Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_17C-36-2013.pdf
PDF · 98.19 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/36/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou vo veci žalobcu: R. Y. L., D. R. č. XXX, H., IČO: XXXXXXXX, zast. JUDr. Petrom Gdovinom, Námestie slobody 12, Humenné proti žalovanému: S. R., C..R.., H. X, L., IČO: XXXXXXXX, zast. H.. E. R., P. X, J., v konaní o vypratanie nehnuteľnosti takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovanému priznáva náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 05.02.2013 domáhal proti žalovanému vypratania nehnuteľnosti, a to strešnej plochy budovy obytného domu na ul. D. R. o celkovej výmere cca 35 m2, súpisné č. XXX, postavenej na parcele CKN č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 450 m2, zapísané v katastri nehnuteľnosti Správy katastra H. na LV č. XXXX kat. územia H. a odovzdania tejto nehnuteľnosti žalobcovi v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Podaním doručeným súdu dňa 13.06.2016 (č.l. 41) žalobca rozšíril svoj pôvodný žalobný návrh tak, že žiadal mimo vypratania vyššie označenej nehnuteľnosti zrušiť vecné bremeno, zapísané na LV č. XXXX pod č. B./XX v prospech oprávneného z vecného bremena spoločnosti S. C..R.. a to v rozsahu ustanovenom v § 66 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách, t.j. oprávnenia zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenie na cudzej nehnuteľnosti č. súpisné XXX a CKN XXXX/XXX, evidovaných na LV č. XXXX zo dňa 03.12.2012. Zároveň žiadal priznať náhradu trov tohto konania. O tomto návrhu na zmenu žalobného návrhu rozhodol súd uznesením zo dňa 28.03.2014 tak, že navrhovanú zmenu žalobného návrhu pripustil (č.l. 110).
3. Svoj žalobný návrh žalobca odôvodnil tým, že nájomný vzťah, ktorý bol uzavretý medzi právnymi predchodcami strán sporu o užívaní predmetnej nehnuteľnosti skončil v súlade s § 4 nájomnej zmluvy. Prenajímateľ oznámil nájomcovi ukončenie nájomného vzťahu, pričom nájomca toto ukončenie nájomného vzťahu akceptoval, a z tohto dôvodu po zániku nájomného vzťahu užíva žalovaný nehnuteľnosť bez právneho dôvodu.
4. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako neopodstatnenú. Poukázal na to, že žalovaný je oprávnený na nehnuteľnostiach žalobcu prevádzkovať verejnú komunikačnú sieť, ako aj vstupovať v súvislosti s týmto prevádzkovaním, opravami a údržbami na túto nehnuteľnosť v súlade s ustanovením § 66 ods. 1 zákona č. 351/2011 o elektronických komunikáciách. Oprávnenie žalovaného je vecným bremenom v súlade s ustanovením § 66 ods. 1, 2 citovaného zákona a zápis vecného bremena do Katastra nehnuteľností má iba deklaratórny význam, pretože k vzniku vecného bremena došlo priamo zo zákona.
5. Žalobca na preukázanie svojho uplatneného žalobného návrhu označil a predložil v konaní tieto dôkazy:
- oznámenie o ukončení nájomného vzťahu (č.l. 6),
- odpoveď na oznámenie prenajímateľa o ukončení nájomného vzťahu (č.l. 12),
- nájomná zmluva (č.l. 50)
- dodatok k nájomnej zmluve č. 1 (č.l. 58)
- dodatok k nájomnej zmluve č. 2 (č.l. 60)
- predžalobná výzva (č.l. 8)
- uznesenie Spoločenstva vlastníkov bytov (č.l. 154).
