Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2R-1-2022.pdf
PDF · 91.28 KB
Case nature
Area
Subarea
2R/1/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci navrhovateľa - dlžníka B.T.I. spol. s r.o., so sídlom 974 05 Banská Bystrica, Zvolenská cesta 14, IČO: 36 343 781, zapísaného v Obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, odd. Sro, vložka č. 27152/S, o návrhu na povolenie reštrukturalizácie, takto
rozhodol:
Súd reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi B.T.I. spol. s r.o., so sídlom 974 05 Banská Bystrica, Zvolenská cesta 14, IČO: 36 343 781 z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ - spoločnosť B.T.I. spol. s r.o., so sídlom 974 05 Banská Bystrica, Zvolenská cesta 14, IČO: 36 343 781, v zastúpení Erikou Karovou, konateľkou spoločnosti, sa návrhom zo dňa 30. 05. 2022 domáhal, aby súd povolil jeho reštrukturalizáciu. K návrhu navrhovateľ doložil zoznam jeho záväzkov, zoznam jeho majetku, zmluvný prehľad, zoznam spriaznených osôb, poslednú riadnu individuálnu účtovnú závierku ku dňu 31. 12. 2019, ku dňu 31. 12. 2020 a ku dňu 31. 12. 2021, zoznam právnych úkonov dlžníka so spriaznenými osobami uskutočnených v posledných dvoch rokoch týkajúcich sa majetku dlžníka v hodnote vyššej ako 10% hodnoty základného imania dlžníka, potvrdenie súdneho znalca Ing. Jaroslava Ďaďu, PhD. č. 6/2022 zo dňa 19. 04. 2022 k účtovnej závierke k 31. 12. 2021, zmluvu o poskytovaní služieb správcu dlžníkovi a reštrukturalizačný posudok správcu Mgr. Et Mgr. Gabriely Turčákovej, so sídlom kancelárie 974 01 Banská Bystrica, Kukučínova 3379/18 (zapísaného v zozname správcov MS SR pod zn. S 1933) zo dňa 27. 05. 2022. Podpis navrhovateľa bol v návrhu úradne osvedčený.
2. Konkurzný súd uznesením č. k. 2R 1/2022 - 114 zo dňa 13. 06. 2022, právoplatným dňa 18. 06. 2022 začal v zmysle § 113 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZKR") voči dlžníkovi reštrukturalizačné konanie.
3. Po začatí reštrukturalizačného konania súd pristúpil k skúmaniu predpokladov pre povolenie reštrukturalizácie podľa § 116 ods. 2 ZKR v spojení s § 110 ods. 1 až 4 ZKR. V tejto fáze konania už začatého reštrukturalizačného konania sa pozornosť súdu sústreďuje na skúmanie najmä obsahových náležitostí reštrukturalizačného posudku v spojení s prílohami návrhu. V zmysle uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41CoKR/12/2011 zo dňa 23. 02. 2011, len súd môže rozhodnúť, či sú alebo nie sú splnené predpoklady pre povolenie reštrukturalizácie a v tomto smere nie je viazaný závermi reštrukturalizačného posudku. V opačnom prípade by to znamenalo, že súd by musel vždy rozhodnúť podľa záverov reštrukturalizačného posudku. Z § 116 ods. 2 ZKR, vyplýva, že súd je oprávnený a povinný preskúmať posudok v celom jeho rozsahu. Z ustanovenia § 116 ods. 2 písm. e) ZKR explicitne vyplýva, že súd preskúmava či zo záverov posudku je zrejmé, že na odporúčanie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady. Z toho pohľadu súd preskúmava obsah celého posudku a na základe tohto vykoná záver, či sú alebo nie sú splnené predpoklady pre povolenie reštrukturalizácie. Aj pre reštrukturalizačné konanie platí ustanovenie § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Z tohto pohľadu je reštrukturalizačný posudok obligatórny dôkaz, ktorého posúdenie je však len v právomoci súdu, ktorý ho vyhodnotí spolu s inými dôkaznými prostriedkami.
