Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-92-2016.pdf
PDF · 86.68 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-2C/92/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Blaženou Stašíkovou v spore žalobcu: Prima banka Slovensko a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, proti žalovanému: C. F., nar.XX.X.XXXX, bytom V. XXX, o zaplatenie 816,37 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.06.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 816,37 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 28% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1.310,97 eur od 30.11.2013 do 12.12.2013, z nezaplatenej istiny vo výške 1.251,61 eur od 14.12.2013 do 14.01.2014, z nezaplatenej istiny vo výške 1.209,07 eur od 15.01.2014 do 13.02.2014, z nezaplatenej istiny vo výške 1.163,63 eur od 14.02.2014 do 13.03.2014, z nezaplatenej istiny vo výške 1.115,43 eur od 14.03.2014 do 15.04.2014, z nezaplatenej istiny vo výške 1.070,45 eur od 16.04.2014 do 15.05.2014, z nezaplatenej istiny vo výške 1.021,77 eur od 16.05.2014 do 16.06.2014, z nezaplatenej istiny vo výške 971,87 eur od 17.06.2014 do 14.07.2014, z nezaplatenej istiny vo výške 919,55 eur od 15.0.2014 do 13.08.2014, z nezaplatenej istiny vo výške 868,98 eur od 14.08.2014 do 16.09.2014 a z nezaplatenej istiny vo výške 816,37 eur od 17.09.2014 do zaplatenia a ako aj náhrady trov tohto konania.
2.Žalobca žalobu po skutkovej stránke odôvodnil tým, že dňa 10.04.2007 v súlade s § 269 ods. 2, § 708 a nasl., § 716 a nasl. Obchodného zákonníka a všeobecnými obchodnými podmienkami banky, uzatvoril so žalovaným zmluvu č. 8334164001, na základe ktorej žalobca pre žalovaného zriadil a vedie účet žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX. Vzhľadom na porušenie zmluvných povinností žalovaným tým, že sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania a tento dlh nevyrovnal, previedol žalobca dňa 29.11.2013 debetný zostatok z účtu na vnútorný pohľadávky účet banky č. XXXXXXXXXX/XXXX. Prehľad vykonaných úhrad žalovaného vyplýva z priloženého výpisu pohybov na vnútornom účte. V súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky (nepovolené prečerpanie účtu) úročená úrokom vo výške 28% ročne.
3.Na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil fotokópiu Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 10.04.2007 , fotokópiu listiny - pohyb na účte č. 8334161003, fotokópiu Všeobecných obchodných podmienok Prima Banky Slovensko a.s.
4.Predmetná žaloba spolu s procesnými poučeniami podľa § 292 Civilného sporového poriadku bola doručená žalovanému dňa 17.08.2016. Žalovaný sa písomne k podanej žalobe v lehote určenej mu uznesením č.k. 2C92/2016-25 nevyjadril.
5.Súd vo veci na riadil pojednávanie na dni 20.10.2016, 22.11.2016, na ktoré pojednávania sa sporové strany nedostavili.
6.Podľa ust. § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že pojednávanie bude vykonané bez účasti sporových strán a podľa ust. § 188 vykonal dôkazy vyplývajúce zo spisu.
7.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to: · Fotokópiou Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 10.04.2007, obsahom ktorej je zmluva o zriadení účtu č. 8334164001(bod1), návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty(bod2), v bode 3 zmluva o poskytovaní služby elektronického bankovníctva a v bode 4 návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy na povolené prečerpanie na osobnom účte je začiarknuté políčko nie · Podľa neautorizovanej fotokópie výtlačku pohybov na účte žalovaného bol zostatok na účte k 29.11.2013 mínus 1456,97 eur · Všeobecnými obchodnými podmienkami Prima Banky a.s. s účinnosťou od 01.04.2016
8.Po zhodnotení vykonaného odkazovania súd návrh zamietol, a to z nasledovných dôvodov:
Podľa ust. § 290 Civilného sporového poriadku( ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa ust. § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
Podľa ust. § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka(ďalej len „ObZ“) zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa ust. § 709 ods. 1 ObZ banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.
Podľa ust. § 713 ods. 2 ObZ peňažné prostriedky použité majiteľom účtu podľa § 709 účtuje banka na ťarchu účtu dňom, keď tieto peňažné prostriedky vyplatila alebo platby uskutočnila, a za tento deň nepatria majiteľovi účtu úroky z čerpaných peňažných prostriedkov.
Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. ObZ v znení účinnom do 31.12.2008, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716),
Podľa ust. § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
Podľa ust. § 150 CSP ods..
1)Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
2)Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
Podľa ust. § 153 CSP ods.
1)Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
2)Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
3)Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
Podľa ust. § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
9.Vzťah z uzatvorenej zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení posúdil ako vzťah spotrebiteľský. Dotknutá zmluva je zmluvou spotrebiteľskou ( viď aj rozhodnutie NS SR 4MCdo 17/2014), na ktorú je potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva a to zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, Smernicu rady č. 93/13/ EHS z 05. 04. 1993 a Zákon o ochrane spotrebiteľa ako lex specialis a všeobecnú úpravu obsiahnutú v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. (Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. mája 2014 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva).
10.Civilný sporový poriadok spotrebiteľovi priznáva postavenie slabšej zmluvnej strany a splnomocňuje súd aby takémuto subjektu venoval pri posúdení oprávnenosti nároku uplatneného žalobou zvýšenú ochranu.
11.Vyhodnotením skutkových tvrdení žalobcu v nadväznosti na ich preukázanie listinami ním predloženými, súd má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, keď ani z jedného listinného dôkazu nevyplýva kedy a akým spôsobom bola so žalovaným uzatvorená zmluva o povolenom prečerpaní na osobnom účte( o túto službu žalovaný ani v zmluve zo dňa 10.4.2007 nežiadal), kedy mu bolo oznámené v akej výške a odkedy je účinné povolené prečerpanie, či bola žalovanému vydaná kreditná karta, resp. akou formou malo byť povolené prečerpanie čerpané. Kedy a v akej výške žalovaný čerpal finančné prostriedky , nebol predložený žiadny prehľad o stave kreditného účtu
- čerpaní a splátkach finančných prostriedkov. Obsah Všeobecných obchodných podmienok súd ani nevyhodnocoval nakoľko boli predložené s účinnosťou od 01.04.2016 a nie v čase uzatvorenia zmluvy, takže súd nemohol posúdiť ani podmienky, za ktorých bola zmluva uzatváraná.
12.Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010)
13.K skutkovým tvrdeniam a listinným dôkazom, ktoré žalobca predložil nebolo potom ani možné zo strany žalovaného zaujať relevantné stanovisko. Len preukázanie skutkových tvrdení žalobcom umožňuje žalovanému sa účinne proti jeho tvrdeniam brániť resp. umožňuje súdu vykonať dôkazy na posúdenie oprávnenosti uplatneného nároku.
Podľa ust. § 255ods. 1, CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
14.Žalovanému hoci mal vo veci úspech zo spisu nevyplývajú žiadne trovy konania preto súd mu nárok na ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Ružomberok, (355 ods.1, 356 CSP) písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 359 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.