vlastne v takýchto veciach zastupovala, tak bola zaniesť tie papiere účtovníčke, nakoľko to ona mesačne ako potrebovala. Mali firmu DAVA JOB, s.r.o. V tejto bola spoločníčkou a od roku 2013 už nie je. Aj matka bola spoločníčkou tejto spoločnosti a tiež konateľkou.
11.Žalovaný v 2.rade namietal premlčanie.
12.Okrem výsluchu sporových strán bolo dokazovanie vykonané výsluchom svedkov, znaleckým posudkom, výsluchom znalca, spisom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 8T/117/2012, ako aj listinami predloženými sporovými stranami.
13.Svedkyňa Mgr. O. I., matka žalovanej, uviedla, že v čase nehody bola na kúpeľnej liečbe v Bardejove, bolo to v júni, následne ako sa dozvedela o dopravnej nehode dočasne prerušila kúpeľnú liečbu. V tom období ju zastupovala dcéra, mala všetky veci na starosti ohľadom spoločnosti, používala za tým účelom aj predmetné motorové vozidlo. Dcéra bola spoločníčka spoločnosti DAVA JOB, s.r.o. a vozidlo bolo vo vlastníctve firmy. Na základe jej pokynu mala dcéra plniť pracovné povinnosti a mala v pondelok odovzdať účtovné doklady účtovníčke, nakoľko si túto povinnosť nesplnila realizovala ju až v utorok, kedy sa stala dopravná nehoda. Prenechala žalovanej na používanie motorové vozidlo za účelom plnenia si pracovných povinností a to bielu Škodu Fabiu, jedná sa o motorové vozidlo, s ktorým došlo k dopravnej nehode. Mali dve služobné motorové vozidlá. V predmetnom rozhodnom období a to jún 2012, dcéra pracovala vo Vojenskej nemocnici v administratíve ako samostatný referent, pracovala v pracovnej pozícii samostatný referent Gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia. Do práce cestovala aj hromadnou dopravou, avšak v tom čase používala firemné motorové vozidlo, nakoľko musela byť k dispozícii zamestnancom firmy. Potvrdila, že žalovaná išla odniesť doklady účtovníčke, nakoľko doklady boli v aute, musela si túto povinnosť splniť ešte pred nástupom do práce, nakoľko poobede musela ísť do Liptovského Hrádku, kde mala zaniesť čistiace prostriedky, nakoľko ich firma upratuje pre TESLE. Boli to mzdové doklady, nakoľko 15-teho majú výplatný termín.
14.Svedkyňa V. S., účtovníčka, uviedla, že nevie kedy sa presne stala dopravná nehoda, vie, že to bolo v lete, ale nevie presne uviesť, či to bolo v roku 2013 resp. 2012, Na deň dopravnej nehody si spomína bolo to tak verejne známe, takže tá informácia ku nej prišla. Vtedy bola na dovolenke v Čechách a táto informácia o dopravnej nehode sa k nej dostala od známych. Vo firme nebola. V čase dopravnej nehody bola p. I. ( matka žalovanej)na liečení v Bardejove, v tom čase keďže ona nebola prítomná firmu viedli jej zamestnankyne, nakoľko má to vždy tak zabezpečené. V čase dopravnej nehody mala žalovaná priniesť nejaké doklady- mzdové listy, nakoľko v období 19-20 sa robia výplaty. Doklady sa vždycky od klientov dodávajú začiatkom mesiaca k nim, následne ich spracovávajú a hneď po spracovaní odovzdávajú klientom, následne oni urobia s tým čo je potrebné, spracujú výplatné pásky dajú podpísať výplatné listiny. Mzdy sa spracovávajú prvého druhého, podľa podkladov, ktoré jej dá klient, vypočítané mzdy sa následne odovzdajú klientovi, je to otázka jedného dvoch dní, klient má ich vrátiť najneskôr do konca mesiaca podpísané zamestnancom. Klient to má vrátiť čo najskôr, najneskôr do konca bežného mesiaca. Klienti doručujú listiny tak, že vždy v určitom čase niekto fyzicky v kancelárii je, klienti poznajú čas, kedy tam zvyknú byť, v prípade že tam nie sú, majú poštovú schránku a dokumenty im doručujú takýmto spôsobom, ak ich tam nezastihnú. Jej zamestnanci majú pohyblivú pracovnú dobu od 06.30 hod. do 15.30 hod. najneskôr.
