Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-190-2014.pdf
PDF · 107.21 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8C/190/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Č. sudkyňou M.. L. A. v spore žalobcu I. R. A., Q..A.., IČO: XXXXXXXX, E. XXXX/XXX, XXX XX O. proti žalovanému O. A., nar. 20.11.1990, Vysoká nad Kysucou 554 o zaplatenie 469,09 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 364,50 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 364,50 € od XX.X.XXXX do zaplatenia s tým, že súd povoľuje žalovanému splácať dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30,- € vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku do úplného vyrovnania, pod následkom straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich.
II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 55,40 %.
odôvodnenie:
1.Žalobou zo dňa XX.X.XXXX, doručenou súdu dňa XX.X.XXXX, sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 469,09 €, vyčísleného ročného úroku z omeškania vo výške 6,02 € a úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 469,09 € od XX.X.XXXX do zaplatenia a náhrady trov konania, a to na tom skutkovom základe, že so žalovaným ako dlžníkom uzatvoril dňa XX.XX.XXXX úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 364,50€, ktorý sa žalovaný zaviazal riadne a včas splatiť v pravidelných mesačných splátkach po 40,30 € v počte splátok 12. Keďže sa dostal s úhradou záväzku do omeškania, bol vyzvaný listom zo dňa XX.X.XXXX k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky, zmluvnej pokuty a zo zosplatnených budúcich splátok. Do omeškania sa dostal žalovaný dňa XX.X.XXXX (15. deň odo dňa odoslania výzvy k splateniu celého úveru). Žalobca eviduje voči žalovanému dlh v nasledovnej výške; istina vo výške 164,82 €, úrok vo výške 64,45 € a zosplatnená istina 199,98 € a poistenie K. O. 16,14 €, upomienka II. vo výške 24 €. Odkazuje zároveň na všeobecné úverové podmienky a pripojený prehľad čerpania, splátok a úhrad.
2.Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, a to aj napriek hodnote predmetu sporu. Neaplikoval ust. § 297 CSP, poukazujúc na ust. § 470 ods. 1 CSP, pretože daný spor začal pred účinnosťou novej procesnej úpravy postupu súdu v civilnom procese (pred X.X.XXXX), nie je možné aplikovať ust. § 151 ods. 1 CSP o popretí skutkových tvrdení protistrany. Podľa názoru súdu preto v danom prípade tým, že žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, nebolo možné automaticky vyvodiť záver, že skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe nepopiera, že nie sú sporné. Súd pojednával v prítomnosti žalovaného a v neprítomnosti žalobcu, v súlade s § 180 CSP. Žalovaný na pojednávaní nárok žalobcu nerozporoval ani čo do základu ani čo do výšky. S
poukazom na svoju dlhodobú zlú finančnú situáciu požiadal o možnosť splácania dlhu v splátkach po 20 až 30 € mesačne, pretože jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok vo výške 208,70 €. Predložil rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredia zo dňa X.XX.XXXX o zvýšení invalidného dôchodku na sumu 208,70 € mesačne.
3.Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa s listinnými dôkazmi; úverovou zmluvou čl. 6, úverovými podmienkami čl. 7 a nasl., výzvou k splateniu úveru čl. 19, poštovým hárkom čl. 20, výpisom čerpania splátok a úhrad čl. XX a základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.
4.Žalobca so žalovaným uzavreli dňa XX.XX.XXXX úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, obsahom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému úver v celkovej výške 364,50 € a zároveň záväzok žalovaného splácať čerpaný úver a príslušné náklady. Úver sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach po 40,30 € v počte splátok 12, pri ročnej úrokovej sadzbe vo výške 42,60 %, RPMN vo výške 53,1 % a priemernej hodnote RPMN vo výške 49,13 %. Zmluva obsahuje aj údaje o celkových nákladoch spotrebiteľa vo výške 451,32 € a údaj o dátume prvej splátky XX.XX.XXXX a lehote splatnosti ku dňu XX.XX.XXXX. Podľa pripojeného prehľadu čerpania a úhrad žalovaný neuhradil z poskytnutého úveru žiadnu sumu. Listom zo dňa XX.X.XXXX, označeným ako výzva k splateniu celého úveru, žalobca vyzval žalovaného, aby dlžnú sumu vyčíslenú vo výške 481,09 € uhradil v lehote 15 dní odo dňa odoslania listu. Z pripojeného poštového podacieho hárku nie je zrejmý dátum odoslania tohto podania.