6. Z predložených listinných dôkazov, aj písomných vyjadrení žalobcu a ústnych prednesov žalobcu žalobca preukázal, že dňa 17.06.1997 uzavreli právni predchodcovia strán sporu, a to Globtel GSM, a.s. so sídlom Plynárenská ulica č. 1, Bratislava ako nájomca a H. H. v zast. BYTENERG, s.r.o. nájomnú zmluvu, pričom v §5 nájomnej zmluvy je uvedený predmet nájmu strešná plocha budovy, nachádzajúca sa na ul. D. R. XX, ktorá je vo výlučnom vlastníctve prenajímateľa, parcela č. XXXX/XXX v kat. území H., zapísaná na LV č. XXXX, súpisné č. XXX/XX za účelom umiestnenia zariadení systémov, antén a káblových trás pre riadne fungovanie siete mobilných telefónov GSM, pričom sa prenajímateľ zaviazal prenajať časť strešnej plochy o celkovej výmere cca 35 m2 s tým, že jej špecifikácia bude určená v projektovej dokumentácii. Účelom nájmu je podľa § 2 užívanie strechy a nehnuteľností na technické účely súvisiace s fungovaním siete mobilných telefónov. V § 4 je dohodnutá aj doba trvania zmluvy, ktorá bola uzavretá na dobu určitú 15 rokov a začína plynúť dňom odovzdania predmetu nájmu podľa odseku 2. Zmluva je automaticky predlžovaná vždy o ďalších 10 rokov, ak niektorá zo zmluvných strán písomne neoznámi svoj úmysel ukončiť túto zmluvu minimálne 6 mesiacov pred uplynutím doby nájmu. Zmluva nadobúda platnosť dňom jej podpisu zmluvnými stranami a účinnosť dňom odovzdania predmetu nájmu nájomcovi podľa § 4 ods. 2 zmluvy.
7. Dňa 14.03.2000 uzavreli zmluvné strany dodatok č. 1 k nájomnej zmluve z dôvodu vzniku Spoločenstva vlastníkov bytov, ktorý sa tak stal aj novým prenajímateľom toho istého predmetu nájmu. Podľa tohto dodatku č. 1 sa predmet nájmu nezmenil a nezmenili sa ani ustanovenia o zániku nájomnej zmluvy. Dodatok č. 1 sa týkal zmeny výšky a splatnosti nájomného.
8. Dňa 27.05.2003 bol uzavretý medzi nájomcom Orange a.s. ako nájomcom a Spoločenstvom vlastníkov bytov ako prenajímateľom nový dodatok č. 2, ktorý upravoval výšku nájomného a spôsob jeho splácania.
9. Prenajímateľ listom zo dňa 28.11.2011 oznámil nájomcovi ukončenie nájomnej zmluvy podľa § 4 nájomnej zmluvy, uzavretej dňa 17.06.1997.
10. Nájomca listom zo dňa 13.12.2011 odpovedal prenajímateľovi tak, že berie na vedomie ukončenie nájomnej zmluvy. Zároveň však poukázal na to, že využíva svoje zákonné vecné bremeno v zmysle zákona, ktorému vzniklo na tejto nehnuteľnosti podľa zákona č. 351/2011 Z. z. a navrhne aj zápis tohto zákonného vecného bremena do katastra nehnuteľností.
