Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10C-535-2015.pdf
PDF · 106.97 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/535/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu : Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36234176, v konaní zastúpený Advokátkou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín, IČO: 47234679, proti žalovanému : I. F., K.. XX.X.XXXX, I. O. S., o zaplatenie 1.594,90 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.326,39Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 16.12.2012 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu z am i e t a . Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 66,32%.
odôvodnenie:
1/ Žalobca sa žalobou došlou súdu 18.12.2014 domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie 1.594,90 Eur, vyčísleného ročného úroku z omeškania vo výške 258,19 Eur, úroku z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 1.594,90 Eur odo dňa 10.12.2014 do zaplatenia a trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 95,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 190,58 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 26.3.2012 uzatvoril so žalovaným Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti (ďalej len ÚZP). Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru žalovanému vo výške 1.470,-Eur, ktorý úver sa žalovaný zaviazal vrátiť v 48 pravidelných mesačných splátkach po 47,87 Eur. Bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku, ako to vyplýva z výpisu čerpania, splátok a úhrad. V zmysle Hlavy ÚZP s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru ho vyzval listom zo dňa 27.11.2012 k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty (ak boli vygenerované) a zo zosplatnených budúcich splátok, všetko v lehote15 dní od odoslania výzvy. Zmluvné pokuty a upomienky boli žalovanému vyúčtované v zmysle Hlavy 18 ÚZP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy. Voči žalovanému eviduje dlh na istene vo výške 109,93 Eur, na úrokoch vo výške 113,47 Eur, na zosplatnenej istine 1.297,55 Eur, na poistení Bill protection 15,95 Eur, na zmluvnej pokute 17,-Eur a na poplatkoch za upomienky I., II. vo výške 41,-Eur, spolu 1.594,90 Eur, ktorú sumu žiada zaplatiť spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,15% od 10.12.2014 do zaplatenia. Nárok na poplatok za upomienky zdôvodnil § 1 Hlavy 18 ÚZP a nárok na zmluvnú pokutu § 2 Hlavy 18 ÚZP.
2/ Súd podľa § 180 CSP konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil písomne a navrhol konať v jeho neprítomnosti, taktiež v neprítomnosti žalovaného, predvolaného zverejnením na úradnej tabuli a webovej stránke súdu. Žalovaný sa neospravedlnil, o odročenie pojednávania z vážneho dôvodu nepožiadal, ani nepodal písomné vyjadrenie k žalobe.
3/ Súd vykonal vo veci dokazovanie výpisom žalobcu z obchodného registra, Úverovou zmluvou strán sporu zo dňa 26.3.2012, Úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.
- DUO, informáciou o poistení dohodnutom zmluvou, výzvou žalobcu k splateniu celého úveru zo dňa 27.11.2012 spolu s dôkazom o podaní na poštovú prepravu, výpisom čerpania, splátok a úhrad a predžalobnou výzvou z 26.3.2013. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci :
4/ Strany sporu uzatvorili dňa 26.3.2012 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXX na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver na zakúpenie tovaru (lôžkoviny), v predajnej cene 1.470,-Eur. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť 48 splátkami po 47,87 Eur mesačne pri ročnej úrokovej sadzbe 19,77%, výške ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) 21,90% a priemernej hodnote RPMN 45,23%. Celkové náklady spotrebiteľa činili 674,64 Eur. Prvá splátka bola splatná 26.4.2012, druhá a nasledujúce splátky vždy do 25. dňa v kalendárnom mesiaci. Lehota splatnosti bola 25.3.2016. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú ÚZP. Žalovaný súčasne s podpísaním zmluvy svojim podpisom potvrdil, že dostal ÚP s kódom ISS111, je s nimi oboznámený, sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť nimi viazaný. Z výkazu splátok predloženého žalobcom vyplýva, že žalovaný na úvere zaplatil úhrnom 143,61 Eur, a to dňa 19.4.2012, 18.5.2012 a 23.7.2012 po 47,87 Eur. Túto skutočnosť žalovaný nespochybnil. Podľa § 3 písm. a) Hlavy 7 ÚZP označenej ako ukončenie úverovej zmluvy klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Pre trvalé porušenie zmluvných povinností počnúc od splátky č. 4 splatnej 25.7.2012 žalobca listom zo dňa 27.11.2012 vyzval žalovaného k splateniu celého úveru čerpaného na základe Zmluvy v sume 1.594,90 Eur najneskôr do 15 dní od odoslania výzvy. Toto oprávnenie žalobcu je v súlade aj s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka. Výzva na predčasné splatenie úveru bola podaná na poštovú prepravu 30.11.2012. Pohľadávka žalobcu pozostáva z dlžnej istiny ku dňu zosplatnenia vo výške 172,45 Eur (zo splátok č. 4-8)), zmluvného úroku 113,47 Eur (zo splátok 4 - 8 pri započítaní z úhrad žalovaného na úroky 62,52 Eur), zosplatnenej istiny vo výške 1.297,55 Eur (splátky č. 9-48), poistného 15,95 Eur (za poistenie splátok č. 4 - 8), zmluvnej pokuty 17,-Eur a poplatku za upomienky spolu 41,-Eur.
5/ Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. 6/ Podľa hlavy I. čl. 4 bod 2 písm. f) Zmluvy o fungovaní Európskej únie spoločné právomoci Únie a členských štátov sa uplatňujú aj v jednej z hlavných oblastí, a to ochrane spotrebiteľa. 7/ Podľa hlavy I. čl. 12 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, požiadavky ochrany spotrebiteľa sa zohľadnia pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Únie. 8/ Podľa hlavy XI. čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. 9/ Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Členské štáty príjmu potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto smernicou, tým, že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s územím členských štátov. 10/ Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2)Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3)Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11/ Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
12/ Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
13/ Podľa § 1 ods.2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v v znení účinnom k 31.12.2012 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
14/ Podľa § 2 písm. a) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, (b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
15/ Podľa § 9 ods. 2 písm. j ) Zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, podľa písm. k) musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účelu jeho splatenia.
16/ Podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a k zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
17/ Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (doplneného Zákonom č. 102/2014 s účinnosťou od 1.5.2014 ) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.“
18/ Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Súčasťou formulárovej Úverovej zmluvy účastníkov sú ÚZP, ktoré však žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko neboli dohodnuté individuálne, ale boli vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti okrem iného poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania). Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany na odstránenie nerovnováhy v zmluvnom vzťahu, kde oproti spotrebiteľovi vystupuje profesionálny dodávateľ, ktorý má väčšiu vyjednávaciu silu, vzhľadom na skúsenosti, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. Zásadný význam pre úpravu spotrebiteľských zmlúv v práve ES má Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zákon o spotrebiteľskom úvere práve v súlade s jeho účelom upravuje osobitné náležitosti úverovej zmluvy alebo zmluvy o pôžičke, ktoré sú zamerané na dostatočnú určitosť a zrozumiteľnosť zmluvných dojednaní pre spotrebiteľa.
