Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22P-92-2013.pdf
PDF · 128.06 KB
No categories available
22P/92/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou vo veci starostlivosti o maloleté deti: U. E. O., A.. XX.X.XXXX Y. W. O., A.. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, deti rodičov matka: N. O., A.. X.X.XXXX, W. F. XXX/XX, O., zast. JUDr. Vlastimil Klepáč, advokát so sídlom Krmanova 16, Košice a otec: U. O., A.. X.X.XXXX, W. S. XX, O., právne zast. JUDr. Jana Fabišíková, advokátka so sídlom Mlynárska 19, Košice, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom takto
rozhodol:
Mal. U. E. O., A.. XX.X.XXXX Y. W. O.Ú., A.. X.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. U. E. O., A.. XX.X.XXXX sumou 120 Eur mesačne od 24.5.2013 do 31.8.2016 a sumou 150 Eur mesačne od 1.9.2016 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. W. O., A.. X.X.XXXX sumou 100 Eur mesačne od 24.5.2013 do 31.8.2016 a sumou 130 Eur mesačne od 1.9.2016 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
D l ž n é v ý ž i v n é na mal. U. E. O. za obdobie od 24.5.2013 do 30.11.2016 vo výške 3530,40 Eur je otec p o v i n n ý zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky.
D l ž n é v ý ž i v n é na mal. W. za obdobie od 24.5.2013 do 30.11.2016 vo výške 2746,38 Eur je otec p o v i n n ý zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky.
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. deťmi tretiu sobotu v mesiaci v čase od 11.00 hod. do 14.00 hod. za prítomnosti matky.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
Štátu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Matka návrhom na nariadenie predbežného opatrenia doručeného súdu dňa 3.4.2013 žiadala, aby zveril mal. deti U. E. O., A.. XX.X.XXXX Y. W. O., A.. X.X.XXXX do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživu mal. U.A. E. sumou 100 Eur mesačne a mal. W. sumou 80 Eur mesačne.
2. Uznesením Okresného súdu Košice I bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým boli zverené mal. deti O. do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určené výživné na každé z mal. detí vo výške 30 % zo sumy životného minima, ktoré výživné je otec povinný prispievať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Súčasne začal konanie bez návrhu.
3. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.5.2013.
4. Matka návrhom vo veci samej zo dňa 24.5.2013 žiadala, aby zveril mal. deti do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživu mal. U. E. O. sumou 200 Eur mesačne a na výživu mal. W. O.M. sumou 150 Eur mesačne.
5. Otec sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 11.9.2013. Otec so zverením mal. detí do osobnej starostlivosti matky súhlasil, nesúhlasil s výškou výživného a úpravou styku.
6. Kolízny opatrovník sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 22.10.2013, ktorý po prešetrení pomerov v rodine mal. detí nedokázal objektívne zhodnotiť citovú väzbu a vzťahy mal. detí k otcovi, preto odporučili nariadiť pedopsychologické znalecké dokazovanie, ktoré navrhujú aj samotní rodičia detí za účelom určiť najvhodnejšiu frekvenciu úpravy styku s otcom. V časti určenia výživného navrhujú určiť výživné podľa finančných možností a schopností otca a podľa odôvodnených potrieb mal. detí.
7. Z výpovede matky súd zistil, že táto po odchode s deťmi zo spoločnej domácnosti bývala u svojich rodičov na F. XX, O. v 3-izbovom byte. Na bývanie a stravu mesačne prispieval sumou 200 Eur.
8. Mal. U. E. navštevoval 2. ročník základnej školy. Jeho zdravotný stav bol dobrý.
9. Mal. W. navštevovala Materskú školu A. M. J. Q. O.. Jej zdravotný stav bol dobrý.
10. Výdavky matky na maloleté deti sa týkajú zabezpečenia školských potrieb a pomôcok, obedy, obuv, ošatenie, strava v domácom prostredí, bývanie, triedny fond, rodičovský príspevok, družina 11 Eur, krúžky 20 Eur. matka vyčíslili v priemere výdavky na maloleté deti podľa predložených listinných dôkazov na 400 Eur až 500 Eur.
