Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-45-2021.pdf
PDF · 161.26 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-6C/45/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobkyne: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š.X. XXXX/XX, XXX XX J., zastúpená: Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s.r.o., so sídlom Žitavanská 20, 951 93 Topoľčianky, IČO: 36 858 722, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 4.200,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie, čo do sumy 10,- eur s prísl., zastavuje.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
III. Súd priznáva žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 4.200,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy odo dňa 19.07.2020 do zaplatenia. Žalobu podala z dôvodu, že od 19.09.2019 je vlastníkom motorového vozidle Opel Zafira, ev.č. J. XXXEM, farba: strieborná metalíza. Dňa 29.05.2020 došlo k požiaru motorového vozidla ev.č. J., a to od vedľa stojaceho motorového vozidla Audi Q7, ev.č. Z. XXXCT, držiteľ motorového vozidla: K. A.. Vec bola šetrená Políciou SR pod číslom ČVS: ORP 211/TO-TO -2020, so zistením, že požiar bol spôsobený neznámou osobou. Predpokladaná výšky vzniknutej škody na motorovom vozidle ev.č. J. XXXEM bola 5 000 EUR.
1.1. Motorové vozidlo Audi Q7, ev.č. Z. XXX T., má uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u Žalovaného. Poistná udalosť bola u Žalobcu riadne nahlásená a evidovaná pod číslom XXXXXXXXXX.
1.2. Poškodené motorové vozidlo ev.č. J. bolo natoľko zničené, že nebolo možné dať ho do pôvodného stavu. Z tohto dôvodu došlo k predaju vraku vozidla a to dňa 22.6.2020, a to za sumu 800 EUR. Výška škody, ktorá tak vznikla Klientke po požiari motorového vozidla ev.č. J. bola celkom 4 200 EUR.
1.3. Žalovaný vykonal prvotné úkony v poistnej udalosti a riadne obhliadol poškodené motorové vozidlo. Žalobkyňa bola ubezpečená, že škoda bude riadne uhradená z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisteného - K.Í. A.. Žalovaný v liste zo dňa 3.6.2020 uvádza: „nakoľko predpokladané náklady na opravu Vášho poškodeného motorového vozidla prevyšujú Všeobecnú hodnotu vozidla, škodu na Vašom vozidle budeme likvidovať ako totálnu
škodu. Pre vysvetlenie uvádzame, že totálna škoda sa vyčísluje ako rozdiel všeobecnej hodnoty vozidla v čase dopravnej nehody a hodnoty použiteľných zvyškov.“ Následne listom zo dňa 6.7.2020 Žalovaný oznámil, že poistné plnenie neposkytne. Viacerými výzvami bol Žalovaný vyzvaný, aby riadne poskytol poistné plnenie, na ktoré má Žalobkyňa nárok. Žalovaný opakovane uplatnený nárok Klientky zamietal bez náležitej právnej argumentácie, iba s konštatovaním, že sa nejedná o prevádzku vozidla, a preto nie je vzniknutá škoda poistením krytá, aj napriek tomu, že v liste zo dňa 3.6.2020 uviedol, že škodu na vozidle budú likvidovať ako totálnu škodu.
1.4. Majú za to, že sa Žalovaný svojim konaním dostal do omeškania s platením poistného plnenia. Ak teda k poistnej udalosti došlo dňa 29.5.2020, a už dňa 3.6.2020 mal Žalovaný vedomosť o tom, že sa jedná o totálnu škodu, poistné plnenie malo byť Žalobkyni poskytnuté v súlade s ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poistné plnenie mal tak Žalovaný uhradiť do 15 dní odo dňa skončenia šetrenia. Ak bolo šetrenie skončené dňa 3.6.2020, kedy Žalovaný vedel, že sa jedná o totálnu škodu, poistné plnenie mal poskytnúť do 15 dní. Po uplynutí 15teho dňa / t.j. 19.6.2020 /, sa tak Žalovaný dostal do omeškania.
1.5. Žalobkyňa ďalej v žalobe uvádza, že zastávajú názor, že tvrdenie Žalovaného, citujú: „nemôže ísť o škodu súvisiacu s prevádzkou motorového vozidla“, nie je v súlade s právnym stanoviskom, na ktorý sme sa opakovane v korešpondencii so Žalovaným odvolávali. Majú za to, že motorové vozidlo sa používa v súlade so svojou funkciou dopravného prostriedku v zásade aj počas jeho parkovania medzi dvoma jazdami. Súdny dvor Európskej únie zastáva názor, že parkovanie vozidla predstavuje jeho používanie, ktoré je v súlade s jeho funkciou dopravného prostriedku. Tiež, zaparkovanie vozidla predpokladá, že toto vozidlo niekedy počas dlhého obdobia zostane odstavené až do jeho ďalšej jazdy.
1.6. Parkovanie možno teda považovať za prevádzku motorového vozidla a to bez ohľadu na skutočnosť, či bola škoda spôsobená treťou osobou. Podstatnou skutočnosťou pre daný prípad je, že ku škode na motorovom vozidle došlo v dôsledku požiaru susedného vozidla, vozidla, ktorého je Žalovaný poisťovateľom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu. Uvedené vozidlo, aj napriek tomu, že bolo odstavené a požiar bol spôsobený treťou osobou, sa považovalo za vozidlo v prevádzke.
1.7. V zmysle judikatúry Súdneho dvora / rozsudky Súdneho dvora z 20. decembra 2017, Núnez Torreiro (C-334/16), a z 15. novembra 2018, BTA Baltic Insurance Company (C-648/17), pojem „prevádzka vozidiel“, ktorý uvádza Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (Ú. v. EÚ L 263, 2009, s. 11), nie je obmedzený na situácie v cestnej premávke, ale pod tento pojem patrí akékoľvek používanie vozidla, ktoré je v súlade s jeho obvyklou funkciou, najmä akékoľvek používanie vozidla ako dopravného prostriedku.
1.8. Vzhľadom na právny názor Súdneho dvora vo veci predloženého Rozsudku, majú za to, že ku škode na motorovom vozidle Klientky došlo práve prevádzkou motorového vozidla ev.č. Z. XXXCT. Z tohto dôvodu mal byť uplatnený postup v súlade s ustanovením zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Majú za to, že ak má platiť v Európskej Únii jednotný výklad pojmov, mal by byť aplikovaný aj v našich pomeroch, a rovnako by mal zaväzovať aj Žalovaného, ako poisťovateľa. Pokiaľ sa teda prevádzkou vozidla rozumie aj parkovanie, vznikol Klientke nárok na úhradu poistného plnenia. V zmysle čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku: Každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. V zmysle čl. 3 ods. 2 Civilného sporového poriadku: Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1.
