Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/24/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci žalobcov 1/ O. C., G.. X.X.XXXX a 2/ K. C., G.. X.X.XXXX, U. K. O., E. XXXX/XX, proti žalovaným 1/ Prvej stavebnej sporiteľni, a. s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31335004 a 2/ LICITOR group, a. s., Sládkovičova 6, Žilina, IČO: 36421561, zast. Advokátskou kanceláriou Beňo & partners, advokátska kancelária, s. r. o., Námestie sv. Egídia 40/93, Poprad, IČO: 44250029, o neplatnosť dražby, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovanou v 1. rade n e p r i z n á v a .

Žalovaný v 2. rade m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia podali dňa 26.2.2014 žalobu, ktorou sa domáhajú určenia, že dobrovoľná dražba konaná dňa 29.1.2014 je neplatná a tiež určenia, že všeobecná hodnota predmetu dražby, t. j. bytu č. X, stanovená na sumu 41.500,-- eur podľa znaleckého posudku č. 81/2013 zo dňa 18.11.2013, vypracovaného znalcom M. O., je stanovená neplatne.

2. Dňa 2.12.2014 žalobcovia doručili súdu podanie označené ako návrh na zmenu petitu, v ktorom však žiadajú rozhodnúť o tých istých nárokoch a v petite žaloby iba upravili, že nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX vedenom na Okresnom úrade O., katastrálny odbor a nie Správou katastra O. ako bolo uvedené v pôvodnej žalobe. Keďže týmto podaním nedochádza k zmene predmetu konania, pretože žalobcovia nemenia svoj žalobný návrh ohľadom nárokov, o ktorých žiadajú rozhodnúť, súd podľa obsahu posúdil podanie žalobcov iba ako spresnenie pôvodnej žaloby, o ktorej nie je potrebné rozhodovať ako o zmene žaloby.

3. Súd rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 13C/24/2014-114 zo dňa 2.12.2014 tak, že žalobu zamietol a náhradu trov konania stranám nepriznal. Na základe odvolania podaného žalobcami prejednal vec odvolací súd, ktorý uznesením č. k. 20Co/114/2015-134 zo dňa 8.3.2016 zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu I. stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd konštatoval, že súd I. stupňa by mal posúdiť, či z obsahu žaloby nevyplýva návrh žalobcov na zdržanie sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, čo by spôsobilo, že žalobcovia by chceli do budúcna zamedziť výkonu záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby.

4. Žalobcovia v žalobe uviedli, že dňa 29.1.2014 žalovaný v 2. rade vykonal dražbu, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. O., zapísané na LV č. XXXX, a to byt č. X nachádzajúci sa na

X. poschodí bytového domu č. súp. XXXX a podiel 6740/2016218 na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu. Žalobcovia majú za to, že pri napadnutej dražbe došlo k porušeniu ustanovení § 2, písm. a/, § 7, ods. 2, § 16, ods. 4, § 21, ods. 2, 4, 5, § 10, ods. 1, § 12, ods. 1, 2, 3, 4, Zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Predovšetkým namietli, že ohodnotenie predmetu dražby nebolo podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby, pretože táto podmienka by bola splnená, ak by dražobník zaistil ohodnotenie predmetu dražby v cene cca 52.500,-- eur. Znalecký posudok, ktorým boli ocenené nehnuteľnosti na sumu 41.500,-- eur, podľa nich stanovil cenu nápadne nízku, ktorá predstavuje cca 72 % z obvyklej ceny. Tiež tvrdili, že navrhovateľ dražby uplatnil pohľadávku v nesprávnej výške, z neplatných klauzúl, bez predchádzajúcej súdnej kontroly, pričom sa nezdržal uplatňovania obohatenia v rozpore s dobrými mravmi.

5. Aj na pojednávaní dňa 16.11.2016 žalobkyňa v 1. rade potvrdila, že žalobcovia trvajú na podanej žalobe tak, ako bola podaná a ako bol sformulovaný žalobný návrh. Uviedla, že s novým vlastníkom pohľadávky sa dohodli na splácaní pohľadávky po 300,-- eur a už aj zaplatili 4 splátky.

