Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_37C-447-2015.pdf
PDF · 142.08 KB
Case nature
Area
Subarea
37C/447/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobcu: SPP Distribúcia, a.s., IČO 35 910 739, so sídlom Mlynské Nivy 44/b, Bratislava, zastúpený spoločnosťou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., IČO 36 862 711, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanej: S. G., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, zastúpená JUDr. Janou Hreňovou, advokátkou so sídlom Krížna 17, Bratislava, o zaplatenie 3.412,42 € s prísl., takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Žalovanej súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1.
Žalobca sa svojím návrhom doručeným dňa 2.10.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej, aby mu zaplatila sumu vo výške 3.412,42 €, s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 3.412,42 € od 3.4.2014 do zaplatenia, a trovy konania. Uviedol že na odbernom mieste žalovanej Q. č. XXX, v období od 19.3.2013 do 5.2.2014 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - takýto odber zemného plynu je podľa § 82, ods. 1, písm. d) zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike považovaný za neoprávnený odber, keď porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (plomby) bolo potvrdené znaleckým posudkom znalca Ing. Petra Leška. V prípade neoprávneného odberu zemného plynu zákon o energetike ukladá odberateľovi povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu - konaním žalovanej vznikla žalobcovi škoda vo výške 3.412,42 €, ktorá bola vyčíslená v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, vyfakturovaná žalovanej faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.3.2014, splatná dňa 2.4.2014, znejúca na sumu 3.412,42 €. Podľa § 82, ods. 2 zákona o energetike odberateľ ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla, a spolu so škodou aj ušlý zisk; podľa § 1, ods. 14 vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z.z. ku škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu. Žalobca vyzval žalovanú na úhradu vyfakturovanej sumy za neoprávnený odber zemného plynu, na ktorú však žalovaná nereagovala, faktúru za neoprávnený odber neuhradila. Žalobca žiada tiež o priznanie úroku z omeškania v zákonom stanovenej výške. K návrhu priložil žalobca faktúru, list zo dňa 17.3.2014, výpočet škody zo dňa 11.2.2014 s prílohou, Montážny list meradla č. XXXXXXXXXX - výmena ku dňu 5.2.2014, zápis zo dňa 5.2.2014, fotodokumentáciu vyhotovenú v súvislosti s výmenou meradla, znalecký posudok č. 128/PL-2014 vyhotovený dňa 3.8.2014 znalcom Ing. Petrom Leškom, Cenník externých služieb žalobcu účinný od 5.6.2013, prehľad úrokových sadzieb ECB.
2.
Okresný súd Trnava vo veci vydal Platobný rozkaz č. 37C/447/2015-28 zo dňa 5.11.2015, ktorým návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Žalovanej bol platobný rozkaz doručený dňa 9.12.2015 - listom došlým súdu dňa 23.12.2015 (t.j. v zákonnej lehote na podanie odporu proti platobnému rozkazu) žalovaná podala -prostredníctvom svojej právnej zástupkyne- odôvodnený odpor v ktorom uviedla že zo strany žalovanej nikdy nedošlo k neoprávnenému odberu plynu, preto žalobca nie je oprávnený žiadať náhradu škody ktorá mu reálne nikdy nevznikla. Žalovanej nebol známy žiadny neoprávnený odber plynu prostredníctvom plynomeru, nič o neoprávnenom odbere plynu na odbernom mieste nevedela a nevie, nebola si vedomá poškodenia meradla plynu ani zabezpečovacieho zariadenia, nedisponuje technickými ani odbornými znalosťami ktoré by jej umožňovali akúkoľvek manipuláciu so zariadením. Podľa žalovanej meradlo plynu meralo hodnoty odobratého zemného plynu správne, preto žalobca mal dokázať nefunkčnosť meradla, a nielen poškodenie zabezpečovacieho zariadenia. Nárok na náhradu škody je nedôvodný a neoprávnený, nakoľko neboli splnené materiálne a formálne podmienky vzniku nároku na náhradu škody - ak by v danom prípade boli naplnené znaky definície neoprávneného odberu plynu, žalobca by na účely preukázania existencie nároku na náhradu škody musel v súlade s § 82, ods. 2 zákona preukázať aj to, že mu škoda skutočne vznikla, čo sa však nestalo, keď v danom prípade nebolo preukázané že dotknuté meracie zariadenie nemeria hodnoty správne, a nebolo preukázané, že žalobcovi vznikla škoda. Podľa Občianskeho zákonníka je podmienkou vzniku nároku na náhradu škody preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody, a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou), pričom vzniknutá škoda musí byť skutočná a musí byť spôsobená porušením právnej povinnosti, príčinná súvislosť musí byť bezpečne preukázaná, vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť bezprostredný. Poukázala tiež na skutočnosť že znalecký posudok nesmeruje k preukázaniu škody, ale sa zaoberá len analýzou poškodenia zabezpečovacieho zariadenia - preukázanie poškodenia plomby však nie je zároveň dôkazom o tom, či reálne došlo k neoprávnenému odberu, a teda k vzniku škody. Uviedla že žalobca nesprávne aplikoval právny predpis vo vzťahu k výpočtu škody, keď aplikoval vykonávací predpis, avšak podľa § 82, ods. 4 zákona mala byť údajná škoda určená pomocou typového diagramu dodávky; žalobca tiež relevantným spôsobom nepreukázal náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu. V ďalšom sa žalobkyňa rozsiahlo zaoberá a poukazuje na množstvo rozhodnutí okresných a krajských súdov, ktoré však pre konajúci súd nie sú záväzné, preto sa nimi ani nezaoberal. V zmysle (v čase podania odporu platného) § 174, ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku sa platobný rozkaz zrušil a súd vo veci ďalej konal.
3.
