Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-216-2006.pdf
PDF · 75.39 KB
Case nature
Area
Subarea
17Er/216/2006
Uznesenie
Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Poprad, so sídlom Ul. 1. mája 4053/24, Poprad, IČO 30 807 484 proti povinnému INTERMONT s.r.o. Poprad, so sídlom Okružná 761, Poprad, IČO 31 651 984, o vymoženie 1.643,40 eur (49.509,- Sk) s prísl. vedenou súdnym exekútorom JUDr. Barborou Hovanovou, Exekútorský úrad Spišská Nová Ves, Gorkého 8, Spišská Nová Ves takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
II. ská 231, HranovnicaOprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Barbore Hovanovej trovy exekúcie vo výške 43,03 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi dňa 13.03.2006 sa začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie 1.643,40 eur (49.509,- Sk) s prísl. na základe exekučných titulov rozhodnutí oprávneného č. 700-3030008405-GC04/05 zo dňa 17.11.2005, č. 700-3030008505-GC04/05 zo dňa 17.11.2005 a č. 700-3030008605-GC04/05 zo dňa 17.11.2005. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5706 010836 * dňa 10.04.2006.
Dňa 18.05.2016 súdny exekútor predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Dňa 18.08.2016 oprávnený súdu oznámil, že súhlasí so zastavením exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nesúhlasí však s úhradou trov exekučného konania vo výške 54,80 eur. Oprávnený poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 297/2010-11 zo dňa 31.08.2010. Súdny exekútor si uplatnil odmenu za zisťovanie platiteľa mzdy povinného 2 x 3,32 eur, čo je v rozpore s vymáhaním pohľadávky, nakoľko toto exekučné konanie je vedené proti právnickej osobe, t. j. nie je možné realizovať exekučné konanie zrážkami zo mzdy povinného. Tiež nesúhlasí s požadovanou výškou trov exekúcie v časti „vyžiadanie právoplatnosti, vrátenie poverenia“ vo výške 2,80 eur, ktoré vôbec nesúvisia s vymáhaním pohľadávky v exekučnom konaní. Oprávnený teda súhlasí so zastavením exekučného konania, avšak nesúhlasí s priznaním trov exekučného konania v takom rozsahu, v akom si ich uplatnil súdny exekútor.
Z pripojeného exekučného spisu súd zistil, že súdny exekútor vydal dňa 06.07.2006 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré povinný neprevzal a zásielka sa vrátila s poznámkou adresát je neznámy. Dňa 27.07.2006 súdny exekútor podal oprávnenému správu, v ktorej uviedol, že povinný na adrese nesídli, nevlastní žiadne motorové vozidlá, žiadne nehnuteľnosti, dlhšiu dobu nevykonáva žiadnu činnosť a voči povinnému je vedených viacero exekučných konaní. Dňa 19.09.2014 a dňa 22.03.2016 súdny exekútor vykonal lustráciu v Obchodnom registri so zistením, že adresa sídla povinného je od 29.04.1992 nezmenená, povinný má splatené základné imanie v celom rozsahu a nedošlo k premene základného imania na euro. Súdny exekútor vykonal dňa 29.09.2014 a dňa 22.03.2016 zisťovanie bankových účtov v peňažných ústavoch, avšak nebol zistený žiadny aktívny bankový účet. Ďalej súd zistil, že súdny exekútor vykonal dňa 22.03.2016 lustráciu v registri účtovných závierok so zistením, že povinný nepodáva daňové priznania minimálne od roku 2010. Z odpovedných hárkov Sociálnej poisťovne zo dňa 22.09.2014 a 29.03.2016 k žiadostiam súdneho exekútora súd zistil, že povinný bol evidovaný ako zamestnávateľ od 01.01.2004 do 15.12.2004 a v súčasnosti nemá žiadnych zamestnancov. Súdny exekútor vykonal dňa 08.04.2016 lustráciu v evidencii motorových vozidiel so zistením, že povinný nie je vlastníkom, ani držiteľom žiadneho motorového vozidla. Dňa 08.04.2016 vykonal súdny exekútor lustráciu nehnuteľného majetku povinného s negatívnym výsledkom.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovaným zákonným ustanovením exekúciu zastavil, nakoľko mal preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Účelom exekúcie je nielen uspokojenie pohľadávky oprávneného, ale aj úhrada trov exekúcie. Súd má za to, že v rámci exekučného konania boli vykonané všetky úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného, ktorými bolo dostatočným spôsobom zistené, že nie je z čoho uspokojiť pohľadávku oprávneného, ani trovy exekúcie, pretože povinný nemá žiaden nehnuteľný majetok, ani hnuteľný majetok, povinný nevlastní žiadne motorové vozidlo, žiadne hnuteľné veci väčšej hodnoty, nemá žiaden aktívny účet, nevykonáva žiadnu činnosť, nemá žiadnych zamestnancov a nie je ani predpoklad, že by takýto majetok nadobudol, nakoľko v priebehu konania žiadna zmena majetkových pomerov povinného nebola zistená (nenadobudol žiaden majetok). Oprávnený sám neposkytol súdnemu exekútorovi súčinnosť poskytnutím informácií o stave majetku povinného. Vzhľadom na tieto skutočnosti má súd za to, že ďalšie šetrenia a zisťovanie majetku povinného by bolo neúčelné, pretože by sa tým len zvyšovali náhrady na exekúciu bez toho, aby bola istota, že pohľadávka oprávneného a trovy exekúcie budú uspokojené. Tým by sa len opäť zaťažoval oprávnený ďalšími trovami, ktoré by v prípade zastavenia exekúcie opäť musel znášať. Preto súd exekúciu zastavil, nakoľko mal nepochybne zistené skutočnosti o tom, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.
O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. S prihliadnutím k tomuto zákonnému ustanoveniu a návrhu súdneho exekútora, súd uložil oprávnenému uhradiť trovy exekúcie vyčíslené v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008, keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného a súdny exekútor má vždy nárok na náhradu trov exekúcie, keď právna úprava zakotvuje minimálnu výšku odmeny, na náhradu ktorej má súdny exekútor nárok v každom exekučnom konaní.
Podľa § 14 ods. 1 až 3 cit. vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekúcie. Základná hodinová sadzba podľa ods. 1 písm. a) je 6,64 eur za každú i začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna odmena za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.
Z uplatnených trov súd priznal súdnemu exekútorovi trovy pozostávajúce z paušálnej odmeny za 9 úkonov (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie účtu povinného 3x, zisťovanie majetku povinného 4 x - nehnuteľnosti, motorové vozidla a 2 x údaje zo Sociálnej poisťovne) v sume 29,88 eur (3,32 eura za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti). Z titulu hotových výdavkov súd priznal exekútorovi v zmysle § 22 cit. vyhlášky náhradu za poštovné vo výške 5,08 eur a poplatky vo výške 0,90 eur, spolu náhrada hotových výdavkov vo výške 5,98 eur.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu hotových výdavkov telekomunikačné vo výške 4,- eur, nakoľko ich vynaloženie súdny exekútor súdu nepreukázal. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani uplatnenú náhradu hotových výdavkov poštovné vo výške 3,- eur za 3 x doručenka doručená exekútorským úradom, nakoľko ich nepovažoval za hotové výdavky v zmysle § 22 cit. vyhlášky, ktorý stanovuje, že súdny exekútor má nárok na náhradu hotových výdavkov, ktoré vynaložil v súvislosti s vykonávaním exekúcie, čo v prípade poštovného znamená, že ide o náhradu hotových výdavkov, ktoré súdny exekútor zaplatil na účet právnickej osoby, ktorá doručovala zásielky, t. j. realizovala doručovanie prostredníctvom univerzálnych poštových služieb. Zároveň má súd za to, že pokiaľ súdny exekútor osobne doručuje zásielky, doručovanie je administratívnym úkonom, ktorý je súčasťou administratívnych práce a ktorých náhrada za ich vykonávanie (t. j. aj náhrada prípadných výdavkov) v súvislosti s exekučnou činnosťou je v zmysle § 25 cit. vyhlášky zahrnutá už v odmene súdneho exekútora. Súd napokon nepriznal uplatnenú náhradu hotových výdavkov poštovné vyžiadanie právoplatnosti, vrátenie poverenia vo výške 2,80 eur, nakoľko má za to, že pri vykonávaní úkonov, pri ktorých tieto hotové výdavky vzniknú, nešlo o čas exekučnej činnosti účelne vynaložený exekútorom na exekúciu tak, ako to má na mysli § 14 cit. vyhlášky. Vyžiadanie právoplatnosti a vrátenie poverenia nemožno posudzovať ako činnosť exekútora smerujúcu k účelnému vymáhaniu nároku oprávneného a zároveň na druhej strane má súd za to, že ide o tzv. evidenčné a administratívne činnosti, ktoré sú súčasťou administratívnych prác a ktorých náhrada za ich vykonávanie v súvislosti s exekučnou činnosťou je v zmysle § 25 cit. vyhlášky zahrnutá už v odmene súdneho exekútora. Keďže súdnemu exekútorovi za tieto úkony nepatrí odmena, nemožno mu priznať ani náhradu hotových výdavkov. Súd zároveň prihliadol na to, že súdny exekútor má nárok na náhradu hotových výdavkov, ktoré už vynaložil v súvislosti s vykonávaním exekúcie, t. j. ktoré reálne už vznikli a nie ktoré len vzniknú v budúcnosti, čo je aj v súlade so zásadou, že pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi v celkovej výške 35,86 eur + 20 % DPH, t. j. 43,03 eur, keďže rozhodujúcim okamihom pre určenie výšky trov súdneho exekútora je okamih priznania ich náhrady rozhodnutím súdu o zastavení exekúcie. Aj keď v danom prípade exekučné konanie začalo dňa 13.03.2006, súd priznal DPH aj z náhrad hotových výdavkov v súlade s ust. § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2012, ktorý v druhej vete stanovuje, že ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 348/2011 Z. z. neobsahuje žiadne prechodné a záverečné ustanovenia, je potrebné postupovať podľa všeobecnej právnej zásady, v zmysle ktorej sa nové procesné predpisy uplatnia aj na konania, ktoré boli začaté pred prijatím novelizovaných znení procesných predpisov. Preto súd priznal DPH aj z náhrad hotových výdavkov.
Poučenie:
Proti prvému výroku uznesenia je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v 3 vyhotoveniach.
Proti druhému výroku uznesenia odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).