11. Matka bola zamestnaná ako vedúca skladu v spoločnosti I. X.. X..H..E.. s príjmom vo výške 670 Eur.
12. Otec na výživu mal. detí prispieval výživným v zmysle nariadeného predbežného opatrenia.
13. Otec je zamestnaný s príjmom vo výške 928 Eur od 1.1.2013. Z uvedeného príjmu uhrádza nasledovné výdaje: zákonná poistka na motorové vozidlo, prívesný vozík 21 Eur ročne, poistenie zodpovednosti za vedenie motorového vozidla 95 Eur ročne, poistenie domácnosti 62 Eur, odpad 31,08 Eur ročne, poistenie profesnej zodpovednosti vo výške 12,48 Eur ročne, internet 17,92 Eur mesačne, zálohový predpis SIPO vo výške elektrina 26,50 Eur, plyn 11 Eur, TV a rozhlas 4,64 Eur, platby SBD Košice II - 130,52 Eur, nedoplatok za rok 2012 bol vo výške 544,87 Eur, investičné životné poistenie vo výške 34,64 Eur mesačne, poistenie, program Invest mal. W. 22,95 Eur a U. E. 25,03 Eur, strava 295,77 Eur, drogéria 44,77 Eur, telefón 20 Eur, lieky 24,52 Eur, oblečenie 68,75 Eur, strihanie 5 Eur, benzín 70 Eur. Otec si plnil vyživovaciu povinnosť určenú predbežne súdom vo výške 54 Eur mesačne, neskôr 60 Eur mesačne na obidve deti.
14. V priebehu konania súd nariadil znalecké dokazovanie z dôvodu stanovenia najvhodnejšej formy úpravy styku otca s mal. deťmi. Ustanovený znalec na základe preštudovaného spisového materiálu a psychologického vyšetrenia uviedol, že u matky ide o osobnostne neurostabilnú štruktúru s tendenciou k sociálnej žiadúcnosti, je extrovertná s mierne zvýšeným skóre vo faktore psychoticizmu. Táto skutočnosť sa dá v danom prípade interpretovať ako forma istej rezervovanosti a strachu z toho čo sa stalo v jej rodine deťom a s daným pocitom stále v neistote žijú. Otec matku a dve mal. deti vyhodil zo spoločnej domácnosti z domu. Podľa anamnézy možno hovoriť, že matka je dlhodobo vystavená extrémnym podmienkam, jej reaktivita ako aj dlhodobo neriešený stav sú v súčasnosti jasne deteminujúce v jej osobnostnej štruktúre. Javia sa ako patologické, pričom nemusí ísť o pravú psychopatológiu ale skôr o
dlhodobý extrémny tlak a neistotu spojenú s traumou, ktorú zažili jej deti v spoločnej domácnosti s otcom. U otca ide osobnostne o neurostabilnú štruktúru s tendenciou k sociálnej žiadúcnosti, s tendenciou javiť sa v lepšom svetle. Daný fakt sa dá vysvetliť skôr jeho vysokým morálnym a etickým prístupom k životu, nie ako reálne skresľovanie skutočností, či klamanie v pravom zmysle slova. Snaží sa o pozitívny a optimistický prístup k riešeniu vzniknutého problému výchova mal. detí. Rovnako má na to vytvorené optimálne racionálne prostredie a všetky osobnostné a materiálno-ekonomické predispozície. Obaja rodičia majú pomerne vyvážené osobnostné dispozície a ich štruktúra osobnosti zodpovedá výchovným predpokladom vo vzťahu k črtám ich osobnosti a povahovým vlastnostiam. U oboch menovaných neboli zistené žiadne psychopatologické tendencie ani zvýšená akcentácia osobnosti.
15. U mal. W. sú intelektové schopnosti toho času situované v oboch zložkách verbálnej i neverbálnej do pásma priemeru. Osobnostne ide o neurolabilnú osobnosť, nevyhranenú skôr introvertne orientovanú.