15.Zo záverov znaleckého posudku č.12/2015 vyplynulo, že bezprostrednou príčinou dopravnej nehody bolo, že vodička vozidla Škoda Fabia pri vchádzaní z cesty označenej ako vedľajšia do vozovky cesty označenej ako hlavná, nadala prednosť v jazde motocyklu značky Yamaha Virago 1100, ktorý do križovatky vchádzal po ceste označenej ako hlavná. Technickou príčinou bolo, že vodič motocykla napriek náhlej zmene rýchlosti jazdy ( brzdná stopa) a následnému pádu na vozovku (šmykové stopy) zrážke s vozidlom už nezabránil. Jazdou pri pravom okraji vozovky by vodič motocykla ne hode zabránil len náhlou zmenou rýchlosti jazdy čo znamená, že aj v tomto prípade by mu vodička vozidla nedal prednosť v jazde.
16.Znalec Ing. Miroslav Benko, uviedol že na základe uznesenia od Okresného súdu Ružomberok vypracoval znalecký posudok vo veci dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 19.06.2012 na križovatke cesty I/18 s cestou III/18117 pri Liptovských Sliačoch. V znaleckom posudku sa snažil vypočítať a simulovať techniku a spôsob jazdy vodiča motocykla a vodičky vozidla. Po pohybe motocykla na vozovke
boli zistené stopy, na základe ktorých bolo možné pohyb motocykla simulovať s dostatočnou presnosťou, po pohybe vozidla žiadne stopy zistené neboli. Ako vyplýva zo znaleckého posudku a z jeho výpočtov vodič motocykla na situáciu reagoval v čase 2,5 sekundy pred zrážkou, keď bol od miesta zrážky vzdialený 42,4m po uplynutí reakčnej doby a nábehu bŕzd, motocykel začal brzdiť plným brzdným spomalením, brzdil po dráhe 17,1m potom spadol na vozovku, šmýkal sa po vozovke po dráhe 4,3m a narazil do ľavého boku toho vozidla, po náraze motocykel ešte odletel smerom za. V čase reakcie vodiča motocykel išiel rýchlosťou 75km/h a v čase nárazu do vozidla išiel rýchlosťou 35km/h, po náraze sa motocykel a vodič motocykla odrazili, pohybovali sa smerom viac vpravo, motocykel zostal ležať na vozovke a vozidlo pokračovalo v jazde, až zastalo pri pravom okraji vozovky v smere svojej jazdy.
17.Z rozsudku č. k. 8T/117/2012-192 zo dňa 10.12.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.12.2012, bolo zistené, že okresným súdom bola schválená dohoda o vine a treste, keď obvinená Bc. O. I. bola uznaná vinnou, že dňa 19.06.2012 o 6.15 hod viedla osobné motorové vozidlo Škoda Fabia EČ: RK 374 BK od obce Liptovské Sliače, pričom v križovatke s hlavnou cestou I/18 v km 524,700 nedala prednosť motocyklu zn. Yamaha Virago 1100, EČ: RK 720AC, ktoré viedol po hlavnej ceste smerom od Ružomberka na Liptovský Mikuláš Y. L., nar. X.XX.XXXX, následne došlo k stretu vozidla a motocyklom, pričom pri zrážke Y. L. utrpel zranenia, následkom ktorých na mieste nehody zomrel.
18.Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania rozhodol ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a to z týchto dôvodov:
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ"),fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13OZ
(1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
(2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch . Podľa § 420 OZ
(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
(2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Podľa § 427 ods. 1 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa § 822 OZ, z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
19.Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 19.06.2012 o 6.15 hod. viedla žalovaná v 1. rade osobné motorové vozidlo Škoda Fabia EČ: RK 374 BK od obce Liptovské Sliače, pričom v križovatke s hlavnou cestou I/18 v km 524,700 nedala prednosť motocyklu zn. Yamaha Virago 1100, EČ: RK 720AC, ktoré viedol po hlavnej ceste smerom od Ružomberka na Liptovský Mikuláš Y. L., nar. X.XX.XXXX, následne došlo k stretu vozidla s motocyklom, pričom pri zrážke Y. L. utrpel zranenia, následkom ktorých na
mieste nehody zomrel a tiež, že v čase dopravnej nehody predmetné motorové vozidlo Škoda Fabia EČ: RK 374 BK, bolo vo vlastníctve spoločnosti DAVA JOB, s.r.o., ktorej spoločníkmi v tom čase podľa výpisu z obchodného registra vložky číslo 17362/L boli Mgr. O. I. a O. I.. Konateľkou spoločnosti bola a je Mgr. Dana I.. O. Vajdová - žalovaná v 1. rade, bola spoločníčkou od 28.03.2006 do 14.02.2013. Motorové vozidlo bolo poistené v spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava.
