Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-15C/513/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudcom JUDr. Františkom Čisovským v právnej veci žalobcu: I. N., G. I. C. D. S. W., Č.J. XXXX/X, V.: XXXXXXXX, zastúpený Mgr. Petrom Neštepným, advokátom so sídlom v Bratislave, Ferienčíkova 7, proti žalovanému: BRAND FOOD INVEST, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Popradská 56, IČO: 46598421, zastúpený JUDr. Patríciou Uhrínovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Slobody 23, v konaní o 2.286 € s príslušenstvom

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.286 € s 9,15%-ným ročným úrokom z omeškania od 14.8.2014 do zaplatenia, do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.286 € s 9,15%-ným ročným úrokom z omeškania od 14.8.2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania, z titulu neuhradenia odplaty za činnosť vykonávanú na základe mandátnej zmluvy. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 18.5.2015 uviedol, že žalobca predmet zmluvy nenaplnil, preto mu nárok na odplatu nevznikol.

-2-

Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi, výpoveďou žalobcu a svedkov a zistil tento skutkový stav: Dňa 26.3.2014 uzavrel žalobca ako mandatár so žalovaným ako mandantom Mandátnu zmluvu ( ďalej len Zmluva ) na dobu určitú - 100 dní odo dňa jej podpisu, predmetom ktorej bola úprava práv a povinností zmluvných strán pri plnení ich záväzkov, a to na strane mandatára zriadenie, uskutočnenie záležitostí, činností, uvedených v bode 3.2 tohto článku v mene a na účet mandanta, a na strane mandanta zaplatenie odplaty za zariadenie záležitostí. Podľa čl. III bod 3.2 Zmluvy, zariadenie záležitostí zahŕňa najmä, avšak nie výlučne činnosti podrobne definované v Prílohe č. 1 tvoriacej neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. Podľa čl. IV bod 4.1 zmluvy, mandatárovi prislúcha za výkon činností v súlade s touto zmluvou odmena vo výške 1.500 €/ mesiac, pričom mesiacom sa na účely tejto zmluvy rozumie minimálne 20 odpracovaných dní, splatná k 10. dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Faktúra, prílohou ktorej budú všetky denné reporty činností bude mandantovi v tlačenej podobe predkladaná v sídle spoločnosti. Mandatárovi prislúcha za výkon činností v súlade s touto zmluvou variabilná odmena, ktorej výška a metodika výpočtu je definovaná v Prílohe č. 2 tvoriacej neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. Podľa čl. IV bod 4.2 Zmluvy, nárok na odplatu mandatárovi vzniká za predpokladu úplného, riadneho a včasného zariadenia záležitostí špecifikovaných v čl. 3.2 Zmluvy.

Podľa čl. VIII bod 8.2 Zmluvy, zmluvné strany sú oprávnené bez uvedenia dôvodu, písomnou formou zmluvu vypovedať v súlade s ust. § 574 a 575 Obchodného zákonníka. Podľa čl. VIII bod 8.3 Zmluvy, ak mandatár alebo mandant podstatne porušil svoju zmluvnú povinnosť, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť. Podľa Prílohy č. 1 k mandátnej zmluve, pracovnou náplňou žalobcu, bolo okrem iného, odovzdať denné reporty spoločnosti najneskôr do 20.00 hod. daného pracovného dňa, odovzdať týždenné reporty spoločnosti najneskôr do 16.00 hod. posledného pracovného dňa daného týždňa. Listom zo dňa 17.6.2014 žalovaný vypovedal mandátnu zmluvu s poukazom na ustanovenie čl. VII ods. 2 zmluvy, k uvedenému dňu. V zmysle mandátnej zmluvy žalobca vystavil žalovanému faktúry, č. 1/2014 za obdobie apríl 2014 na sumu 1.500 € so splatnosťou 10.4.2014, č. 2/2014 za obdobie máj/2014 na sumu 1.500 € so splatnosťou 10.6.2014 a č. 3/2014 za obdobie alikvotnej časti júna 2014 na sumu 786 € so splatnosťou 10.7.2014. z uvedených faktúr zaplatil žalovaný faktúru č. 1/2014 v sume 1.500 € dňa 16.5.2014, čo vyplýva z predloženého výpisu z účtu žalobcu. Faktúry č. 2/2014 a 3/2014 žalovaný vrátil listom zo dňa 7.7.2014 s tým, že z nich nevyplýva, na podklade akého zmluvného vzťahu, resp. objednávky došlo k ich vystaveniu. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 29.2.2016 uviedol, že v čase účinnosti zmluvy vykonával najmä ponukovú činnosť sortimentu, ktorý vyrábal žalovaný a to vo vzťahu k obchodným reťazcom, pričom realizoval i denné reporty vo forme mailu, ktoré zasielal do sídla firmy na žalovaným zriadené konto a po ukončení mesiaca realizoval i sumárny report na tlačive vypracovanom žalovaným. Na tomto podklade potom i fakturoval, pričom dohodnutá fixná odmena mu bola vyplatená len za mesiac apríl 2014. Svedok D. M. na pojednávaní konanom dňa 2.5.2016 uviedol, že na základe obdobnej zmluvy ako mal žalovaný, vykonával i obdobnú činnosť, pričom spočiatku vykonával i dohľad nad činnosťou niektorých mandatárov, okrem iného i žalobcu. Potvrdil, že žalobca reporty odosielal tak jemu, ako aj následne K. Y., riaditeľovi žalovaného a to viac menej pravidelne, pričom žalovaný žiadnym spôsobom nepotvrdzoval ich prijatie. Svedok Š. Y. na pojednávaní konanom dňa 19.9.2016 uviedol, že u žalovaného pracuje od 20.5.2014 doposiaľ ako projektový manažér a z titulu funkcie koordinoval projekt cestovináreň, v rámci čoho komunikoval i z obchodnými manažérmi, teda i so žalobcom. Uviedol, že na začiatku fungovania projektu sa konali operatívne porady, na ktorých sa kumulovali dáta a informácie získané manažérmi od potenciálnych klientov, či zákazníkov, vyhodnocovala sa ich činnosť a boli im zadávané úlohy. So žalobcom sa stretol 2 x, pričom za dva týždne kedy sa ich čas pôsobenia u žalovaného prekrýval, nadobudol dojem, že činnosť žalobcu pre žalovaného je nedostatočná a v tomto smere inštruoval i nadriadených. Žalovaný na výzvu súdu, v písomnom podaní doručenom súdu dňa 21.3.2016, aby predložil dôkazy, z ktorých bude zrejmá činnosť žalobcu uviedol, že žalovaný už nedisponuje mailovým kontom používaným v rozhodnej dobe a ani nedisponuje žiadnou písomnou agendou žalobcu. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 16.3.2016 predložil žalobca vyplnené tlačivá z denných reportov z niekoľkých dní mesiacov máj a jún 2014 a plány akvizícii za tie isté mesiace.