4. Podľa § 109 ods. 1 ZKR, správca pri príprave posudku zisťuje finančnú situáciu a obchodnú situáciu dlžníka a podľa týchto zistení vo vypracovanom posudku odporučí alebo neodporučí reštrukturalizáciu dlžníka. Ak správca reštrukturalizáciu dlžníka odporučí, v posudku navrhne aj možný spôsob jej uskutočnenia.
5. Podľa § 109 ods. 2 ZKR, posudok je správca povinný vypracovať nestranne a s odbornou starostlivosťou. Tí, ktorí správcu prípravou posudku poverili, sú povinní poskytnúť správcovi potrebnú súčinnosť, najmä všetky dokumenty, informácie a vysvetlenia potrebné na riadne vypracovanie posudku.
6. Podľa § 109 ods. 3 ZKR, správca môže odporučiť reštrukturalizáciu dlžníka, ak a) dlžník je právnickou osobou, b) dlžník vykonáva podnikateľskú činnosť, c) dlžníkovi hrozí úpadok alebo už je v úpadku, d) účtovné závierky dlžníka poskytujú verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii dlžníka, e) od skončenia ostatnej reštrukturalizácie dlžníka alebo jeho právneho predchodcu uplynuli aspoň dva roky. f) možno odôvodnene predpokladať zachovanie aspoň podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka a g) v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu.
7. Podľa § 110 ods. 1 ZKR, posudok obsahuje a) presné označenie dlžníka, b) podrobnú charakteristiku podnikateľskej činnosti dlžníka, c) zistenie, či dlžníkovi hrozí úpadok alebo či je v úpadku a kedy úpadok nastal spolu s odôvodnením, prečo úpadok hrozí, prípadne prečo úpadok nastal, d) podrobný opis opatrení prijatých dlžníkom na predídenie úpadku, e) podrobný opis finančnej situácie a obchodnej situácie dlžníka, f) podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať ich odporovateľnosť, g) podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka so spriaznenými osobami, ktoré mohli viesť k úpadku, uskutočnených počas hroziaceho úpadku alebo v úpadku, najmä vo vzťahu k predpisom obchodného práva upravujúcim zákaz konkurencie, zákaz vrátenia vkladov, zákaz vrátenia plnení nahradzujúcich vlastné zdroje, transakcie s konfliktom záujmov, zákaz vyplácania zisku a rozdeľovania iných vlastných zdrojov, h) označenie osôb, ktoré ručia za záväzky dlžníka, alebo svojím majetkom záväzky dlžníka zabezpečujú a opis tohto majetku, i) odporučenie alebo neodporučenie reštrukturalizácie dlžníka spolu s podrobným odôvodnením, prečo sa reštrukturalizácia odporučila alebo neodporučila, j) deň vyhotovenia posudku.
8. Podľa § 110 ods. 2 ZKR, posudok, v ktorom správca odporučil reštrukturalizáciu, musí obsahovať tiež a) zhodnotenie veriteľov dlžníka z hľadiska ich práv a ekonomických záujmov, b) podrobný rozbor predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku podniku dlžníka alebo jej podstatnú časť, podrobný rozbor opatrení potrebných na splnenie týchto predpokladov a okolnosti odôvodňujúce reálnosť splnenia týchto opatrení, c) podrobný rozbor možných metód reštrukturalizácie a podmienok uskutočniteľnosti jednej alebo viacerých metód reštrukturalizácie spolu s odôvodnením, prečo v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu, d) vymedzenie právnych úkonov dlžníka, ktoré majú po povolení reštrukturalizácie dlžníka podliehať súhlasu správcu. e) údaj o výške čistého zisku a iných vlastných zdrojov dlžníka, rozdelených jeho členom v posledných dvoch rokoch,
f) vyjadrenie audítora alebo súdneho znalca, či účtovná závierka dlžníka, pripojená k návrhu na povolenie reštrukturalizácie, poskytuje verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii dlžníka.
9. Podľa § 110 ods. 4 ZKR, prílohu posudku tvorí zmluva, ktorá upravuje odmeňovanie správcu za vypracovanie posudku a za ďalšiu súčinnosť v súvislosti s reštrukturalizáciou.
10. Podľa § 116 ods. 1 ZKR, ak sú splnené predpoklady, aby súd povolil reštrukturalizáciu, súd najneskôr do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania uznesením rozhodne o povolení reštrukturalizácie. Inak reštrukturalizačné konanie v rovnakej lehote uznesením zastaví.
