Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/225/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudcov JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobkyne Q. G., narodenej XX.XX.XXXX, bytom v Q., Z. XX, proti žalovanému Provident Financial, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 49, IČO: 35 805 731, zastúpenému De minimis, spol. s r.o., so sídlom v Bratislave, Lovinského 22, IČO: 36 868 949, o určenie neprijateľných podmienok, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 14.04.2016 č. k. 4C/34/2015-213 takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

Priznáva žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uznesením zo dňa 14.04.2016 č. k. 4C/34/2015-213 konanie zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa na pojednávaní dňa 14.4.2016 zobrala celý žalobný návrh v plnom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť a priznať náhradu trov konania jej právnemu zástupcovi.

3. Uviedol, že predmetom konania bola žaloba žalobkyne o určenie, že zmluvné podmienky v zmluvách o spotrebiteľských úveroch č. XXXXXXXXX zo dňa 16.09.2011 a č. XXXXXXXXX zo dňa 17.11.2011, v ktorých je uvedený administratívny poplatok, sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Súčasne sa domáhala určenia, že zmluvné podmienky v zmluvách o zabezpečení splátok úveru zo dňa 16.09.2011 a 17.11.2011 o odmene za hotovostný výber splátok úveru, podľa úverovej zmluvy č. 474848463 a úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX v znení bod 1.2 „Zákazník sa zaväzuje, že za poskytnutie služby podľa odseku 1 zaplatí poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 772,50 eur. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odmenu v 60 pravidelných splátkach a to v týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške 12,87 eur a poslednú splátku vo výške 13,17 eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. „Zákazník sa zaväzuje, že za poskytnutie služby podľa odseku 1 zaplatí poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 154,50 eur. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odmenu v 60 pravidelných splátkach a to v týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške 2,57 eur a poslednú splátku vo výške 2,87 eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Zároveň žalobkyňa žiadala zaviazať žalovaného aj na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 272,33 eur a náhradu trov konania.

4. O späťvzatí žalobného návrhu rozhodol súd podľa § 96 ods. 1,2,3 O.s.p..

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.. Náhradu trov žiadnemu z účastníkov nepriznal, nakoľko nevzhliadol dôvody pre použitie ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. u žiadneho z účastníkov konania. Z tohto dôvodu si náhradu trov konania znáša každý z účastníkov zo svojho.

6. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Označila dôvody odvolania podľa § 205 ods. 2 O.s.p. a § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p..