20.Vo vzťahu k zodpovednosti a pasívnej legitimácii žalovaného v 2. rade súd poukazuje na jeho zodpovednosť ako poistiteľa motorového vozidla, ktorým bola spôsobená ujma na zdraví, vychádzajúc z eurokonformného výkladu náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka ako škody na zdraví v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z."), Zákon č. 381/2001 Z. z. v ust. § 15 zaviedol všeobecný priamy nárok poškodeného na náhradu škody proti poisťovateľovi zodpovednej osoby tak, ako to poznajú všetky obdobné právne úpravy v Európskej únii, preto v prípade škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla si poškodený môže vybrať, či nárok na náhradu škody uplatní voči škodcovi (poistenému) alebo voči poisťovateľovi u každého samostatne alebo voči obidvom súčasne (solidárne). Vo vzťahu k poisťovni ide o špecifické právo poškodeného na výplatu plnenia za poisteného škodcu, a to v tom rozsahu, v akom za škodu zodpovedá poistený škodca, pričom predpokladom vzniku povinnosti poistiteľa plniť je preukázanie zodpovednosti poisteného za škodu, ktorá poškodenému vznikla.
21.Súčasťou náhrady škody (ujmy) spôsobenej na zdraví sú nielen ujmy majetkovej povahy (§§445 -449 OZ), ale aj nemajetkové ujmy (§ 444 OZ), ktoré sa odškodňujú v peniazoch. Právna teória prisudzuje zmysel škody (inej než materiálnej) aj iným ujmám nemajetkovej povahy, ktoré môžu vzniknúť z porušenia práva v dôsledku zásahu do inej než majetkovej sféry poškodeného, t. j. ujmám imateriálnym, morálnym, citovým, za ktoré prináleží poškodenému peňažná náhrada (odškodnenie). Aj podľa právnej úpravy poistenia občianskej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel v smerniciach: Smernica Rady č. 72/166/EHS, Smernica č. 90/232/EHS, Smernica č. 2000/26/ES, sú členské štáty povinné prijať všetky primerané opatrenia zabezpečujúce, aby zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na jeho území, bola pokrytá poistením s cieľom ochrany poistených strán a potenciálnych obetí nehôd a aby akékoľvek škody a ujmy v oblasti povinného poistného krytia cestujúcich motorových vozidiel nezostali neuhradené. V tomto je potrebné poukázať na konanie pred Európskym súdnym dvorom č. C-22/12 vo veci H. E. proti V. K., G. E. , v ktorom Európsky súdny dvor rozhodol o prejudiciálnej otázke 24. októbra 2013, kedy vyslovil, že Článok 3 ods. 1 smernice Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, článok 1 ods. 1 a 2 druhej smernice Rady 84/5/ EHS z 30. decembra 1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11. mája 2005, a článok 1 prvý odsek tretej smernice Rady 90/232/EHS zo 14. mája 1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej.
22.Zodpovednosť poisteného podľa vnútroštátneho súdu v tomto prípade vyplýva z § 11 a 13 OZ, táto vznikla na základe dopravnej nehody a má občianskoprávnu povahu, nemožno vylúčiť, že na túto zodpovednosť sa nevzťahuje vnútroštátne hmotné právo zodpovednosti za škodu. Rozsudok Súdneho dvora je záväzný odo dňa vyhlásenia aj pre ďalšie takéto prípady (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 206/2015-25).
23.Na základe uvedeného je žalovaný pasívne legitimovaným subjektom v predmetnom konaní, keďže motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda, bolo u neho poistené. Súd však voči nemu musel žalobu zamietnuť a to z dôvodu vznesenej námietky premlčania.
24.Podľa § 101 OZ je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Čiže dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv. V tejto súvislosti je potrebné vychádzať aj zo stanoviska viacerých súdov, ktoré zastávajú názor, že aj keď ide o satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných práv, ktoré režimu premlčania nepodliehajú, jeho vyjadrenie v peniazoch spôsobuje, že ide o osobné právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote - Krajský súd Košice , aj Vrchní soud v Olomouci v konaní sp. zn. 1 Co 63/2003 zo dňa 17. februára 2004, konštatoval, že ide o právo, ktoré sa premlčuje, keďže ide o majetkový nárok, ktorý sa odvíja od osobnostného nepremlčateľného práva. Nejvyšší soud ČR v rozhodnutí sp. zn. 31 Cdo 3161/2008 zasa uviedol, že je to obsah nároku, nie predmet jeho ochrany, čo je pre povahu nároku určujúce, či sa uplatní všeobecný právny inštitút premlčania oslabujúci jeho vymáhateľnosť. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ako jeden z relatívne samostatných prostriedkov ochrany osobnosti fyzickej osoby, je právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje ( viď aj uznesenie Najvyššieho súdu SR 5Cdo 265/2009, rozsudok NS SR 2Cdo/194/2011).