11. Predžalobnou výzvou zo dňa 14.11.2012 žalobca preukázal záujem riešiť spor dohodou. Odpoveďou žalovaného na túto výzvu zo dňa 06.12.2012 žalovaný poukazuje na to, že mu vzniklo zákonné vecné bremeno a z tohto dôvodu nehnuteľnosť nevyprace. Z písomných vyjadrení a ústnych prednesov zástupcu žalobcu súd zistil, že tento svoj nárok odôvodňuje tým, že nárok na vypratanie nehnuteľnosti má oporu v zákone, pretože nájomný vzťah so žalovaným zanikol, nová nájomná zmluva nebola uzavretá. Žalobca považoval tvrdenie žalovaného o tom, že mu vzniklo zákonné vecné bremeno podľa zákona č. 351/2011 Z. z. za nepravdivé a neopodstatnené. Poukazoval na to, že takýto výklad je v rozpore s článkom 20 Ústavy SR, lebo vyvlastnenie, aj obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Poukázal na to, že uvedenou problematikou sa zaoberal ústavný súd vo viacerých konaniach, vedených napr. pod sp. zn. XX/XX. Poukazoval tiež na nález ústavného súdu pod sp. zn. X/XX, zverejnený pod č. XX z roku XXXX Z. z., ale aj nález ústavného súdu sp. zn. XX/XXXX zo dňa 03.04.1996. Žalobca s poukazom na judikatúru ústavného súdu v tejto oblasti považoval ustanovenia zákona o elektronickej komunikácii za ustanovenia, ktoré sú právne v rozpore s Ústavou SR, a z tohto dôvodu žiadal, aby súd sa obrátil na
ústavný súd s návrhom na začatie konania o nesúlade príslušných ustanovení zákona č. 351/2011 Z. z., ustanovení § 66 tohto zákona s Ústavou SR a do rozhodnutia ústavného súdu konanie vo veci prerušil.
12. Žalovaný na preukázanie svojho tvrdenia a stanoviska k žalobnému návrhu predložil súdu tieto dôkazy:
- list vlastníctva č. XXXX (č.l. 33)
- list Telekomunikačného úradu SR zo dňa 22.08.1997 (č.l. 88)
- list mesta H. zo dňa 05.02.2007 (č.l. 90)
- list Telekomunikačného úradu SR zo dňa 05.12.2006 (č.l. 91)
- mapy pokrytia (č.l. 92, 93)
- prehľad platieb (č.l. 94).
13. Telekomunikačný úrad SR, oblastný Telekomunikačný úrad - J. kraj ako príslušný špeciálny stavebný úrad pre telekomunikačné stavby listom zo dňa 22.08.1997 žalovanému oznámil, že proti vykonaniu drobnej stavby na parcele č. XXXX/XXX v kat. území H. nemá námietky.
14. Z listu mesta H. zo dňa 05.2.2007 žalovaný preukazoval, že mesto H. oznámilo žalovanému, že proti uskutočneniu stavby telekomunikačnej stavby UMTS na objekte XXXX F. H. na ul. D. R. nemá námietky, čím považoval žalovaný za nesprávne tvrdenie žalobcu, že žalovaný má na cudzej nehnuteľnosti umiestnené svoje zariadenia výlučne na základe zmluvného vzťahu, ktorý zanikol. Ďalším predloženým listom Telekomunikačného úradu SR, odboru technickej regulácie zo dňa 05.12.2006 žalovaný poukázal na to, že Telekomunikačný úrad SR oznámil žalovanému, že spoločnosť Orange Slovensko, a.s. je podľa § 12 zákona o elektronických komunikáciách oprávnená poskytovať elektronické komunikačné siete a služby za podmienok ustanovených zákonom o elektronických komunikáciách a všeobecným povolením č. 1/2005. V súlade s § 14 ods. 3 posledná veta zákona o elektronických komunikáciách informoval žalovaného, že ako poskytovať verejnej siete vo verejnom záujme a v nevyhnutnom rozsahu je oprávnený užívať cudzie nehnuteľnosti. Žalovaný poukazoval na to, že dňom 01.09.2012 nadobudol účinnosť nový zákon o elektronických komunikáciách č. 351/2011 Z. z. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. je žalovaný podnikom, ktorý na účely tohto zákona poskytuje sieť a službu. Podľa § 66 ods. 1 písm. a) citovaného zákona podnik môže v nevyhnutnom rozsahu, a ak je to vo verejnom záujme zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenie na cudzej nehnuteľnosti. Považoval preto tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný môže zariadenie umiestniť kdekoľvek na nejakej budove za zavádzajúce, ako aj jeho tvrdenie o tom, že nedodržal podmienku verejného záujmu. Žalovaný poukazoval na to, že stavba žalovaného, ktorá obmedzuje žalobcu, zabezpečuje pokrytie GSM/UMTS signálom, poskytovanie verejnej siete pre významnú časť mesta. Jej odstránenie by znamenalo úplné ukončenie prevádzky siete v meste a zároveň preťaženie všetkých ostatných základových staníc, stratu signálu GSM/UMTS pre koncových zákazníkov a ukončenie poskytovania hlasovej služby, služby dovolateľnosti na tiesňové linky, lokalizácie, odpočúvania a plnenie ostatných zákonných povinností. Verejnú povahu siete preukazuje význam služieb pre obyvateľov mesta Medzilaborce. Umiestnenie základovej stanice nie je možné bez obmedzenia inej nehnuteľnosti. Žiadna alternatíva na poskytovanie siete a služieb nie je technicky možná so zachovaním súčasného pokrytia, kvality služieb a kontinuity v poskytovaní siete a služieb. Elektronická komunikačná sieť a služba sú vo verejnom záujme, čo vyplýva priamo zo zákona 351/2012 Z. z. § 2 ods. 1 a § 3 ods. 1, 2 a z potvrdenia Telekomunikačného úradu SR.
15. Žalovaný poukazoval aj na to, že zápis vecného bremena na liste vlastníctva nemá konštitutívny charakter, pretože vecné bremeno vzniklo na základe zákona, nemá existencia tohto zápisu závažný právny význam vo veci rozhodovania o vypratanie nehnuteľnosti, keďže zákonné vecné bremeno vzniklo skôr, ako bolo zapísané v katastri nehnuteľnosti. Tak isto považoval tvrdenie žalobcu o tom, že existujú nálezy Ústavného súdu SR, ktorých výkladom možno dospieť k záveru, že ustanovenia § 66 ods. 1, 2 a ods. 5 zákona o elektronickej komunikácii je v rozpore s Ústavou SR sú nepravdivé, pretože nálezy Ústavného súdu SR, na ktoré poukazoval aj žalobca, neobsahujú rozhodnutia o nesúlade týchto ustanovení zákona o elektronickej komunikácii s Ústavou SR. Žalovaný doložil do konania aj rozhodnutia iných súdov, ktoré v obdobných veciach rozhodovali, čím poukázal na doterajšiu rozhodovaciu prax súdov v rámci celej SR v danej problematike.
16. Podľa § 663 O. z. nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 676 ods. 1 O. z. nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
Podľa § 676 ods. 2 O. z. ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.
Podľa § 78 ods. 7 zákona č. 351/2011 Z. z. oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, zostávajú nedotknuté.
Podľa § 69 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z. v znení účinnom do 01.11.2011 podnik, ktorý poskytuje verejnú sieť, je vo verejnom záujme a nevyhnutnom rozsahu oprávnený zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenie na cudzej nehnuteľnosti.
Podľa § 69 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z. z. v znení účinnom do 01.11.2011 povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 písm. a) sú vecnými bremenami viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností podá podnik.
Podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 110/1964 Zbierky v znení účinnom do 01.07.2000 organizáciám spojov prislúchajú vo verejnom záujme oprávnenia zriaďovať a prevádzkovať na cudzích nehnuteľnostiach telekomunikačné nadzemné a podzemné vedenia včítane potrebných oporných a vytyčovacích bodov.
Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 110/1964 Zbierky v znení účinnom do 01.07.2000 oprávnenia podľa odseku 1 sú vecnými bremenami viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach a nezapisujú sa do evidencie nehnuteľností.