5.Vzhľadom na dátum uzavretia úverovej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným (23.10.2013) súd na vec aplikoval ustanovenia právnych predpisov účinných k tomuto dátumu.
6.Podľa ust. § 1 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa ust. § 2 písm. a), b) a d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ust. § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa ust. § 9 ods. 9 ZoSÚ od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách.
Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
9.Posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi účastníkmi konania uzatvorená, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie úverovej zmluvy. Táto zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie úveru, ktorý sa žalovaný zaviazal žalobcovi ako veriteľovi v dohodnutých splátkach vrátiť, teda ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (§ 1 ods. 2 ZoSÚ). Žalobca bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň dodávateľa
(§ 2 písm. b) ZoSÚ v spoj. s § 52 ods. 3 OZ) s poukazom na predmet podnikania a žalovaný bol v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní úverovej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a žalobca opak tohto postavenia žalovaného nepreukázal žiadnymi dôkazmi, resp. ani netvrdil). Tento právny vzťah sa preto spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, príp. zákon o ochrane spotrebiteľa).
10.Na základe výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná. Zo skutkových zistení mal súd jednoznačne preukázané, že strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 364,50 €, ktorý v tejto výške žalovaný vyčerpal a nevrátil.
11.Vzhľadom na to, že v zmluve absentujú náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, konkrétne sa v nej uvádza len výška mesačnej splátky 40,30 € bez bližšej špecifikácie, teda bez toho, aby zmluva obsahovala údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivých nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, z dôvodu ktorého je potrebné tento úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti považoval súd za podstatné poukázať na tú skutočnosť, že zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru prehľadne vymedzuje povinnosti dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Poskytnutý úver sa preto v danom prípade považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd zdôrazňuje, že predmetný úver bol spotrebiteľovi poskytnutý dodávateľom a teda spotrebiteľ legitímne očakával, že dodávateľ bude pri poskytovaní úveru postupovať voči nemu s odbornou starostlivosťou tak, ako mu to ukladá zákon. Spotrebiteľ v zásade uzatvára úverovú zmluvu s dôverou v pravdivosť a hodnovernosť údajov, ktoré dodávateľ pripraví v písomnej podobe a predloží spotrebiteľovi na podpis. V tomto smere legitímne očakávania spotrebiteľa neboli naplnené. Dodávateľ ako odborník musel vedieť o obsahových náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Nakoľko v uvedenom spore bolo listinnými dôkazmi preukázané, že žalovaný vyčerpal sumu úveru 364,50 €, pričom nevykonal ani len čiastočnú úhradu, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi celú istinu úveru vo výške 364,50 €. Neuhradením dlhu riadne a včas sa žalovaný dostal do omeškania. V uvedenom spore však nie je možné určiť dátum, od ktorého bol žalovaný v omeškaní, keďže žalobca dátum odoslania, resp. doručenia výzvy žalovanému nepreukázal. Predložil súdu len poštový hárok 42/52, na ktorom nie je uvedený dátum odoslania zásielky žalovanému. Žalobca preukázateľne vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy preto až doručením žaloby žalovanému, teda dňom XX.X.XXXX. Žalovaný mal teda plniť najneskôr nasledujúci deň XX.X.XXXX, čo však neurobil. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v zákonnej výške 5 % od XX.X.XXXX až do zaplatenia. V súlade s ust. § 232 ods. 3 CSP súd povolil žalovanému na zaplatenie dlhu a náhrady trov konania mesačné splátky po 30 €, prihliadol pritom na výšku peňažného plnenia a osobné a majetkové pomery žalovaného, keď podľa názoru súdu povolením splátok nebude žalobca na svojich majetkových pomeroch dotknutý. V prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky žalovaný stráca výhodu splátok a vznikne mu povinnosť uhradiť dlh jednorazovo.