7. Namietala procesný postup súdu v konaní. Uviedla, že celé konanie a postup súdu bol zmanipulovaný, čoho prejavom sú vyjadrenia k výzvam súdu, ktoré by mali byť súčasťou spisu, okrem iného aj odstúpenie žalovaného od zmluvy. Namietala, že súd sa nevysporiadal s predmetom konania náležitým spôsobom. Na všetky výzvy súdu jej zasielané písomnou formou sa (aj) písomne vyjadrila, rovnako aj k mimosúdnej dohode. Poukázala na nesprávne vyjadrenie v zápisnici, kde súd uviedol, že sa žalobkyňa domáhala vyslovenia neprijateľnosti dvoch zmluvných podmienok uvádzaných v zmluvách, pričom predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 272,33 €. Pritom súd zdôrazňuje, že ide o návrhové konanie a súd nemôže priznať vyššiu sumu. Konštatovala, že v petite žaloby je jasne napísané čoho sa domáhala, a preto žiadala, aby súd o tom konal. Uviedla, že má právo a O.s.p. umožňuje upraviť, zmeniť, doplniť petit (žaloby) počas konania až po ukončenie dokazovania. K tvrdeniu súdu, že neustále zvyšovala sumu, ktorá je predmetom konania, uviedla, že zo zákona má právo žiadať (iba) to, čo jej prináleží, a keďže nemala právne zastúpenie a nie je právne znalá, sudkyňa sa ju snažila zmiasť, aby nevedela správne veci posúdiť a reagovať. Ako spotrebiteľka požiadala o súdnu ochranu. Využila svoje právo, ktoré jej garantuje , Občiansky zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa a zákon o spotrebiteľských úveroch. Z uvedených dôvodov navrhla uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne poukázal na stav chaosu, ktorý do konania vniesla výhradne žalobkyňa a ktorý sama spôsobila. Poukázal na to, že okresný súd viedol všetky pojednávania riadne, a to štandardným, zákonným a profesionálnym postupom. Náreky žalobkyne uvádzané v jej odvolaní sú preto absolútne nenáležité, ba až hanebné. K právnej stránke veci uviedol, že okresný súd sa pokúsil o zmier medzi stranami sporu, kedy strany sporu sa prostredníctvom svojich právnych zástupcov a aj za osobnej prítomnosti žalobkyne dohodli na kompromisnom zmierlivom vyriešení veci. Následne bola vypracovaná písomná dohoda, no k jej uzavretiu nedošlo, a to nie pre obsahovú, či formálnu nesprávnosť alebo absentujúcu dohodu medzi stranami sporu na nejakom zmluvnom ustanovení, ale na vznášaní stále nových a nových finančných požiadaviek zo strany žalobkyne. Poukázal na to, že žalobkyňa na pojednávaní 14.4.2016 zobrala svoju žalobu späť, a súčasne uviedla okresnému súdu, aby jej návrhy, ktoré smerovali k zmene žalobného návrhu nebral do úvahy. Za tohto stavu, kedy žalovaný so späťvzatím žalobkyne vyjadril súhlas, nemal okresný súd inú možnosť ako konanie zastaviť. K otázke náhrady trov konania uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu, nakoľko ani žalovaný nevidí jediný dôvod prečo by práve žalobkyni mala byť priznaná náhrada trov konania, keď jednak svojvoľne zobrala svoju žalobu späť a súčasne svojím zavineným opakovaným účelovým konaním spôsobila žalovanému vznik mimoriadne vysokých trov konania, ktoré by mu pri účelnom bránení práv zo strán žalobkyne nikdy neboli vznikli. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko vo veci boli uplatnené dva určovacie nároky s rovnakou nevyčísliteľnou hodnotou. Základná sadzba tarifnej odmeny predstavuje v každom jednom prípade sumu 66 € podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) a jeden nárok na plnenie vo výške 272,33 €, pri ktorom základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej pomoci predstavuje 23,24 €. Pri spojení dvoch alebo viacerých vecí základná sadzba tarifnej odmeny určená z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou, zvyšuje sa o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny ďalších spojených vecí, a preto celková hodnota jedného úkonu právnej služby v tejto spojenej veci predstavuje 95,75 € (66 € + 22 € + 7,75 €), pričom táto suma sa znižuje na polovicu podľa § 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky, pretože ide o vyjadrenie k odvolaniu, pri ktorom nejde o rozhodnutie vo veci samej, a to na výslednú sumu 47,86 €. Zároveň si uplatnil náhradu režijného paušálu vo výške 8,58 € a náhradu dane z pridanej hodnoty.

9. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobkyne bolo žalobkyni doručené 21.7.2016.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti

rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

11. Žalobkyňa podala odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie dňa 23.05.2016, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

12. Odvolací súd prejednáva odvolanie v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), účinného od 1.7.2016.

13. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t. j. 01.07.2016).

14. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

15. Keďže odvolanie žalobkyne bolo podané pred 1.7.2016, podmienky prípustnosti odvolania, ako aj jeho dôvody bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p. Odvolací súd skúmal, či súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase jeho rozhodovania, v prejednávanej veci.

16. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1,2 , ako aj o potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 .

17. Žalobkyňa namietala odvolací dôvod podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., t. j. že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav), § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t. j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

19. Z obsahu odvolania žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa sa nestotožnila s procesným postupom súdu prvej inštancie v predmetnej veci, ani so samotným rozhodnutím súdu, teda s právnym posúdením veci.

20. V prejednávanej veci však nebolo medzi stranami sporu sporné, že žalobkyňa na pojednávaní dňa 14.04.2016 vzala žalobu v celom rozsahu späť, žiadala konanie zastaviť a priznať jej náhradu trov konania.

21. Späťvzatie žalobného návrhu, ako prejav vôle žalobkyne, jednoznačne vyplýva z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 14.04.2016 (čl. 206), v ktorej bol písomnou formou zachytený priebeh pojednávania.