6. Žalovaná v 1. rade v písomnom vyjadrení uviedla, že so žalobcami uzatvorila zmluvu o mimoriadnom medziúvere, ktorý mali žalobcovia splácať v pravidelných splátkach. Úver bol zabezpečený záložným právom zriadeným na vyššie uvedenú nehnuteľnosť. Keďže žalobcovia úver nesplácali, pristúpila k výkonu záložného práva. Pri jeho výkone striktne dodržiavala ustanovenia zákona a súčasťou návrhu na vykonanie dražby bolo aj vyhlásenie o spôsobilosti predmetu dražby a pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhoval výkon dražby. Má za to, že hodnota predmetu dražby stanovená znaleckým posudkom č. 81/2013 odzrkadľuje trhovú cenu a nehnuteľnosť bola ohodnotená v cene obvyklej v mieste a čase konania dražby. Aby bol výťažok z dražby čo najvyšší, najnižšie podanie pre prvé kolo dražby bolo navýšené na sumu 45.000,-- eur, avšak za túto cenu bola nehnuteľnosť nepredajná a dražba neúspešná. Poukázala aj na význam a funkciu záložného práva a uviedla, že v predmetnej veci nedošlo k porušeniu princípu ochrany spotrebiteľa.

7. V písomnom vyjadrení zo dňa 22.6.2016 uviedla, že z hľadiska práva žalobcov na ochranu vlastníckeho práva je potrebné poukázať, že rovnakú právnu ochranu požíva aj vlastnícke právo žalovanej v 1. rade v súvislosti s poskytnutými peňažnými prostriedkami. Obe práva majú pritom rovnaký zákonný obsah. Žalobcovia pri poskytnutí úveru dobrovoľne zriadili záložné právo k predmetu zálohu. Už z charakteru záložného práva a jeho zabezpečovacej funkcie vyplýva, že k výkonu záložného práva dochádza len v prípade, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená. Žalobcovia teda mohli predísť realizácii záložného práva, ak by svoje záväzky riadne a včas plnili. Samotný výkon práva v súlade so zákonom preto nezakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach a rovnako sám osebe nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR PL. ÚS 23/2014 a tiež na skutočnosť, že žalobcovia nesplácajú ani ďalší úver, ktorý im poskytla. V podaní zo dňa 11.8.2016 žalovaná uviedla, že postúpila predmetnú pohľadávku na základe zmluvy zo dňa 26.7.2016 postupníkovi J. Š..

8. Žalovaný v 2. rade so žalobou nesúhlasil a namietol nedostatok naliehavého právneho záujmu na tejto určovacej žalobe. Poukázal na listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že na dražbe, ktorá sa konala XX.X.XXXX, nebolo urobené ani najnižšie podanie, teda nedošlo k udeleniu príklepu. Z tohto dôvodu dražba nie je spôsobilá vyvolať žiadne právne následky. Neúspešnosť dražby a neudelenie príklepu nezasiahlo do právneho postavenia žalobcov a dražba samotná sa nedotkla ich práv a povinností, teda stav právnej neistoty nenastal. Dotknutie sa na právach a povinnostiach je pritom primárnym predpokladom v zmysle ust. § 21, ods. 1, Zák. č. 527/2002 Z. z. na vyslovenie neplatnosti dražby. Taktiež namietol nedostatok naliehavého právneho záujmu na druhom bode petitu žaloby. Poukázal na to, že žalobcovia síce tvrdia, že cena bola nízka, avšak v tomto smere nepredložili žiadne dôkazy. Uviedol, že opakovaná dražba sa mala konať XX.X.XXXX, no z dôvodu nariadeného predbežného opatrenia došlo k upusteniu od dražby a doposiaľ nedošlo k uzavretiu novej zmluvy o vykonaní dražby. V prípade, ak by mala byť znovu vykonaná dražba bytu žalobcov, musela by byť uzavretá nová zmluva o vykonaní dražby a podkladom by musel byť znalecký posudok nie starší ako 6 mesiacov. V danom prípade už nie je možné uzavrieť zmluvu o opakovanej dražbe, ale aj v prípade opakovanej dražby by znalecký posudok nesmel byť starší ako rok, teda znalecký posudok, ktorý žalobcovia napádajú, je už nepoužiteľný pre akúkoľvek dražbu. Na pojednávaní dňa 16.11.2016 poukázal na to, že žalobkyňa opätovne potvrdila, že sa domáha nároku tak, ako ho špecifikovala v žalobe, t. j. neplatnosti dražby a neplatnosti ohodnotenia dražby. Na doplnenie

poukázal na to, že lehota na podanie žaloby o neplatnosť dražby je 3 mesiace odo dňa udelenia príklepu, teda ani nemôže začať plynúť. Poukázala tiež na to, že Zákon o dobrovoľných dražbách upravuje postup akým spôsobom sa vlastník môže brániť v prípade, že namieta ohodnotenie nehnuteľností, avšak žalobcovia nepreukázali, že by tento postup využili. Ust. § 21 Zákona o dobrovoľných dražbách je upravené tak, aby sa rozhodlo o neplatnosti konkrétnej dražby. Nie je možné do budúcna zabrániť akejkoľvek inej dražbe, pretože tým by boli porušené práva záložného veriteľa a záložná zmluva ako taká by absolútne stratila zmysel. Nemôže dôjsť k zmene postavenia žalobcu, ak by sa rozhodlo, že dražba, ktorá sa vlastne neuskutočnila, je neplatná.