Žalobca sa k odporu vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa 6.5.2016 v ktorom uviedol že v období od 19.3.2013 do 5.2.2014 na odbernom mieste Q. XXX dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií (plomba), pričom z § 82, ods. 1, písm. d) zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike (neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete) vyplýva, že za neoprávnený odber sa považuje odber vykonaný meradlom, na ktorom bol porušený čo aj len jeden z jeho zabezpečovacích prvkov (plomba) - nie je teda podstatné aký veľký zásah bol do meradla vykonaný, či došlo k jeho úplnému znefunkčneniu, alebo či zásah vykonaný do meradla sa jeho funkcie nedotkol; zákon predpokladá že v prípade akéhokoľvek porušenia zabezpečenia meradla ide o neoprávnený odber zemného plynu, nakoľko nie je možné objektívne vylúčiť, že hodnoty ním namerané neboli cudzím zásahom manipulované (preto v prípade porušenia zabezpečovacích prvkov meradla zákon prezumuje nesprávnosť nameraných hodnôt - je teda zrejmé, že napriek tomu, že si žalovaná údajne neoprávnený odber neuvedomuje a neuvedomovala, k takémuto neoprávnenému odberu dochádzalo). Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií (plomby) bolo potvrdené znaleckým posudkom znalca Ing. Petra Leška č. 128/PL/2014 zo dňa 8.3.2014, v ktorom znalec uviedol že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo predelené a následne zlepené, sporné otlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné otlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja; znalec Ing. Peter Leška je riadnym znalcom zapísaným v zozname znalcov evidenčné číslo: 914169, vykonávajúci okrem iného znaleckú činnosť v odbore: 390000 - Strojárstvo, odvetvie: 391100
- Mechanické zabezpečovacie systémy ako aj odbore: 490000 - Kriminalistika, odvetvie: 490300 - Mechanoskopia, pričom znalec je povinný postupovať pri vypracovaní znaleckých posudkov podľa príslušných ustanovení zák.č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, a je nezávislou a nestrannou osobou. Spochybňovanie znaleckého posudku žalovanou je irelevantné, s účelom vyhnúť sa zaplateniu dlžnej sumy. Ďalej uviedol že kontrola odberného miesta žalovanej bola vykonaná na základe podozrenia, že došlo k neoprávnenému zásahu do meradla zemného plynu, na základe oznámenia orgánov činných v trestnom konaní o vyšetrovaní organizovanej skupiny páchateľov vykonávajúcich zásahy do plynomerov žalobcu; pri vyšetrovaní bolo orgánmi činnými v trestnom konaní zaistené profesionálne falšovateľské náčinie, a tiež zoznamy na ktorých boli uvedené miesta odberov, dátumy, číselné údaje o meradlách a osoby u ktorých mali byť vykonané neoprávnené zásahy do meradiel. V zaistených zoznamoch sú pri jednotlivých osobách zapísané hodnoty už od marca 2010, teda existuje predpoklad že do zásahu meradla došlo v uvedenom čase - z tohto dôvodu nie je možné na základe objektívnych a spoľahlivých pokladov zistiť spotrebu žalovanej, a preto nie je možné nazerať na predchádzajúce (bežné, či priemerné) spotreby žalovanej ako na relevantné (v zozname ktorý zaistili orgány činné v trestnom konaní je uvedené aj odberné miesto žalovanej). Zodpovednosť za škodu spôsobenú takýmto konaním resp. stavom je založená na objektívnom princípe, a odberateľ nesie zodpovednosť za to, že takýmto meradlom odoberal plyn. Tým že bolo preukázané, že došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií, každý takýto odber sa v zmysle § 82, ods. 1, písm. d) zákona o energetike považuje bez ďalšieho za neoprávnený odber, a nie je potrebné preukazovať či odberateľ sám porušil zabezpečovacie zariadenie, stačí len samotná skutočnosť že bolo poškodené zabezpečovacie zariadenia; v takomto prípade zákon predpokladá objektívnu zodpovednosť (v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR). Uviedol ďalej, že žalovanej nebola za predmetné obdobie fakturovaná spotreba zemného plynu, nakoľko v prípade zistenia poškodenia zabezpečovacieho prvku nie je možné akceptovať údaje na meradle a plyn ktorý žalovaná odobrala bolo potrebné určiť v zmysle zákona; žalovaná mala na riadnej vyúčtovanej faktúre za predmetné obdobie od svojho dodávateľa zemného plynu spotrebu plynu vo výške 0 m3, a ak žalovaná uhrádzala zálohové platby, dodávateľ vrátil vzniknutý preplatok za predmetné obdobie neoprávneného odberu žalovanej (nulová spotreba na vyúčtovaní je vedená kvôli skutočnosti, že porušením plomby platnosť overenia meradla zanikla, a teda údaj uvedený na číselníku nebolo možné akceptovať). K tvrdeniam žalovanej že pri meradle plynu na ktorom boli poškodené zabezpečovacie prvky (plomby) nie je preukázané, že meradlo nemeria hodnoty odobratého plynu správne žalobca uviedol, že hodnoty spotreby plynu uvedené na meradle sú irelevantné, nakoľko stav spotreby indikovaný na meradle, na ktorom bola porušená plomba, nie je možné brať do úvahy. K tvrdeniam žalovanej že žalobca nepreukázal vznik škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu uviedol, že žalovaná v čase neoprávneného odberu za spotrebovaný plyn neplatila, ale plyn odoberá de facto zadarmo, jeho odberom dochádza k nespoplatňovanému znižovaniu množstva plynu v distribučnej sieti žalobcu - majetok žalobcu sa v tomto prípade znížil o spotrebu zemného plynu žalovanej; nakoľko medzi žalobcom a žalovanou neexistuje zmluvný vzťah, je potrebné aby si žalobca tento úbytok majetku uplatnil ako škodu spôsobenú neoprávneným odberom. Keďže v tomto prípade skutočne vzniknutú škodu nie je možné vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, musel žalobca použiť výpočet škody podľa všeobecne záväzného nariadenia a to vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z.z., tak ako to ukladá zákon o energetike - žalobca z zmysle vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z.z. vyčíslil škodu na sumu 3.412,42 €, keď spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu vychádza z § 1 vyhlášky. K vyjadreniu priložil žalobca fotografiu falšovateľského náčinia, a výpis zo zoznamu odberných miest (s menom žalovanej).