16. Mal. E. jeho intelektové schopnosti sú toho času situované v oboch zložkách vo verbálnej i neverbálnej do pásma nadpriemeru, ľahký nadpriemer. Osobnosť toho času skôr extrovertná, bez psychotickým tendencií a bez sklonu k sociánej žiadúcnosti, dominujú úzkostné a depresívne tendencie v larvovej forme. Emocionálne sú obe mal. deti neurolabilné, teda citové prežívanie je vo výraznom napätí, aj keď navonok sa to snažia maskovať, preto u nich diagnostikovali larvovanú skrytú formu úzkosti a depresie. Situáciu v rodine znášali ťažko, mali aj problémy podmienené stresom, poruchy spánku pri strese/ dôsledok rozchodu rodičov a odchod zo spoločnej domácnosti, zmena prostredia.
17. V súčasnosti po prežitých udalostiach s otcom majú k nemu ambivalentný skôr negatívny vzťah. Výrazne negatívny má najmä syn E., ktorý sa o stretávaní s otcom vyjadril, že v žiadnom prípade ho nechce ani vidieť. Dcéra W. bola vo vyjadreniach zdržanlivejšia, ale rovnako sa s otcom nechce stretávať. K otcovi nemajú vytvorené citové väzby, jeho rešpektovali aj rešpektujú z pozície strachu pred ním. K matke majú obe deti výrazne pozitívny vzťah, vnímajú ho ako silnú osobnosť, ako ich ochrancu, dáva im pocit istoty a bezpečia, majú k nej vytvorené silné citové väzby. K osobám žijúcim spolu v domácnosti, kde vyrastajú a žijú mal. deti je dobrý, stará matka pracuje v zahraničí. Finančne a citovo podporuje dcéru a jej deti. Starý otec pracuje celý deň, teda nie je v kontakte s mal. tak často, ale pomáha pri ich odprevádzaní do školy ako aj sa im venuje vo svojom voľnom čase. K starým rodičom majú obe mal. deti vytvorené funkčné pozitívne vzťahy.
18. Príčinou negatívneho vzťahu maloletých k otcovi je ich osobná skúsenosť s ním. Pri rozhovore tvrdili, že ich bil, že sa im nevenoval, že mali z neho strach, najmä keď ohrozoval ich matku a robil jej zle. K matke ako aj osobám žijúcim spolu v jednej domácnosti, neprejavili negatívne správanie a nezaujali negativistický postoj k nim.
19. Výchovné pôsobenie matky je perspektívne a podporujúce. Deti aspoň napredujú v školských povinnostiach, učia sa na samé jednotky. Matka sa im venuje aj vo voľom čase, chodí s nimi von na kultúrne podujatia. Pozoruje a preferuje potreby detí pre vlastnými potrebami. Výchovné pôsobenie otec bolo skôr na báze režimu a kontroly, bol na nich prísny. Učil ich korčuľovať, lyžovať, bicyklovať. Za výchovnú metódu považoval najvhodnejšie tresty a to psychické aj fyzické. E. mnohokrát zbil. Výsledky oboch výchovných prístupov majú aj pozitíva aj negatíva. Pozitívne je, že sa naučili športovať, získali rešpekt autority, ale na druhej strane z otca majú strach. Výchovný prístup matky im umožňuje pozitívny rozvoj, pokoj, optimálne domáce prostredie a zaisťuje lásku.
20. V súčasnosti nie je ohrozené fyzické ani psychické zdravie maloletých výchovným prostredím, v ktorom v súčasnej dobe žijú. Deti sú v danom prostredí spokojné, šťastné. Ich reakcia na dané rodinné prostredie je výrazne pozitívna. Neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali ovplyvňovaniu detí matkou voči otcovi a otcom voči matke.
