Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3CoCsp-50-2022.pdf
PDF · 110.96 KB
Case nature
Subarea
3CoCsp/50/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., A. X proti žalovanej Wüstenrot stavebná sporiteľňa a.s, so sídlom v Bratislave, Grösslingova 77, IČO: 31 351 026, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 42Csp/123/2022-108 zo dňa 24. mája 2022
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie.
II. N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením označeným v záhlaví tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení:
I. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu dňa 26.4.2022 z a m i e t a. II. Žalovanej náhradu trov neodkladného opatrenia n e p r i z n á v a.
Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 25.04.2022 domáhal uloženia povinnosti žalovanej presunúť záložné právo zriadené na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, Okresného úradu Košice, odbor katastrálny, okres C. D., obec: C. E. F., k.ú. G. F., parcela č. XXXX, obytný dom A. XXXX/X, XX. H., I. J.XX, na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k zmluve o úvere č. XXXXXXXX/XXXX v prospech Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., Grösslingova 77, 82468 Bratislava, IČO: 31351026, rozhodnutie o povolení vkladu K. L. M. XX.XX.XXXX - K. XXX/XX, na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX Okresného úradu Košice, odbor katastrálny, okres C. D., obec: C. - E. B., katastrálne územie E. B. a to pozemok parcela registra „C“ parcela č. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, bytový dom, B. XXX/X, suterén byt č. X, k už existujúcemu záložnému právu zriadenému na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k zmluve o úvere č. XXXXXXX/XXXX v prospech Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. Grösslingova 77, 82468 Bratislava, IČO: 31351026, rozhodnutie o povolení vkladu V3590/2018 zo dňa 24.04.2018 - v.z. 323/18; - pozemok patriaci k bytu č. X, bytového domu, B. XXX/X, zapísaný na LV č. XXXXX, Okresného úradu Košice, odbor katastrálny, okres C. D., obec: C. - E. B., katastrálne územie E. B., a to pozemok parcela registra „C“ parcela č. XXX/X a parcela č. XXX/X druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie k už existujúcemu záložnému právu zriadenému na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k zmluve o úvere č. XXXXXXX/XXXX v prospech Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. Grösslingova 77, 82468 Bratislava, IČO: 31351026, rozhodnutie o povolení vkladu V3590/2018 zo dňa 24.04.2018 - v.z. 323/18, v lehote najneskôr do 15 dní od doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanej Wüstenrot stavebná sporiteľňa a.s., so sídlom Grösslingová 77, 82468 Bratislava IČO: 31351026, povinnosť zrušiť záložné právo zapísané na nehnuteľnosti LV č. XXXX, Okresného úradu Košice, odbor katastrálny, okres Košice I, obec: C.
E. F., katastrálne územie G. F., parcela č. XXXX, obytný dom A. XXXX/X, XX. H., I. J. XX, zriadené na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k zmluve o úvere č. XXXXXXXX/XXXX v prospech Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. Grösslingova 77, 82468 Bratislava, IČO: 31351026, rozhodnutie o povolení vkladu V XXXX/XXXX L. M. XX.XX.XXXX - K. XXX/XX v lehote najneskôr do 15 dní od doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia.
Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňoval tým, že z dôvodu prekročenia hranice krytia zabezpečenej pohľadávky žalovanou a neplnenia jej právnych povinností, ako aj porušenia právom chránených záujmov spotrebiteľa, žiada zrušiť záložné právo. Účelom žalovanou poskytnutého úveru vo výške 130.000 eur bolo refinancovanie hypotéky a poskytnutie finančných zdrojov za účelom rekonštrukcie nehnuteľnosti - bytu žalobcu. Pre dodatočné zabezpečenie úveru do ukončenia rekonštrukcie bytu žalobcu malo byť v prospech žalovanej dočasne zriadené záložné právo na ďalšiu nehnuteľnosť (rodičovský byt). Byt žalobcu však v súčasnosti podstatným spôsobom prevyšuje požadované zabezpečenie, t.j. byt žalobcu ako zábezpeka. prevyšuje potreby obvykle požadovaného zabezpečenia. Neexistuje dôvod na zriadenie záložného práva aj na rodičovskom byte s tým, že ide o hrubý nepomer medzi zabezpečenou pohľadávkou a hodnotou zábezpeky, čím pominuli dôvody záložného práva zriadeného na rodičovskom byte za účelom dočasného dodatočného zabezpečenia, nakoľko aktuálne je v prospech žalovanej zriadené záložné právo na troch nehnuteľnostiach, ktorých hodnota spolu je takmer 460.000 eur, t.j. pomer medzi hodnou úveru a hodnotou nehnuteľnosti je 353,8 %, pričom minimálna hodnota nehnuteľnosti uvedená v úverovej zmluve je 144.445 eur. Ďalej uvádzal, že jeho matka je v pokročilom veku, jej zdravotný stav je nepriaznivý a za posledné mesiace musela podstúpiť niekoľko operácií s tým, že jeho matka svoje posledné chvíle nechce prežiť v preplnenom a druhom najhustejšie obývanom sídlisku na Slovensku, ale svoj byt chce predať a presťahovať sa na vidiek, kde túži v pokoji dožiť. Žalobcovi, respektíve jeho matke, ktorá v dobrej viere pre zabezpečenie úveru žalobcu súhlasila s dočasným zriadením záložného práva na svojej nehnuteľnosti, bezprostredne hrozí ujma. Dosiahnuť nápravu právoplatným rozhodnutím v riadnom konaní nie je možné dosiahnuť skôr ako za 12 až 20 mesiacov (priemerná dĺžka súdnych konaní), preto v dôsledku týchto skutočností právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu by stratilo opodstatnenie a fakticky by nemalo pre jeho matku a pre neho žiaden význam, pretože rozhodnutia v riadnom konaní sa matka žalobcu pravdepodobne nedožije. Zároveň žalobca uviedol, že dňa 27.3.2018 uzatvoril so žalovanou Zmluvu o úvere na bývanie č. XXXXXXXX/XXXX. Dôvodom podania žiadosti o poskytnutie úveru bolo refinancovanie už existujúcej hypotéky a poskytnutie finančných zdrojov za účelom vykonania rekonštrukcie nehnuteľnosti bytu č. 4 v obytnom dome B. X, zapísaného na LV č. XXXXX, katastrálne územie E. B., s podielom 1424/10000 na pozemku s parcelou č. XXX/X a zároveň tiež k tomu bytu patriacemu pozemku, zapísanému na LV č. XXXXX, katastrálne územie E. B., pozemok parcely registra „C“ s parcelným číslom XXX/X. Pre zabezpečenie úveru k Zmluve o úvere bolo na uvedenej nehnuteľnosti na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zriadené záložné právo v prospech žalovanej. Pre dodatočné zabezpečenie úveru do doby ukončenia rekonštrukcie uvedenej nehnuteľnosti malo byť v prospech žalovanej dočasne zriadené záložné právo aj na ďalšiu nehnuteľnosť, a to rodičovský byt č. 38 na XX. H. v obytnom dome A. X, zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie G. F. s podielom 2160/100000 a to na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k Zmluve o úvere č. XXXXXXXX/XXXX. Podľa