4.
Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu vyjadrila -prostredníctvom svojej právnej zástupkyne- podaním došlým súdu dňa 2.9.2016 v ktorom uviedla, že zo strany žalovanej nedošlo k neoprávnenému odberu plynu, nakoľko podľa nej meradlo bolo funkčné a zaznamenávalo správne hodnoty, a nebol do neho vykonaný zásah a nebolo s ním manipulované; hodnoty zaznamenávané na meradle sú hodnoverné a relevantné. Uviedla ďalej že nie sú splnené podmienky pre priznanie náhrady škody podľa § 82, ods. 2 zák.č. 251/2012 Z. z. o energetike, hlavne nie je preukázaný vznik skutočnej škody, a ak sa žalobca rozhodol uplatňovať si škodu, mal podľa § 82, ods. 4 použiť tzv. typový diagram pre určenie výšky škody. Znalecký posudok považuje žalovaná za nehodnoverný, pretože znalec nepostupoval tak aby nevznikli pochybnosti o správnosti jeho záverov. Podľa žalovanej je sporná aj aktívna legitimácia žalobcu, nakoľko žalovaná riadne a včas uhrádzala faktúry za spotrebovaný plyn svojmu dodávateľovi plynu, a tento následne uhrádzal faktúry distribútorovi plynu - zo strany žalovanej preto nedochádzalo k odberu plynu zadarmo a k vzniku škody na strane distribútora (žalobcu). K aktívnej legitimácii ďalej uviedla že aktívne legitimovaný účastník je nositeľom práva, o ktoré v súdnom konaní ide, pričom v konaní o náhradu škody je aktívne legitimovaný ten subjekt, ktorému vznikla škoda, teda nie ten subjekt, ktorý nebol vlastníkom veci v čase vzniku škody. Podľa žalovanej odvodenie aktívnej legitimácie priamo zo zákona o energetike je nedostatočné, nakoľko zákon označuje niekoľko osôb ktoré sa môžu domáhať náhrady škody voči odberateľovi, a to dodávateľ plynu, prevádzkovateľ prepravnej siete, prevádzkovateľ distribučnej siete, a prevádzkovateľ zásobníka, pričom zákon o energetike žiadnym spôsobom neupravuje vzájomné vzťahy medzi týmito subjektmi. Zákon za zodpovednú osobu označuje „odberateľa", a to ako osobu ktorá nakupuje plyn na účel ďalšieho predaja alebo na účel vlastnej spotreby pričom za odberateľa možno považovať aj ostatné osoby uvedené v § 82, ods. 2 zákona o energetike. S poukazom na uvedené je ustanovenie § 82, ods. 2 zákona o energetike všeobecné ustanovenie o náhrade škody, a pokrýva vzťahy medzi rôznymi subjektmi - vzhľadom na jeho všeobecnosť z neho nemožno odvodiť aktívnu legitimáciu žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete voči koncovému odberateľovi plynu; naviac prevádzkovateľ distribučnej siete môže vykonávať distribúciu plynu, ktorého nie je vlastníkom. Vzhľadom na uvedené nie je zrejmé aké je postavenie žalobcu oproti ostatným subjektom uvedeným v § 82, ods. 2 zákona o energetike, teda prečo práve žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody, kto je vlastníkom plynu v distribučnej sieti, špecificky plynu ktorý mal byť neoprávnene odobratý žalovanou, v akom zmluvnom vzťahu sú žalobca a dodávateľ plynu pre žalovanú, akým spôsobom prebieha objednávka a dodanie plynu medzi dodávateľom žalovaného a subjektom od ktorého dodávateľ žalovanej kúpil plyn, akým spôsobom prebieha finančné vyrovnanie medzi dodávateľom plynu žalovanej a subjektom, od ktorého dodávateľ plyn kúpil, v prípade ak dodávateľ vráti konečnému odberateľovi / žalovanej preddavky za obdobie neoprávneného odberu plynu, má dodávateľ plynu žalovanej túto sumu vrátenú od subjektu od ktorého kúpil plyn, alebo od prevádzkovateľa distribučnej siete. K znaleckému posudku č. 128/ PL-2014 zo dňa 8.3.2014 (ktorým žalobca preukazoval neoprávnený odber plynu) žalovaná uviedla že nepreukazuje bez pochybností neoprávnený odber plyn - odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, znalecký posudok nie je preskúmateľný a nie je možné overiť správnosť postupu znalca (v ďalšom sa rozsiahlo a zbytočne zaoberá hodnotením znaleckých posudkov inými súdmi, technikou výroby razníc platnosťou overenia určeného meradla a pod.). Zo znaleckého posúdenia porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii znalec podľa žalovanej nemôže vyvodiť záver, či plynomer na ktorom by bola údajne porušená plomba, meral hodnoty správne alebo nesprávne - neoprávnený odber plynu podľa § 82, ods. 1, písm. d) zák.č. 251/2012 o energetike automaticky neznamená nesprávne meranie plynu a vznik škody v zmysle množstva plynu na strane žalobcu. Uviedla ďalej, že žalobca tvrdí že porušením plomby platnosť overenia meradla zanikla, a teda údaj uvedený na číselníku nebolo možné akceptovať a množstvo spotrebovaného plynu bolo určené prostredníctvom zákona, resp. vyhlášky - podľa žalovanej však ak skončila platnosť overenia určeného meradla, znamená to že takéto meradlo nemožno ďalej používať, neznamená to ale, že hodnoty ktoré meradlo v čase do skončenia platnosti jeho overenia zaznamenávalo, nie sú relevantné a nemožno ich použiť. Čo sa týka vzniku škody a jej druhu žalovaná uviedla že vyhlášku Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu je možné použiť len pri skutkovej podstate neoprávneného odberu plynu, pri ktorej možno predpokladať využívanie, resp. spotrebu plynu. Žiadne z ustanovení zákona o energetike nezbavuje žalobcu povinnosti preukázať vznik skutočnej škody - podľa žalovanej si žalobca túto povinnosť