Podľa § 151n ods. 1 O. z. vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
Podľa § 151o ods. 1 O. z. vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
17. Právny predchodca žalobcu a žalovaného uzavreli nájomnú zmluvu podľa § 663 O. z., predmetom ktorej bol nájom strešnej plochy budovy, ktorá sa nachádza na obytnom dome na ul. D. R., postavenom na parcele CKN č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 450 m2, zapísanej v katastri nehnuteľnosti Správy katastra H. na LV č. XXXX kat. územia H. XX. B., a to za účelom umiestnenia zariadení, systémov a antén pre riadne fungovanie siete mobilných telefónov GSM. V § 4 tejto nájomnej zmluvy bola upravená doba trvania zmluvy. Následne strany sporu uzavreli aj dodatky č. 1 a č. 2 k tejto zmluve. Súd po zhodnotení dokazovania v danej veci dospel k záveru, že bez ohľadu na existenciu nájomnej zmluvy, či jej skončenia, došlo v tomto prípade k zriadeniu vecného bremena zo zákona a to v zmysle § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona č. 110/1964 Zbierky, keďže zákon bol účinný do 01.07.2000 a nájomná zmluva bola uzavretá dňa 17.06.1997. Z tohto vecného bremena bol povinný žalobca, alebo jeho právny predchodca a oprávnený žalovaný, resp. jeho právny predchodca. O existencii zákonného vecného bremena aj v zmysle nasledujúcich platných predpisov zákona č. 610/2003 Z. z. v znení účinnom do 01.11.2011 nesporne svedčí aj listinný dôkaz predložený zo strany žalovanej a to list z Telekomunikačného úradu SR, odboru technickej regulácie, adresovaný žalovanému s názvom „potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti“, v ktorom Telekomunikačný úrad SR podľa § 14 ods. 3 Zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a podľa článku II. bod 7 všeobecného povolenia č. 1/2005 na poskytovanie elektronických komunikačných služieb v znení zmien potvrdil splnenie oznamovacej povinnosti o poskytovaní elektronických komunikačných sieti a elektronických komunikačných služieb s termínom
začatia od 01.12.2006 a podľa § 12 zákona o elektronických telekomunikáciách č. 610/2003 Z. z. bol žalovaný oprávnený poskytovať elektronické komunikačné siete a služby za podmienok ustanovených zákonom o elektronických komunikáciách a všeobecným povolením č. 1/2005. Z uvedeného vyplýva, že aj s účinnosťou zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách má žalovaný oprávnenie podľa § 66 ods. 1 písm. a) v nevyhnutnom rozsahu, ak je to vo verejnom záujme zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenie na cudzej nehnuteľnosti. Z ustanovení citovaného zákona 351/2011 Z. z. je preto žalovaný povinný zabezpečiť integritu svojich sieti s cieľom zaručiť kontinuitu poskytovania služieb prostredníctvom týchto sieti tak, aby pridružené prostriedky zodpovedali technickým normám a technickým špecifikáciám pre siete ako služby z hľadiska bezpečnosti prevádzky siete a z hľadiska pripojenia koncových zariadení.
19. Ustanovenia § 151 n) ods. 1 O. z. definujú vecné bremeno tak, že toto obmedzuje žalobcu ako vlastníka označenej nehnuteľnosti tým, že je povinný strpieť užívanie predmetnej časti pozemku a nehnuteľnosti pri prevádzkovaní technického zariadenia žalovaného. Vzhľadom na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú v celo rozsahu zamietol, nakoľko išlo o povinnosť vypratať nehnuteľnosť žalobcu odstránením zariadení zo strešnej časti budovy, avšak žalovaný je oprávnený predmetné vecné bremeno užívať v rozsahu zákona. Vzhľadom na existenciu vecného bremena zo zákona je skončenie nájmu na základe nájomnej zmluvy irelevantnou skutočnosťou, pretože žalobca v konaní nepreukázal zánik predmetného vecného bremena podľa § 151p O. z., ktorá by bola rozhodujúcou skutočnosťou pre to, aby súd žalobe mohol vyhovieť.
20. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súdu prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaný mal plný úspech vo veci, súd mu priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.