2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa predložila listinné dôkazy, a to kúpnopredajnú zmluvu zo dňa 22.06.2020, oznámenia žalovaného o totálnej škode, osvedčenie o evidencií (technický preukaz), odpoveď žalovanej na listu ku škodovej udalosti, zápisnicu o výsluchu svedka - poškodeného.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe, listom zo dňa 05.01.2020, uviedol, že v prvom rade považujú za nutné uviesť, že žaloba je postavená na absolútne nesprávnom právnom názore t.j., že údajne škoda. ktorá žalobkyni vznikla na vozidle OPEL mala byť spôsobená prevádzkou vedľajšieho motorového vozidla AUDI tým, že vozidlo AUDI bolo úmyselne podpálené neznámou osobou. Z podstaty povinného zmluvného poistenia je zrejmé, že pokiaľ má poisťovateľ za svojho poisteného (K. A. - majiteľ podpáleného vozidla AUDI 07) platiť spôsobené škody, musí za ne v prvom rade poistený subjekt zodpovedať. Ďalej je zrejmé, že pokiaľ sa má hradiť škoda z povinného zmluvného poistenia. .jednoznačne musí byt' splnený aj predpoklad, že škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla. V našom prípade ale nie je splnený ani jeden z týchto elementárnych predpokladov a teda poistné plnenie nie je možné poskytnúť. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na judikatúru, ktorá zastáva názor, že aj parkovanie vozidla možno považovať za jeho prevádzku, tento názor úplne nevhodne používa na tento prejednávaný prípad a dokonca ho rozširujúco interpretuje aj na situácie, na ktoré logicky nemohol byt' mienený.
3.1. V zásade nie je možné vylúčiť, že aj vozidlo s vypnutým motorom t.j. odstavené môže skutočne svojou prevádzkou spôsobiť škodu. Táto škoda ale musí byt spôsobená príčinou, ktorá má vnútorný pôvod v prevádzke motorového vozidla (napr. zle zabrzdené vozidlo - samovoľný pohyb: samovznietenie
- porucha batérie: škoda spôsobená únikom prevádzkových kvapalín - z dôvodu poruchy vozidla a pod.). V tomto prípade však nie je možné tvrdiť, že p. A. zodpovedá za škodu žalobkyne resp. že táto škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla AUDI 07. Išlo predsa zjavne o zodpovednosť neznámeho páchateľa, ktorý vozidlo AUDI 07 úmyselne podpálil a požiar sa čiastočne rozšíril aj na vozidlo žalobkyne. Vzniknutá škoda nemá s prevádzkou vozidla AUDI absolútne nič spoločné. Išlo o útok voči majetku p. A., pričom objektom jeho útoku mohla byť akákoľvek vec v jeho vlastníctve (mohol mu po podpáliť napr. dom) čo ale nemožno dávať na zodpovednosť p. A., pokiaľ páchateľ pri ničení jeho majetku poškodí aj iné veci, ktoré boli v blízkosti útoku. Pokiaľ žalobkyňa požaduje plnenie svojej škody z povinného zmluvného poistenia. musí byť vždy preukázané. že spôsobená škoda musí mať príčinu, ktorá má svoj vnútorný pôvod v samotnej prevádzke motorového vozidla. V našom prípade bola príčina zjavne vonkajšia t.j. išlo o zásah tretej osoby, ktorá vozidlo úmyselne podpálila.
3.2. Nedôvodnosť žaloby je zjavná aj logickým porovnaním situácie kedy by neznámy páchateľ podpálil napr. spomínaný dom p. A. so situáciou v našom prípade (teda podpálením vozidla). Pri podpálení domu a následnej škody na blízko zaparkovaných vozidlách je zrejmé, že za škodu na všetkých veciach (dom, vozidlá a ostatné) by zodpovedal jedine páchateľ, ktorý dom úmyselne podpálil. Žalobkyňa ale tvrdí, že keďže bolo podpálené vozidlo (AUDI). tak p. A. zodpovedá za vznik škody na vedľa odparkovanom vozidle OPEL. Nie je predsa možné zodpovednosť subjektu odvádzať od toho, čo bolo úmyselne podpálené (resp. z čoho sa rozšíril požiar) ale jedine od toho, akým spôsobom došlo ku škode a kto ju (úmyselne) spôsobil.
4. Žalovaný ďalej v písomnom vyjadrení uvádza, že nasledujúce námietky uvádza už len sekundárne, vzhľadom na nedôvodnosť právneho základu žaloby. Pri oboznamovaní sa s obsahom príloh žaloby bolo zistené. že žalobkyňa si uplatnila náhradu škody aj v trestnom konaní dňa 29.05.2020. Z obsahu spisu nie je zrejmé. či trestné konanie je alebo nie je doposiaľ právoplatne skončené z čoho vyplývajú ďalšie zásadné dôsledky. Pre toto konanie je dôležitým dôsledkom prípadného neskončeného trestného konania o.i. to, že nastáva prekážka litispedencie, nakoľko žalobkyňa si totožné nároky uplatnila jednak v trestnom konaní (výsluchom zo dňa 29.05.2020) ako aj žalobou v tomto konaní zo dňa 14.10.2021.
4.1. Je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala výšku skutočnej škody vzniknutej na vozidle. Uviedla iba východiskovú sumu 5.000 €, za ktorú vozidlo kúpila cca 8 mesiacov pred požiarom (chýba doklad o kúpe) pričom je potrebné uviesť, že nie je preukázaná skutočná hodnota vozidla ku dňu 29.05.2020. Rovnako nie je preukázané, že reálna hodnota zvyškov vozidla bola 800 € (preukázané je iba to. že za túto sumu žalobkyňa poškodené vozidlo predala).
4.2. Žalobkyňa si uplatňuje o.i. aj úroky z omeškania a to aj napriek tomu, že omeškanie poisťovateľa pri povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. je konštantnou judikatúrou NS SR rozhodované tak, že takéto nároky zamieta. Poukazujú na rozhodnutie KS Trnava 26Co/233/2017 zo dňa 13.03.2018 ako aj na najaktuálnejšie rozhodnutia NS SR č. k. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018, NS SR č.k. 1Cdo/212/2017 zo dňa 26.02.2019 ako aj NS SR 7Cdo/109/2018 zo dňa 27.05.2020, ktoré priznanie úrokov z omeškania
v obdobných prípadoch voči poisťovateľovi vylučujú. Najvyšší súd SR teda opakovane v otázke úroku z omeškania rozhodol tak, že takýto nárok voči poisťovateľovi nie je daný. Výslovne NS SR prezentuje ten právny názor, že „do omeškania by sa poisťovňa dostala s plnením náhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške škody neuhradila v lehote určenej súdom priznaná náhradu škody žalobcovi podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z."