nesplnil, a v konaní nepreukázal vznik skutočnej škody. K objektívnej zodpovednosti sa žalovaná rozsiahlo, avšak úplne nezrozumiteľne (jej argumentácia je nepoužiteľná), venuje s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré považuje za „ústavne neudržateľné“. V ďalšom sa žalovaná venuje problematike spotrebiteľského práva, poukazuje a cituje najrôznejšie rozhodnutia vnútroštátnych súdov a Súdneho dvora - podľa názoru súdu je táto argumentácia (rozpracovaná na piatich stranách vyjadrenia) irelevantná a zbytočná, bez zrejmej súvislosti s prejednávanou vecou, preto nepovažuje za potrebné sa jej podrobnejšie venovať. K zodpovednosti uviedla že všeobecnú povinnosť zabrániť neoprávnenému odberu plynu majú viaceré subjekty, vrátane odberateľa plynu a prevádzkovateľa distribučnej siete, teda ak dôjde k neoprávnenému odberu plynu, nemôže byť za neho zodpovedný len jeden subjekt, keď nositeľom prevenčnej povinnosti je subjektov viacero - z tohto dôvodu sa má uplatňovať subjektívna zodpovednosť, a je potrebné zistiť kto skutočnú škodu spôsobil, aby bolo zrejmé, či škodu spôsobil porušením povinnosti odberateľ v domácnosti, prevádzkovateľ distribučnej siete, alebo tretia osoba. Len ak je v špeciálnej právnej úprave výslovne uvedené že sa jedná o objektívnu zodpovednosť, nepoužije sa všeobecná právna úprava. Priznanie náhrady škody predstavujúcej množstvo plynu určeného podľa vyhlášky, len z titulu objektívnej zodpovednosti, bez preukázania vzniku skutočne vzniknutej škody, by bolo v rozpore s ustanovením § 82, ods. 2 zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike, podľa ktorého odberateľ je povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Na záver sa žalovaná zaoberá informáciami z trestného konania - podľa žalovanej si mal žalobca uplatniť náhradu škody v trestnom konaní; poukázala na skutočnosť že skutky ktoré sú predmetom trestného konania, sa týkajú elektromerov, ale sa netykajú plynomerov - informácie z trestného konania teda nepreukazujú tvrdenia žalobcu o činnosti organizovanej skupiny, ktorá sa zaoberala stáčaním plynomerov. K vyjadreniu priložila žalovaná správu Úradu hraničnej a cudzineckej polície MV SR zo dňa 13.7.2015, uznesenie Úradu hraničnej a cudzineckej polície MV SR zo dňa 21.3.2013, uznesenie Úradu hraničnej a cudzineckej polície MV SR zo dňa 11.2.2015, správu Prezídia PZ, Úradu hraničnej a cudzineckej polície zo dňa 28.6.2016.
5.
Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa 3.11.2016 v ktorom uviedol že aktívna legitimácia žalobcovi svedčí priamo zo zákona - v roku 2006 došlo k odčleneniu prepravných a distribučných služieb od dodávania plynu konečným spotrebiteľom, v dôsledku čoho vznikla firma SPP - distribúcia, a.s., ktorá má na starosti privedenie plynu ku konečnému spotrebiteľovi (ktorá je oprávnená vykonávať distribúciu plynu na základe povolenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví); dodávku plynu zabezpečujú pre koncového odberateľa rôzne licencované subjekty, a nemožno ich stotožňovať s distribútorom - distribúciu plynu zabezpečuje prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorým je spoločnosť SPP - distribúcia, a.s. (žalobca), je teda prevádzkovateľom distribučnej siete, nie je preto možné zamieňať žalobcu (SPP - distribúcia, a.s., resp. distribútora zemného plynu) a dodávateľov zemného plynu (ktorým sú viaceré spoločnosti). Súčasťou odberného miesta je meradlo plynu ktoré zaznamenáva spotrebu plynu, keď meradlo je vlastníctvom žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy, a žalovaný ako odberateľ má zákonnú povinnosť sprístupňovať meradlo prevádzkovateľovi distribučnej siete, aby vykonal odpočet spotreby, kontrolu meradla, prípadne jeho výmenu alebo demontáž. K námietke žalovanej ohľadom hodnovernosti znaleckého posudku žalobca uviedol že znalec (ktorý posudok vypracoval) je znalcom zapísaným v zozname znalcov (evidenčné číslo 914169), vykonávajúci znaleckú činnosť v odbore strojárstvo, odvetvie mechanické zabezpečovacie systémy, kriminalistika, mechanoskopia, pričom znalec je povinný postupovať pri vypracovaní znaleckých posudkov podľa príslušných ustanovení zák.č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, a je nezávislou a nestrannou osobou. Ďalej žalobca poukázal na znenie § 82, ods. 1, písm. d) zákona o energetike, podľa ktorého neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete. Z uvedeného vyplýva, že skutková podstata neoprávneného odberu zemného plynu je v danom prípade naplnená odberom plynu, ktorý je realizovaný meradlom s poškodeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (plomby) - vzhľadom na toto striktné definovanie formy neoprávneného odberu zemného plynu nie je potrebné skúmať či meradlo meria správne hodnoty plynu alebo správne tieto hodnoty nemeria; je potrebné zaoberať sa len skutočnosťou, či bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii meradla (skutočnosť, že ide o neoprávnený odber plynu nie je podmienená prípadnou funkčnosťou meradla, ale či má dané meradlo poškodené zabezpečovacie prvky, ktorých poškodenie umožňuje následnú optimalizáciu nameraných hodnou plynu na ľubovoľnú hodnotu). Ku vzniku škody uviedol že žalovanej nebola za obdobie neoprávneného odberu fakturovaná spotreba zemného plynu zo strany jej dodávateľa, keď dôvodom bol zánik platnosti overenia meradla - nakoľko platnosť meradla zanikla pre poškodenie jeho zabezpečenia nie je možné akceptovať údaje na meradle; zdôraznil že žalovaná mala na vyúčtovanej faktúre za predmetné obdobie od svojho dodávateľa zemného plynu spotrebu plynu vo výške 0 m3, a v prípade ak uhrádzala zálohové platby, dodávateľ zemného plynu jej vrátil vzniknutý preplatok za predmetné obdobie neoprávneného odberu (nulová spotreba na vyúčtovaní je vedená kvôli skutočnosti, že porušením plomby platnosť overenia meradla zanikla, a teda údaj uvedený na číselníku nebolo možné akceptovať). Žalovaná plyn odoberala de facto zadarmo, ale jeho odberom dochádza k nespoplatňovanému znižovaniu množstva plynu v distribučnej sieti žalobcu, čím sa majetok žalobcu znížil o spotrebu zemného plynu žalovanej - nakoľko medzi žalobcom a žalovanou neexistuje zmluvný vzťah je potrebné, aby si žalobca tento úbytok majetku uplatnil ako škodu spôsobenú neoprávneným odberom (túto skutočnosť predpokladá aj zákon o energetike, ktorý s pojmom škoda za neoprávnený odber plynu pracuje); tvrdenia žalovanej že k škode nedošlo žalobca považuje za neopodstatnené. V opísanom prípade však skutočne vzniknutú škodu nie je možné vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, preto musel žalobca použiť výpočet škody podľa vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z.z., tak ako mu ukladá zákon o energetike. Podľa žalobcu objektívna zodpovednosť v danej veci je zrejmá (vyjadril sa k tomu opakovane Najvyšší súd SR), a spochybňovanie objektívnej zodpovednosti zo strany žalovanej je scestné a ničím nepodložené. Uviedol tiež že v danej veci sa o spotrebiteľský vzťah nejedná - spotrebiteľský vzťah je daný medzi koncovým odberateľom plynu a dodávateľom plynu, pokiaľ však ide o distribútora plynu a konečného odberateľa plynu, tu spotrebiteľský vzťah neexistuje. K vyjadreniu priložil žalobca rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Cdo 102/2010 zo dňa 29.11.2011, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 99/2012 zo dňa 12.3.2015, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 Cdo 107/2008 zo dňa 27.10.2009, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Cdo 30/2009 zo dňa 28.10.2009, zápisnicu z pojednávania Okresného súdu Trnava vo veci sp.zn. 19C/412/2015 zo dňa 19.9.2016, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 5Co/169/2015 zo dňa 17.5.2016, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/135/2016 zo dňa 27.4.2016, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 11Co/171/2011 zo dňa 2.5.2012.
6.
Súd si pre svoje rozhodnutie zadovážil ďalej správu Úradu kriminálnej a cudzineckej polície MV SR zo dňa 13.7.2015.
7.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 21.11.2016 uviedol že žalobca sa dozvedel o trestnej činnosti páchanej v súvislosti s neoprávnenými odbermi zemného plynu SR po vykonaní kontroly na odbernom mieste u žalovanej - následne všetky plynomery bolo skontrolované, odmontované a zaslané znalcovi na posúdenie poškodenia zabezpečovacích prvkov meradla (plomba). Na otázku sudcu právny zástupca žalobcu uviedol že u žalovanej nebol v minulosti preukázaný, ani riešený (predchádzajúci) neoprávnený odber zemného plynu. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní konanom dňa 21.11.2016 poukázal na skutočnosť, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať vznik skutočnej škody, a to z dôvodu že zákon o energetike uvádza viacero skutkových podstát, z ktorých vzniká neoprávnený odber, avšak nie každý neoprávnený odber má za následok vznik škody. Podľa názoru žalovanej nie každé poškodenie plomby má za následok poškodenie meradla, resp. nesprávne meranie odberu plynu, a potom škoda spočíva iba v samotnom poškodení meradla resp. plomby - to znamená že poškodenie plomby, prípadne jej absencia v zmysle písm. d) zákona nemá za následok vznik škody v zmysle množstva odobratého plynu, a to z dôvodu absencie priamej príčinnej súvislosti. Dôkazom o neoprávnenom odbere nemôžu byť ani žalobcom predložené zoznamy o miestach odberov, na ktorých mali byť vykonávané zásahy. Žalobca tiež nepreukázal, že by konaním žalovanej alebo tretej osoby bolo zasiahnuté do číselníka / do vnútra meradla - ak by aj takýto zásah preukázaný bol, môže to mať za následok neoprávnený odber definovaný v písm. c) zákona. Žalovaná na pojednávaní konanom dňa 21.11.2016 uviedla že o údajnom neoprávnenom zásahu do meradla nemala vedomosť, za plyn v zmysle zmluvy s SPP platí položky, ktoré sú jej fakturované. Na otázky sudcu žalovaná uviedla že meradlo plynu je umiestnené na ulici, pred domom, zabezpečené je len štandardným zariadením ktoré je súčasťou skrinky. V období od 19.3.2013 do 5.2.2014 jej plyn bol dodávaný, užívala ho - za uvedené obdobie jej bol zo strany SPP vrátený preplatok približne 600,00 €. Následne po zistení poškodenia meradla toto bolo vymenené, odvezené, a namontované iné - aj od tohto obdobia plyn riadne užíva a platí za neho. Pred dátumom 19.3.2013 žiadne problémy s meradlom nemala, žiadne neoprávnené zásahy zistené neboli.