21. Rodič, ktorému dieťa nebude zverené do výchovy má možnosti ako sa k deťom priblížiť. Je ale problematická skutočnosť, že samotné deti popierajú možnosť stretávania sa s otcom a to aj za prítomnosti matky, či tretej osoby. Úprava styku závisí od prejavenia záujmu detí o styk s otcom, aby neboli traumatizované zneistené, rovnako aby sa u nich nezačali prejavovať opätovné stresové prvky nepokojného spánku, ohrýzania nechtov a pod.. Styk doporučuje upraviť až po terapiu celej rodiny individuálnej u všetkých členov a rodiny spolu so všetkými účastníkmi.
22. Podľa ust. § 38 ods. 1,2 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
23. Súd pristúpil aj k výsluchu mal. detí, ktoré uviedli, že majú vedomosť o spore rodičov ako aj o skutočnosti, že otec sa chce s nimi stretávať. Mal. deti uviedli, že sa s otcom nechcú stretávať a to z dôvodu ako sa k nim správal, pričom bližšie nechceli o tom hovoriť. Otec im nezavolá, nekontaktuje. Mal. deti chceli prísť a povedať svoj názor, pretože sa s ním nechcú stretávať.
24. Kolízny opatrovník predložil súdu aj správu z priebehu spolupráce s rodinou a asistovaného kontaktu rodiča s deťmi Miesta pod Slnkom n.o. Hlavná 48, Košice. Mal. deti sa stretli s otcom, pričom časové obdobie bolo od 2/2016 do 5/2016. Medzi jednotlivými stretnutiami rodičia detí absolvovali individuálne stretnutia, ktoré boli zamerané na podporu znovu-obnovy vzťahu detí s ocom a na zlepšenie komunikácie medzi partnermi. Vzhľadom na časové obmedzenie stretávania boli stanovené ciele naplnené len čiastočne.
25. Následne od júna 2016 sa otec s mal. deťmi nestretol.
26. Matka predložila listinné doklady preukazujúce výdavky na mal. deti.
27. Otec predložil listinné doklady preukazujúce výdavky.
28. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie 1/2013 do 7/2013 vo výške 713 Eur netto, za obdobie 8/2012 do 12/2012 vo výške 712 Eur netto, za obdobie 8/2013 do 8/2014 vo výške 772 Eur netto, za obdobie 9/2014 do 1/2015 vo výške 714 Eur netto, za obdobie 1/2015 do 12/2015 vo výške 738 Eur netto, za obdobie 1/2016 do 3/2016 vo výške 735 Eur netto, za obdobie 6/2016 do 8/2016 vo výške 739 Eur netto, za obdobie 9/2016 do 9/2016 vo výške 789 Eur netto.
29. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom otca bolo zistené, že jeho priemerný mesačný príjem za obdobie 1/2012 do 12/2012 bol vo výške 963 Eur netto, za obdobie 1/2013 do 7/2013 vo výške 1.064 Eur netto, za obdobie 1/2013 do 10/2013 vo výške 1.003 Eur netto, za obdobie 1/2014 do 8/2014 vo výške 960 Eur netto, za obdobie 1/2013 do 12/2013 vo výške 983 Eur netto, za obdobie 1/2014 do 12/2014 vo výške 979 Eur netto, za obdobie 1/2015 do 12/2015 vo výške 994 Eur netto, za obdobie 1/2016 do 10/2016 vo výške 1.051 Eur netto.
30. Podľa ust. § 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Zákon o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
31. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
32. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
33. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
34. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
35. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
36. Podľa ust. § 77 ods. 1 citovaného zákona, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
37. Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. dieťaťu súd prihliadol na to, aby sa rešpektovalo právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. deti a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky majú vytvorené u matky. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka sa podieľa na výchove a výžive detí. Prihliadol na citové väzby a vývinové potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre dieťa. Z uvedeného dôvodu súd zveril mal. deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať majetok.
38. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.
39. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.
40. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.
41. Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru, že výživné na mal. U. E. za obdobie 24.5.2013 do 31.8.2016 vo výške 120 Eur mesačne a od 1.9.2016 vo výške 150 Eur mesačne, na mal. W. vo výške 100 Eur mesačne za obdobie od 24.5.2013 do 31.8.2016 a vo výške 130 Eur mesačne od 1.9.2016 do budúcna považuje za primerané. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb mal. detí, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností tak na strane matky ako i na strane otca, na osobnú starostlivosť matky o mal. deti a dospel k presvedčeniu, že tatko upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu detí bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Mal. deti v čase rozhodovania sú obe školopovinné, vzhľadom na túto skutočnosť má matka náklady spojené s ich výchovou, výživou, ošatením, záujmovou činnosťou. Ďalej súd zohľadnil, že obaja rodičia sú zamestnaní, pričom príjem matky činí v priemere 750 Eur a príjem otca v priemere 1.000 Eur. Pri posúdení pomerov účastníkov, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca. Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletého dieťaťa ale vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie existovalo. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča, je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie
nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou (peňažné plnenie, vecné plnenie, osobná starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.
42. Súd upravil vyživovaciu povinnosť otca na mal. deti v dvoch obdobiach a to od 24.5.2013 do 31.8.2016 a od 1.9.2016 do budúcna, pričom v súlade s ustálenou judikatúrou dochádza k zmene odôvodnených potrieb mal. detí po uplynutí troch rokov. Pri určovaní výšky výživného zohľadnil aj tú skutočnosť, že otec na výživu mal. detí okrem minimálnym výživným t.j. výživným stanoveným rozhodnutím súdu inou sumou neprispel. Inou formou sa na výžive mal. detí nepodieľal, s mal. deťmi sa nestretával.
43. Súd v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 150 Eur mesačne na mal. U. E. a vo výške 130 Eur mesačne na mal. W. od 1.9.2016 do budúcna je primerané.
44. Podľa ust. § 232 ods 2,3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
45. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
46. Vzhľadom k tomu, že súd určil vyživovaciu povinnosť otca na mal. deti za obdobie od 24.5.2013 do 30.11.2016 došlo na jeho strane k dlžnému výživnému, ktoré ho súd zaviazal zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
47. Dlžné výživné na mal. U. E. bolo vypočítané nasledovne: Alikvotná časť za 5/2013 120 Eur : 31 dní = 3,90 Eur x 6 dní = 23,40 Eur, 6/2013 do 12/2013 120 Eur x 7 mesiacov = 840 Eur plus 23,40 Eur spolu za rok 2013 vo výške 863,40 Eur, 1/2014 do 12/2014 120 Eur x 12 mesiacov = 1.440 Eur, 1/2015 do 12/2015 120 Eur x 12 mesiacov = 1.440 Eur, 1/2016 do 8/2016 8 mesiacov x 120 Eur = 960 Eur, spolu 4703,40 Eur, obdobie 9/2016 do 11/2016 rozdiel 150 Eur - 120 Eur = 30 Eur x 3 mesiace spolu 90 Eur, dlžné výživné spolu 4793,40 Eur. Od uvedenej sumy súd odpočítal plnenia zo strany otca v celkovej výške 1.263 Eur. Dlžné výživné takto predstavuje 3.530,40 Eur.
48. Dlžné výživné na mal. W. vypočítané nasledovne: Alikvotná časť za 5/2013 a 100 Eur : 31 dní = 3,23 Eur x 6 dní = 19,38 Eur, 6/2013 do 12/2013 100 Eur x 7 mesiacov = 700 Eur + 19,38 Eur, spolu za rok 2013 vo výške 719,38 Eur, 1/2014 do 12/2014 12 mesiacov x 100 Eur = 1.200 Eur, 1/2015 do 12/2015 = 12 mesiacov x 100 Eur = 1.200 Eur, 1/2016 do 8/2016 8 mesiacov x 100 Eur = 800 Eur spolu 3.919,38 Eur, obdobie od 9/2016 do 11/2016 rozdiel 130 Eur - 100 Eur = 30 Eur x 3 mesiace = 90 Eur, spolu dlžné výživné 4.009,38 Eur. Od uvedenej sumy súd odpočítal plnenia otca v celkovej výške 1.263 Eur. Takto dlžné výživné predstavuje 2746,38 Eur.
