Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-234-2016.pdf
PDF · 88.51 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/234/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Adrianou Dobiášovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú X. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky F. N., nar. X.X.XXXX, bytom K. H. XX a otca S. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom I. 4, J., o návrhu otca dieťaťa na zníženie výživného na maloleté dieťa takto
rozhodol:
Súd návrh otca dieťaťa na zníženie výživného na maloletú X. Y., nar. XX.X.XXXX zamieta. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Dňa 5.8.2016 bol Okresnému súdu Nitra doručený návrh otca dieťaťa, ktorým otec maloletej požadoval znížiť jemu určené výživné na maloletú dcéru zo sumy 110 eur mesačne na sumu 90 eur mesačne od 1.8.2016. Návrh odôvodnil stavom, že matka dieťaťa zatajila na súde skutočnosť, že býva sama s matkou a maloletou. Uviedol, že býva aj so svojím nevlastným otcom a ich rodinný rozpočet je omnoho väčší ako priznala. V návrhu tiež uviedol, že maloletá X. nechodí ešte ani do školy, takže ani jej nároky nie sú až tak vysoké ako uvádzala matka. K pomerom na jeho strane uviedol, že jeho príjem je pohyblivý a závisí od nadčasov, pričom jeho fixný plat je 650 eur. Tiež uviedol, že býva s ním jeho priateľka, ktorá nemá žiadny príjem, pretože ešte študuje. 2.Otec dieťaťa na pojednávaní pred súdom uviedol, že je slobodný, naďalej má jednu vyživovaciu povinnosť a stále pracuje u zamestnávateľa Bonul s.r.o., kde má príjem okolo 630 eur mesačne v čistom. Vyjadril sa o úvere, ktorý spláca. Uviedol, že výživné na maloletú X. platí v súdom určenej výške 110 eur mesačne, pričom s maloletou sa nestretáva. V konečnom návrhu žiadal výživné znížiť na maloletú zo sumy 110 eur mesačne na sumu 90 eur mesačne od 1.8.2016, pretože v minulosti mu boli započítané celé cestovné náklady. 3.Matka dieťaťa na pojednávaní pred súdom uviedla, že je slobodná, má jednu vyživovaciu povinnosť a stále pracuje na Obecnom úrade K. H.. Uviedla, že má príjem z výkonu práce okolo 440 eur mesačne a poberá prídavok na dieťa 23,52 eur mesačne. Vyjadrila sa k maloletej a to tak, že táto navštevuje v školskom roku 2016/2017 MŠ v K. H. a uviedla výdavky, ktoré v tejto súvislosti u maloletej ona platí. V konečnom návrhu žiadala, aby súd ponechal výživné určené u maloletej v tej sume, ktorá bola na maloletú určená rozsudkom Okresného súdu Nitra z 21.7.2016. 4.Kolízny opatrovník k veci uviedol, že nepovažuje návrh otca dieťaťa na zníženie výživného na maloletú X. za dôvodne podaný, keďže na strane otca neprišlo k žiadnej zmene pomerov od času posledného rozhodnutia vo veci, ktoré je zo dňa 21.7.2016 a ktoré bolo výsledkom rodičovskej dohody uzatvorenej na pojednávaní. Požadoval návrh otca dieťaťa v tejto právnej veci zamietnuť. 5.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchmi účastníkov konania, oboznámil návrh otca, vyjadrenie matky, potvrdenie o príjme otca, zmluva o nájme bytu na strane otca, potvrdenie o príjme matky, potvrdenie o výplate Pnd, doklady o výdavkoch na bývanie u matky matky dieťaťa, rozpis výdavkov na strane matky, spis OS Nitra sp. zn. 13P/169/2016 a zistil tento skutkový a právny stav veci.