9. Z výpovedí strán a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu oznámenia o dražbe, oznámenia o opakovanej dražbe, notárskej zápisnice, znaleckého posudku, súd zistil nasledovný skutkový stav:

10. Žalobcovia uzavreli dňa 9.9.2009 so žalovanou v 1. rade zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na základe ktorej žalovaný v 1. rade poskytol žalobcom medziúver vo výške 40.000,-- eur. Pohľadávka z tejto úverovej zmluvy bola zabezpečená záložným právom na základe zmluvy o zriadení záložného práva z 9.9.2009. Záložné právo bolo zriadené na byt č. X nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu č. súp. XXXX, postaveného na pozemku parc. č. XXX/XXX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. O..

11. Keďže žalobcovia nesplácali dohodnutý úver v dohodnutých splátkach, žalovaná v 1. rade pristúpila k výkonu záložného práva a so žalovaným v 2. rade uzavrela zmluvu o vykonaní dobrovoľnej dražby. Oznámenie o dražbe bolo vydané dňa 17.12.2013. Dražba sa konala dňa 29.1.2014 o 11.00 hod. v I. A. Z. O.. Z predloženej notárskej zápisnice č. G. XX/XXXX vyplýva, že na dražbe nebolo urobené ani najnižšie podanie. Následne licitátor postupne znižoval najnižšie podanie až na sumu 41.500,-- eur, ktorá zodpovedala cena draženej nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku. Ani na tieto výzvy licitátora nikto neurobil podanie a licitátor vyhlásil dražbu za neúspešnú. Následne žalovaní uzavreli zmluvu o opakovanej dražbe, ktorá sa mala konať dňa 18.3.2014 o 12.00 hod. v I. A. Z. O.. Na základe predbežného opatrenia nariadeného uznesením č. k. 13C/24/2014-26 zo dňa 12.3.2014 dražobník upustil od vykonania opakovanej dražby.

12. Podľa § 2, písm. a/, Zák. 527/2002 o dobrovoľných dražbách v znení účinnom do 31.5.2014, dražbou verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie.

13. Podľa § 21, ods. 2, cit. zákona, v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu;12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

14. Podľa § 21, ods. 4, cit. zákona, účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

15. Podľa § 12, ods. 1, cit. zákona, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku 3) alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, 11a) ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.

16. Podľa § 22, ods. 1, cit. zákona, opakovaná dražba sa uskutoční na základe zmluvy o vykonaní opakovanej dražby uzavretej medzi navrhovateľom dražby predchádzajúcej dražby a dražobníkom, ktorý vykonával predchádzajúcu dražbu, ak predmet dražby nebol vydražený alebo ak bola dražba zmarená vydražiteľom; dražobník v tom prípade nemusí zaisťovať nový odhad predmetu dražby, ak má k dispozícii odhad nie starší ako jeden rok pred konaním opakovanej dražby. Zmluva o vykonaní opakovanej dražby musí byť uzavretá do desiatich dní po doručení zápisnice o vykonanej dražbe alebo vyrozumení o zmarení dražby.

17. Podľa § 22, ods. 2, cit. zákona, opakovanú dražbu nie je možné vykonať, ak dražobník upustil od dražby alebo ak bola dražba neplatná.

18. V prejednávanej veci sa žalobcovia domáhajú určenia, že dražba, ktorá sa konala dňa 29.1.2014 je neplatná a tiež určenia, že všeobecná hodnota nehnuteľností stanovená na sumu 41.500,-- eur znaleckým posudkom č. 81/2013 je stanovená neplatne. V zmysle § 216 ods. 1 súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Žalobný návrh je najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby, pretože v ňom žalobca uvádza ako by mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Žalobca ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho o čom a ako má rozhodnúť. Presný a určitý petit je pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť, a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch (§ 216 ods. 2 . Súd je teda v plnom rozsahu viazaný z hľadiska obsahu petitu a podstaty zmyslu toho, čoho sa žalobca v konaní domáha. Súd nie je viazaný výrazovými prostriedkami alebo jeho doslovným znením, avšak nemôže sa odchýliť od obsahu petitu. Tieto právne závery vyplývajú z doterajšej judikatúry súdov, napr. aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/219/2007.