12.V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie poistného K. O. vo výške 16,14 € súd poukazuje na to, že nebolo v spore žiadnym spôsobom preukázané platné uzatvorenie poistnej zmluvy. Poistenie, ako bolo medzi žalobcom a žalovaným dojednané podľa názoru súdu nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách. Žalovaný ako klient označením produktu „K. O.“ mal súhlasiť s tým, aby bol poistníkom poistený pre prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti, straty pravidelného zdroja príjmu a ďalej pre prípad invalidity alebo smrti následkom úrazu, pričom dojednané poistné predstavovalo mesačne sumu 2,69 € (7,14% z pravidelnej mesačnej splátky úveru bez poistenia). Žalobca ku dňu rozhodovania súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, či skutočne k dojednaniu poistenia došlo, nepredložil žiadny doklad preukazujúci vznik poistenia, prípadne doklad o jeho nevzniknutí. Okrem toho uvedenie údajov o prijatí súboru poistenia tak, ako bolo uvedené v bode 61 predmetnej zmluvy číslo XXXXXXXXXX, bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy žalobcom a za takého stavu možno potom s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že žalovaný sa pre poistenie nerozhodol po uzavretí úverovej zmluvy
a prípadnom zvážení istého rizika, ale že prijatie už vopred naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy. Súd pri tomto dojednaní mal preto za to, že ide o dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto v tejto časti z uvedených dôvodov nárok žalobcu považoval za nedôvodný a v tejto časti ho zamietol. Žalobca si ďalej voči žalovanému uplatnil i nárok na poplatok za upomienku II. vo výške 24 €. Poplatok za upomienku je upravený v hlave 18 Úverových zmluvných podmienok. V zmysle tohto ustanovenia spoločnosť je oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 5 € v prípade prvej upomienky a 12 € v prípade druhej a ďalšej upomienky. Upomienku je spoločnosť oprávnená poslať taktiež prostredníctvom telefonického spojenia, GSM technológie, sms správ a internetu. Uvedené ustanovenie upravujúce poplatok za upomienku súd vyhodnotil ako neprijateľné a v neprospech spotrebiteľa, nakoľko ako bol poplatok za upomienku v Úverových zmluvných podmienkach koncipovaný, tak umožňuje (objektívne) získať na strane žalobcu ako dodávateľa vyššiu čiastku (navýšenie dlhu o neexistujúce náklady) než sú skutočné náklady, čo následne spôsobuje rozpor týchto poplatkov s § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka v spojení s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navyše žalobca súdu ani žiadnym spôsobom nepreukázal, že skutočne upomienku žalovanému zaslal. Z uvedených dôvodov súd žalobu aj v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.
13.Súd považuje za potrebné vysporiadať sa na záver aj s elektronickým podaním žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX čl. XX, ktoré v mene žalobcu zaslala Advokátska kancelária W. W. A.. P.. U.., ktorým ospravedlnila neúčasť žalobcu na pojednávaní, ako aj neúčasť svoju. V podaní odkázala na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa X.XX.XXXX pod zn. R. -XX/XX, ktoré bolo vydané v konaní o návrhu Okresného súdu V. A. na prejudiciálne konanie podľa čl. 267 ZFEÚ k zodpovedaniu konkrétnych otázok. Poukázala na to, že nie je dôvod považovať úver za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko členské štáty vo vnútroštátnej úprave nie sú oprávnené stanoviť povinnosti do zmluvy o úvere, než tie, ktoré sú vymenované v článku 10 ods. smernice 2008/48. Súd v tejto súvislosti poukazuje na dve skutočnosti. Jednou je, že toto podanie bolo urobené Advokátskou kanceláriou W. W. A.. P.. U.., pričom v celom spise sa nenachádza plná moc udelená žalobcom tomuto subjektu. Preto má súd pochybnosť o účinkoch uvedeného podania. Na okraj však považuje za potrebné uviesť, že sa necíti byť rozhodnutím, na ktoré v podaní poukazuje, viazaný. Nejde o nariadenie, ktoré je okamžite aplikovateľné vo vnútroštátnom poriadku, nejde ani o smernicu, ktorá by bola transponovaná do vnútroštátneho poriadku, ide o rozhodnutie, ktoré sa týka konkrétnej veci. Súd nemá vedomosť o tom, čo je predmetom sporu vo veci vedenej na Okresnom súde V. A.. V tomto smere absentujú rozhodujúce skutkové tvrdenia. V uvedenom podaní teda chýba konkretizácia tvrdení, ktoré chce Advokátska kancelária W. W. A.. P.. U.. za žalobcu preukázať, podanie je všeobecné, obsahuje odkaz na otázky a odpovede, ktoré boli predmetom prejudiciálneho konania, na ktoré dal podnet OS V. A.. Nie je povinnosťou súdu zostavovať skutkové tvrdenia namiesto strany sporu, resp. vyvodzovať ich z pripojených listín. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, aby sa oboznámil s predbežným právnym názorom vyslovovaným súdom v súlade s § 181 ods. 2 CSP, aby potom po jeho vyslovení mohol produkovať tvrdenia a dôkazy k prípadnej bezúročnosti predmetného úveru. Súd poukazuje aj na to, že z rozhodnutia, na ktoré podanie odkazuje, je v bode 4 uvedené, že čl. 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Aj keby teda súd na uvedené rozhodnutie prihliadal, poukazujúc na postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, teda ako slabšej strany sporu, ktorému musí súd v zmysle platných a účinných právnych predpisov vnútroštátneho práva, súladného s právom Európskej únie, o čom (o súladnosti) v danom prípade nemá pochybnosti, poskytnúť ochranu v rámci posudzovania titulu - zmluvy o úvere, jej náležitostí, okolností, za ktorých bola uzavretá, skutočností týkajúcich sa postupovania žalobcu pri uzatváraní zmlúv zistených v rámci svojej činnosti a pod. V danom prípade by sa potom súd aj tak musel zaoberať tým, či ide o taký nedostatok, ktorý môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Pri istine úveru 364,50 € a celkovej sume, ktoré je žalovaný ako spotrebiteľ povinný podľa zmluvy zaplatiť 451,32 €, pri súčasnej neexistencii zákonom požadovaných náležitostí zmluvy, je podľa názoru súdu pochybnosť o schopnosti žalovaného posúdiť rozsah svojho záväzku daná.
14.Súd sa zaoberal aj podaniami uskutočnenými Združením na ochranu spotrebiteľa BSO zo dňa XX.X.XXXX čl. XX a Občianskym združením Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov zo dňa
XX.XX.XXXX čl. XX, ktorými oznámili uvedené subjekty vstup do konania ako pôvodne označovaný vedľajší účastníci na strane žalovaného ako spotrebiteľa. Súd prihliadol na právnu úpravu platnú a účinnú v čase oznámenia vstupu tohto subjektu do konania ( § 93 ods. 3 a § 355 druhá veta O. s. p. ), aj s poukazom na vyjadrenie BSO na čl. 36. Poukazuje však na úplne novú právnu úpravu procesného postupu súdu v sporovom konaní, účinnú od 1.7.2016, ktorá odstránila úpravu, podľa ktorej vedľajším účastníkom mohla byť aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (tá má v súčasnosti postavenie osoby zúčastnenej na konaní s osobitnými procesnými právami) a ktorá nahradila inštitút vedľajšieho účastníctva novým právnym inštitútom intervenienta podľa § 81 a nasl. CSP, ktorým je ten, kto má na výsledku sporu právny záujem. Uvedené subjekty súdu neoznámili, či budú žalovaného zastupovať ďalej v konaní ako jeho zástupcovia (§ 89 a § 95 CSP), nedoručili splnomocnenie na zastupovanie žalovaného v spore. V prípade § 95 CSP, ktorý ako predpoklad pribratia vyžaduje súhlas strany (bez ohľadu na to, či pribratie navrhol tento subjekt alebo k nemu fakultatívne pristúpil súd), na ochranu práv ktorej má subjekt vystupovať, nemal ku dňu rozhodovania daný ani súhlas žalovaného. Súd je toho názoru, že žalovaného v spore nezastupuje ani jeden z nich. Vo vzťahu k § 81 a nasl. CSP súd nemal ku dňu rozhodovania daný ani tvrdený žiadny právny záujem týchto subjektov na výsledku sporu. Podľa názoru súdu nie je aplikácia § 81 CSP namieste. 15.O trovách sporu rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keď najskôr rozhodol o nároku na ich náhradu podľa úspechu v sporu. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 469,09 € (100%). Súd vyhodnotil uplatnený nárok za dôvodný v časti o zaplatenie sumy 364,50 € (77,70 % = úspech žalobcu). Vo zvyšnom rozsahu žalobu ako nedôvodnú zamietol (22,30% = úspech žalovaného). Čistý úspech žalobcu tak predstavuje 55,40%. V tomto rozsahu má žalobca voči žalovanému nárok na náhradu trov tohto sporu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd v Č..
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa §125 ods. 3 CSP, podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.