Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/37/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Karola Krochtu, v právnej veci žalobcu Mesto Y., proti žalovanému: V. M., X..: XX.X.XXXX, V. L. J. L. XX, XXX XX Y. Š., naposledy bytom B. XX, XXX XX J., o zaplatenie 875,44 eura s príslušenstvo, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 15.06.2021, č. k. - 46 jednohlasne takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a náhradu trov konania stranám nepriznal.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd o povinnosti žalovaného zaplatiť mu sumu 875,44 eur s príslušenstvom titulom neplnenia povinností, ktoré vyplývali žalovanému z nájomnej zmluvy za časť roka 2017. Súd prvej inštancie sa oboznámil so zmluvou o nájme bytu, ktorú na požiadanie v konaní predložil žalobca s tým, že z príloh zmluvy zo dňa 21.12.2016 vyplýva, že ju uzatvoril žalobca ako prenajímateľ s pani C. E. ako nájomcom. Žalovaný však v rozpore s tvrdeniami žalobcu podľa tejto zmluvy nájomcom ani spolunájomcom nebol, nevystupoval ani ako solidárny dlžník podľa tejto nájomnej zmluvy, len tvoril osobu domácnosti s nájomcom, spolu s nájomkyňou C. E. a mal. C. M.. Žalobca, ktorý bol s týmito zisteniami súdu oboznámený, na túto skutočnosť nereagoval. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa v spojení s . Zistil, že žalovaný podľa zmluvy o nájme bytu, ktorá mala tvoriť základ nároku žalobcu nebol nájomcom a ani spolunájomcom bytu podľa predloženej nájomnej zmluvy nevystupoval ani ako solidárny dlžník, nebol povinný platiť žalobcovi nájomné za užívanie bytu, preto žalobu zamietol. O trovách konania strán sporu rozhodol podľa a nasl. .

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia nevyjadril zistenia, či názory, ktorými sa riadil pri rozhodovaní o tom, že C. E. bola jedinou nájomníčkou podľa nájomnej zmluvy a žalovaný tvoril len spoločnú domácnosť tejto nájomkyne. Uviedol, že zákon na vznik spoločného nájmu bytu nevyžaduje akúkoľvek osobitnú formu jeho zriadenia, postupu postačuje, ak na strane nájomcu vystupuje viac subjektov, ktoré sa na znak súhlasu s nájomnou zmluvou vlastnoručne podpíšu. Poukázal na uzavretú nájomnú zmluvu, kde v časti označenia účastníkov nájomnej zmluvy vystupujú spoločne C. E. a V. M., vrátane ich osobných identifikačných údajov, spoločne ďalej označovaní ako nájomca, nakoľko ide o hromadne používané generické zmluvy v spoločnom označení spolunájomcovia vystupujú ako „nájomca“. Pre právne posúdenie spoločného nájmu bytu je však toto spoločné a skrátené označenie irelevantné a nezakladá žiadne právne účinky. Títo spolunájomcovia predmetnú nájomnú zmluvu aj spoločne podpísali a vyjadrili s ňou súhlas, čím sa podľa stali spoločnými nájomcami. Žalobca pripúšťa, že ust. čl. II. bod 9 nájomnej zmluvy, ktorý vymenúva členov spoločnej domácnosti

nájomcu, môže vyznieť vo vzťahu k určeniu nájomcov a osôb tvoriacich spoločnú domácnosť zmätočne. V tomto ustanovení nájomnej zmluvy je okrem žalovaného a detí žalovaného uvedená aj samotná nájomníčka C. E., ktorá však podľa názoru súdu prvej inštancie vystupuje ako jediná nájomníčka. V prípade, že súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že žalovaný podľa nájomnej zmluvy nie je spolunájomcom, práve na základe znenia čl. II. bod 9 nájomnej zmluvy, výkladom zmluvy by nájomníčkou nemala byť ani C. E., ktorej status nájomníčky súd prvej inštancie uznal. Tento status podľa žalobcu patrí aj žalovanému. Poukázal aj na uznesenie Mestského zastupiteľstva vo Y. č. XXX/XXXX - XX/XX A.. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým mestské zastupiteľstvo chválilo pridelenie nájomného bytu pre spolunájomcov C. E. a V.Á. M.. Žalobca nepovažoval za potrebné dokladať tento dôkaz pred súdom prvej inštancie, nakoľko táto listina sama o sebe nájomný vzťah nezakladá, ale v tomto smere poukazoval v štádiu prvoinštančného konania na uzatvorenú zmluvu o nájme bytu.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v a nasl. (ďalej len ), spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že nie sú dané podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie.

6. Podanou žalobou sa žalobca vo vzťahu k žalovanému domáhal zaplatenia splatného nájomného za mesiace júl - november 2017 vo výške 875,44 eur a v tejto súvislosti poukazoval na to, že žalovaný spolu s C. E. boli nájomcovia bytu č. XX na A.. podlaží, ul. J. L. XXXX/XX vo Y. Š. s tým, že táto nájomná zmluva bola s nájomcami uzatvorená na dobu určitú, a to od 01.01.2017 do 31.12.2017.

Podľa , nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa , nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

Podľa - 3 , byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb. Spoloční nájomcovia majú rovnaké práva a povinnosti. Spoločný nájom vzniká tiež dohodou medzi doterajším nájomcom, ďalšou osobou a prenajímateľom. Pri družstevnom byte môže spoločný nájom vzniknúť len medzi manželmi.

7. Z doteraz vykonaného dokazovania plynie, že predmetom zmluvy o nájme č. R..L..XX, bol tzv. nájomný byt vo vlastníctve žalobcu, nachádzajúci sa vo Y. Š. X. N.. J. L. XXXX/XX.

8. Vo všeobecnosti nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania. Nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsah užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné v čase uzavretia zmluvy, s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. Prenajímateľom je spravidla vlastník bytového domu, v ktorom sa byt nachádza. Prenajímateľom však môže byť aj vlastník toho-ktorého bytu, teda osoba, ktorej svedčí vlastnícke právo, ktoré je zapísané v príslušnom katastri nehnuteľností. Nájomcom môže byť tak fyzická aj právnická osoba. Uzatváranie nájomných zmlúv je bezformálne, tzn., že zákon nevyžaduje výslovne písomnú formu zmluvy. Zmluvy uzavreté v ústnej forme budú taktiež platné, je však potrebné podotknúť, že v záujme právnej istoty účastníkov nájomného vzťahu, aj s prihliadnutím na to, že nájomné vzťahy zvyčajne trvajú dlhšiu dobu, je vhodné, aby nájomné zmluvy boli uzavreté vo forme písomnej.

9. Spoločný nájom bytu môže vzniknúť na základe nájomnej zmluvy alebo na základe iných právnych skutočností. Najčastejším spôsobom vzniku spoločného nájmu bytu v zmysle , bude uzatvorenie nájomnej zmluvy medzi prenajímateľom a viacerým nájomcami. Zákon

výslovne v uvádza, že pri družstevných bytoch (čo však nie je prípad prejednávanej veci), môže spoločný nájom vzniknúť len medzi manželmi.

10. Podľa obsahu zmluvy o nájme bytu zo dňa 21.12.2016 predloženej v štádiu prvoinštančného konania je zrejmé, že túto žalobca ako prenajímateľ uzatvoril s nájomcami C. E., nar. XX.XX.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXXX a V.S. M., nar. XX.XX.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXXX, bytom J. L. XX, Y. Š., ktorí v záhlaví zmluvy boli označení ...“ďalej len nájomca“. Obaja takto označení nájomcovia v záverečnej časti zmluvu podpísali. Je tiež zrejmé, že nájomná zmluva v čl. II. bod 9, obsahuje označenie domácnosti nájomcov, ktorú okrem spomínaných C. E.Y. a V. M. tvorili aj C. M., nar. XXXX a G. M., nar. 2016. Ide v tejto súvislosti však nie o označenie nájomcov, ktorí sú uvedení v úvodnej časti zmluvy, ale o osoby tvoriace domácnosť týchto dvoch nájomcov.

11. Ako už bolo spomínané, v prejednávanej veci predmetom nájmu nebol družstevný byt.

12. So zreteľom na túto situáciu odvolací súd postupom podľa rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie tak, ako to určuje . Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť opodstatnenosť nároku žalobcu na tvrdené nezaplatené splatné nájomné za obdobie mesiacov júl až november 2017, keď k tomuto nedoplatku, podľa jeho tvrdení, malo dôjsť z dôvodu neplnenia povinností zo strany nájomcov daného bytu, a teda aj žalovaného. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).