49. Dlžné výživné súd zaviazal otca zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku, pretože vzhľadom k povahe prejednávanej veci priznaného nároku a osobným pomerom otca nebolo by spravodlivé priznať výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti aj preto, že ide o výnimku zo zásady, že povinnosť uloženú v rozsudku treba splniť do 3 dní. Pri rozhodovaní o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka pri uspokojovaní potrieb maloletých detí nebola zvýhodnená splátkami ale musela ich uspokojovať postupne tak ako vznikali a javí sa byť účelné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech maloletých detí.
50. Podľa ust. § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
51. Výrok rozsudku týkajúci sa úpravy styku otca s maloletým dieťaťom sa viaže na ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine. Ide zásadne o úpravu styku toho z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. V tomto prípade ide o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom.
52. Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté deti predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletých detí. V procese socializácie maloletých detí je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi, nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť je prikázaná obom rodičom. Záujem maloletých detí na stretávaní sa s otcom súd vidí v potrebe udržiavaniach vo vzťahu medzi rodičom a maloletými deťmi, v zmysle chápanie ho, ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom detí, budú nadobúdať širšie rozmery (nález ÚS ČR vo veci II. ÚS363/03). Rovnako si je potrebné uvedomiť potrebu spolupôsobenia rodiča - otca na maloleté deti, pretože aj mužský prvok je schopný vhodným spôsobom napomáhať aj v rámci školských prác (uznesenie Ústavného súdu ČR vo veci II. ÚS 554/04). Pôsobenie oboch rodičov na deti je najmä z hľadiska súčasného pubertálneho vývinového štádia detí nanajvýš vhodné. Pri výkone styku rodiča s maloletými deťmi je nevyhnutné vziať na zreteľ zodpovednosť matky, aby v záujme maloletých detí na nich pozitívne vplývala a viedla k pozitívnemu vzťahu k otcovi. Dôležitá úloha otca v živote maloletých detí je nepopierateľná, preto je úlohou matky, vhodne na tieto pôsobiť a zdôrazňovať dôležitosť stretávanie sa s druhým rodičom. Prípravou na styk otca s dieťaťom sa nerozumie len fyzická príprava matky, ktorá má zabezpečiť deťom veci na oblečenie a pod., ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na stretávanie sa s druhým rodičom.
53. Podľa ust. § 24 ods. 4, Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby i vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
54. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd je toho názoru, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni, zaručuje bezproblémový výkon styku s maloletými deťmi.
55. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže rodičia maloletých detí nie sú schopní sa dohodnúť mal. deti sa odmietli s otcom stretávať, rozhodol autoritatívne súd s tým, že presne vymedzil čas a miesto stretnutia otca s maloletými deťmi s tým, že stretnutie sa uskutoční za prítomnosti druhého rodiča, t.j. matky. Právo styku vychádza z Ústavy SR keď v zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR „starostlivosť o deti aj výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Ohľadne úpravy styku otca s maloletými deťmi zobral do úvahy aj ich prejavenú vôľu avšak ju mierne korigoval nakoľko je toho názoru, že väzba medzi rodičom a deťmi by mala byť v budúcnosti zachovaná. Stretávanie upravil za prítomnosti matky nakoľko maloleté deti boli dlhšiu dobu bez kontaktu s otcom a je potrebný citlivý prístup zo strany rodičov k obnoveniu ich vzájomného vzťahu bez opätovných výčitiek týkajúcich sa výlučne vzťahu rodičov.
56. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
57. Štátu súd náhradu trov konania nepriznal s prihliadnutím na to, že ide o mimosporové konanie, kde je typická dominancia princípu oficiality a princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci a teda v rámci dokazovania sa súd nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje tzv. vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto bol súd povinný vykonať aj dôkazy, nakoľko to bolo potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods. 2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.