25.K dopravnej nehode došlo dňa 19.06.2012 o 6.15 hod, k rozšíreniu žaloby o žalovaného v 2. rade došlo prejavom právneho zástupcu žalobcov v rade 1 až 3 prednesenom na pojednávaní dňa 22.03.2016. Podľa ust. § 101 OZ premlčacia lehota začne plynúť odo dňa nasledujúceho po škodovej udalosti a v tomto prípade začala dňa 20.06.2012 a uplynula 20.06.2015.
26.Vo vzťahu k žalovanej v 1. rade súd žalobu zamietol v súlade s namietaným nedostatkom pasívnej legitimácie.
27.Ako už bolo konštatované vyššie je potrebné vychádzať z eurokonformného výkladu náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka ako škody na zdraví. Súčasťou náhrady škody (ujmy) spôsobenej na zdraví sú nielen ujmy majetkovej povahy (§§445-449 OZ), ale aj nemajetkové ujmy na základe výslovného znenia zákona (§ 444 OZ), ktoré sa odškodňujú v peniazoch. Právna teória prisudzuje zmysel škody (inej než materiálnej) aj iným ujmám nemajetkovej povahy, ktoré môžu vzniknúť z porušenia práva v dôsledku zásahu do inej než majetkovej sféry poškodeného, t. j. ujmám imateriálnym, morálnym, citovým, za ktoré prináleží poškodenému peňažná náhrada (odškodnenie). Zodpovednosť fyzickej osoby je daná ak sa fyzická osoba dopustí protiprávneho konania a spĺňa zákonom stanovené podmienky deliktuálnej spôsobilosti. Zákon však pripúšťa aj zodpovednosť právnickej osoby a to dňom zápisu do Obchodného registra SR, čo je okamih jej vzniku. Týmto dňom právnickej osobe nevzniká len spôsobilosť na právne úkony, ale aj spôsobilosť byť zodpovedná za následky svojho protiprávneho konania. 28.V konaní vyšlo najavo, že žalovaná v 1. rade bola v čase dopravnej nehody spoločníčkou spoločnosti DAVA JOB s.r.o. , ktorá spoločnosť vlastnila motorové vozidlo, ktorým bol spôsobený vážny zásah do osobnostných práv žalobcov v 1. až 3. rade. Ako spoločníčka vozidlo spoločnosti používala a použila ho aj v deň škodovej udalosti, pričom výsluchom svedkýň Mgr. O. I. a V. S. bolo preukázané, že v predmetný deň plnila úlohy pre spoločnosť na základe príkazu konateľky a to doručenie účtovných dokladov pre účtovnícku firmu svedkyne S.. Tieto svedecké výpovede žalobcovia nevyvrátili a aj keď ich spochybňovali v tomto smere nenavrhli dôkaz. Súd mal za to, že tieto výpovede sú podporené časovými súvislosťami, kedy sa stala nehoda a to o 06.15 hod a tvrdením svedkyne Mojšovej, že jej pracovníčky začínajú pracovať od 6.30 hod., teda možno predpokladať, že doklady mala žalovaná v 1. rade doručiť ešte pred začiatkom jej pracovného času. 29.V zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Je potom možné analogicky podľa § 853 OZ (Občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie) v spojení s § 420 ods. 2 OZ vyvodiť, že pokiaľ bol neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby, považuje sa takýto zásah za zásah spôsobený priamo právnickou osobou. To znamená, že pokiaľ bola žalovaná v 1. rade ako spoločníčka poverená konateľkou spoločnosti na výkon určitej činnosti súvisiacej so spoločnosťou, nezodpovedá za vzniknutú škodu. Naopak zodpovedá za ňu právnická osoba, a teda zodpovedá aj za spôsobenú nemajetkovú ujmu, prevádzkou dopravného prostriedku.
30.Záverom je ešte potrebné dodať, že súd nespochybňuje, že pri dopravnej nehode došlo k vážnemu zásahu do osobnostných práv žalobcov v 1. až 3. rade, k pretrhnutiu rodinných zväzkov, k nenapraviteľnej citovej ujme zo straty manžela a otca a že za daných okolností sa títo majú právo domáhať náhrady takto vzniknutej ujmy. Nič im však nebránilo hneď podať žalobu proti všetkým zodpovedným subjektom, nakoľko v čase podania žaloby už bol známy aj vyššie citovaný rozsudok Európskeho súdneho dvora . 31.Vzhľadom na zamietnutie žaloby voči obom žalovaným súd potom neposudzoval vykonaný dôkaz - znalecké dokazovanie vo vzťahu k miere zavinenia poškodeného na dopravnej nehode. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
32. Súd žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal, keď má zato, že škodová udalosť, následkom ktorej došlo k nenapraviteľnej škode v podobe usmrtenia manžela a otca žalobcov, je dôvodom hodným osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov voči neúspešnému účastníkovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Ružomberok, (355 ods.1,3,5,6 CSP) písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 359 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.