názoru žalobcu záložné právo na vyššie uvedené nehnuteľnosti mali byť len dočasne, do doby kým nedôjde k dokončeniu rekonštrukcie bytu na B. X K. C.. Preto požiadal žalovanú o uvoľnenie časti záložného práva a to konkrétne vo vzťahu k bytu na A. X K. C., ale žalovaná listom zo dňa 11.1.2021 jeho žiadosť odmietla, keďže platobná disciplína žalobcu a neuhrádzanie splátok v zmysle Úverovej zmluvy v znení jej dodatku sa neumožňuje pozitívne vyjadriť, nakoľko jeho aktuálny nedoplatok je vo výške 3.054,42 eur a výška medziúveru sa odkladom splátok zvýšila nad ním zvolenú cieľovú sumu. V prípade ak preukáže 12 - mesačné splácanie medziúveru bez upomienok v predpísanej výške, uhradí nedoplatok na spotrebiteľskom účte a následne predloží aktuálny, maximálne deväť mesiacov starý znalecký posudok k ostávajúcemu predmetu záložného práva, bude možné posúdiť výšku mimoriadneho vkladu pre uvoľnenie časti vyššie uvedeného záložného práva. Aktuálne ostáva zabezpečenie oboma nehnuteľnosťami. Žalobca ale považuje za nepravdivé tieto skutočnosti uvádzané žalovanou, preto opakovane listom zo dňa 7.4.2022 požiadal o presun záložného práva, „de facto“ požadoval úplné zrušenie záložného práva na byt na A. N., nakoľko pominul dôvod na jeho zriadenie, pričom predmetnú žiadosť žalovaná neodpovedala. Žalobca poukázal na článok 3 Prílohy k zmluve o úvere na bývanie a Európsky štandardizovaný informačný formulár, v ktorom je uvedené, že minimálna hodnota nehnuteľnosti požadovaná na poskytnutie uvedenej výšky medziúveru na bývanie je 144.445
eur. Argumentoval ďalej judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/258/2009, podľa ktorej absolútne platné sú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka záložné zmluvy, kde všeobecná hodnota nehnuteľnosti prevyšuje pohľadávku veriteľa o viac ako 40%. Podľa žalobcu v dôsledku odkladu splátok žalovaná nemôže vyžadovať žiadne dodatočné zabezpečenie úveru, ani požadovať úhradu ďalších poplatkov a navýšenie celkovej ceny úveru z dôvodu odkladu splátok. Jediný, koho platobná disciplína je pochybná, až úmyselne nekalá je žalovaná a podľa jeho názoru nedoplatok, ktorý uvádza žalovaná „de facto“ neexistuje, pričom zrušenie záložného práva nie je a nemôže byť na voľnej úvahe, alebo svojvôli žalovanej, ktorá nemôže určovať podmienky záložného práva. Podľa názoru žalobcu dôvod, pre ktorý bolo záložné právo zriadené na rodičovskom byte pominul a neexistuje dôvod na jeho zriadenie. Zároveň uviedol, že poskytnutie úveru žalovaná v zmluve podmienila uzatvorením poistenia nehnuteľnosti a tiež poistením žalobcu pre prípad smrti a straty zdroja príjmu, preto si priamo so žalovanou dohodol poistné, číslo poistnej zmluvy: 110393346/0. Žalobca bol v období 17.2 - 13.6.2021, ako aj v období 8.10.- 6.12.2021 uznaný za dočasne práceneschopného. Celkovo bol na PN 174 dní, za ktoré mu žalovaná podľa poistnej zmluvy bola povinná poskytnúť poistné plnenie v celkovej výške 2.610 eur. Žalovaná mu však do dnešného dňa poistku nevyplatila, teda fakticky žalovaná poistné plnenie určené na úhradu splátok úveru sama sebe tak nevyplatila. K tvrdenému nedoplatku uvádzal, že je nereálny a vyfabulovaný. Žalobca síce priznal nedoplatok, ale v diametrálne inej výške. Stotožnil sa s nedoplatkom, ktorý uviedla sama žalovaná v liste zo dňa 17.1.2022 a to vo výške 104 eur. Taktiež dodal, že voči žalovanej má splatnú pohľadávku vo výške 2.673,73 eur, ktorej