4.3. Toto je ale presne problematika špecifickosti poistného plnenia podľa ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorú už detailne rozoberal Najvyšší súd SR v spomínaných rozhodnutiach. Listom zo dňa 06.07.2020 bolo predsa žalobkyni uvedené nielen to, že jej nárok uhradený nebude ale zároveň bolo aj kvalifikovane vysvetlené a zdôvodnené, z akých dôvodov nebolo možné k plneniu pristúpiť, tak ako to má na mysli § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. Žalobkyňa si uvedené nároky uplatnila z poistnej udalosti zo dňa 29.05.2020 tj. jej žiadosti bola poskytnutá odpoveď s odôvodnením takmer okamžite tj. v lehote 3 mesiacov, ktorú pre tieto účely zákon poskytuje. Preto vzhľadom na vyššie uvedené navrhol žalobný návrh v plnom rozsahu zamietnuť.
5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení, listom právneho zástupcu zo dňa 24.01.2021 uviedla, že nezdieľajú právny názor žalovaného v otázke ne/dôvodnosti podanej žaloby. Majú za to, že podaný návrh bol podaný dôvodne. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení opomenul vyjadriť k rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie / rozsudky Súdneho dvora z 20. decembra 2017, Núnez Torreiro (C-334/16), a z 15. novembra 2018, BTA Baltic Insurance Company (C-648/17), ktoré rieši hlbší význam slova “prevádzka motorového vozidla” a na ktoré opätovne upriamujú pozornosť.
5.1. Žalovaný opakovane uvádzal, že nemôže ísť o škodu súvisiacu s prevádzkou motorového vozidla. Ak v zmysle uvedeného rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie možno považovať za prevádzku aj jeho parkovanie medzi dvoma jazdami, ide jednoznačne o prevádzku motorového vozidla aj v čase, keď je zaparkované. O tom niet právnych pochýb.
5.2. Dovoľujú si na porovnanie: aj nárok nemajetkovej ujmy, ktorého sa domáhajú pozostalí po smrti svojich blízkych, sú v konaniach pred súdmi uspešní, aj napriek skutočnosti, že poisťovne sa opakovane bránia plneniu, odôvodňujúc to nekrytím nemajetkovej ujmy z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu. Úspešnosť v súdnych konaniach možno odôvodniť práve vďaka judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
5.3. V zmysle ust. § 2 písm. j/ zákona č. 381/2001 Z.z.o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla: prevádzkovateľom motorového vozidla je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom. V zmysle ust. § 2 písm. j/ zákona č. 381/2001 Z.z.o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla: poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona. Poškodeným v zmysle citovaného zákona je ten, kto utrpel „prevádzkou motorového vozidla“ škodu.
5.4. V otázke úrokov z omeškania uvádzajú, že obsah uvádzaných rozhodnutí Najvyššieho súdu, v otázke nepriznania úrokov z omeškania z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je im známy. Dovoľujú si však aj napriek uvedeným rozhodnutiach, uvažovať o úrokoch z omeškania, ako o dôvodnom nároku. Majú za to, že zákon v ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. , presne, jasne a zrozumiteľne uvádza: Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. Ustanovenie § 11 ods. 6 znie: Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti. Z gramatického hľadiska možno teda konštatovať, že citované ustanovenie je jasné a zrozumiteľné, a to pri nesplnení si povinnosti poisťovateľa v zákonom stanovej lehote je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania. Zákonom č. 430/2003 Z.z., bola do zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, zavedená povinnosť poisťovateľa hradiť úroky z omeškania. Táto úprava vychádzala zo Smernice Európskeho parlamentu. 9.SMERNICA 2000/26/ES EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY zo 16. mája 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o zmene a doplnení
smerníc Rady č. 73/239/EHS a 88/357/EHS, uvádza: Okrem týchto sankcií je vhodné zaviesť povinnosť platenia úrokov z výšky náhrady stanovenej poisťovňou alebo súdom poškodenej osobe, ak sa plnenie nerealizovalo v zmienenej predpísanej lehote; ak má členský štát platné vnútroštátne predpisy, ktoré obsahujú požiadavku platenia úroku z omeškania, toto ustanovenie sa môže vykonať odkazom na tieto predpisy.
5.5. K otázke uplatnenej výšky škody: Poškodené motorové vozidlo ev.č. J. bolo natoľko zničené, že nebolo možné, dať ho do pôvodného stavu. Z tohto dôvodu došlo k predaju vraku vozidla a to dňa 22.6.2020, a to za sumu 800 EUR. Výška škody, ktorá tak vznikla Klientke/ Žalobkyni, po požiari motorového vozidla ev.č. J. bola celkom 4 200 EUR. Kúpna cena, za ktorá bolo motorové vozidlo kúpené, možno považovať za všeobecnú hodnotu motorového vozidla, za ktorú bolo možné kúpiť rovnaké motorové vozidlo, v rovnakom čase.
5.6. K otázke prebiehajúceho trestného konania, uvádzajú citujúc z uznesenia Najvyššieho súdu: „Pokiaľ poškodený podá návrh v období, ktoré pripúšťa Trestný poriadok, je riadne podaný z hľadiska doby podania návrhu; aby však takýto návrh spĺňal náležitosti riadneho návrhu poškodeného na náhradu škody v adhéznom konaní a mal za dôsledok spočívanie plynutia premlčacej doby, musí z neho byť zrejmé, z akých dôvodov, v akej výške a voči komu sa uplatňuje. Za riadne uplatnenie nároku preto súdna prax nepovažuje napríklad vyjadrenie poškodeného v tom smere, že sa pripája k trestného konaniu s požiadavkou na náhradu škody, ako bude orgánmi činnými v trestnom konaní zistená. Obdobne je treba uviesť, že riadnym uplatnením nároku na náhradu škody v adhéznom konaní nie je samotné podanie trestného oznámenia, ak neobsahuje požiadavku, aby konkrétnej osobe bola uložená povinnosť na náhradu škody v určitej výške.“ (uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 24. mája 2006, sp. zn. 25 Cdo 2478/2004) Nakoľko v danom prípade nie je zrejmé, kto požiar motorového vozidla spôsobil, nemôže byť naplnená podmienka riadneho uplatnenia nároku na náhradu škody v adhéznom konaní. Naviac, trestné konanie vedené pod ČVS: ORP- 211/TO-TO -2020 zo dňa 20.7.2020 bolo prerušené. Dôvodom prerušenia je skutočnosť, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči konkrétnej osobe. Z tohto dôvodu preto nemožno hovoriť o prekážke litispendencie.
6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne, listom z 08.02.2022 uviedol, že žalobkyňa neustále poukazuje na judikatúru Súdneho dvora EU s tým, že týmito rozsudkami má byt' prezentovaný ten právny názor, že vozidlo je v prevádzke aj po jeho odstavení resp. zaparkovaní. Tento právny názor žalovaný vôbec nespochybňuje a už v jeho vyjadrení z 05.01.2022 boli uvedené prípady. kedy skutočne aj zaparkované vozidlo môže spôsobiť škodu svojou prevádzkou tj. vnútornou okolnosťou vyplývajúcou buď z činnosti vodiča alebo z technického stavu vozidla. Žalobkyňa bohužiaľ vôbec nerozlišuje dva základné právne momenty: 1. Kedy je motorové vozidlo v prevádzke, 2. Kedy je škoda spôsobená prevádzkou motorového vozidla. Z podstaty veci je zrejmé, že nie každé vozidlo, ktoré je v prevádzke, spôsobí škodu práve svojou prevádzkou (tak ako je to aj v prejednávanom prípade).
6.1. V žiadnom rozhodnutí Súdneho dvora EU nie je uvedené, že by prevádzkovateľ motorového vozidla zodpovedal za škodu, pokiaľ táto bola spôsobená okolnosťami vonkajšími tj. nie prevádzkou motorového vozidla ale napr. úmyselným konaním tretej osoby. Dokonca v žiadnom rozhodnutí Súdneho dvora EU alebo akomkoľvek rozhodnutí súdov SR nie je uvedené, že by úmyselné zapálenie zaparkovaného vozidla treťou osobou malo byť dávané na zodpovednosť prevádzkovateľovi tohto vozidla, pokiaľ sa z jeho vozidla preniesol požiar na susedné vozidlá. Z ich strany nie je prezentované stanovisko, že by vozidlo v čase vzniku požiaru nebolo v prevádzke. Tvrdia, že škoda nebola jeho prevádzkou spôsobená. Tento ich názor je podporený aj tým, že napriek tomu, že podľa vyjadrení žalobkyne do zápisnice pred vyšetrovateľom malo byť poškodené okrem jej vozidla ešte ďalšie susediace vozidlo. Nikto iný si ale z tejto poistnej udalosti voči našej spoločnosti žiadny nárok neuplatnil. Dokonca neevidujú žiadny obdobný nárok z akejkoľvek inej poistnej udalosti, čo tiež napovedá tomu, že výklad žalobkyne je ojedinelý a veľmi svojrázny. Na základe všetkých uvedených skutočnosti majú za to, že žalobkyňa vykladá právny názor o možnosti spôsobenia škody aj odstaveným vozidlom veľmi extenzívne a to až tak, že popiera samotnú podstatu povinného zmluvného poistenia. Výklad vzniknutej situácie žalobkyňou rozhodne nemá oporu v jedinom súdnom rozhodnutí. nakoľko vzniknutá škoda nemá s prevádzkou motorového vozidla nič spoločné, keďže ku škode došlo preukázateľne úmyselným konaním neznámeho páchateľa, ktorý ako jediný za vzniknuté škody zodpovedá.
6.2. Pokiaľ ide o sekundárne námietky (prekážka litispedencie, výška skutočnej škody - vozidlo vyrobené 01.12.2006 a úroky z omeškania), plne odkazuje na svoje vyjadrenie z 05.01.2022.
7. Vo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň 29.04.2022 na ktorom právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že zotrvávajú na podanom návrhu v celom rozsahu, majú za to, že návrh je podaný dôvodne. Výklad Súdneho dvora európskej únie je jasný. Súdny dvor EÚ konštatuje, že prevádzkou sa rozumie aj parkovanie. Rovnako Súdny dvor EÚ dodáva, že keďže vozidlo zodpovedá definícií vozidlo v zmysle smernice medzi súčiastkami netreba odlíšiť tú, ktorá bola príčinou škodovej udalosti. Vychádzajúc z tohto extenzívneho výkladu majú za to, že ak Súdny dvor EÚ konštatoval, že nie je podstatná skutočnosť, ktorá súčiastka spôsobila požiar, v danom prípade je zásadné iba to, že vozidlo bolo aj v čase parkovania v prevádzke. Táto skutočnosť zakladá nárok na úhradu následnej škody z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu.
7.1. Zastávajú názor, že ak bola žalobkyňa poškodenou v dôsledku požiaru, ktorý bol spôsobený prevádzkou vedľa stojaceho motorového vozidla, vznikol jej nárok na úhradu vzniknutej škody. Ak aj žalovaný nedisponuje rozhodnutiami v danej veci, neznamená to, že by nárok nebol dôvodný. Súdny dvor EÚ svojimi výkladmi napomáha k jednotnému výkladu pojmov v jednotlivých krajinách EÚ.
8. Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa pridržiavajú ich vyjadrení, ktoré boli vykonané jednak priamo k žalobnému návrhu a potom aj k vyjadreniu žalobcu a uviedol, že žalobkyňa nerozlišuje dve situácie, a to situáciu po prvé, kedy je vozidlo v prevádzke a po druhé, kedy je škoda spôsobená touto prevádzkou motorového vozidla. Vozidlo, ktoré je v prevádzke ešte nemusí touto prevádzkou škodu spôsobiť, čo je aj daný prípad. Náš prípad je špeciálny v tom, že aj keď vozidlo v prevádzke pri parkovaní bolo, tak škodu spôsobila tretia osoba, tzn. vonkajší prvok, mimo prevádzky vozidla, ktorá úmyselným konaním toto vozidlo zapálila. Nie je teda možné hovoriť, že by majiteľ vozidla, alebo jeho prevádzkovateľ, zodpovedal za vzniknutú škodu, či už subjektívne, alebo objektívne.