-3-

Podľa ust. § § 568 ods. 1 Obchodného zákonníka, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Podľa ust. § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Podľa ust. § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. Podľa ust. § 369 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku. ( základná úroková sadzba ECB k 14.8.2014 bola 0,15% ).

-4-

Z vykonaného dokazovania, vychádzajúc z tvrdení žalobcu a ním predložených listinných dôkazov, ako aj výpovedi svedkov, mal súd za preukázané, že žalobca vykonával pre žalovaného činnosť v zmysle jeho pracovnej náplne tak, ako bola vymedzená v Prílohe č. 1 k Mandátnej zmluve a že mu patrí dohodnutá fixná odmena. Uvedený záver vychádza predovšetkým z tej skutočnosti, že žalovaný vyplatil odmenu v dohodnutej výške žalobcovi i za mesiac apríl 2014 a to na tom istom základe, ako boli žalobcom fakturované mesiace máj a časť júna 2014. Ak žalovaný nevrátil žalobcovi faktúru č. 1/2014, nebol daný ani dôvod vrátiť faktúry č. 2/2014 a 3/2014 pri tých istých formálnych náležitostiach, či nedostatkoch. To, že žalobca dohodnutú činnosť pre žalobcu vykonával, vyplýva i z výpovedi svedkov, pričom ak mal žalobca vedomosti o tom, že táto práca je nedostatočná, resp. nekvalitná, bol oprávnený na to žalobcu upozorniť a tento prípadný poznatok mohol premietnuť i do spôsobu ukončenia zmluvného vzťahu okamžitým odstúpením od zmluvy pre porušenie jeho zmluvnej povinnosti v zmysle čl. VIII bod 8.3 Zmluvy a nie zmluvu vypovedať bez udania dôvodu v zmysle čl. VIII bod 8.2 Zmluvy. Zároveň má súd za to, že nedokladovanie úplných denných reportov z činnosti žalobcom, nemôže bez ďalšieho zakladať záver, že činnosť pre žalovaného nevykonával a viazať právo na vyplatenie odplaty len na túto povinnosť, ktorá poťažmo nebola žalobcom splnená. Zvýšené nároky na žalobcu ako obchodného manažéra, čo do jeho činnosti, boli odrazom najmä vo vzťahu k variabilnej časti odmeny, ktorú si však neuplatnil. Za daného stavu súd pri zistenom skutkovom, rozhodol v zmysle zmluvných dojednaní a citovaných zákonných ustanovení tak, že priznal žalobcovi sumu 2.286 € ako súčet odplaty nezaplatenej žalovaným vo výške 1.500 € + 786 € za mesiac máj 2014 a alikvotnú časť mesiaca 1ún ( do 17.6 ) 2014. Zároveň súd priznal žalobcovi v zmysle ust. § 365 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 369 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., aj žiadané úroky z omeškania vo výške uvedenej vo výrokovej časti rozsudku z fakturovaných súm tvoriacej súhrn odplaty, odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti predmetných faktúr do zaplatenia.

-5-

Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V danom prípade mal žalobca v konaní plný úspech, preto mu súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s uvedením spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.