vyplatenie je predmetom súdneho konania, sp. zn. 40C/2/2021. Žalovanej navrhol vykonať vzájomný zápočet a od septembra 2021 sa od žalovanej snaží získať informáciu, či má podlžnosti, čo sa týka splátok úveru, prípadne či je splácaný úver v nesprávnej výške, pričom žalovaná mu umožnila odklad splátok len v časti. Ďalej uviedol, že z dôvodu narodenia dieťaťa, syna A. B., požiadal o Odklad splátok k zmluve č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 5.3.2020, alebo zníženie mesačnej splátky až na polovicu jej výšky počas obdobia 36 mesiacov, avšak žalovaná jeho žiadosť opäť odmietla. Listom zo dňa 20.4.2020 požiadal žalovanú o prehodnotenie stanoviska o odmietnutí povolenia odkladu splátok a zároveň žalovanú z dôvodu negatívnych dopadov v súvislosti s Covid-19 požiadal o odklad splátok podľa § 30b ods. 1 a nasledujúcich zákona č. 67/2020 Z.z.. Žalovaná jeho návrhu síce vyhovela a odklad splátok mu povolila, po skončení odkladu splátok riadne žalobca pokračoval v splátkach úveru. Žalobca sa domnieva, že vyhovenie žiadosti bolo výlučne z dôvodu, že to bolo pre žalovanú výhodné a nič tým nestratila. V bode V. návrhu žalobca uviedol, že nehnuteľnosť, ktorej rekonštrukcia bola dôvodom poskytnutia úveru, t.j. byt na Mojmírovej ulici v Košiciach, prešiel celkovou rekonštrukciou (ukončenou v roku 2021), podľa projektovej dokumentácie z roku 2014, v ktorej bola stanovená hodnota rekonštrukcie na 185.000 eur, avšak vzhľadom na vývoj cien je podľa žalobcu aktuálna hodnota nehnuteľnosti v rozmedzí 205.000 eur - 255.000 eur. Pre zabezpečenie úveru bolo v prospech žalovanej zriadené dočasne záložné právo na rodičovskej nehnuteľnosti (byt na A. X K. C.), ktorý je po kompletnej rekonštrukcii (ukončenej v roku 2017), ako aj celkovo bol rekonštruovaný bytový dom (v roku 2019), pričom podľa žalobcu hodnota tejto nehnuteľnosti sa pohybuje v rozmedzí 180.000 eur až 205.000 eur. Dodal, že banka spravidla poskytuje úver vo výške 80% z hodnoty založenej nehnuteľnosti. Žalovaná podľa Zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok k zmluve neakceptuje súkromné znalecké posudky a na ohodnotenie nehnuteľnosti využíva vlastných znalcov, preto aj akýkoľvek predložený znalecký posudok vypracovaný znalcom, žalovaná podľa jeho názoru nebude akceptovať. Jeho prípadné vypracovanie je pre žalovanú „de facto“ irelevantné. Aktuálne faktický stav je podľa žalobcu nasledovný: hodnota úveru 130.000 eur, hodnota zabezpečenia podľa zmluvy je 144.445 eur. Domnieva sa, že zabezpečenie päť rokov splácaného úveru vo výške 130.000 eur zriadením záložného práva na troch nehnuteľnostiach v hodnote 460.000 eur je hrubý nepomer, pričom poukazuje na judikatúru, z tohto dôvodu je teda zmluva absolútne neplatná. Každá nehnuteľnosť samostatne podstatne prevyšuje minimálnu hodnotu nehnuteľnosti podľa článku 3 Prílohy k zmluve. Žalobca so domnieva, že doložil dôkazy významného charakteru, ktoré osvedčili primeranosť, naliehavosť a nevyhnutnosť dočasného riešenia vzťahov medzi stranami, a preto je tak možné súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Nariadené neodkladné opatrenie žiadnym spôsobom neobmedzí podľa názoru žalobcu žalovanú, ani nebudú porušené jej práva. Navrhované neodkladné opatrenie je primerané a nakoľko je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd podľa § 336 ods. 1 CSP neuloží povinnosť navrhovateľovi podať v určenej lehote žalobu vo veci samej.
Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“), § 325 ods. 1,
2 písm. d) CSP, § 326 ods. 1, 2 CSP, § 327 CSP, § 328 ods. 1, ods. 2 prvá veta CSP, § 329 ods. 1 prvá veta, ods. 2 CSP, § 340 ods. 1 CSP, § 340 ods. 1 CSP a dospel k záveru o nenaplnení zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to ani v prípade, že navrhované neodkladné opatrenie má mať charakter rozhodnutia vo veci samej, keďže žalobca uvádza priemerne dĺžky súdneho konania, žiada zrušenie záložné práva, kde ide už o vec samu a ani neuvádza, akého práva by sa chcel domáhať v žalobe vo veci samej, pričom predmetným navrhovaným neodkladným opatrením sa vlastne domáha určenia, že záložné právo na nehnuteľnosti uvedenej v petite návrhu nie je, resp. záložné právo zaniklo, keďže po úprave žaloby v zmysle uznesenia súdu prvej inštancie č.k. 42Csp/123/2022-97 zo dňa 29.04.2022 sa domáhal výmazu záložného práva zriadeného k zmluve o úvere č. XXXXXXXX/XXXX, pričom neobstojí ani jeho tvrdenie, že hodnota nehnuteľností, ktoré sú zaťažené záložným právom je vo výške 460.000 eur, čo je v nepomere vo vzťahu k hodnote medziúveru alebo vo vzťahu k sume 144.445 eur, keďže nie je možné ustáliť dlh žalobcu, jeho existenciu a ani na vymoženie akej pohľadávky je vedené exekučné konanie na nehnuteľnosti, pričom z predložených dôkazov vyplýva, že je v omeškaní so splácaním splátok, čo je v rozpore s ďalším jeho tvrdením, že úver je splácaný od roku 2015 s tým, že vlastníkom tzv. rodičovského domu nachádzajúceho sa v kat. území G. F. nie je jeho matka, ale on od roku 2018, ako aj vlastníkom bytu nachádzajúceho sa na LV č. XXXXX, kat. územie C. - E. B. a to od roku 2015 s tým, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno ani odvodzovať od skutočností, že jeho matka je chorá a že súdne konanie vo veci samej by trvalo dlhšiu dobu a preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, keďže nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP).
Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote (včas) žalobca odvolanie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP, t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalobca mal za to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné, keďže sa nevysporiadal súd so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie vo veci, čím dospel k mylným a nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže z listu vlastníctva síce vyplýva, že je vlastníkom bytu, t.j. rodičovského bytu a tiež v zmluve o úvere je uvedené, že predmetom úveru je kúpa rodičovského bytu, ide len o formálny stav, keďže rodičovský byt je fakticky matkin byt, v ktorom býval od narodenia a až do uzatvorenia zmluvy o úvere na bývanie bol vo výlučnom vlastníctve matky s tým, že v roku 2015 mu Tatra banka a.s. poskytla hypotekárny úver na kúpu bytu na Mojmírovej ulici a preto požiadal o refinancovanie hypotekárneho úveru s navýšením o 50.000 eur, čo potreboval na plánovanú prístavbu. Čo sa týka exekučného konania, o tom vedomosť nemá s tým, že až následne zistil, že exekúcia je vedená na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 5T/69/2018 o zaplatenie sumy 2.180 eur, keďže na jeho spotrebiteľskom účte je vykázaný nedoplatok, ale je v omeškaní so splácaním úveru a jeho jediný nedoplatok je 104 eur, ktorý ale už uhradil a jeho dlh je stanovený jasne a určite a to vo výške 133.885,08 eur. Žalovaná svojím konaním získala prospech zo záložného práva, ktoré je zriadené na rodičovskej nehnuteľnosti neoprávnene, čím sa obohacuje, nakoľko hodnota bytu niekoľkonásobne prevyšuje poskytnutý úver (viď bod IV. podaného odôvodnenia) s odkazom na citovanú judikatúru, ako aj konanie žalovanej v rozpore s dobrými mravmi. Preto sa domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, v ktorom by súd uložil žalovanej povinnosť, aby v lehote 15 dní podala na Okresný úrad Košice, katastrálny odbor žiadosť o výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností, zriadeného na rodičovskej nehnuteľnosti, ktorej je formálnym vlastníkom, keďže záložné právo zriadené na rodičovskej nehnuteľnosti zaniklo a to aj z dôvodu hrubého nepomeru, neprimeranosti, nakoľko zabezpečenie úveru presahuje maximálnu prípustnú hranicu krytia, čím osvedčil danosť práva, ako aj naplnenie zákonných predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia v znení citovaného petitu, ako aj listín tvoriacich prílohu podaného odvolania.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 01. 07. 2016, ďalej len "CSP"), prejednal odvolanie strán sporu ako odvolanie podané včas a oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods.
1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP a dospel k záveru o nedôvodnosti ich uplatnenia.
Z obsahu odvolania žalobcu vyplývajú odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.
Podľa § 328 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 13 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či
a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha,
d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam sa preto pri nariaďovaní neodkladného opatrenia sa vždy musí brať zreteľ na fakticitu javu, proporcionalitu následku a príčinu jeho vzniku a je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacich záujmov za súčasnej minimalizácii zásahov do základných práv strán sporu (nález Ústavného súdu ČR IV.ÚS 89/02) a až potom pre potrebu rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia je potrebné zisťovať všetky rozhodujúce skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej, t.j. skúmať osvedčenie nároku, ktoré znamená preukázanie najvýznamnejšej skutočnosti - okolnosti, z ktorej sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, s dôrazom na naliehavosť riešenia vzťahov medzi stranami sporu, keďže miera osvedčenia sa riadi konkrétnou situáciou a najmä naliehavosťou jej riešenia a tým, či sú pre daný konkrétny prípad splnené podmienky na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, ktoré nesmie byť v rozpore so základnými právami strán sporu zaručenými im predovšetkým Ústavou SR a rovnako aj v znení danosti zákonných ustanovení, keďže sa má minimalizovať zásah do základných práv strán sporu.
Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa s odkazom na ust. § 387 ods. 2 CSP plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a to čo sa týka zamietnutia návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by malo subsumovať vec samu a ktorým by sa mala dosiahnuť trvalá úprava pomerov medzi stranami, čo ale v danom prípade jednoznačne nie je naplnené, so zreteľom na kumulatívne nesplnenie zákonných predpokladov v zmysle § 325 ods. 1 CSP s tým, že predmetné konanie je konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a má mať charakter rozhodnutia vo veci samej v znení určenia, že predmetné záložné právo na určenú nehnuteľnosť zaniklo a z toho dôvodu uložiť žalovanému podať žiadosť o výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností pre hrubý nepomer poskytnutého úveru a hodnoty založených nehnuteľností, v ktorej býva matka žalobcu a ktorá je aj podľa žalobcu fakticky stále vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti s tým, že je chorá a súdne konanie trvá vo veci samej dlhšiu dobu.
Hore uvedené skutočnosti ale ani podľa odvolacieho súdu nemôžu byť zákonným dôvodom pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 CSP a uvádzané žalobcom skutočnosti, vzhľadom k ich nejasnosti a rozporuplnosti si vyžadujú dôsledné vykonanie dokazovania vo veci samej v znení vyhodnotenia dôkazov, ako aj následného právneho posúdenia veci, nakoľko k zániku záložného práva zriadeného na nehnuteľnosti môže dôjsť len zákonným spôsobom (§ 151md ods. 1 OZ) s odkazom aj na § 151a OZ s tým, že žalobca ani neosvedčil pravdepodobnosť osvedčenia dôvodnosti ním podaného návrhu vo veci samej.
Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP s odkazom na ust. § 387 ods. 2 CSP po doplnení odôvodnenia napadnutého uznesenia, potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP a nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania vychádzajúc zo zásady neúspechu žalobcu v odvolacom konaní.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).