19/ Je nepochybné, že v danom prípade bol uzatvorený spotrebiteľský úver v zmysle Zákona č. 129/2010 Z.z. a preto sa na zmluvu účastníkov o spotrebiteľskom úvere vzťahujú ustanovenia tohto zákona, pokiaľ ide o obsahové náležitosti zmluvy, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 9 tohto zákona. Podľa § 9 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľská zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Logickým výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že zo zmluvy musí jednoznačne vyplývať splatnosť jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov, pokiaľ tieto nemajú byť splatené jednorazovo. Z uzatvorenej zmluvy síce vyplýva výška jednotlivých splátok (47,87 Eur), avšak pre určenie práv a povinností zmluvných strán z uzatvorenej zmluvy je nevyhnutné vedieť, koľko dlžník v jednotlivých splátkach plní na istinu, osobitne na úrok a osobitne na poplatky. Žalobca jednotlivé splátky nerozšpecifikoval a ani z ostatných ustanovení, ktoré sú súčasťou Zmluvy, nevyplýva spôsob splácania úrokov a poplatkov. Podľa § 9 ods. 2 písm. j ) Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. V danom prípade v Zmluve je uvedená nesprávna výška RPMN v neprospech spotrebiteľa, 21,9% namiesto správnej výšky 25,69 %. Taktiež je nesprávna celková výška úveru, ktorá je 2.297,76 Eur a nie 2.144,64 Eur, ako je to uvedené v Zmluve. Absencia vyššie uvedených obligatórnych zmluvných náležitostí je sankcionovaný podľa §11 ods. 1 citovaného zákona nie neplatnosťou právneho úkonu, ale výslovne stanovenou zákonnou domnienkou, podľa ktorej sa takto poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Takýto záver o právnom následku absencie náležitosti zmluvy vyžadovanej ustanovením § 9 ods.2 písm. k) Zákona č. 129/2010 Z.z. je podľa názoru súdu v súlade aj s rozsudkom Súdneho dvora - tretia komora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15,v ktorom súdny dvor vyslovil, že zmluva o úvere nemusí obsahovať údaj o tom, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie úverovej istiny , ale to len za predpokladu, že zmluva stanovuje amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami. V predmetnej veci súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá stranami sporu nespĺňa vyššie uvedené zákonné náležitosti, preto predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný je teda povinný vrátiť žalobcovi len poskytnutý úver. Z titulu Úverovej zmluvy žalobca plnil sumu vo výške 1.470,- Eur, žalovaný ku dňu rozhodnutia o podanej žalobe uhradil sumu 143,61 Eur , čo je o 1.326,39 menej, než dostal, preto súd pohľadávku žalobcu považoval za opodstatnenú iba do výšky 1.326,39 Eur a v tejto časti žalobe vyhovel.
20/ Žalobca v konaní si uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu v sume 17,- Eur a na poplatok za upomienky I. a II. v sume 12,- Eur, 24,- Eur a 5,- Eur.
21/ Podľa §1 Hlavy 18 ÚZP v prípade omeškania klienta s úhradou splátky či splátky RÚ je spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 5,-Eur v prípade prvej upomienky a 12,-Eur v prípade druhej a ďalšej upomienky. V prípade, že ide o zaslanie prvej upomienky za dobu trvania zmluvy nebude poplatok za upomienku účtovaný. Bez ohľadu na počet zaslaných upomienok, bude klientovi poplatok za upomienku účtovaný maximálne 2x za kalendárny mesiac a to vždy len za upomienku zaslanú v listinnej podobe. Po zosplatnení úveru už nebudú poplatky za upomienku klientovi účtované.
22/ Podľa § 2 Hlavy 18 ÚZP v prípade omeškania klienta je spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 17,-Eur. Táto pokuta bude spoločnosťou vyúčtovaná maximálne jedenkrát za dobu trvania zmluvy.