6.Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 13P/169/2016-38 zo dňa 21.7.2016 Okresný súd Nitra zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej X. Y., nar. XX.X.XXXX zo sumy 70 eur mesačne na sumu 110 eur mesačne počnúc dňom 1.6.2016 s tým, že otec je povinný platiť výživné vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa. Zročné výživné v sume 80 eur mesačne zaviazal otca dieťaťa splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. V čase uvedenej poslednej úpravy výživného sa rodičia maloletého dieťaťa v priebehu konania pred súdom zhodli na zvýšení výživného zo strany otca pre maloletú a ich zhodný návrh na zvýšenie výživného akceptoval v záujme maloletého dieťaťa aj súd vo svojom vyššie citovanom rozhodnutí. V tom čase bola matka dieťaťa slobodná, mala jednu vyživovaciu povinnosť a bola zamestnaná na Obecnom úrade K. H.. Uvádzala príjem vo výške 426 eur mesačne v čistom, ktorý dosahuje v zamestnaní a súčasne potvrdila, že poberá prídavok na dieťa 23,52 eur mesačne. Maloletá v tom čase navštevovala MŠ v K. H., mala dobrý zdravotný stav. Matka bývala s maloletou v spoločnej domácnosti s jej mamou, pričom náklady na bývanie v ich domácnosti boli vyčíslené na sumu 150 eur za elektrinu, 90 eur za plyn, a to mesačne, 43 eur za vodu a 15 eur za TV mesačne. Matka prispievala jej matke na bývanie sumou 100 eur mesačne, pričom jej matka bola zamestnaná s príjmom 700 eur. V tom čase sa otec s maloletou nekontaktoval pravidelne. Matka dieťaťa nemala a nesplácala úvery ani pôžičky. Otec dieťaťa bol v čase poslednej úpravy výživného slobodný a tiež mal jednu vyživovaciu povinnosť. Zamestnaný bol v spoločnosti Bonul s.r.o. s príjmom cca 400 eur netto + cestovné náhrady 300 eur. Býval v podnájme v garsónke, kde platil mesačne 240 eur vrátane energií. Prespávala u neho nepravidelne jeho priateľka vo veku 17 rokov, ktorá mu na bývanie neprispievala. Splácal úver mesačnou splátkou 200 eur. Vlastnil motorové vozidlo. S dcérou bol podľa jeho vyjadrenia v kontakte pravidelne 1x do mesiaca. 7.V súčasnej dobe navštevuje maloletá naďalej MŠ v K. H. a v školskom roku 2016/2017 je už zaradená v MŠ ako predškoláčka. Matka platí za obedy u nej poplatok 22 eur mesačne a ZRPŠ 15 eur 2x ročne. Maloletá je zdravá, nemá platené aktivity. Bežné výdavky sú u nej na stravu, ošatenie, obuv a potreby do MŠ. 8.Matka dieťaťa je naďalej slobodná, má jednu vyživovaciu povinnosť. Je zamestnaná na Obecnom úrade K. H. ako administratívna zamestnankyňa. Podľa potvrdenia jej zamestnávateľa o príjme dosahuje priemernú mesačnú čistú mzdu 440,05 eur. Iný príjem z výkonu práce nemá. Poberá prídavok na dieťa 23,52 eur mesačne. Býva v rodinnom dome v K. H., ktorý patrí jej mame. Býva tam s jej mamou a jej manželom, pričom jej mama pracuje ako učiteľka na SOŠ a jej manžel pracuje v Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti. Mame ona prispieva na výdavky na bývanie a stravu sumou 100 eur mesačne a v rámci mesiaca ešte niečo nakúpi, a to najmä stravu a drogériu. Úvery a pôžičky nemá a nespláca. 9.Otec dieťaťa je naďalej slobodný. Stále má jednu vyživovaciu povinnosť a naďalej pracuje u zamestnávateľa Bonul s.r.o. pri preprave hotovosti. Výživné na maloletú dcéru X. platí súdom určenej výške, ale s dcérou sa nestretáva. Jeho príjem podľa potvrdenia zamestnávateľa dosahuje výšku 780,77 eur v priemere mesačne v čistom za obdobie posledných 12 mesiacov. Iný príjem otec dieťaťa nemá. Nehnuteľnosti nevlastní. Vlastní Opel Astra rok výroby 1998 a toto aj používa. Na pohonné hmoty podľa jeho vyjadrenia vynaloží okolo 300 eur mesačne, a to na cesty z domu do práce a späť a tiež na cesty, ktoré realizuje pre zamestnávateľa, ktoré mu následne zamestnávateľ prepláca. Naďalej býva v J. v garsónke, ktorú má v nájme. Býval v nej aj v čase poslednej úpravy výživného. Naďalej v nej býva i s jeho priateľkou N. Q., ktorá býva asi 90% času u neho a zvyšok doma. Táto je študentkou SOŠ v J. odbor kaderníčka a je ešte neplnoletá. Na bývanie mu neprispieva. Otec spláca úver Slovenskej sporiteľni a.s., ktorý si zobral na zariadenie uvedenej garsónky. Pri úvere si nastavil vyššiu splátku, aby čo najskôr úver splatil a mesačne ho spláca čiastkou 190 eur. Tento úver mal aj v čase poslednej úpravy výživného. Vyučil sa na SOU bez maturity v odbore kuchár. V tejto profesii nikdy nepracoval. Je zdravý. 10.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v platnom znení /ďalej len Zákon o rodine/, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 11.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 12.Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 13.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 14.Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