22. Podľa ustanovenia § 96 ods.1 O.s.p. účinného v čase rozhodnutia, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

23. Podľa ustanovenia § 96 ods.2 O.s.p. účinného v čase rozhodnutia, súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

24. Podľa ustanovenia § 96 ods.3 O.s.p. účinného v čase rozhodnutia, nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

25. Vyššie citované zákonné ustanovenia rešpektujú stranu sporu - žalobcu (žalobkyňu) ako dominus litis. Iba výnimočne, ak žalobca vezme žalobu späť, súd konanie nezastaví. Je to tak iba v prípade, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. V prípadoch, keď nesúhlas žalovaného so späťvzatím nie je účinný, je procesná situácia jednoznačná, súd nemôže rozhodnúť inak, ako konanie zastaviť. V prípade podania odvolania niektorou zo strán sporu, je odvolanie dôvodné iba výnimočne, a to v prípade, ak došlo k nesprávnemu hodnoteniu prejavu žalobcu, alebo ak súd nevzal do úvahy vážne dôvody žalovaného, pre ktoré nesúhlasil so späťvzatím návrhu.

26. V prejednávanej veci, z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 14.04.2016, je nad všetky pochybnosti zrejmý prejav žalobkyne, nakoľko tá výslovne uviedla, že „žalobu nebude meniť, žalobný návrh berie v plnom rozsahu späť a žiada priznať náhradu trov konania“. Prejav svojej vôle zachytený do zápisnice o pojednávaní, potvrdila aj svojim vlastnoručným podpisom, nachádzajúcim sa pod príslušným textom.

27. Vecne správne preto rozhodol súd prvej inštancie, ak rešpektoval dispozičný prejav žalobkyne, nakoľko iba ona jediná je subjektom, ktorý môže disponovať žalobou a jej obsahom a berúc do úvahy súhlasné vyjadrenie žalovaného, konanie podľa § 96 ods. 1,2 O.s.p. zastavil.

28. Čo sa týka trov konania, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol účinný Občiansky súdny poriadok, ktorý upravoval rozhodovanie o trovách konania v prípade zastavenia konania v ustanovení § 146 O.s.p..

29. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie a/mohlo sa začať i bez návrhu, b/ skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné, c/ bolo zastavené, d/ začalo na návrh prokurátora (§ 146 ods. 1 O.s.p.).

30. Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca (§ 146 ods. 2 O.s.p.).

31. V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platilo (do 30.6.2016), že žiaden z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Z tejto všeobecnej zásady existovali dve výnimky, upravené v ods. 2 § 146 O.s.p..

32. Ustanovenie ods. 1 § 146 O.s.p. uvádzalo prípady, kedy výsledok konania nebol rozhodujúci pre náhradu trov konania a keď ani účastníci na ich náhradu nemali nárok. Išlo o prípady, keď neplatila zásada zodpovednosti za výsledok konania. Ak došlo k zastaveniu konania, nemal zásadne žiadny z účastníkov právo na náhradu trov podľa jeho výsledku. Iba výnimočne bolo možné uložiť niektorému z účastníkov povinnosť nahradiť druhému účastníkovi trovy zastaveného konania.

33. Ustanovenie ods. 2 § 146 O.s.p. vyjadrovalo zásadu zodpovednosti za zastavenie konania, pričom otázka zavinenia sa hodnotila podľa procesného výsledku a zavinenie bolo možné posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva.

34. Úprava rozhodovania súdu o náhrade trov konania v prípade zastavenia konania neumožňovala súdu rozhodnúť v takomto prípade bez ďalšieho (automaticky) tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z previazanosti § 146 ods. 1 písm. c/ s § 146 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že ak súd zastavil konanie, musel sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania najprv otázkou, či niektorý z účastníkov konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu.

35. V prejednávanom spore súd správne aplikoval ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

36. Ako vyplýva z obsahu spisu, k späťvzatiu žaloby došlo v priebehu konania, kde strany sporu medzi sebou komunikovali s cieľom uzavretia súdnej či mimosúdnej dohody. Po preskúmaní obsahu súdneho spisu aj odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, nevzhliadol dôvody pre použitie ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. u žiadnej zo strán sporu.

37. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd uznesenie, vrátane výroku o trovách konania, v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil.

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní neúspešná. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto mu súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalobkyni. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 , zohľadňujúc ustanovenie § 251 CSP.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .