Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/109/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou v právnej veci žalobcu: PAMSTAV, s.r.o., so sídlom: K. Kmeťku 9, Žilina 010 08, IČO: 36 399 990, zastúpeného: Advokátska kancelária Kadura a spol., so sídlom: Ul. Republiky 16, 010 01 Žilina, IČO: 47 251 671, proti žalovanému: X.. T. D., R.. XX.XX.XXXX, D.: A. T. XXX/X, XXX XX Ž., občan SR, zastúpeného: Mgr. Miroslav Hanec, advokát so sídlom: Hruštiny 602, 010 01 Žilina, o určenie, že nájomný pomer trvá, o uloženie povinnosti strpieť užívanie prenajatej nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

Konanie sa v časti uplatneného nároku na určenie, že nájomný pomer medzi účastníkmi založený nájomnou zmluvou zo dňa 29.07.2013 trvá, zastavuje.

Žalovaný je povinný strpieť užívanie nebytových priestorov v budove označenej ako T. Č.. X, a to v časti, ktorá je označená v projektovej dokumentácii ako miestnosti 1.03 o výmere 74 m2 a miestnosti 1.08 o výmere 143,36 m2, zapísané na LV č. XXXX k.ú. T., žalobcom.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 09.04.2014 domáhal, aby súd určil, že trvá nájomný pomer medzi stranami založený nájomnou zmluvou zo dňa 29.07.2013, ktorej predmetom sú nebytové priestory v budove označenej ako T. č. X, a to v časti, ktorá je označená v projektovej dokumentácii ako miestnosť 1.03 o výmere 74,25 m2 a miestnosť 1.08 o výmere 143,36 m2, zapísané na LV č. XXXX, k.ú. T.. Zároveň sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou strpieť užívanie hore uvedených nebytových priestorov. Uplatnil si náhradu trov konania. 2. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že od žalovaného má na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 29.07.2013 prenajaté hore uvedené nebytové priestory. Predmetná nehnuteľnosť je v súčasnosti zapísaná na LV č. XXXX k.ú. T. (pôvodne na LV č. XXXX). Nachádza sa v areáli bývalého poľnohospodárskeho družstva. Nájomný pomer v zmysle tejto zmluvy stále trvá, keďže zmluva bola podpísaná na dobu 22 rokov. Žalobca riadne uhradil nájomné a nemá voči prenajímateľovi žiadne záväzky. Dňa 03.02.2014 žalobca zistil, že žalovaný vymenil zámok na bráne do ohradeného areálu, kde sa nachádza prenajatý nebytový priestor a celý areál nechal strážiť SBS a neumožnil žalobcovi prístup k prenajatým priestorom. Žalobca sa bezvýsledne pokúšal požiadať o vysvetlenie žalovaného telefonicky. Dňa 05.02.2014 pri osobnom stretnutí mu žalovaný opakovane odmietol umožniť prístup k prenajatým nebytovým priestorom a zároveň vymenil zámky aj na prenajatej budove. Žalobca bol nútený dňa 06.02.2014 podať na polícii trestné oznámenie, keďže nemal prístup k prenajatým nebytovým priestorom, v ktorých má uskladnený majetok potrebný pre svoju podnikateľskú činnosť. Dňa 06.02.2014 bola žalobcovi doručená písomnosť vyhotovená žalovaným, označená ako Skončenie nájmu - výpoveď a oznámenie. Na odôvodnenie výpovede žalovaný uviedol, že napriek poskytovaným službám (ktoré žalovaný aj vymenúva), žalobca mešká s platením úhrad služieb o viac ako jeden mesiac, ďalej že užíva prenajaté priestory v rozpore so zmluvou a že prenajíma ďalšie priestory stavby iným subjektom za finančné úhrady. Podľa názoru žalobcu žiadny z dôvodov uvedených vo výpovedi žalovaného zo dňa 06.02.2014 sa nezakladá na pravde. Žalobca nemal so žalovaným v Zmluve o nebytových priestorov zo dňa 29.07.2013 dohodnuté poskytovanie žiadnych služieb a žalovaný mu ani žiadne služby súvisiace s prenájmom nikdy neposkytoval. Len v článku V. Zmluvy o nájme je zmienka o dodávke el. energie zo strany prenajímateľa nájomcovi. Žalobca však ako nájomca od podpisu predmetnej zmluvy až do dňa podania žaloby žiadnu elektrickú energiu neodoberal a žalovaný mu teda žiadny odber ani nevyúčtoval. Ani ďalšie dôvody výpovede sa nezakladajú na pravde, keďže žalobca prenajatý priestor nikdy neužíval v rozpore so zmluvou alebo so zákonom, nevykonával žiadne stavebné úpravy, žiadnu časť priestorov neodpojil od elektrickej energie a žiadnu časť prenajatých priestorov neprenechal do užívania tretej osobe. Žalobca využíva prenajaté priestory výhradne na uskladnenie vecí potrebných na prevádzku svojej podnikateľskej činnosti v oblasti stavebníctva. I keby bola výpoveď žalovaného z nájomnej zmluvy platná, čo však žalobca rozhodne popiera, zmluvné strany si v čl. VII.2 nájomnej zmluvy dohodli 6- mesačnú výpovednú lehotu, ktorá neuplynula, keďže výpoveď bola žalobcovi doručená dňa 06.02.2014 a žalovaný už dňa 03.02.2014 zabránil žalobcovi k prístupe k prenajatým priestorom. 3. Ani napriek vydaniu predbežného opatrenia v konaní sp. zn. 6C/49/2014-13 zo dňa 06.03.2014, ktorým súd dočasne umožnil užívanie nebytových priestorov žalobcovi, žalovaný výrok uvedeného rozhodnutia súdu nerešpektuje a odmieta umožniť žalobcovi prístup k prenajatým priestorom. Žalobca má i naliehavý právny záujem na určení, že nájomný pomer medzi účastníkmi zmluvy, založený zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 29.07.2013, trvá, keďže žalovaný túto skutočnosť bezdôvodne popiera. Bez tohto určenia sa žalobca ocitá v stave právnej neistoty, keďže je tu spor o tom, či vôbec nájomný pomer existuje. Žalobca sa zároveň domáha, aby súd žalovanému uložil splnenie povinnosti strpieť užívanie prenajatej nehnuteľnosti, keďže zo samotného výroku súdu o určenie trvania nájomného pomeru by nevyplývala reálne vykonateľná povinnosť žalovaného.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu 08.12.2014, v ktorom poprel pravdivosť žalobcom tvrdených skutkových okolností. Predovšetkým namietol opodstatnenosť určovacej žaloby čo do naliehavého právneho záujmu, vzhľadom na možnosť žalovať priamo na splnenie povinností. Určovacia žaloba má preventívny charakter a je relevantná v prípadoch, kde k porušeniu práva ešte nedošlo a keďže žalovaný tvrdí, že nemôže užívať predmet nájmu, naliehavý právny záujem na určení trvania nájomného pomeru je tým vylúčený. Poukázal, že z obsahu podania žalobcu je zrejmé, že sa domáha určenia trvania nájomného pomeru, hoci sám tvrdí, že predmet nájmu nemôže užívať. Určenie, že nájomný pomer trvá, je pre uloženie povinnosti strpieť užívanie prenajatej nehnuteľnosti predbežnou otázkou a rozhodnutím súdu o povinnosti plniť bude vyriešená aj predbežná otázka trvania, alebo netrvania nájomného pomeru, z ktorého existencie sa žalobca domáha povinnosti plniť. 5. Žalovaný ďalej vo vyjadrení k žalobe uviedol, že od žalobcu odkúpil stavbu T.. X nachádzajúcu sa na pozemku vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Žalobca mu pri predaji fyzicky neodovzdal priestory v budove, ani kľúče od nich. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu, že mu mal žalobca zaplatiť nájomné. Ak by mu bol nájomné zaplatil, mal by o tom ako podnikateľský subjekt účtovný doklad. 6. Žalobca bez vedomia a súhlasu žalovaného ako vlastníka stavby vybudoval v miestnosti č. 1.03 tehlovú priečku, vykonal viaceré stavebné úpravy v budove a odpojil od elektrickej energie zvyšnú časť budovy. Odpadom znečistil priestor v okolí budovy na pozemkoch žalovaného. Umožnil užívanie priestorov, ktoré nemal v nájme, tretím subjektom. Jedná sa o časť skladu s osobitným vstupom, od ktorého si žalobca tiež ponechal kľúče a neodovzdal ich žalovanému. Preukazuje to zmluva o nájme nebytových priestorov č. 2/2008 zo dňa 31.03.2008, podľa ktorej je prenajímateľom žalobca a nájomcom spoločnosť PROFI-NOVA, s.r.o. Žalovaný navrhol, aby súd ako predbežnú otázku vyriešil dátum ukončenia nájomného vzťahu na základe písomností žalovaného zo dňa 06.02.2014. Podľa názoru žalovaného bol so žalobcom zmluvný vzťah riadne ukončený pred uplynutím dohodnutého času z dôvodu, že si žalobca neplnil svoje povinnosti zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 29.07.2013, pričom dôvody skončenia nájmu sú presne vymedzené v Skončení nájmu zo dňa 06.02.2014. Pokiaľ by aj súd prišiel k záveru, že nájomný vzťah nebol ukončený doručením písomností žalovaného zo dňa 06.02.2014 žalobcovi, ku dňu rozhodovania súdu by bol nájomný pomer skončený uplynutím dohodnutej výpovednej lehoty.

7. Súd vo veci vykonal dňa 18.11.2016 pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a listinnými dôkazmi predloženými stranami.

8. Zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov, uzatvorenej medzi stranami dňa 29.07.2013, mal súd preukázané, že predmetom zmluvy bol nájom nebytových priestorov - T. č. X zapísaného na LV č. XXXX k.ú. T., a to v časti, ktorá je označená v projektovej dokumentácii ako miestnosti 1.03 o výmere 74,25 m2 a miestnosti 1.08 o výmere 143,36 m2, vlastníkom ktorej nehnuteľnosti sa prenajímateľ stal na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s nájomcom dňa 29.07.2013. Účelom nájmu podľa čl. II.1 zmluvy bolo užívanie nebytových priestorov pre podnikateľskú činnosť nájomcu v súlade s predmetom činnosti uvedeným v Obchodnom registri alebo v inom povolení na podnikateľskú činnosť. Doba nájmu bola v čl. III.1 zmluvy dohodnutá na dobu v trvaní 22 rokov od uzatvorenia nájomnej zmluvy. Podľa čl. IV. bodu 1. zmluvy sa zmluvné strany dohodli na cene za užívanie predmetu nájmu 1,- € ročne, pričom nájomné je podľa dohody zmluvných strán splatné dňom uzavretia tejto nájomnej zmluvy na celé obdobie trvania nájmu. Prenajímateľ zároveň v zmysle čl. IV. bodu 2. zmluvy prehlásil, že mu bola k jeho rukám vyplatená celá suma nájomného v deň uzavretia tejto nájomnej zmluvy. V čl. V. bode 1. zmluvy je uvedené, že prenajímateľ bude poskytovať nájomcovi nasledovné služby: dodávka el. energie so samostatným odpočtom nájomcu, vody... Podľa čl. V. bodu 2. zmluvy sa prenajímateľ zaviazal na žiadosť nájomcu predložiť k nahliadnutiu vyúčtovanie alebo zálohové faktúry od dodávateľov služieb spojených s nájmom. Prenajímateľ sa zaviazal podľa čl. VI. bodu 1. zmluvy umožniť nájomcovi užívať predmet nájmu za podmienok dohodnutých zmluvou, zabezpečiť mu plný a nerušený výkon práv spojených s nájmom, riadne a včas poskytovať nájomcovi služby, na ktoré sa zaviazal v tejto zmluve. Nájomca sa podľa čl. VI. bodu 3. zmluvy zaviazal užívať predmet nájmu len na účel dohodnutý touto zmluvou, pričom zmeniť dohodnutý účel je možné len s písomným súhlasom prenajímateľa, ďalej užívať predmet nájmu s riadnou starostlivosťou tak, aby sa čo najviac znížila, alebo úplne zamedzila možnosť ich poškodenia alebo zničenia, zabezpečiť obvyklé udržiavanie prenajatých nebytových priestorov nachádzajúcich sa v predmete nájmu a uhrádzať náklady na túto obvyklú údržbu. Podľa č.l. VI. bodu 4. zmluvy nájomca nie je oprávnený vykonávať stavebné a iné úpravy väčšieho rozsahu týkajúce sa predmetu nájmu bez predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa a je oprávnený prenechať časť prenajatých priestorov do podnájmu. Podľa č.l. VII. zmluvy môžu zmluvné strany písomne vypovedať túto zmluvu v 6-mesačnej výpovednej lehote pred uplynutím času len z dôvodov uvedených v § 9 ods. 2 a 3 zák.č. 116/1990 Zb.

9. Výpoveďou zo dňa 06.02.2014 (dokument označený ako: Skončenie nájmu - výpoveď a oznámenie

- č.l. 7 spisu) vypovedal žalovaný Zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 29.07.2013 v súlade s § 9 ods. 2 písm. a), b) a g) zák.č. 116/1990 Zb. a ako dôvody výpovede uviedol:

- Nájomca napriek viacerým ústnym urgenciám žalovaného nezaplatil žalovanému ako prenajímateľovi od dátumu podpisu nájomnej zmluvy ani jeden cent za poskytované služby - nepretržité stráženie a ochrana prenajatých priestorov, pravidelná údržba a vynútené stavebné úpravy prístupovej cesty k prenajatým priestorom, vynútená komplexná rekonštrukcia a stavebné úpravy oplotenia areálu, pravidelné kosenie priľahlých pozemkov, odvoz smetí a odvoz odpadu z priestorov priľahlých pozemkov užívaných nájomcom, dodávka a odber el. energie, výmena poškodených častí mobilného oplotenia, meškanie s platením úhrad služieb o viac ako jeden mesiac, čím nájomca hrubo porušuje čl. V.1. zmluvy.

- Užívanie nájomcom prenajatých priestorov v rozpore so zmluvou - nedodržiavanie platných právnych predpisov (Stavebný zákon, Zákon o odpadoch), neudržiavanie priestorov v obvyklom stave (v prenajatých priestorov a priľahlých pozemkoch sa po činnosti nájomcu nachádza neporiadok, špina, prach a pohádzaný rôzny odpad), nevykonávanie údržby priestorov, vykonávanie bez vedomia prenajímateľa a jeho predchádzajúceho písomného súhlasu viacerých stavebných úprav nájomcom nielen v prenajatých priestoroch, odpojenie nájomcom od el. energie zvyšnej časti stavby a spôsobenie škody žalovanému týmto konaním. Nájomca tým porušil čl. II., č.l. VI., bod 3 písm. b), c) a 4 zmluvy.

- Prenajímanie nájomcom bez vedomia prenajímateľa ďalších priestorov stavby iným subjektom za finančné úhrady, čím vznikajú prenajímateľovi ďalšie škody, čím nájomca porušuje zmluvu.

10. Z pripojeného spisu OS Žilina sp. zn. 6C/49/2014 súd zistil, že v právnej veci navrhovateľa: PAMSTAV s.r.o. proti odporcovi: Ing. T. D. o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd uznesením zo dňa 06.03.2014 odporcovi prikázal, aby umožnil užívateľovi užívanie nebytových priestorov v budove označenej ako T. v časti označenej v projektovej dokumentácii ako miestnosti 1.03 o výmere 94,25 € o výmere 74,25 m2 a miestnosti 1.08 o výmere 143,36 m2, zapísaných na LV. č. XXXX v k.ú. T., a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie, že nájomný pomer medzi účastníkmi založený zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 29.07.2013, ktorého predmetom sú hore uvedené nebytové priestory, trvá a o uložení povinnosti strpieť užívanie prenajatej nehnuteľnosti.

Krajský súd uznesením sp. zn. 10Co/368/2014-37 zo dňa 27.06.2014 na základe odvolania odporcu proti hore uvedenému uzneseniu OS Žilina zo dňa 06.03.2014 rozhodol tak, že zmenil uznesenie okresného súdu tak, že odporcovi prikázal, aby umožnil navrhovateľovi užívanie hore uvedených nebytových priestorov v budove označenej ako T., zapísaných na LV. XXXX v k. ú. T.. Podstatou zmeňujúceho výroku v uznesení KS Žilina z 27.06.2014 bolo odstránenie nesprávnosti pri uvedení čísla listu vlastníctva, na ktorom je zapísaná stavba T. č. X a tým uvedenie náležitého číselného označenia dotknutého LV.

11. Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 2/2008 uzatvorenej dňa 31.03.2008 medzi spoločnosťou PAMSTAV, s.r.o. ako prenajímateľom a spoločnosťou PROFI-NOVA, s.r.o. ako nájomcom súd zistil, že predmetom zmluvy je nájom časti skladu o výmere 92 m2 v budove vo vlastníctve prenajímateľa - sklad

- T. č. X na parc.č. XXX/X na dobu neurčitú od 01.04.2008. Podľa č.l. VI zmluvy nájom nebytového priestoru dojednaný touto zmluvou môže zaniknúť vzájomnou dohodou zmluvných strán, výpoveďou s 3-mesačnou výpovednou lehotou a odstúpením zo strany prenajímateľa.

12. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 18.11.2016 zotrval na žalobe v celom rozsahu, poukázal na platnosť uzatvorenej nájomnej zmluvy a trvanie nájomného pomeru. K dôvodom výpovede uviedol, že pokiaľ ide o vybudovanie tehlovej priečky, ktorá mala byť vybudovaná bez súhlasu žalovaného, žalobca práve naopak tvrdí, že priečka bola vybudovaná v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy, a to práve na žiadosť žalovaného. Priečka bola totiž vymurovaná za účelom oddelenia priestorov užívaných žalobcom a priestorov užívaných žalovaným. Jednalo sa vlastne len o zamurovanie dverného otvoru o rozmere 1,70 x 2,5 m. Žiadne iné stavebné úpravy žalobca nerealizoval. Pokiaľ mal žalobca bez oprávnenia žalovaného uzatvoriť nájomnú zmluvu s inými subjektmi, žalobca poukázal, že sa jedná o nájomnú zmluvu uzatvorenú v roku 2008, teda v čase, kedy bol žalobca ešte vlastníkom budovy, v ktorej sa nachádzajú nebytové priestory, teda táto zmluva sa nájomného pomeru, o ktorý sa jedná v tomto konaní, nijakým spôsobom netýka. Práve žalovaný požiadal konateľa žalobcu o zaslanie tejto nájomnej zmluvy z roku 2008, keďže žalovaný chcel uzatvoriť podobnú zmluvu so spoločnosťou PROFI-NOVA, s.r.o. Keď chcel žalobca zmluvu z 31.03.2008 vypovedať, práve žalovaný žalobcu presvedčil, aby tak neurobil, pretože chcel s touto spoločnosťou uzatvoriť novú zmluvu. Uvedená spoločnosť však tieto priestory ďalej neužívala, pretože sa so žalovaným nedohodli. Žalobca poukázal na čl. IV bod 2. druhá veta nájomnej zmluvy, podľa ktorého prenajímateľ prehlásil, že bola k jeho rukám vyplatená celá suma nájomného v deň uzatvorenia nájomnej zmluvy. Tento dôvod výpovede preto žalobca absolútne neuznáva a nerozumie mu, keďže žalovaný svojím podpisom potvrdil, že prevzal celé nájomné ku dňu podpisu nájomnej zmluvy. Pokiaľ ako výpovedný dôvod žalovaný uviedol, že žalobca mešká s platením úhrad za služby o viac ako mesiac, žalobca však tvrdí, že prenajímateľ neposkytoval nájomcovi žiadne služby, a to ani dodávku elektrickej energie. Z neznámych príčin elektrická energia dodávaná do nebytových priestorov užívaných žalobcom nebola, až niekedy v roku 2015 napojil žalovaný žalobca na elektrickú energiu, ktorú však žalobca nevyužíva, pretože tam nepracuje, v priestoroch má iba sklady, čo je zrejmé aj zo stavu elektromera nachádzajúceho sa v nebytových priestorov prenajatých žalobcovi.

13. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na dôvodoch výpovede a podľa názoru žalovaného sú výpovedné dôvody jasne a jednoznačne uvedené v listine Skončenie nájmu, výpoveď a oznámenie zo dňa 06.02.2014. Poukázala, že z textu samotnej nájomnej zmluvy je zrejmé, že bola uzatvorená v rovnaký deň, ako kúpna zmluva, ktorou žalobca previedol predmetnú nehnuteľnosť na žalovaného a podmienkou tohto prevodu bolo práve uzatvorenie nájomnej zmluvy za podmienok uvedených v nájomnej zmluvy. Potom, ako došlo k zmene vlastníckeho práva, žalobca však naďalej poberal nájomné za užívanie týchto nehnuteľností a nesplnil si svoju povinnosť oznámiť nájomcovi, že došlo k zmene vlastníka. Z textu zmluvy v čl. V.1 zmluvy vyplýva, že sa jednalo o služby, ako dodávka elektrickej energie a vody, za ktorým textom sú uvedené tri bodky, teda sa jednalo o všetky tie služby, ako sú uvedené vo výpovedi zo dňa 06.02.2014, a to stráženie a ochrana prenajatých priestorov, pravidelná údržba a nútené stavebné úpravy prístupovej cesty k prenajatým priestorom, vynútená komplexná rekonštrukcia a stavebná úprava oplotenia areálu, pravidelné kosenie priľahlých pozemkov, odvoz smetí a odvoz odpadu z užívaných priestorov a priľahlých pozemkov - pretože žalobca nemal vôbec riešený odvoz smetí, dodávku a odber el. energie, výmenu poškodených častí mobilného oplotenia. Všetky tieto služby boli riadne poskytované žalobcovi ako nájomcovi. Pokiaľ vo výpovedi z nájmu je ako výpovedný dôvod uvedené neplatenie za poskytované služby, účastníci zmluvy neuzatvorili písomnú dohodu o týchto službách, tieto dohody boli uzatvorené len ústne a žalovaný nikdy ako prenajímateľ nedoručoval žalobcovi ako nájomcovi faktúru, ktorou by tieto služby fakturoval, jednalo sa taktiež len o ústne dohody. Žalobca nepreukázal skutočnosť zaplatenia nájomného, nezaplatil žalovanému nájomné, ako to má vyplývať z nájomnej zmluvy. Žalovaný na pojednávaní predložil prostredníctvom svojej právnej zástupkyne fotokópiu poštovej poukážky zo dňa 08.11.2013 (č.l. 50) na preukázanie svojho tvrdenia, že žalobca nezaplatil nájomné pri podpísaní nájomnej zmluvy a toto sa snažil dodatočne zaplatiť vo výške 22,- € poštovou poukážkou. Ročné nájomné vo výške jedného eura je pritom úplne neadekvátne výške nájomného, za ktoré sa prenajímajú nehnuteľnosti v k.ú. T.. Žalobca tiež svojimi stavebnými úpravami spôsobil, že došlo k odpojeniu elektrickej energie celej stavby. Žalobca mal rôzne zvyšky lešenia stavebného odpadu a stavebný výťah na priľahlých pozemkoch, nevykonával ani bežnú údržbu nehnuteľnosti, nehnuteľnosť nebola v riadnom stave. Pokiaľ ide o vybudovanie priečky, toto bolo potrebné riešiť s predchádzajúcim písomným súhlasom prenajímateľa. Keďže žalobca tak neučinil, zmluvnú povinnosť si nesplnil a konal svojvoľne.

14. Žalobca uvedené tvrdenia poprel s tým, že zaplatil dohodnuté nájomné pri podpise zmluvy a predkladaný poštový preukaz vidí na pojednávaní prvýkrát. Nájomné vo výške 1,- € ročne za prenajaté nebytové priestory bolo dojednané s poukazom na bezodplatný prevod nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádzajú prenajaté nebytové priestory, pričom hodnota nehnuteľnosti v čase prevodu bola 37.000,- €, čo vyplýva z daňového priznania, ktorá hodnota bola vydelená počtom rokov 22, a preto bolo dohodnuté symbolické nájomné 1,- € / rok. Žalobca poprel aj tvrdenia žalovaného, že mal odpojiť budovu od elektrickej energie. Uviedol, že k rozvodnej skrini, v ktorej mal odpojiť budovu od elektriny, sa ani nemohol dostať, keďže žalobcom prenajaté priestory sú na jednom konci budovy a na druhom konci budovy je zmienený elektromer. Ako nezmyslené označil i tvrdenie žalovaného, že žalobca mal nechávať priestory okolo objektu špinavé, pretože práve žalobca mal v okolí objektu priestory čisté. Pokiaľ žalovaný realizoval oplotenie areálu, robil to vo vlastnom záujme, pretože žalovaný tento areál užíva, chová tam rôzne zvieratá a v areáli má tiež prenajaté priestory firma, ktorá opravuje autá. Žalovaný poskytol žalobcovi kľúč od vstupnej brány do tohto areálu, pretože inak by sa žalobca ku prenajatým nebytovým priestorom dostať nemohol. Poprel aj tvrdenie žalovaného, že žalovaný zabezpečoval pre žalobcu odvoz smetí. Uvedené si realizoval žalobca sám a zabezpečil si v okolí nehnuteľnosti vzorový poriadok, pričom práve žalovaný, resp. jeho ďalší nájomcovia tam majú veľký neporiadok. Čo sa týka tvrdeného stavebného výťahu, uviedol, že mu nie je známe, o aký výťah sa malo jednať a navrhol, aby žalovaný preukázal svoje tvrdenia fotodokumentáciou.

15. Súd v rámci predbežného právneho posúdenia podľa § 181 ods. 2 uviedol, že bude daný prejednávaný prípad subsumovať pod zákonné ustanovenia zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, a to v konaní o strpenie povinnosti žalovaným užívať žalobcom nebytové priestory v budove označenej ako T. X v časti dohodnutej nájomnou zmluvou, pričom otázku určenia, že nájomný pomer trvá, bude vyhodnocovať prejudiciálne.

16. Po uvedení predbežného právneho posúdenia vzal žalobca späť žalobu v časti, v ktorej sa domáhal určenia, že nájomný pomer trvá. V rámci záverečnej reči prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že existovali dôvody výpovede, teda že žalobca znečisťoval prenajatý priestor a priestory, ktoré sa nachádzajú v jeho blízkosti, že nájomné nebolo zaplatené, že bez súhlasu prenajímateľa boli vykonávané rozsiahlejšie stavebné úpravy, ani že žalobca poberá finančné prostriedky z prenajímania priestorov, ktoré mu nepatria. Poukázal, že výpovedné dôvody sú formulované veľmi všeobecne, pričom ani na pojednávaní sa nevyjasnilo, v čom presne a konkrétne tieto spočívajú. 17. Právna zástupkyňa žalovaného navrhla doplniť dokazovanie výsluchom spoločnosti PROFI-NOVA, s.r.o. na otázku, že žalobca poberal nájomné za užívanie nebytových priestorov užívaných touto spoločnosťou. V rámci záverečnej reči zotrvala na svojej obrane s akcentom na tvrdenie, že žalobca ako nájomca neuhradil žalovanému ako prenajímateľovi nájomné, ktorého výška bola presne dohodnutá, pričom vzhľadom na nevýhodnú výšku nájomného nemá žalovaný záujem trvať na tomto plnení, pretože nájomná zmluva bola dohodnutá na dobu 22 rokov a pre žalovaného by to bolo príliš veľké obmedzenie trpieť užívanie nehnuteľností žalobcom tak dlhý čas, za tak nízku cenu.

18. Zákonné ustanovenia: Podľa ust. § 720 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej aj nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.

Podľa ust. § 1 ods. 1 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov tento zákon sa vzťahuje a) na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu; b) na byty, pri ktorých bol udelený súhlas na ich užívanie na nebytové účely.

Podľa ust. § 3 ods. 1 zák. č. 116/1990 Zb. prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“). Podľa ust. § 3 ods. 2 zák. č. 116/1990 Zb. zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 5 ods. 1 zák. č. 116/1990 Zb. ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené.

Podľa ust. § 7 zák. č. 116/1990 Zb. ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.

Podľa ust. § 9 ods. 1 zák. č. 116/1990 Zb. nájom dojednaný na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý bol dojednaný.

Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. a), b) a g) zák. č. 116/1990 Zb. prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak c) nájomca užíva nebytový priestor v rozpore so zmluvou;

d) nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom;

g) nájomca prenechá nebytový priestor alebo jeho časť do podnájmu bez súhlasu prenajímateľa;

Podľa ust. § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa ust. § 40 ods. 1 ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Podľa ust. § 40 ods. 4 písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou.

19. Súd na základe návrhu žalobcu na pojednávaní zastavil konanie podľa ust. § 145 ods. 2 v časti uplatneného nároku o určenie, že trvá nájomný pomer medzi účastníkmi založený nájomnou zmluvou zo dňa 29.07.2013. Vo zvyšnej časti žalobe na základe zisteného skutkového a právneho stavu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného povinnosťou strpieť užívanie nebytových priestorov v budove označenej ako T. v časti označenej v projektovej dokumentácii ako miestnosti 1.03 o výmere 74 m2 a miestnosti 1.08 o výmere 143,36 m2, zapísané na LV č. XXXX k.ú. T., žalobcom.

20. Súd pri rozhodovaní o uplatnenom nároku postupoval podľa § 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

21. Súd aplikoval na daný prejednávaný prípad ustanovenia zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ktorý je špeciálnou úpravou vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, ktorého ustanovenia je možné použiť na vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o nájme a podnájme nebytových priestorov len v prípade, ak ich neupravuje osobitný špeciálny zákon.

22. Žalobca sa pôvodne žalobou domáhal, aby súd určil, že trvá nájomný pomer medzi stranami založený nájomnou zmluvou zo dňa 29.07.2013, a zároveň sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou strpieť užívanie predmetných nebytových priestorov. Tvrdil, že naliehavý právny záujem na určení, že trvá nájomný pomer, existuje, keďže žalobca je v stave právnej neistoty o tejto otázke.

23. Určovaciu žalobu (§ 137 písm. c/ CSP, žaloba bola podaná za účinnosti O.s.p.- § 80 písm. c/ O.s.p.) považuje zákon za procesne prípustnú len vtedy, ak je na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Cieľom určovacej žaloby je vydanie rozsudku, ktorého výrok odstraňuje žalobcovu neistotu v tom, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je. Naliehavý právny záujem je daný hlavne tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Pokiaľ nie je naliehavý právny záujem daný, nemôže byť žaloba z tohto dôvodu opodstatnená. Zásadne platí, že možnosť žaloby na plnenie vylučuje právny záujem na žalobe určovacej, ak však určovacia žaloba vytvára pevný základ pre právny vzťah účastníkov sporu a môže sa ňou predísť žalobe na plnenie, je určovacia žaloba prípustná aj napriek tomu, že je možná i žaloba na plnenie. Súd dospel k záveru, že pri rozhodovaní o uložení povinnosti žalovanému strpieť užívanie nebytových priestorov žalobcom sa otázka, či nájomný pomer trvá, bude vyhodnocovať ako otázka predbežná v súvislosti s posudzovaním, či existovali dôvody pre danie výpovede žalovaným ako prenajímateľom žalovanému ako nájomcovi. V týchto intenciách bolo stranám na pojednávaní dané zo strany súdu predbežné právne posúdenie podľa § 181 ods. 2 CSP.

24. Následne súd dospel k záveru, výpovedné dôvody, na základe ktorých bola výpoveď daná, neexistovali, v tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Nepreukázal ani jeden z dôvodov uvedených vo výpovedi zo dňa 06.02.2014 - dokumente označenom ako: Skončenie nájmu - výpoveď a oznámenie, ktorou žalovaný vypovedal Zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 29.07.2013 s poukazom na ust. § 9 ods. 2 písm. a), b) a g) zák. č. 116/1990 Zb.

25. Pokiaľ ako prvý dôvod výpovede uviedol, že nájomca napriek viacerým ústnym urgenciám žalovaného nezaplatil žalovanému ako prenajímateľovi od dátumu podpisu nájomnej zmluvy ani jeden cent za poskytované služby, (ktoré vymenúva ako: nepretržité stráženie a ochrana prenajatých priestorov, pravidelná údržba a vynútené stavebné úpravy prístupovej cesty k prenajatým priestorom, vynútená komplexná rekonštrukcia a stavebné úpravy oplotenia areálu, pravidelné kosenie priľahlých pozemkov, odvoz smetí a odvoz odpadu z priestorov priľahlých pozemkov užívaných nájomcom, dodávka a odber el. energie, výmena poškodených častí mobilného oplotenia), teda mešká s platením úhrad za tieto služby o viac ako jeden mesiac, čím nájomca hrubo porušuje čl. V.1. zmluvy, súd vzhľadom na znenie článku V.1. zmluvy nedospel dospieť k záveru o porušovaní zmluvy spôsobom tvrdeným žalovaným. 26. Z definície právneho úkonu uvedenej v ustanovení § 34 vyplýva, že právny úkon je určovaný prejavom vôle, zameraním tohto prejavu vôle a vznikom, zmenou, alebo zánikom práv a povinností, alebo smeruje k vyvolaniu iných právnych následkov, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom vôle spájajú. Pri posudzovaní, či sa v danom prípade jedná o právny úkon, je potrebné konštatovanie existencie dvoch zložiek právneho úkonu, a to jednoty vôle a jej prejavu. Z povahy právneho styku vyplýva, že zisťovanie skutočnej vôle pri každom jej prejave nie je možné, preto občianske právo v ust. § 35 ods. 2 a 3 vychádza z princípu ochrany dobromyseľnosti účastníkov a súlad vôle s určitým prejavom predpokladá. Existencia skutočnej vôle sa v konkrétnom prípade skúma len vtedy, keď posúdený prejav vyvolá závažné pochybnosti o jej existencii, alebo keď to vyplýva zo zákona. Ďalšou z možných otázok je to, čia vôľa sa prejavom vôle manifestuje. Pravidlom je, že vôľa prejavená právnym úkonom je vôľou toho, kto ju prejavuje. Prejavom vôle sa rozumie jej vonkajšia manifestácia, možné je teda prejaviť vôľu akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje poznanie jej obsahu. Ďalším znakom právneho úkonu je zameranie prejavu vôle na určité právne následky, ktorými je vznik, zmena, alebo zánik práv a povinností. Právne úkony vznikajú, teda stávajú sa perfektnými rozličným spôsobom, podľa toho, či ide o jednostranné, dvojstranné, resp. viacstranné právne úkony. Dvojstranné právne úkony vznikajú medzi vzájomnými a obsahovo zhodnými prejavmi vôle, jedná sa o zmluvy, resp. dohody. Zmluva ako dvojstranný, prípadne viacstranný právny úkon, vzniká konsenzom, teda úplným a bezpodmienečným prijatím (akceptáciou) návrhu na uzavretie zmluvy (ponuky, oferty). Proces vzniku zmluvy konsenzom je upravený v § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka. Návrh (oferta) na uzavretie zmluvy je jednostranným prejavom vôle, ktorým navrhovateľ adresátovi navrhuje, aby s ním uzavrel zmluvu s obsahom uvedeným v návrhu. Občiansky zákonník v § 43a ods. 1 výslovne požaduje, aby takýto návrh na uzavretie zmluvy bol dostatočne určitý a aby z neho vyplývala vôľa navrhovateľa, aby s ním bol viazaný v prípade jeho prijatia. Vznik zmluvy predpokladá, aby ponuka bola prijatá úplne a bez výhrad.

27. Skúmanie platnosti prejavu vôle je predpokladom pre záver o platnosti právneho úkonu. Ak prejav vôle nespĺňa predpísané náležitosti, právny úkon nemôže byť platný. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy je zmluva uzavretá, nadobúda účinnosť.

28. Podľa ust. § 3 ods. 2 zák. č. 116/1990 Zb. musí mať zmluva, ktorej predmetom je nájom nebytových priestorov, písomnú formu. Vzhľadom na služby vymenované v čl. V.1. zmluvy ako „dodávka el. energie so samostatným odpočtom nájomcu, vody...“ je zrejmé, že zoznam služieb, ktoré boli dohodnuté medzi účastníkmi zmluvy, neobsahuje služby, za ktorých poskytovanie nemal žalobca ako nájomca podľa názoru žalovaného včas uhrádzať žalovanému platby, ktoré vymenúva žalovaný vo výpovedi zo dňa 06.02.2014. Pokiaľ poukázala právna zástupkyňa žalovaného na tri bodky za textom „dodávka el. energie so samostatným odpočtom nájomcu, vody“, ktoré mali obsiahnuť aj zoznam služieb, vymenovaných vo výpovedi ako: nepretržité stráženie a ochrana prenajatých priestorov, pravidelná údržba a vynútené stavebné úpravy prístupovej cesty k prenajatým priestorom, vynútená komplexná rekonštrukcia a stavebné úpravy oplotenia areálu, pravidelné kosenie priľahlých pozemkov, odvoz smetí a odvoz odpadu z priestorov priľahlých pozemkov užívaných nájomcom, dodávka a odber el. energie, výmena poškodených častí mobilného oplotenia, vzhľadom na zákonom kogentne stanovenú písomnú formu zmluvy o nájme nebytových priestorov by bola podľa ust. § 39 v spojitosti s § 3 ods. 2 zák. č. 116/1990 Zb. absolútne neplatným právnym úkonom dohoda obsahujúca zmluvné dojednanie týkajúce sa nájmu nebytových priestorov uzatvorená ústnou formou. Z vyjadrenia žalovaného však nevyplynulo, že žalobca mal vôľu uzatvoriť so žalovaným zmluvu v tomto znení a žalobca výslovne poprel, že mu žalovaný ním tvrdené služby vo výpovedi zo dňa 06.02.2014 poskytoval, pričom medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný nikdy tieto služby žalobcovi nefakturoval. Pokiaľ by účastníci zmluvy mali vôľu dohodnúť sa na poskytovaní aj ďalších služieb, neuvedených v zmluve uzatvorenej dňa 29.7.2013, bolo možné tak urobiť platne len písomne uzatvoreným dodatkom k zmluve. Pokiaľ sa jedná o zmluvne dojednané služby, a to dodávku vody a elektrickej energie, žalobca tvrdil, že prenajaté nebytové priestory užíval len na skladovanie tovaru, v týchto teda nevykonával pracovnú činnosť a tieto služby od žalovaného neodoberal. Ani tieto služby žalovaný žalobcovi nikdy nefakturoval.

29. Pokiaľ teda žalovaný ako dôvod výpovede uviedol, že nájomca napriek viacerým ústnym urgenciám žalovaného nezaplatil žalovanému ako prenajímateľovi od dátumu podpisu nájomnej zmluvy ani jeden cent za poskytované služby, ktoré vo výpovedi vymenoval, čím mal nájomca hrubo porušovať čl. V.1. zmluvy, súd dospel vzhľadom na znenie článku V.1. zmluvy a dojednaný rozsah služieb, ako aj vzhľadom na nepreukázanie žalovaným dodávky dojednaných služieb (elektrickej energie a vody) žalobcovi a ich fakturáciu a tým aj vzniku omeškania, k záveru o neexistencii tohto výpovedného dôvodu. 30. Pokiaľ následne žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe a tiež na pojednávaní uvádzal ďalší výpovedný dôvod - a to neplatenie nájomného, súd konštatuje, že tento výpovedný dôvod vo výpovedi zo dňa 06.02.2014 uvedený nebol a nie je možné žalovaným tvrdené neplatenie nájomného subsumovať pod neplatenie za služby, keďže platby za poskytovanie služieb a platby titulom nájomného nie je možné stotožňovať. Okrem toho žalovaný ako prenajímateľ podpísaním zmluvy v zmysle článku IV. bodu 2. zmluvy výslovne potvrdil, že mu bola k jeho rukám vyplatená celá suma nájomného v deň uzavretia nájomnej zmluvy.

31. Žalovaný uviedol ako v poradí druhý dôvod výpovede užívanie nájomcom prenajatých priestorov v rozpore so zmluvou a nedodržiavanie platných právnych predpisov (Stavebný zákon, Zákon o odpadoch), neudržiavanie priestorov v obvyklom stave - neporiadok v prenajatých priestorov a priľahlých pozemkoch po činnosti nájomcu, nevykonávanie údržby priestorov, vykonávanie bez vedomia prenajímateľa a jeho predchádzajúceho písomného súhlasu viacerých stavebných úprav nájomcom nielen v prenajatých priestoroch, odpojenie nájomcom od el. energie zvyšnej časti stavby a spôsobenie škody žalovanému týmto konaním, čím mal žalobca porušiť čl. II., čl. VI., bod 3 písm. b), c) a 4 zmluvy. 32. V čl. II.1 zmluvy sa jej účastníci dohodli na užívaní nebytových priestorov pre podnikateľskú činnosť nájomcu v súlade s predmetom činnosti uvedeným v Obchodnom registri alebo v inom povolení na podnikateľskú činnosť. Súd nemal preukázané, že žalobca užíval prenajaté nebytové priestory na inú činnosť, ako pre svoju podnikateľskú činnosť, ktorou je podľa výpisu z Obchodného registra okrem iného aj uskutočňovanie pozemných stavieb a ich zmien, stavebných úprav a udržiavacích prác, kúpa tovaru za účelom jeho predaja iným prevádzkovateľom, kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi, prenájom a leasing priemyselného tovaru, atď., s čím teda súvisí aj skladovanie tovaru. Žalovaný tento výpovedný dôvod ani bližšie neobjasnil, tvrdil na pojednávaní prostredníctvom právnej zástupkyne, že vo výpovedi zo dňa 06.02.2014 sa jedná o dostatočnú konkretizáciu (zápisnica o pojednávaní č.l. 59 spisu, str. 7, druhý odsek zápisnice). 33. Nájomca mal konať i v rozpore s čl. VI. bodom 3. písm. b) a c) zmluvy, podľa ktorého sa zaviazal užívať predmet nájmu s riadnou starostlivosťou tak, aby sa čo najviac znížila, alebo úplne zamedzila možnosť ich poškodenia alebo zničenia, zabezpečiť obvyklé udržiavanie prenajatých nebytových priestorov nachádzajúcich sa v predmete nájmu a uhrádzať náklady na túto obvyklú údržbu. Nájomca mal konať aj v rozpore s č.l. VI. bod 4 zmluvy, podľa ktorého nájomca nie je oprávnený vykonávať stavebné a iné úpravy väčšieho rozsahu týkajúce sa predmetu nájmu bez predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa a je oprávnený prenechať časť prenajatých priestorov do podnájmu. 34. Žiadne konanie tvrdené žalovaným v druhom výpovednom dôvode v konaní preukázané nebolo, právna zástupkyňa sa obmedzila, tak ako je uvedené vyššie, čo sa týka čl. VI. bodu 3. písm. b) a c) zmluvy len na tvrdenie o dostatočnej konkretizácii výpovedného dôvodu s doplnením, že žalobca mal mať na priľahlých pozemkoch uložený stavebný výťah. Žalobca poprel pravdivosť tohto tvrdenia a uvádzal skutkové tvrdenia týkajúce sa udržiavania poriadku z jeho strany v areáli žalovaného. Navrhol, aby žalobca svoje tvrdenia preukázal fotodokumentáciou, ktorú žalovaný nepredložil. 35. Čo sa týka tvrdenia žalovaného vo výpovedi, že žalobca mal vykonať viaceré stavebné úpravy a mal odpojiť od elektrickej energie zvyšnú časti stavby a spôsobiť tak žalovanému škodu, v konaní bolo preukázané vykonanie jednej stavebnej úpravy, a to zamurovanie dverného otvoru o rozmere 1,70 x 2,5 m, oddeľujúceho nebytové priestory prenajaté žalobcovi od ostatných priestorov nachádzajúcich sa v objekte teľatníka. Vzhľadom na to, že nie je možné považovať za porušenie zmluvnej povinnosti žalobcu podľa čl. VI. bodu 4. zmluvy, realizovanie zamurovania dverného otvoru bez súhlasu žalovaného ako prenajímateľa, keďže sa nejednalo o stavebnú úpravu väčšieho rozsahu, ani žalobca nevykonal viacero stavebných úprav a v konaní nebolo preukázané ani konanie žalobcu spočívajúce v odpojení objektu teľatníka od elektrickej energie a spôsobenie škody z toho dôvodu, súd konštatuje, že ani dôvodnosť uvedenia tohto výpovedného dôvodu preukázaná nebola a ani tento výpovedný dôvod neexistoval. Súd sa nestotožňuje s tvrdením právnej zástupkyne žalovaného, že dôvody výpovede boli vo výpovedi dostatočne konkretizované, súd konštatuje, že boli uvedené len všeobecným spôsobom a ani na pojednávaní neboli riadne vysvetlené.

36. Ako v poradí tretí výpovedný dôvod uviedol žalovaný „prenajímanie nájomcom bez vedomia prenajímateľa ďalších priestorov stavby iným subjektom za finančné úhrady, čím vznikajú prenajímateľovi ďalšie škody, čím nájomca porušuje zmluvu“. Poukázal na zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 2/2008 uzatvorenú dňa 31.03.2008, teda v čase, kedy bol žalobca vlastníkom objektu T., v ktorom sa nachádzajú nebytové priestory. Žalobca uvedenou zmluvou prenajal spoločnosti PROFI- NOVA, s.r.o. nebytové priestory špecifikované v zmluve na dobu neurčitú od 01.04.2008. 37. Zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom ako prenajímateľom a spoločnosťou PROFI-NOVA, s.r.o. ako nájomcom uzatvorením nájomnej zmluvy dňa 31.03.2008, je zmluvným vzťahom, ktorý nemá žiadny súvis so zmluvným vzťahom, ktorý vznikol medzi účastníkmi zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej dňa 29.7.2013, titulom ktorej zmluvy si žalobca uplatnil voči žalovanému nároky v tomto konaní. Je potrebné naň aplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, pokiaľ osobitný zákon, upravujúci nájom a podnájom nebytových priestorov nemá inú úpravu. Pokiaľ dôjde k zmene vlastníctva prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa (§680 ods. 2 . Keďže v danom prejednávanom prípade bolo preukázané, že žalobca previedol v ten istý deň, ako bola medzi stranami sporu uzatvorená zmluva o nájme nebytových priestorov, teda dňa 29.7.2013, kúpnou zmluvou vlastnícke právo k objektu teľatníka, na žalovaného, vstúpil tak žalovaný ako nový vlastník budovy do práv a povinností pôvodného vlastníka ako prenajímateľa a mal práva a povinnosti z nájomných zmlúv uzatvorených pôvodným vlastníkom, teda mal právo i na platby nájomného od prípadných nájomcov.

38. Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 2/2008 uzatvorenej dňa 31.03.2008 medzi spoločnosťou PAMSTAV, s.r.o. ako prenajímateľom a spoločnosťou PROFI-NOVA, s.r.o. ako nájomcom, ktorú zmluvu v konaní predložil žalovaný, mal súd preukázané, že zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a žalovaný ako nový vlastník nehnuteľnosti mal možnosť podľa § 10 zákona č. 116/1990 Zb. vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu. Z vyjadrenia žalobcu vyplynulo, že uvedenú zmluvu poskytol žalovanému práve žalobca za účelom vyporiadania tohto zmluvného vzťahu, do ktorého žalovaný ako nadobúdateľ nehnuteľnosti vstúpil zo zákona. 39. Poukaz na ust. § 9 ods. 2 písm. g) zák. č. 116/1990 Zb. vo výpovedi zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 29.07.2013 je pritom zmätočné, pretože cit. zák. ustanovenie umožňuje prenajímateľovi vypovedať zmluvu v prípade, ak nájomca prenechá jemu prenajatý nebytový priestor alebo jeho časť do podnájmu bez súhlasu prenajímateľa, pričom v tomto prípade bola daná výpoveď z dôvodu, že nájomca mal disponovať s inými nebytovými priestormi, ako jemu prenajatými, mal tieto priestory ďalej prenajímať a bezdôvodne sa obohacovať prijímaním nájomného. 40. Čo sa teda týka výpovedného dôvodu, že žalobca mal prenajímať bez vedomia žalovaného nebytové priestory stavby za finančné úhrady, tento výpovedný dôvod nebol daný, pretože ak by aj žalobca ako bývalý prenajímateľ prijímal neoprávnene úhrady nájomného od svojich pôvodných nájomcov, nie je zrejmé, akým spôsobom mal žalobca porušovať týmto, zo strany žalovaného tvrdeným spôsobom, nájomnú zmluvu uzatvorenú dňa 29.7.2013. Ak by takto žalobca aj konal, mal by žalovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalobcu, tento nárok si však žalovaný neuplatnil a ani nepreukázal, že mu vznikla týmto konaním žalobcu škoda a ani nekonkretizoval, aká škoda mu mala vzniknúť. Návrh žalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom spoločnosti PROFI-NOVA, s.r.o. na otázku, že žalobca poberal nájomné za užívanie nebytových priestorov užívaných touto spoločnosťou, preto súd ako nadbytočný a na vec sa nevzťahujúci zamietol. 41. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti výpovede, výpovedné dôvody nevznikli, žalovaný nebol oprávnený vypovedať nájomný vzťah a prejudiciálne určil, že nájomný vzťah trvá. Z toho dôvodu rozhodol o povinnosti žalovaného strpieť užívanie žalobcom nebytových priestorov, ktorých nájom bol premetom zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej medzi stranami dňa 29.07.2013.

42. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol vzhľadom na čiastočný úspech každej strany v spore tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, a to v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci, § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo v spojitosti s § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa s ust. § 262 ods. 1 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní na Okresný súd Žilina.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie podané v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP, teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).