15.Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 16.Podľa § 78 ods. 1/ Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 17.Súd v tejto právnej veci musí konštatovať na základe vykonaného dokazovania stav, že návrh otca dieťaťa na zníženie výživného u maloletej X. Y., nar. XX.X.XXXX nebol zo strany otca maloletej podaný dôvodne. Poukázať treba na skutočnosť, že naposledy bolo výživné zo strany otca na maloletú upravené rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 21.7.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť 29.7.2016 a v rovnaký deň sa stal aj vykonateľným. V tom čase sa v priebehu konania pred súdom rodičia dieťaťa zhodli na výške výživného pre maloletú. Z vykonaného dokazovania ohľadom pomerov na stranách rodičov a maloletého dieťaťa v tomto konaní súd musí konštatovať stav, že nedošlo k naplneniu ustanovení zákona, ktoré predpokladajú zmenu rozhodnutia súdu o výživnom v prípade ak sa zmenia pomery či už na stranách rodičov dieťaťa alebo samotného dieťaťa. Zmenu pomerov na stranách rodičov ani dieťaťa, ktorá by bola podstatnou zmenou, nemohol súd z výsledkov vykonaného dokazovania v tejto právnej veci vyvodiť. V podstate ju ani nemohla priniesť doba, ktorá uplynula od poslednej úpravy výživného podľa vyššie citovaného rozsudku z 21.7.2016. V rámci doby, ktorá uplynula od 21.7.2016, čo sú 4 mesiace, došlo k zmene snáď len v tom, že maloletá je v školskom roku 2016/2017 už predškoláčkou, pričom navštevuje stále rovnakú MŠ s úhradou tých výdavkov a poplatkov do MŠ, ktoré boli uhrádzané matkou dieťaťa aj v čase poslednej úpravy výživného. Maloletá je naďalej zdravá a výdavky u nej majú v zásade bežný charakter týkajúci sa jej stravy, ošatenia, obuvi, potrieb do MŠ a poplatkov do MŠ. Ani jeden z rodičov dieťaťa nezmenil od poslednej úpravy výživného svoje zamestnanie, ani osobný stav. Obaja majú naďalej jednu vyživovaciu povinnosť, a to k maloletej dcére X., o ktorú sa stará matka, ktorá takto osobnou starostlivosťou vyvažuje i prevažný rozsah vyživovacej povinnosti, ktorý má ku maloletej. Otec na maloletú preukázateľne prispieva výživným, ktoré mu bolo na maloletú určené, a to sumou 110 eur mesačne. S dcérou sa naďalej nestretáva. Naďalej žije s jeho priateľkou, ktorá ešte študuje a je neplnoletá, pričom sám financuje všetky výdavky súvisiace s jeho bývaním v prenajatom byte. Tieto výdavky hradí aj za svoju priateľku, keďže táto ako študentka ešte nemá príjem. Vyživovaciu povinnosť k jeho súčasnej priateľke nemá. Tú majú stále jej rodičia, keďže priateľka otca sa sústavným štúdiom pripravuje na budúce povolanie. Nezmenil sa nijako podstatne ani príjem matky dieťaťa, ktorá pracuje u rovnakého zamestnávateľa ako v čase poslednej úpravy výživného aktuálne s príjmom 440,05 eur mesačne v čistom. V čase poslednej úpravy výživného dosahovala matka u svojho zamestnávateľa príjem 434,66 eur. Naďalej poberá matka aj prídavok na dieťa 23,52 eur mesačne ako štátnu dávku, ktorou tak isto naďalej môže kryť odôvodnené potreby maloletej. Tak isto otec maloletého dieťaťa nezmenil zamestnávateľa. Naďalej pracuje u zamestnávateľa Bonul s.r.o., kde aktuálne dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 780,77 eur (netto mzda + ostatné nezdanené položky). V čase poslednej úpravy výživného dosahoval otec priemerný mesačný čistý príjem 742,78 eur. Iné príjmy rodičia dieťaťa nemajú. Otec naďalej hradí nájom za bývanie v garsónke v sume 240 eur mesačne - nájomné vrátane energií plynu, stočného, vodného, odvozu odpadu. Naďalej tiež spláca úver mesačnou splátkou 190 eur, ktorý mal aj v čase poslednej úpravy výživného. Stále vlastní auto Opel Astra, ktoré používa. Cesty, ktoré realizuje v prospech zamestnávateľa týmto autom, mu zamestnávateľ následne prepláca čo sa týka pohonných hmôt. Na pohonné hmoty má výdavok v rozsahu okolo 300 eur mesačne, a to na cesty z domu do práce, späť a tiež na cesty, ktoré realizuje pre zamestnávateľa. Otec má stále jednu vyživovaciu povinnosť. Na základe týchto súdom zistených skutočností v procese dokazovania pred súdom bolo možné vyvodiť jednoznačný záver, že maloletá X. je naďalej odkázaná na výživu zo strany jej rodičov, keďže ešte nie je schopná živiť sa sama. Jej odôvodnené potreby vyžadujú, aby sa na jej výžive podieľali obaja rodičia, ktorí sú nositeľmi rodičovských práv i povinností vo vzťahu k maloletej. Je potrebné, aby vzhľadom k stavu, že na strane otca sa nijako jeho pomery, existujúce v čase poslednej úpravy výživného, nijako nezmenili, otec sa podieľal na výžive maloletej sumou 110 eur mesačne, ktorú sumu aj sám ako výživné pre dcéru navrhol v predchádzajúcom konaní, a to za podmienok, v ktorých v tom čase žil, ktoré sa v ničom nelíšia od zistených pomerov na jeho strane zo strany súdu v súčasnom období. Takýmto stavom následne neboli dané zákonné podmienky pre zmenu doterajšieho rozhodnutia súdu ohľadom výšky výživného zo strany otca pre maloleté dieťa tak ako požadoval otec dieťaťa. Súd svoje rozhodnutie veci opiera o preukázané existujúce pomery na strane maloletého dieťaťa, pomery na stranách rodičov dieťaťa a najlepší záujem maloletého dieťaťa. 18.Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, a to podľa § 52 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.