9. Pojednávanie bolo odročené na dreň 08.07.2022 za účelom predloženia kúpnej zmluvy žalobkyňou o nadobudnutí predmetného vozidla a preukázania ,za akú cenu sa obdobné vozidlá predávali v čase poškodenia predmetného vozidla.
10. Vo veci sa písomne vyjadrila žalobkyňa listom právneho zástupcu zo dňa 30.05.2022, v ktorom uviedla, že na preukázanie výšky vzniknutej škody predkladajú v prílohe Kúpnu zmluvu zo dňa 20.9.2019, ktorej predmetom je motorové vozidlo Opel Zafira, ev. č. J. C., 7 miestne, 110 kW, 1,9 d, rok výroby: 10/2007. Motorové vozidlo bolo kúpené za sumu 4 990 EUR. Uvedenú sumu možno považovať za všeobecnú hodnotu motorového vozidla, za ktorú sa daný typ motorového vozidla predával v danom čase. Nakoľko došlo k predaju vraku motorového vozidla za sumu 800 EUR, žalovanou sumou je suma 4 190 EUR.
10.1. Týmto berie návrh v časti 10 EUR späť a navrhuje konajúcemu súdu, aby v tejto časti, t.j. vo výške 10 EUR, konanie zastavil.
10.2. V prílohe dokladajú prehľad obdobných motorových vozidiel na porovnanie cien /5 467 EUR a 5 994 EUR/. Majú za to, že suma, ktorá je predmetom návrhu, je dostatočne preukázaná. Pri danom počte najazdených kilometrov / 101 514 km / sa aj v tomto čase predávajú motorové vozidlá v porovnateľných cenách.
10.3. V otázke právneho nároku sa vyjadrujú tak, že úlohou Súdneho dvora Európskej únie je poskytovať členským štátom riešenie prejudiciálnych otázok. Ak Súdny dvor Európskej únie konštatoval, čo je obsahom slova „prevádzka motorového vozidla“, tento výklad by mal byť rovnako vnímaný vo všetkých členských štátoch. Odvolávajúc sa na skutočnosť, že v poukázanom prípade nebola škoda zavinená treťou osobou, nemení nič na skutočnosti, že ku škode došlo práve prevádzkou motorového vozidla, ktoré horelo. V ostatnom uvádza žalobkyňa zhodne s obsahom žaloby a písomného vyjadrenia.
11. Pojednávania dňa 08.07.2022 sa nezúčastnila žalobkyňa, ktorej neúčasť ospravedlnila jej právna zástupkyňa. Nedostavil sa žalovaný, jeho zástupca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil telefonicky, keď z úradného záznamu zo dňa 08.07.2022 o 09:18 hod. (pojednávanie sa malo začať o 10:00 hod.) vyplýva, že telefonicky oznámil zástupca žalovaného JUDr. A. K., že ospravedlňuje svoju
neúčasť na pojednávaní z dôvodu technickej poruchy vozidla a súčasne uviedol, že súhlasí, aby sa pojednávalo v ich neprítomnosti.
12. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa 08.07.2022 vo svojej záverečnej reči uviedla, že sa pridržiavajú tak písomných, ako aj ústnych vyjadrení. Majú za to, že podaný návrh je dôvodný a jeho právny základ preukázaný. Výklad Súdneho dvora EÚ je jasný. Súdny dvor EÚ konštatuje, že prevádzkou sa rozumie aj parkovanie. V danom prípade je preto pre žalobcu rozhodujúca skutočnosť, že v dôsledku požiaru motorového vozidla, ktoré parkovalo vedľa motorového vozidla žalobcu, bola spôsobená škoda. Úlohou Súdneho dvora EÚ je poskytovať členským štátom riešenie prejudiciálnych otázok. Ak Súdny dvor EÚ konštatoval, čo je obsahom slova prevádzka motorového vozidla a je ním aj parkovanie, tento výklad by mal byť rovnako vnímaný vo všetkých členských štátoch. Majú za to, že ak moment parkovania, keďže sa jedná o prevádzku, nie je vylúčený z časového úseku krytia poistnou zmluvou povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu, nárok žalobcu je dôvodný v celom rozsahu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a aj doterajšie písomné a ústne vyjadrenia, navrhujú konajúcemu súdu, aby vyhovel podanému návrhu a zaviazal žalovaného k úrade sumy 4.190,- eur s príslušenstvom, ako aj priznal žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu.
13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom kúpnych zmlúv, písomných oznámení žalovaného, osvedčenia o evidencií (technického preukazu), zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného, uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Obvodného oddelenia Topoľčany zo dňa 20.07.2020, ČVS: ORP-211/TO-TO-2020, inzercie motorových vozidiel, ostatných listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
13.1. Dňa 29.05.2020 došlo k požiaru motorového vozidla vo vlastníctve žalobkyne, evidenčné číslo J., typ vozidla Opel Zafira, ako vedľa stojaceho motorového vozidla Audi Q7, evidenčné číslo Z., držiteľom motorového vozidla K. A.. Vec bola prešetrená Políciou SR pod číslom ČVS: ORP-211/TO-TO-2020 so zistením, že požiar bol spôsobený neznámou osobou. Predpokladaná výška škody na motorovom vozidle žalobkyne bola 5.000,- eur.
13.2. Motorové vozidlo Audi Q7, evidenčné číslo Z. malo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobené prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Poistná udalosť bola u žalovaného evidovaná pod číslom XXXXXXXXXX.
13.3. Z listu žalovaného zo dňa 03.06.2020, ako vec: oznámenie o totálnej škode, vyplýva, že v liste adresovanom žalobkyni žalovaný uvádza, že v súvislosti so škodovou udalosťou č. XXXXXXXXXX s dátumom a miestom nehody: 29.05.2020, Topoľčany, M. Benku 4660, Slovenská republika, oznamuje, že nakoľko predpokladané náklady na opravu poškodeného motorového vozidla žalobkyne prevyšujú všeobecnú hodnotu vozidla, škodu na jej vozidle budú likvidovať ako totálnu škodu. Pre vysvetlenie uvádzajú, že totálna škoda sa vyčísluje ako rozdiel všeobecnej hodnoty vozidla v čase dopravnej nehody a hodnoty použiteľných zvyškov.
13.4. Z listu žalovaného zo dňa 06.07.2020, adresovaného žalobkyni, v predmetnej poistnej udalosti žalovaný uvádza, že na základe obdržaných dokladov začal žalovaný v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z.z. prešetrovanie všetkých okolností, ktoré súviseli so vznikom škodovej udalosti. Podľa správy Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Topoľčanoch č.p.: ORHZ- TO2-255-002/2020 príčina vzniku požiaru osobného motorového vozidla AUDI Q7 od ktorého sa požiar rozšíril na vozidlo Opel Zafira bola úmyselné zapálenie neznámou osobou t.j. škoda nebola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Z. v zmysle zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na základe vyššie uvedených argumentov nie je možné uhradiť z povinného zmluvného poistenia ich poisteného uplatnený nárok na náhradu škody.
13.5. Žalobkyňa poškodené motorové vozidlo evidenčné číslo J. predala ako vrak vozidla, o čom predložila kúpnu zmluvu, uzavretú dňa 22.06.2020, na základe ktorej bolo uvedené motorové vozidlo predané kupujúcemu za 800,- eur.
13.6. Z predloženej zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 29.05.2020, Obvodného oddelenia PZ Topoľčany, ČVS: ORP-211/TO-TO-2020 vyplýva, že bola vypočutá žalobkyňa, ktorá vo veci
okrem iného uviedla, že v mesiaci september 2019 zakúpila motorové vozidlo Opel Zafira, evidenčné číslo J. za sumu 5.000,- eur. Vozidlo používal jej bývalý manžel, ktorý dňa 28.05.2020 v čase okolo 12:00 hod. vozidlo zaparkoval na adrese Topoľčany, M. Benku, pred bytový dom 4660/29. Vozidlo stálo riadne na parkovacom mieste. V tom čase bolo vozidlo nepoškodené, pričom vedľa neho stálo vozidlo Audi Q7. Jej bývalý manžel jej uviedol, že dňa 29.05.2020 v čase okolo 00:00 hod. začul silný výbuch a videl v oknách svetlo. Na to sa postavil a uvidel, že vonku horia tri autá. Následne išiel von a zistil, že pred obytným domom horia tri vozidlá, na mieste boli hasiči, ktorí požiar uhasili. Keď prišiel k jej vozidlu tak zistil, že došlo k obhoreniu ľavej bočnej prednej časti, požiar poškodil predné koleso, nárazník, svetlomet, blatník, časť prednej kapoty, spätné zrkadlo, okno na vodičových dverách ale aj ďalšie diely. Hodnotu vozidla odhadla žalobkyňa na sumu 5.000,- eur.
13.7. Z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru Topoľčany, Obvodné oddelenie PZ Topoľčany, zo dňa 20.07.2020, ČVS: ORP-211/TO-TO-2020 súd zistil, že uznesením bolo trestné stíhanie prerušené, lebo sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. Z uznesenia vyplýva, že prerušuje sa trestné stíhanie vo veci prečinu poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák., ktorého skutku sa dopustil doposiaľ nezistený páchateľ tým spôsobom, že dňa 29.05.2020 v čase okolo 00:15 hod. v Topoľčanoch na ul. M. Benku pred bytovým domom s popisným číslom 29/4660, nezisteným spôsobom spôsobil požiar tam zaparkovaného vozidla Audi Q7, EČ: Z.. Následkom tohto požiaru došlo k obhoreniu pravej bočnej prednej časti tam odstaveného motorového vozidla značky Citroën C4, EČ: J., ktoré bolo zaparkované naľavo od vozidla Audi Q7. Ďalej následkom požiaru došlo k obhoreniu ľavej bočnej prednej časti tam odstaveného motorového vozidla značky Opel Zafira, striebornej metalízy, rok výroby 2007, EČ: J., ktoré bolo zaparkované napravo od vozidla Audi Q7, vo vzdialenosti asi 1 meter a ktorému požiar poškodil predné koleso, nárazník, svetlomet, blatník, časť prednej kapoty, spätné zrkadlo a okno na vodičových dverách, čím na tomto vozidle bola spôsobená škoda v celkovej výške 5.000,- eur.
13.8. Z predloženej kúpnej zmluvy o nadobudnutí predmetného motorového vozidla žalobkyňou vyplýva kúpna cena, za ktorú žalobkyňa zakúpila uvedené vozidlo Opel Zafira, a to 4.990,- eur.
14. Žalobkyňa listom právnej zástupkyne zo dňa 30.05.2022, vzhľadom na to, že žalobkyňou kúpené motorové vozidlo bolo za sumu 4.990,- eur a uvedenú sumu možno považovať za všeobecnú hodnotu motorového vozidla, za ktorú sa daný typ motorového vozidla predával v danom čase a nakoľko došlo k predaju vraku motorového vozidla za sumu 800,- eur, žalovanou sumou je suma 4.190,- eur, preto zobrala svoj žalobný návrh v časti 10,- eur späť a navrhla v tejto časti konanie zastaviť.
15. Podľa § 4 ods. 1, 2 písm. b), ods. 4 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Podľa § 11 ods. 6, 7, a 8 citovaného zákona, Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
17. Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
18. Podľa § 427 ods. 1 OZ, Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
19. Podľa § 428 OZ, Svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
20. Podľa § 797 ods. 1 až 4 OZ, Právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.
21. V danej veci si žalobkyňa uplatňuje voči žalovanému nárok titulom náhrady škody, majúc za to, že pokiaľ došlo ku škode na jej vozidle v dôsledku požiaru od vedľajšieho vozidla za podstatné je považovať skutočnosť, že parkovanie treba považovať za prevádzku motorového vozidla bez ohľadu na skutočnosť, že škoda bola spôsobená treťou osobou. Vozidlo aj napriek tomu, že bolo odstavené a požiar bol spôsobený treťou osobou sa považovalo za vozidlo v prevádzke. Preto podľa žalobkyne vzniknutá škoda na jej vozidle je krytá z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Audi Q7 PE916CT, na ktorom vozidle bol spôsobený požiar neznámou osobou.
21.1. Žalovaný popiera, že škoda na vozidle žalobkyne bola spôsobená prevádzkou vedľajšieho motorového vozidla. Ďalej uvádza, že z podstaty zmluvného poistenia je zrejmé, že pokiaľ má poistiteľ za svojho poisteného platiť spôsobenú škodu, musí za ňu v prvom rade poistný subjekt zodpovedať a musí byť splnený aj predpoklad, že škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla. V danej veci nie je možné tvrdiť, že škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, išlo zjavne o zodpovednosť neznámeho páchateľa, ktorý vozidlo úmyselne podpálil. Vzniknutá škoda nemá s prevádzkou vozidla Audi nič spoločné. Podľa žalovaného žalobkyňa nerozlišuje, kedy je motorové vozidlo v prevádzke a kedy je škoda spôsobená prevádzkou motorového vozidla. Nie každé vozidlo, ktoré je v prevádzke, spôsobí škodu práve svojou prevádzkou. Tak ako je to aj v prejednávanom prípade. V žiadnom rozhodnutí Súdneho dvora EÚ nie je uvedené, že by prevádzkovateľ motorového vozidla zodpovedal za škodu, pokiaľ táto bola spôsobená okolnosťami vonkajšími, t.j. nie prevádzkou motorového vozidla, ale napríklad úmyselným konaním tretej osoby. Žalovaný tvrdí, že škoda nebola spôsobená prevádzkou vozidla, keď ako uviedol vozidlo, ktoré je v prevádzke ešte nemusí touto prevádzkou škodu spôsobiť.
22. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku, ktorá je upravená v ustanovení § 427 a nasl., patrí medzi prípady osobitnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou a spočíva v tom, že ide o zodpovednosť objektívnu, ktorá nezávisí na zavinení. Podmienkou objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku rovnako motorového vozidla je, aby bola škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky.
22.1. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 427 OZ sú: a) udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, b) vznik škody a c) príčinná súvislosť medzi a) a b). Základnou podmienkou zodpovednosti podľa § 427 OZ je to, že ide o škodu spôsobenú osobitnou povahou prevádzky. Ak spôsobená škoda nebola vyvolaná žiadnymi okolnosťami, ktoré by mali pôvod v prevádzke v tom zmysle, že by nejako charakterizovali osobitnú povahu prevádzky motorových vozidiel, neriadi sa náhrada takej škody ustanoveniami o osobitnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa § 427 a nasl. OZ, ale ustanoveniami o všeobecnej zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti v zmysle § 420 OZ.
22.2. Z hľadiska zodpovednosti za škodu podľa § 427 OZ má kľúčový význam pojem „prevádzka“. Pri výklade pojmu osobitná povaha prevádzky je potrebné vychádzať z toho, že v osobitnej povahe prevádzky sa prejavujú typické vlastnosti prevádzky, ktoré spočívajú v jej určitej nebezpečnosti a ktoré sú spôsobilé vyvolať škodu. Motorové vozidlo je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy keď stojí, alebo je v chode motor.
22.3. Z komentára k OZ vyplýva, že definícia pojmu prevádzka dopravného prostriedku nie je možná. Každý prípad spôsobenia škody prevádzkou dopravného prostriedku je potrebné posudzovať osobitne. V komentári sa uvádzajú príklady, keď podľa názoru judikatúry ide o škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku. Možno teda uviesť, že škoda je spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku, ak bola spôsobená a to niektorými uvedenými príkladmi, ktoré sú uvedené v komentári, ako je v dôsledku požiaru počas jazdy motorového vozidla, alebo krátkodobého prerušenia jeho jazdy, ak ide o motorové vozidlo poháňané zemným plynom, explóziou motorového vozidla počas jeho jazdy alebo bezprostredne pred začiatkom, alebo ukončením jazdy.
22.4. Z ustanovenia § 428 vyplýva, že prevádzateľ motorového vozidla sa takejto zodpovednosti nemôže zbaviť, ak škoda bola spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke dopravného prostriedku, pričom zbavenie sa zodpovednosti prichádza do úvahy len za podmienok uvedených v ustanovení § 428, veta druhá, ktoré upravuje špeciálny liberačný dôvod, podľa ktorého sa zodpovednosti za škodu možno zbaviť, len ak by bola škoda spôsobená inými okolnosťami, ktoré s prevádzkou dopravných prostriedkov nesúvisia, avšak iba za predpokladu, že škode sa nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
22.5. Ustanovenie § 428 upravuje liberačné dôvody. Liberačným dôvodom je ak prevádzateľ preukáže, že škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Z rozhodnutia Mestského súdu v Prahe, sp. zn. 6Co/675/67 publikované pod Rc 16/69 vyplýva, že ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, nemôže sa prevádzateľ zbaviť zodpovednosti, a to ani s poukazom na neodvrátiteľný úkon tretej osoby. V odôvodnení je ďalej uvádzané, že „úvaha súdu prvého stupňa o zbavení žalovaného zodpovednosti tým, že bolo preukázané, že škode nemohlo byť zabránené ani vynaložením všetkého úsilia zo strany žalovaného, v zmysle § 428 OZ (druhej vety), neobstojí z toho dôvodu, že táto veta sa vzťahuje iba na prípady škody, ktoré nemajú pôvod v prevádzke. Plynie to zo slova inak, ktorým je citovaná veta uvedená.
22.6. Z hľadiska výkladu prvej vety § 428 je potrebné rozlišovať medzi: a) okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke (vnútorné okolnosti), pri ktorých liberácia nie je vôbec možná (napríklad zlyhanie bŕzd, chyba materiálu, nedostatky na strane vodiča). Za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke možno považovať aj požiar vozidla, ktorý vznikol napríklad závadou na elektroinštalácií automobilu, od ktorého sa vedľa stojace vozidlo následne poškodilo. b) ostatnými okolnosťami nemajúcimi pôvod v prevádzke (vonkajšie okolnosti), pri ktorých by prichádzala do úvahy liberácia prevádzateľa. Ad a) medzi vnútorné okolnosti patria úkony, ktoré súvisia s organizáciou dopravy napríklad udržiavanie dopravného prostriedku, súvisia s technickými parametrami dopravného prostriedku. Ad b) vonkajšími okolnosťami prevádzky sú také, ktoré nesúvisia s činnosťou, ktorú možno označiť za prevádzku dopravného prostriedku. V takomto prípade prichádza do úvahy zbavenie sa prevádzateľa objektívnej zodpovednosti podľa § 427 OZ. Škoda tu bola síce spôsobená osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, avšak bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke dopravného prostriedku, ide o takzvané vonkajšie okolnosti. Ustanovenie § 427 OZ treba v tomto smere odlišovať od ustanovenia § 428 OZ, pretože v ustanovení § 427 ods. 1 OZ sa hovorí o škode vyvolanej osobitnou povahou prevádzky, zatiaľ čo v ustanovení § 428 OZ sa spomína škoda spôsobená
okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke, tento pojem je celkom iný a má na zreteli okolnosti, ktoré sú v príčinnej súvislosti so škodou. Pojem okolnosti, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke (§428 OZ) je užší ako pojem škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky (§427 OZ).