23/ Podľa § 544 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
24/ Zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Pre zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute zákon obligatórne predpisuje písomnú formu, ktorej nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky pokuty, prípadne aspoň určenie spôsobu, akým bude stanovená. Určenie výšky pokuty zásadne je vecou vzájomnej dohody účastníkov tohto dojednania. Tak občiansky zákonník,
ako aj obchodný zákonník nijako neobmedzujú maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Pri dojednaní jej výšky zmluvné strany by mali dbať iba o súlad dohody o zmluvnej pokute s niektorými všeobecnými požiadavkami zákona, predovšetkým s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, t.j. o súlad právneho úkonu s dobrými mravmi. Súd vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere skúmal ako predbežnú otázku platnosť dojednania o povinnosti dlžníka zaplatiť zmluvnú pokutu. Je zmluvnú pokutu v prípade omeškania v sume 17,- Eur, avšak úverové zmluvné podmienky spoločnosti boli vopred pripravené veriteľom bez možnosti spotrebiteľa ich ovplyvniť. Spotrebiteľ nemal na výber, buď podpísal úverovú zmluvu a týmto zároveň súhlasil s ÚZP, alebo nedostal úver. Žalobca individuálnosť dohody o zmluvnej pokute vo formulárovom tlačive veriteľa nepreukázal. S poukazom na § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretie predmetnej zmluvy, je aj v tejto spotrebiteľskej veci daná zákonná domnienka, že dojednanie medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom o zmluvnej pokute sa nepovažuje za individuálne dojednané, pokiaľ dodávateľ nepreukáže opak. Žalobca v danom prípade opak nepreukázal, a tak súd konštatuje, že žalovaný štandardný formulár veriteľa, ako dodávateľa v spotrebiteľských zmluvách podpísal dňa 26.3.2012 bez možnosti ovplyvniť vopred pripravený text s vopred určenými podrobnými podmienkami poskytnutia úveru a nemožnosťou ich zmeny, čo nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na túto skutočnosť súd žalobu v tejto časti zamietol. Neplatnosť dohody o zmluvnej pokute súd nevyhlásil vo výroku rozsudku za neprijateľnú z dôvodu, že neprijateľnosť tejto podmienky už určil vo viacerých svojich rozsudkoch. Nárok na poplatok za upomienky si žalobca uplatnil s poukazom na §1 Hlavy 18 ÚZP. Aj túto zmluvnú podmienku súd považuje za neprijateľnú pre absenciu individuálneho dojednania a k dôvodom zamietnutia tohto nároku žalobcu dodáva neunesenie dôkazného bremena. V sporovom konaní má účastník jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu žalobca neuniesol, keďže súdu nepredložil čo len jednu upomienku, ani nevydokladoval ich zaslanie žalovanému, alebo aspoň o ich podanie na poštovú prepravu.
25/ Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa toho zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne nariadenie č. 87/95 Z.z.) .
26/ Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (Úroková sadzba ECB od 11.7.2012 do 7.5.2013 bola 0,75%).
27/ Ak však záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013, t.j. 8 percentuálnych bodov + základná úroková sadzba ECB. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu od 16.12.2012, nakoľko podľa výzvy žalobcu k splateniu celého úveru mal dlžnú sumu zaplatiť do 15 dní od odovzdania výzvy na poštovú prepravu. Táto lehota plynula od 30.11.2012 do 15.12.2012. Od nasledujúceho dňa sa dostal žalovaný do meškania s plnením peňažného dlhu, preto žalobcovi prináležia úroky z omeškania od 16.12.2012 vo výške 8,75% ročne.
28/ Podľa § 255 ods. 1,2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
29/ Ustanovenie § 255 CSP vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že strana sporu, ktorá v konaní uspela, má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok ale
o zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie ťarchu všetkých trov konania Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri určení náhrady trov konania podľa tohto ustanovenia CSP musí súd vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže len náhradu tých výdavkov, ktoré boli nevyhnutne potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo o prevažujúci úspech, t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o peňažnom úspechu jedného z účastníkov sporu s tým, že nesmie ísť o pomerne nepatrnú časť predmetu konania (súdna prax dospela k záveru, že o pomernom procesnom úspechu jednej z procesných strán možno hovoriť, ak jej pomerný úspech presiahne 10%). Žalobca mal vo veci 83,16%- ný úspech, žalovaný 16,84%-ný. To znamená, že vzhľadom na podiel úspešnosti v konaní žalobcovi prináleží náhrada trov konania vo výške 66,32% (83,16% - 16,84% = 66,32%).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde (Okresný súd Komárno, Pohraničná ul. č. 6, 945 35 Komárno ) písomne vo 2 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z ktorých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1, 2 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 376 ods.1 CSP (Zákona č. 233/1995 Z.z.).