8.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, žalovanej a jej právneho zástupcu, oboznámením sa s návrhom a vyjadreniami strán sporu a s listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, ako i oboznámením sa s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav: Žalovaná mala / má uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu s dodávateľom, ktorému dodáva plyn ako distribútor žalobca (ktorý so žalovanou nie je v priamom vzťahu), čím je daná aktívna legitimácia žalobcu vo veci (zároveň je zrejmé že sa nemôže medzi žalobcom a žalovanou jednať o spotrebiteľský vzťah). Na odbernom mieste žalovanej Q.. XXX, v období od 19.3.2013 do 5.2.2014 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo zistené porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (takýto odber je podľa § 82 ods. 1, písm. d) zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike považovaný za neoprávnený odber).
Pri kontrole meradla dňa 5.2.2014 na odbernom mieste u žalovanej bolo zistené poškodenie / preplombovanie plomby meradla, toto bolo zdemontované (bola vykonaná fotodokumentácia), a odoslané na expertízu. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (plomby) bolo potvrdené znaleckým posudkom znalca Ing. Petra Leška - znalec konštatoval že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (meradla) bolo prelepené a následne zlepené, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Uvedený znalecký posudok spochybnila žalovaná, jej dôvody však neboli relevantné - v mnohých konaniach prebiehajúcich aj pred tunajším súdom bol ako svedok vypočutý znalec, pričom jeho svedecká výpoveď len potvrdila ním tvrdené závery (o porušení plomby na meradle) v znaleckom posudku. Súd preto považoval za neefektívne a nehospodárne opätovné vypočúvanie tohto znalca v pozícii svedka (naviac strany sporu ani nežiadali takýto dôkaz vykonať). Meradlo žalovanej je umiestnené tak, že je verejne dostupné (čo je konštatované aj v montážnom liste meradla zo dňa 5.2.2014, potvrdila to aj žalovaná). Žalobca vyčíslil z dôvodu neoprávneného odberu zemného plynu škodu vo výške 3.412,42 €, v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z., ktorú jej vyfakturoval faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.3.2014, splatná dňa 2.4.2014. Žalovaná škodu nezaplatila ani len čiastočne, a to aj napriek výzve žalobcu. Žalovanej nebola za predmetné obdobie fakturovaná spotreba zemného plynu, na riadnej vyúčtovanej faktúre za predmetné obdobie mala od svojho dodávateľa zemného plynu uvedenú spotrebu plynu vo výške 0 m3, a boli jej vrátené aj preddavkové platby ňou zaplatené v uvedenom období.
9.
Právny zástupca žalobcu navrhol vykonať ďalší dôkaz, a to výsluch zodpovednej osoby žalobcu, ktorá by súdu ozrejmila prečo žalobca postupoval podľa vyhlášky, a prečo považuje neoprávnený odber žalovanej za druhý / ďalší neoprávnený odber - tento dôkaz súd nevykonal, nakoľko dovtedajšie dokazovanie na preukázanie skutočnosti ohľadom predchádzajúceho neoprávneného odberu u žalovanej nebolo potrebné, keď tak právny zástupca žalobcu, ako i žalovaná potvrdili, že v predchádzajúcom období u žalovanej nebol riešený neoprávnený odber; vyjadrenie žalobcu prečo by mal súd považovať neoprávnený odber plynu riešený v súdnom konaní za „opakovaný“ neoprávnený odber žalovanou pre súd nemalo žiadnu hodnotu (že sa jednalo objektívne o prvý odber je totiž nesporne ustálené). Iba súd rozhodne, ktoré s označených dôkazov vykoná (§ 185, ods. 1 Civilného sporového poriadku), nie je teda povinnosťou súdu vykonať všetky dôkazy označené stranami sporu či ich zástupcami.
10.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 420, ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 442, ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 2, písm. c), body 3, 4, 5, 6, 9, 11, 12, 18, 19, 20 a 22 zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike na účely tohto zákona sa rozumie c) v plynárenstve 3. prepravou plynu doprava plynu prepravnou sieťou na účel jeho dopravy odberateľom plynu, 4. distribúciou plynu doprava plynu distribučnou sieťou na účel jeho dopravy odberateľom plynu, 5. distribučnou sieťou plynárenské rozvodné zariadenie na časti vymedzeného územia vrátane vysokotlakových plynovodov, ktoré slúžia primárne na dopravu plynu na časti vymedzeného územia, okrem plynovodov, ktoré sú súčasťou iných sietí, 6. prepravnou sieťou sieť kompresorových staníc a sieť najmä vysokotlakových plynovodov, ktoré sú navzájom prepojené a slúžia na dopravu plynu na vymedzenom území, okrem ťažobnej siete a zásobníka a vysokotlakových plynovodov, ktoré slúžia primárne na dopravu plynu na časti vymedzeného územia,
9. sieťou prepravná sieť, distribučná sieť, zariadenie na skvapalňovanie zemného plynu, zásobník, zariadenie na poskytovanie podporných služieb a zariadenie potrebné na zabezpečenie prístupu do siete, 11. odberným miestom miesto odberu plynu vybavené určeným meradlom, 12. dodávkou plynu predaj plynu vrátane ďalšieho predaja, ako aj predaj skvapalneného zemného plynu odberateľom, 18. plynovým zariadením plynárenské zariadenie alebo odberné plynové zariadenie, 19. plynárenským zariadením zariadenie určené na prepravu plynu, distribúciu plynu, uskladňovanie plynu vrátane zariadenia potrebného na poskytovanie podporných služieb, zariadenia potrebného na zabezpečenie prístupu a prevádzkovania siete vrátane hlavného uzáveru plynu a priamy plynovod, 20. odberným plynovým zariadením zariadenie odberateľa plynu určené na odber plynu, 22. typovým diagramom dodávky plynu náhradná metóda na určenie denných odberov plynu, zúčtovanie odchýlok a na účely náhradného odpočtu u skupín koncových odberateľov plynu, ktorých údaje o odbere plynu nie sú dodávateľovi plynu na dennej báze k dispozícii. Podľa § 3, písm. c), body 4, 5, 9, 10, 11, 12 a 14 zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike na účely tohto zákona sa rozumie c) v plynárenstve 4. prevádzkovateľom prepravnej siete plynárenský podnik oprávnený na prepravu plynu podľa tohto zákona, 5. prevádzkovateľom distribučnej siete plynárenský podnik oprávnený na distribúciu plynu podľa tohto zákona, 9. užívateľom siete osoba, ktorá plyn dodáva alebo plyn odoberá prostredníctvom siete alebo má s prevádzkovateľom siete zmluvný vzťah, 10. odberateľom plynu osoba, ktorá nakupuje plyn na účel ďalšieho predaja alebo na účel vlastnej spotreby, 11. koncovým odberateľom plynu odberateľ plynu v domácnosti alebo odberateľ plynu mimo domácnosti, ktorý nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu, 12. odberateľom plynu v domácnosti fyzická osoba, ktorá nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu v domácnosti, 14. oprávneným odberateľom plynu osoba, ktorá je oprávnená na výber dodávateľa plynu.
Podľa § 47, ods. 1 zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike zmluvou o dodávke plynu sa zaväzuje dodávateľ plynu dodávať plyn v dohodnutom množstve odberateľovi plynu a odberateľ plynu sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi plynu za dodaný plyn dohodnutú cenu.
Podľa § 71, ods. 2 zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike odberateľ plynu v domácnosti je povinný a) podieľať sa na úhrade oprávnených nákladov prevádzkovateľa distribučnej siete, ktoré sú spojené s pripojením odberného plynového zariadenia do distribučnej siete; spôsob výpočtu týchto nákladov určí úrad, b) umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete montáž určeného meradla a umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete prístup k určenému meradlu, c) poskytnúť potrebné údaje dodávateľovi plynu na prípravu alebo uzatvorenie zmluvy o dodávke plynu, d) udržiavať odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave.
Podľa § 76, ods. 1, ods. 2, ods. 7, a ods. 11 zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike dodávku plynu je povinný merať prevádzkovateľ distribučnej siete vlastným určeným meradlom, ktoré koncovému odberateľovi plynu bezodplatne montuje, udržiava a pravidelne zabezpečuje jeho overenie. Prevádzkovateľ distribučnej siete má právo použiť typové diagramy dodávky, ak nemá k dispozícii údaje namerané určeným meradlom. Dodávateľ plynu fakturuje dodané množstvo plynu na základe skutočne nameraných údajov o dodávke plynu alebo na základe údajov o dodávke plynu určených typovým diagramom dodávky. Na príslušnom odbernom mieste sa vykoná odčítanie skutočne nameraných údajov o dodávke plynu minimálne raz ročne. Vo faktúre sa prehľadne osobitne uvedie suma za regulované dodávky a služby v súlade s rozhodnutím úradu a suma za neregulované dodávky a služby určené dodávateľom. Dodávateľ plynu je povinný v každej faktúre za dodávku plynu uviesť číslo odberného miesta, pod ktorým je odberné miesto evidované u príslušného prevádzkovateľa distribučnej siete. Odberateľ plynu je povinný prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo. Akýkoľvek zásah do určeného meradla v rozpore s osobitným predpisom je zakázaný.
Podľa § 82, ods. 1, písm. d), ods. 2, ods. 3, a ods. 4 zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l). Ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.
11.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrhu žalobcu nie je možné vyhovieť. Žalovaná mala v rozhodnom období (19.3.2013 až 5.2.2014) uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu s dodávateľom, ktorému dodával plyn ako distribútor žalobca - žalobca so žalovanou nie je v priamom vzťahu, teda je zrejmé že sa nemôže medzi stranami sporu jednať o spotrebiteľský vzťah (na čo obsiahlo, avšak bez logickej konzekvencie poukazovala žalovaná). V konaní žalovaná spochybňovala aktívnu legitimáciu žalobcu, avšak žiadnym spôsobom (ktorý by právne obstál) nepreukázala, že žalobca nie je oprávneným na uplatnenie náhrady škody; naopak žalobca súdu dostatočne vysvetlil svoju legitimáciu v konaní tým, že ako distribútor dodáva plyn jednotlivým dodávateľom, ktorí následne na základe ďalšej zmluvy, dodávajú plyn konečnému odberateľovi (v súdenom prípade žalovanej), pričom dodávatelia platia za distribúciu skutočne odobratého plynu odberateľmi v prípade, ak toto bolo zistené platným meradlom - ak však meradlo nemalo platné overenie (napr. bola poškodená plomba, ako v súdenom prípade), nejednalo sa o plyn ktorý patril konkrétnemu dodávateľovi / distribútorovi. Z uvedeného vyplýva, že keď žalobca zistil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, teda predmetné meradlo nemalo platné overenie, dodaný plyn nepatril zmluvnému dodávateľovi žalovanej. V súvislosti s tým, že v konaní nebolo sporné že žalovaná v rozhodnom období od 19.3.2013 do 5.2.2014 zemný plyn skutočne odoberala, dodaním plynu žalovanej ako konečnému odberateľovi vznikla škoda na strane žalobcu (v konaní bolo preukázané že žalovaná za odobratý plyn nezaplatila, resp. zaplatené zálohové platby jej boli vrátené, plyn teda odoberala bezplatne). Na vymáhanie takto vzniknutej škody potom neexistuje žiadny iný subjekt, ako práve žalobca. Na odbernom mieste žalovanej Q.. XXX, v období od 19.3.2013 do 5.2.2014 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo zistené porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii - uvedená skutočnosť bola bezpochybne preukázaná tým, že pri kontrole meradla dňa 5.2.2014 na odbernom mieste u žalovanej bolo zistené poškodenie / preplombovanie plomby meradla (toto bolo následne, po vykonaní fotodokumentácie, zdemontované, a odoslané na expertízu). Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (plomby) bolo potvrdené znaleckým posudkom znalca Ing. Petra Leška - znalec konštatoval že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (meradla) bolo prelepené a následne zlepené, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. V tejto súvislosti súd podotýka, že podľa jeho názoru nie je podstatné aký veľký zásah bol do meradla vykonaný, či došlo k jeho úplnému znefunkčneniu, alebo či zásah vykonaný do meradla sa jeho funkcie ne/dotkol, nakoľko zákon predpokladá že v prípade akéhokoľvek (!!) porušenia zabezpečenia meradla ide o neoprávnený odber zemného plynu. Vyššie uvedený znalecký posudok spochybnila žalovaná, jej dôvody však neboli relevantné - v mnohých konaniach prebiehajúcich aj pred tunajším súdom bol ako svedok vypočutý znalec, pričom jeho svedecká výpoveď len potvrdila ním tvrdené závery (o porušení plomby na meradle) v znaleckom posudku. Súd preto považoval za neefektívne a nehospodárne opätovné vypočúvanie tohto znalca v pozícii svedka (naviac strany sporu ani nežiadali takýto dôkaz vykonať). V tejto súvislosti súd konštatuje, že takýto odber (teda meradlom na ktorom je poškodené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - plomba) je podľa § 82, ods. 1, písm. d) zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike považovaný za neoprávnený odber, a zodpovednosť odberateľa plynu (žalovanej) za odber meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, má charakter objektívnej zodpovednosti (odberateľ zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek!); neobstojí teda argumentácia žalovanej, že meradlo plynu meralo / mohlo merať hodnoty odobratého zemného plynu správne, preto žalobca mal dokázať nefunkčnosť meradla, a nielen poškodenie zabezpečovacieho zariadenia. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti je porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že na strane žalovanej vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi škodu, ktorá je určovaná v zmysle zák.č. 251/2012 Z.z., v spojení s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z.. Úlohou súdu tak bolo určiť výšku škody, ktorá by sa za splnenia zákonom stanovených predpokladov určila v zmysle vyhlášky MH SR. Žalobca vyčíslil z dôvodu neoprávneného odberu zemného plynu škodu vo výške 3.412,42 €, v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z., ktorú žalovanej vyfakturoval faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.3.2014, splatnou dňa 2.4.2014. Žalovaná škodu nezaplatila ani len čiastočne, a to aj napriek výzve žalobcu. Vzhľadom však ku skutočnosti, že meradlo žalovanej je umiestnené tak, že je verejne dostupné (čo je konštatované aj v montážnom liste meradla zo dňa 5.2.2014), v spojení s objektívnym faktom, že u žalovanej nebol v predchádzajúcom období konštatovaný prípad neoprávneného odberu plynu, mal žalobca zvoliť postup podľa § 82, ods. 4 zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike, teda výšku škody mal určiť ako cenu neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky (takémuto návrhu by súd s najväčšou pravdepodobnosťou vyhovel); skutočnosť že odberné miesto žalovanej sa nachádzalo v zozname zaistenom políciou a preto sa predpokladá, že viac rokov po sebe bolo meradlo upravované (čím žalobca odôvodňoval že sa v danom prípade jednalo o „opakovaný neoprávnený odber plynu“), nemožno považovať za preukázanie opakovaného neoprávneného odberu plynu, žalobca žiadnym právne prijateľným spôsobom v konaní nepreukázal (a ani výpoveďou zodpovednej osoby žalobcu nemohol preukázať), že v minulosti už bol na odbernom mieste zistený neoprávnený odber plynu. Keďže žalobca zotrval na svojom návrhu na priznanie sumy podľa vyhlášky MS SR, súd z vlastnej iniciatívy nemohol (a ani nemal schopnosť, ale ani povinnosť) skúmať aká škody vznikla na strane žalovaného v prípade ak by použil typový diagram - súdu tak potom neostala iná možnosť, ako návrh vcelku zamietnuť, a to aj napriek skutočnosti, že žalovanej nebola za predmetné obdobie fakturovaná spotreba zemného plynu, na riadnej vyúčtovanej faktúre za predmetné obdobie mala od svojho dodávateľa zemného plynu uvedenú spotrebu plynu vo výške 0 m3, a boli jej vrátené aj preddavkové platby ňou zaplatené v uvedenom období. Vzhľadom na vyššie uvedené, teda nepreukázanie druhého / ďalšieho neoprávneného odberu plynu na tom istom odbernom mieste (žalovanou), čo je zákonným predpokladom pre určenie výpočtu výšky škody podľa vyhlášky MS SR (teda spôsob ako to spravil žalobca) súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, teda žalobu zamietol, a to z dôvodu nepreukázania vzniku škody žalobcovi v uplatnenej výške. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 255, ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ju v spore plne úspešnej žalovanej priznal v rozsahu 100% (i keď pri hodnotení jednotlivých úkonov právnej pomoci bude zvažovať -vzhľadom na obsah podaní- ich efektívnoť a to, či mali vplyv na konečné rozhodnutie súdu).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 127 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.