19. Žalobkyňa v 1. rade aj na pojednávaní dňa 16.11.2016 opakovane potvrdila, že žalobcovia trvajú na podanej žalobe tak, ako bola sformulovaná, teda s poukazom na vyššie uvedené súd nemôže rozhodovať o inom nároku ako o neplatnosti dražby a neplatnosti ocenenia. Zo žalobného návrhu tak, ako ho naformulovali žalobcovia vyplýva, že ide o určovaciu žalobu, preto nevyhnutným predpokladom pre úspešné uplatnenie určovacej žaloby sa v zmysle právnej úpravy účinnej v čase podania žaloby (§ 80 písm. c O.s.p.) vyžadovalo preukázanie naliehavého právneho záujmu. Rovnako tak v zmysle § 137 písm. c/ účinného od 1.7.2016 žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalobcu. V zmysle ustálenej judikatúry naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak v dôsledku požadovaného určenia dôjde k zmene právneho postavenia žalobcu alebo bez takéhoto určenia by sa právne postavenie žalobcu stalo neistým. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie o určení, ktoré požaduje žalobca, musí nejakým spôsobom ovplyvniť postavenie žalobcu.

20. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 29.1.2014 sa uskutočnila dražba nehnuteľnosti, na ktorej však nebolo urobené ani najnižšie podanie a teda nedošlo k vydraženiu nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov. V zmysle § 2, písm. a/, Zák. č. 527/2002 Z. z., dražbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby. Keďže predmetná dražba úspešná nebola, nedošlo ani k zmene vlastníckeho práva k predmetu dražby, teda konanie dražby dňa 29.1.2014 nemalo žiaden vplyv na právne postavenie žalobcov, ktorí sú naďalej vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Aj z ust. § 21, ods. 2, vyplýva, že neplatnosti dražby sa môže domáhať osoba, ktorá bola dotknutá na svojich právach. Vzhľadom k tomu, že na uvedenej dražbe nedošlo k vydraženiu nehnuteľnosti, nemôže v dôsledku dražby dôjsť k zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a teda v dôsledku tejto dražby nevznikla žalobcom žiadna ujma na ich právach. Zároveň súd poukazuje na ust. § 21, ods. 4, cit. zákona, ktoré vymedzuje okruh strán sporu o neplatnosť dražby, keď jednou zo strán je aj vydražiteľ, pričom podľa ustálenej judikatúry v tomto prípade ide o nerozlučné procesné spoločenstvo účastníkov. Keďže na dražbe nebol udelený príklep, nemôžu žalobcovia ani zachovať okruh všetkých strán sporu podľa uvedeného zákonného ustanovenia. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dražby konanej dňa 29.1.2014, pretože na základe tejto dražby nedošlo k zmene ich právneho postavenia, a keďže dražba nebola úspešná a nenastali účinky dražby, ktoré predpokladá zákon, pretože dražba nesplnila svoj účel, nie je dôvodná žaloba na určenie neplatnosti dražby.

21. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že ak by veriteľ chcel znova vykonať dražbu nehnuteľnosti, musel by uzavrieť úplne novú zmluvu o výkone dražby, pre ktorú by nebol použiteľný

žiadny z podkladov, ktoré boli vytvorené na základe tejto zmluvy. Dôležitou okolnosťou podľa názoru súdu je tá skutočnosť, že žalovaná v 1. rade postúpila predmetnú pohľadávku, a teda zaniklo jej oprávnenie vymáhať predmetnú pohľadávku a realizovať záložné právo. Aj z tohto dôvodu voči žalovanej v 1. rade žaloba stratila svoje opodstatnenie.

22. V ďalšej časti žaloby sa žalobcovia domáhajú určenia neplatnosti stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, avšak podľa názoru súdu ani v tejto časti žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem. Súd mal preukázané, že žalovaný v 2. rade ako dražobník požiadal o vypracovanie znaleckého posudku na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dražby. Nehnuteľnosť bola ocenená znaleckým posudkom č. 81/2013 zo dňa 18.11.2013 vyhotoveným T.. M. O.. Týmto znaleckým posudkom bola všeobecná hodnota nehnuteľnosti stanovená na sumu 41.500,-- eur. V prípade, ak vlastník nehnuteľnosti nie je spokojný so stanovením všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, môže do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca. Zo strany žalobcov nebolo preukázané, že by u dražobníka vzniesli námietky proti znaleckému posudku.

23. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dražba, ktorá sa konala dňa 29.1.2014 bola neúspešná, odporcovia v 1. a 2. rade uzavreli zmluvu o opakovanej dražbe, ktorá sa mala konať dňa 18.3.2014, avšak na základe predbežného opatrenia odporca v 2. rade ako dražobník v zmysle § 19, ods. 1, cit. zákona, upustil od dražby. V zmysle § 12, ods. 1, cit. zákona, cena predmetu dražby musí byť určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako 6 mesiacov. V prípade opakovanej dražby v zmysle § 22, ods. 1, cit. zákona, ocenenie predmetu dražby nesmie byť staršie ako jeden rok pred konaním opakovanej dražby. Z uvedeného je zrejmé, že určenie všeobecnej hodnoty znaleckým posudkom č. 81/2013 už nie je možné použiť v prípade, ak by došlo k uzavretiu novej zmluvy o vykonaní dražby, pretože od vyhotovenia znaleckého posudku už uplynula doba dlhšia ako 6 mesiacov. S poukazom na ust. § 22, ods. 2, cit. zákona, v tomto prípade nie je možné vykonať opakovanú dražbu, avšak ani v prípade, ak by prichádzala do úvahy opakovaná dražba, by už uvedený znalecký posudok nebolo možné použiť, pretože od jeho vypracovania uplynula doba, ktorá je dlhšia ako jeden rok. S poukazom na uvedené súd má za to, že ani v tejto časti nie je daný naliehavý právny záujem žalobcov na určení, pretože znalecký posudok č. 81/2013 už nie je použiteľný pre účely prípadnej ďalšej dražby.

24. Žalobcovia v podaní zo dňa 16.11.2016 navrhli v rámci dokazovania vypočuť T.. Q. V., O. M., alebo osobu, ktorú O.Á. určí ako svedka, či a v akom termíne bola na obecnej tabuli uverejnená vyhláška o konaní dražby, vypočuť svedkov O. E. Q. M. V. k otázke, či na byte alebo inom viditeľnom mieste bolo umiestnené oznámenie v zmysle § 11 ods. 4 ods. 5 Zák. č. 527/2002 Z. z. v znení noviel a tiež navrhli vykonať znalecký posudok na ohodnotenie predmetu dražby v čase konania dražby. Súd zamietol návrhy na vykonanie týchto dôkazov, pretože ako bolo vyššie konštatované, žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na podanej žalobe, a preto nie je potrebné vykonať dôkazy, ktorými by sa mali preukazovať skutkové okolnosti, ktoré však neovplyvnia preukázanie naliehavého právneho záujmu. V prípade, ak by došlo k udeleniu príklepu a prebiehalo by konanie o neplatnosť takejto dražby, tak v takomto konaní by malo význam preukazovať, či boli splnené všetky zákonné podmienky pri uskutočnení dražby, pretože by to mohlo spôsobovať neplatnosť dražby. Rovnako tak by mohla byť dražba neplatná aj z dôvodu, ak by nebola riadnym spôsobom stanovená objektívne všeobecná hodnota nehnuteľností, avšak súd považuje vykonanie znaleckého dokazovania za absolútne v rozpore so zásadou hospodárnosti Civilného sporového konania, keďže nebol preukázaný naliehavý právny záujem, nenastali účinky dražby a znalecký posudok č. 81/2013 už nie je použiteľný pre účely žiadnej dražby, ktorá by sa mohla dotknúť práv žalobcov.

25. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že je viazaný žalobným návrhom žalobcov, o ktorom by bolo možné rozhodnúť iba za predpokladu, že na takomto určení by bol naliehavý právny záujem, ktorý však žalobcovia nepreukázali, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

26. V spore boli v celom rozsahu úspešní žalovaní, preto v zmysle § 255 nárok na náhradu trov konania vznikol žalovaným. Žalovaný v 2. rade si aj náhradu trov konania uplatnil, preto súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 rozhodol, že žalovaný v 2. rade má nárok na náhradu trov konania.

27. Vzhľadom na úspech žalovanej v 1. rade principiálne by bolo namieste priznanie náhrady trov konania aj žalovanej v 1. rade. Žalovaná v 1. rade si však náhradu trov konania neuplatnila a zo spisu nevyplývajú ani žiadne preukázateľné účelne vynaložené výdavky, ktoré by sa mohli považovať za trovy konania v zmysle § 251 CSP. Z tohto dôvodu súd za použitia analógie podľa článku 4 ods. 1 mal za to, že žalovanej v 1. rade neboli preukázané odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva, a preto žalovanej v 1. rade nie je možné priznať náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.