22.7. O škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke ide podľa názoru judikatúry najmä vtedy, ak škoda bola spôsobená pri vykladaní tovaru zo stojaceho dopravného prostriedku, pri doplňovaní motorového vozidla palivami v odstavenom dopravnom prostriedku, pri umývaní motorového vozidla alebo kontrole jeho technického stavu. Z komentára k OZ vyplýva, že takisto sa tam uvádza aj ak bola škoda spôsobená výbuchom bomby pod odstaveným motorovým vozidlom. Z uvedeného teda vyplýva, že okolnosti, ktoré nemajú pôvod v povahe prevádzky dopravného prostriedku sú skutočnosti, ktoré hoci možno označiť za skutočnosti vedúce k vzniku škody, ktorá má svoj pôvod v povahe prevádzky dopravného prostriedku, ale napriek tomu nie sú v žiadnom vzťahu ani nesúvisia s povahou daného dopravného prostriedku. Medzi ne možno zaradiť aj povodeň, zemetrasenie, úder blesku, ale aj zásah tretích osôb alebo správanie zvierat. Ak príčinou škody boli tieto okolnosti prevádzateľ sa môže svojej zodpovednosti zbaviť len ak preukáže, že škode nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho očakávať.
23. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že škoda na motorovom vozidle žalobkyne vznikla požiarom od vedľa stojaceho motorového vozidla, na ktorom bol spôsobený požiar nezisteným páchateľom, ako to vyplýva z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru Topoľčany, OOPZ Topoľčany zo dňa 20.07.2020, ČVS: ORP-211/TO-TO-2020. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, z komentára a rozhodovacej praxe súdov, možno hovoriť, že ide o škodu spôsobenú okolnosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke a tým je daná liberácia na strane prevádzateľa, keďže ku škode došlo vplyvom vonkajších okolností. Ako bolo vyššie uvedené prevádzateľ motorového vozidla sa môže zbaviť svojej zodpovednosti, ak škoda nebola spôsobená ani čiastočne okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke. V danom prípade škoda nebola spôsobená v príčinnej súvislosti s okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. V takom prípade nie je daná pasívna legitimácia žalobcu. Preto samotnej žalobe žalobkyne nebolo možné vyhovieť a súd žalobu zamietol.
23.1. Vo veci pritom nebolo zistené, že by samotný prevádzateľ vozidla Audi Q7 mohol zabrániť škode, a to ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho požadovať, na ktorú podmienku je tiež liberácia viazaná.
24. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala vo veci na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, ktoré poskytujú členským štátom riešenie prejudiciálnych otázok súd uvádza, že uvádzané rozhodnutia sa nezaoberajú otázkou úmyselného zapálenia zaparkovaného vozidla treťou osobou, z ktorého vozidla následne došlo k požiaru vedľa zaparkovaného vozidla. Vec vedená pod C-648/17 sa týka prejudiciálnej otázky, či sa má článok 3 Smernice rady 72/166/EHS z 24.04.1972 vykladať v zmysle, že pojem „prevádzka vozidiel“ sa vzťahuje na situáciu, o akú ide vo veci samej, konkrétne na otvorenie dverí na stojacom vozidle.
24.1. Rozsudok Súdneho dvora z 20.12.2017, vec C-334/16, ktorého výrok rozsudku znie: článok 3 prvý odsek Smernice európskeho parlamentu a rady 2009/103/ES zo dňa 16.09.2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinností poistenia tejto zodpovednosti sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá umožňuje z povinného poistného krytia vylúčiť škody, ku ktorým došlo pri vedení motorových vozidiel na komunikáciách a v teréne, ktoré nie sú „vhodné na prevádzku“ s výnimkou tých, ktoré sa „bežne používajú“, hoci nie sú na tento účel vhodné.
24.2. Z rozsudku Súdneho dvora z 20.06.2019 vo veci začatia prejudiciálneho konania, vec C-100/18 vyplýva výrok rozsudku „článok 3 prvý odsek Smernice európskeho parlamentu a rady 2009/103/ES zo dňa 16.09.2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinností poistenia tejto zodpovednosti sa má vykladať v tom zmysle, že pojem prevádzka vozidiel uvedený v tomto ustanovení sa vzťahuje na situáciu, akou je situácia vo veci samej, v ktorej sa vznietilo vozidlo používané v súlade s jeho funkciou dopravného prostriedku, zaparkované v súkromnej garáži budovy, čím vyvolalo požiar, ktorého príčinou bol elektrický skrat tohto vozidla a ktorý poškodil túto budovu, hoci uvedené vozidlo sa viac ako 24 hodín pred vznikom požiaru nepohybovalo.
25. Žalovaný vo veci sekundárne, ako to uviedol vo svojom písomnom vyjadrení, poukázal na to, že vzhľadom na to, že dôsledkom prípadného neskončenia trestného konania nastáva prekážka litispedencie. Je pravdou, že prekážku prv začatého konania môže zakladať aj uplatnený nárok na náhradu škody v adhéznom konaní, ak ten istý nárok bol následne uplatnený v občianskom právnom konaní. Je zrejmé, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, kedy možno posudzovať prekážku litispedencie. Pokiaľ ide o trestné konanie, vzhľadom na uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru Topoľčany, Obvodné oddelenie PZ Topoľčany, zo dňa 20.07.2020, ČVS: ORP-211/ TO-TO-2020 je zrejmé, že žalobkyňa si nemohla uplatniť nárok na náhradu škody v adhéznom konaní vo vzťahu k prevádzateľovi vozidla. Súd sa v ďalšom stotožnil so stanoviskom vyjadreným v danej veci právnou zástupkyňou žalobkyne, tak ako je to uvedené v bode 5.6. tohto rozsudku, keď nemožno hovoriť o tom, že by bola naplnená podmienka riadneho uplatnenia nároku na náhradu škody žalobkyňou v adhéznom konaní. V ostatnom súd odkazuje na spomínané vyjadrenie v uvedenom bode 5.6. tohto rozsudku.
26. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby, čo do sumy 10,- eur s prísl., súd konanie podľa § 144 a § 145 ods. 2 CSP, v tejto časti zastavil.
27. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 256 ods.1 CSP, Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
29. Podľa § 262 ods.1, 2 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. Vzhľadom na úspech žalovaného, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške, keď čiastočné zastavenie konania procesne bolo zavinené žalobkyňou. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekučné konanie sa začína na návrh. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. ( § 48 ods. 1,2 zák. č. 233/1995 Z.z.). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu. Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zák. č. 233/1995 Z.z.).