11. Podľa § 116 ods. 2 ZKR, súd povolí reštrukturalizáciu, ak a) posudok spĺňa zákonom predpísané náležitosti, b) obsah posudku je jasný a zrozumiteľný, c) posudok vypracoval správca zapísaný do zoznamu správcov, ktorý má kanceláriu zriadenú v obvode odvolacieho konkurzného súdu, v ktorom sídli príslušný konkurzný súd, d) posudok v čase podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie nebol starší ako 30 dní od jeho vypracovania, e) správca poverený vypracovaním posudku reštrukturalizáciu dlžníka odporučil a zo záverov posudku je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady.
12. Podľa § 116 ods. 5 ZKR, uznesenie o zastavení reštrukturalizačného konania súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu je oprávnený podať odvolanie každý účastník reštrukturalizačného konania. Ak odvolací súd zistí, že súd prvého stupňa rozhodol o zastavení reštrukturalizačného konania nesprávne, rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení tak, že povolí reštrukturalizáciu; inak rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí. Odvolací súd rozhodne a odvolaní najneskôr do 30 dní od predloženia veci.
13. V ustanovení § 116 ods. 2 ZKR, sú uvedeného predpoklady za splnenia ktorých, súd nariadi reštrukturalizáciu dlžníka. Je potrebné poznamenať, že tieto zákonné predpoklady musia byť splnené kumulatívne, to znamená, že nesplnenie aj len jednej z nich, odôvodňuje postup súdu v zmysle § 116 ods. 5 ZKR (zastavenie reštrukturalizačného konania).
14. Jednými zo základných predpokladov pre povolenie reštrukturalizácie súdom sú požiadavky splnenia zákonom predpísaných náležitostí posudku ( písm. a/ ) a požiadavka jasnosti a zrozumiteľnosti posudku ( písm. b/ ). Reštrukturalizačný posudok dlžníka tieto zákonné požiadavky nespĺňa. V prvom rade je potrebné konštatovať, že posudok nie je jasný a zrozumiteľný. Mnohé závery posudku nemajú reálny základ , nie je možné usúdiť, na základe ktorých konkrétnych skutočností dlžník dospel k ním prezentovaným tvrdeniam a záverom a tieto tak zostali v rovine domnienok. Podnikateľskú činnosť dlžníka tvoria dve základné podnikateľské činnosti: výkon činností na základe Koncesnej zmluvy so Všeobecnou nemocnicou Veľký Krtíš a výkon činností na základe Koncesnej zmluvy s Mestom Handlová súvisiace s rekonštrukciou plavárne a jej následnou prevádzkou. Iné podnikateľské aktivity (činnosti) dlžník nevykonáva. Dlžník má v súčasnosti príjem len z týchto dvoch zmlúv a do budúcna počíta s príjmom z prevádzky plavárne Mesta Handlová. Spoločnosť nemá žiaden hmotný ( majetkový) substrát, t. j. nemá žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok, ani personálny, t. j. nezamestnáva žiadnych zamestnancov, len v budúcnosti plánuje zamestnať zamestnancov na zabezpečenie prevádzky plavárne. Príčinou úpadku je podľa dlžníka nezaplatenie splátok Mestom Handlová na základe Koncesnej zmluvy, čím sa dlžník dostal do druhotnej platobnej neschopnosti. Dlžník v posudku ďalej konštatuje, že ročný odklad splátok Mesto Handlová doposiaľ neuhradilo, neuvádza v akej výške, ani čo bolo dôvodom, že ich Mesto Handlová dlžníkovi neuhradilo. Ďalej sa v posudku konštatuje, že s Mestom Handlová prebiehajú prostredníctvom advokátskej kancelárie rokovania za účelom dosiahnutia dohody o dokončení plavárne, ktoré nie sú doposiaľ ukončené, dlžník bližšie nekonkretizuje, čo je ich predmetom ( v čom je problém) a preto nie je možné posúdiť, nakoľko je dokončenie rekonštrukcie plavárne zo strany dlžníka reálne, za akých podmienok uskutočniteľné, to všetko za situácie, kedy dlžník v posudku deklaruje, že zachovanie jeho prevádzky závisí od otvorenia plavárne (str. 52 posudku). Rekonštrukciu plavárne chce dlžník dokončiť z prostriedkov uhradených Mestom Handlová na základe Koncesnej zmluvy ( napriek tomu, že Mesto Handlová splátky doposiaľ riadne neplnilo, čo je aj dôvodom úpadku dlžníka), a v prípade, že tieto nebudú zo strany Mesta
riadne uhradené, plánuje dlžník plaváreň dokončiť z vlastných prostriedkov, na vlastné náklady (str. 13 a 35 posudku). Z akých vlastných prostriedkov - keď na účte deklaruje k 31.12.2021 stav 15.701 eur (v zozname majetku zostatok na účte 2 763,67), pohľadávky v účtovnej hodnote 509 554 Eur / k 31.12.2021/, ktorých trhová hodnota je 400 000 Eur ( str. 47 posudku), nakoľko časť z nich je nevymožiteľná; dlžník neuvádza, ktoré pohľadávky sú reálne vymožiteľné, aby z nich bolo možné do novembra 2022 rekonštrukciu dokončiť a prevádzku plavárne spustiť - dlžník nekonkretizuje. Žiaden iný majetok, okrem pohľadávok a finančných prostriedkov na účte dlžník, nemá. Napriek tomu sa v posudku na str. 46 uvádza, že "napriek aktuálnym finančným problémom spoločnosť má všetko potrebné na to, aby v prípade povolenia reštrukturalizácie dokázala splácať splátky navrhnuté v pláne, nakoľko je schopná otvoriť plaváreň v novembri 2022, čím sa značne zvýšia tržby...". Súdu nie je zrejmé, čo je to "všetko potrebné", aký potenciál dlžníka, vďaka ktorému dokáže dlžník splácať splátky a je schopný splniť základný predpoklad plnenia splátok veriteľom na základe plánu, a to dokončiť rekonštrukciu plavárne, na ktorú je potrebné investovať ešte 200 000 Eur a spustiť jej prevádzku v novembri 2022. Z posudku nijako konkrétne nevyplýva a dlžník v ňom nijako nepreukazuje, že je schopný plniť záväzky v tejto výške súvisiace s dokončením rekonštrukcie plavárne, teda že je skutočne schopný spustiť jej prevádzku v novembri 2022 a čo sú tie potrebné zdroje na realizáciu tohto zámeru a že nimi skutočne disponuje. Ďalej dlžník na str. 28 v časti "Vygenerovanie potrebných zdrojov" ( Rozbor možných metód reštrukturalizácie) ako zdroj tržieb uvádza zmluvu s Mestom Handlová, pričom nie je zaplatený ani ročný odklad (str. 53 posudku) a nie je zrejmé, odkiaľ berie dlžník istotu budúcej platobnej disciplíny Mesta Handlová. Navyše Koncesná zmluva s Nemocnicou Veľký Krtíš končí v roku 2024, t. j. za 2 roky, dlžník neuvádza, či a aké príjmy bude mať z ďalšieho prednostného užívania majetku tohto obstarávateľa, ktoré deklaruje na str. 10 a 53 posudku. Dlžník ďalej nezdôvodnil hmotný majetok - samostatne hnuteľné veci o trhovej hodnote 5 000 Eur uvádzaný na str. 47 posudku, nakoľko ho neuvádza vo finančnej analýze /str. 31/ (ani v účtovnej závierke), dlžník však s ním už ráta pri zdôvodnení rozsahu uspokojenia pohľadávok veriteľov v prípade konkurzu, kedy tento majetok by bol ako jediný zapísaný do súpisu všeobecnej podstaty. S ohľadom na tieto skutočnosti by bolo žiadúce uviesť, o aký hnuteľný majetok sa jedná a na základe čoho bola určená jeho trhová hodnota (str. 47), keď naopak v zozname majetku uvádza hnuteľnú vec Kamerový systém IP kameru outdoor v hodnote 10 000 Eur. Dlžník ďalej na str. 51 konštatuje, že väčší rozsah uspokojenia v reštrukturalizácii je založený na tom, že prevádzkuje podnik a teda je možné predpokladať, že v dôsledku reštrukturalizácie dôjde k výraznému zlepšeniu jeho finančnej situácie; súdu nie je zrejmé, aký podnik dlžník mal dlžník na mysli; dlžník len do budúcna deklaruje prevádzku plavárne v prípade dokončenia jej rekonštrukcie, ale pokiaľ mal na mysli aj v súčasnosti vykonávané činnosti na základe Koncesnej zmluvy s Nemocnicou Veľký Krtíš, tak ako už bolo vyššie konštatované, tak zmluva je uzavretá len do roku 2024, po tomto roku nie je zrejmé, za akých podmienok bude dlžník oprávnený majetok nemocnice užívať a teda či bude táto prevádzka produkovať pre dlžníka nejaký tržby, takže súdu nebolo zrejmé, aký podnik, ktorý dlžník v súčasnosti reálne prevádzkuje, bude dlžník prevádzkovať aj naďalej po dobu plnenia plánu (spravidla päť rokov). Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti dlžník preto jasne a zrozumiteľne nezdôvodnil, prečo možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia v reštrukturalizácii. Navyše nezdôvodnil, ako si predstavuje nastaviť variabilnú zložku uspokojenia závislú od výšky čistého zisku v danom roku ( str. 51). Posudok ďalej nespĺňa náležitosť podľa § 116 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 110 ods. 2 písm. b/ posudku; dlžník síce vymenoval predpoklady pre zachovanie prevádzky podniku dlžníka, avšak v zmysle tohto zákonného ustanovenia sa má jednať o podrobný rozbor týchto predpokladov. Čo sa týka ešte náležitosti podľa § 116 ods. 2 v spojení s ust. § 110 ods. 2 písm. b/ "podrobný rozbor opatrení potrebných na splnenie predpokladov zachovania prevádzky dlžníka", tak je potrebné zdôrazniť, že takýmto opatrením nie je otvorenie plavárne (str. 53); je to totiž jeden zo základných predpokladov zachovania prevádzky dlžníka (str. 52), ale aké konkrétne opatrenia chce na jeho dosiahnutie dlžník vykonať konkrétne v oblasti obchod. aktivít, dlžník neuviedol. Uvádza skutočnosti vyplývajúce z koncesných zmlúv, ktoré však existovali a boli dané ešte pred obdobím bezprostredne predchádzajúcom vypracovaniu posudku, t. j. boli založené uzavretím týchto zmlúv, t. j. nejedná sa o žiadne opatrenie dlžníka prijaté v súvislosti s jeho reštrukturalizáciou; ďalej opisuje predpoklady úspešnosti projektu plavárne z hľadiska jej využitia; ako opatrenia uvádza jednania s rôznymi subjektami za účelom jej využitia, uvádza ich však len všeobecne, v zmysle zákona sa má však opäť jednať o podrobný (a teda konkrétny) rozbor opatrení, bolo potrebné ich preto popísať konkrétne, náležite zdôvodniť. Ako konkrétne opatrenie dlžník uviedol zabezpečenie dodávok plynu na dobu piatich rokov za výhodnú cenu, bližšie však výhodnosť zabezpečených dodávok opäť nekonkretizoval. Súd ďalej zistil neúplnosť zmluvného prehľadu ( § 6 vyhl. Č. 665/2005 Z. z.), absentuje v ňom napr. zmluva na dodávku plynu, zmluvy s dodávateľmi dlžníka (str. 27) a zmluva s BCF ENERGY, s.r.o. , z ktorej má dlžník pohľadávku 60 000 Eur.
15. Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci nebol predložený posudok, z ktorého by vyplynuli jasné a zrozumiteľné závery, pri splnení ktorých by bolo možné v konaní pokračovať a reštrukturalizačný posudok z vyššie uvedených dôvodov neobsahuje zákonom predpokladané náležitosti, súd rozhodol o zastavení reštrukturalizačného konania podľa § 116 ods. 1 a 2 písm. a) a b) ZKR.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu môže podať odvolanie každý účastník reštrukturalizačného konania (§ 116 ods. 5 ZKR) do 15 dní od jeho doručenia zverejnením v Obchodnom vestníku.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci