Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-695-2015.pdf
PDF · 96.17 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/695/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: D. Q., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom L., o zaplatenie 258,66 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 129,66 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 32,49 € od 4.2.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 52,29 € od 4.4.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 44,88 € od 4.5.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 25.11.2015 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 378,61 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Žalobu postavil na tom skutkovom tvrdení, že žalovaný neuhradil cenu za služby poskytnuté mu jeho právnym predchodcom, preto sa zaplatenia tejto sumy domáha súdnou cestou. Taktiež si uplatnil i príslušenstvo pohľadávky, a to úrok z omeškania z jednotlivých fakturovaných súm za poskytnuté služby až do zaplatenia ako aj zmluvnú pokutu a náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.
2. Súd vo veci po čiastočnom späťvzatí žaloby zo dňa 6.4.2016, doručenom súdu dňa 13.4.2016, vydal vo veci dňa 15.4.2016 platobný rozkaz č.k. 14C/695/2015-45. Tento pre nemožnosť jeho doručenia do vlasých rúk žalovaného súdu uznesením č.k. 14C/695/2015-56 zo dňa 13.7.2016 zrušil v celom rozsahu.
3. Súd vo veci rozhodol v zmysle § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania, keď po oboznámení sa s obsahom listín predložených v priebehu konania žalobcom a to zmluvou o pripojení zo dňa 12.9.2011, dodatkom zo dňa 12.9.2011, žiadosťou o zmenu zmluvy o pripojení zo dňa 12.9.2011, zmluvou o kúpe PC/notebooku/periférneho zariadenia zo dňa 12.9.2011, tlačivom na fotodokumentáciu, všeobecnými podmienkami na poskytovanie verejnej telefónnej služby, tarifou, faktúrami, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 s prílohou, pokusom o zmier, čiastočným späťvzatím žaloby a ostatných ku spisu pripojených listín ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
4. Zmluvou po postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na žalobcu. Postúpená bola pohľadávka voči žalovanému celkove vo výške 378,61 €.
4. Dňa 12.9.2011 uzatvoril žalovaný so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. zmluvu o pripojení, dodatok k zmluve o pripojení ako aj zmluvu o kúpe PC/notebooku/periférneho zariadenia. Neoddeliteľnou súčasťou zmlúv boli všeobecné podmienky na poskytovanie verejnej telefónnej služby a tarifa. Na základe týchto zmlúv právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému služby spojené s verejnou telefónnou službou, služby spojené s mobilným internetom, za účelom využívania ktorých boli žalovanému poskytnuté zariadenia (wifi router a notebook) ako aj program služieb, ktorý sa žalovaný zaviazal v zmluve využívať v dobe viazanosti 24 mesiacov. Ako vyplynulo z dodatku zmluvy o pripojení, v tomto bola v tabuľke č. 1 upravená zmluvná pokuta vo výške 248,95 € pre prípady porušenia zmluvných podmienok konkretizované v bode 3 dodatku.
5. Právny predchodca žalobcu v období mesiacov január 2013 až apríl 2013 vyúčtoval žalovanému poplatky za služby poskytnuté v období od 15.12.2012 do 14.4.2013 a to nasledovne:
- faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu vo výške 32,49 €, splatnou dňa 3.2.2013,
- faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu vo výške 52,29 €, splatnou dňa 3.4.2013,
- faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu vo výške 44,88 €, splatnou dňa 3.5.2013. Vyúčtovanú sumu žalovaný v deň splatnosti jednotlivých faktúr neuhradil. Túto sumu neuhradil ani na výzvu žalobcu.
Dňa 15.1.2014 právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 7400511981 zmluvnú pokutu vo výške 248,95 € s dátumom splatnosti dňa 3.2.2014.
6. Žalobca si v tomto konaní uplatnil na zaplatenie dlžnú sumu titulom poskytnutých služieb a zmluvnú pokutu vo výške 129,- € titulom skutočnej ceny mobilného telefónu zn. Huawei B260A.
7. Žalovaný sa v priebehu konania k podanej žalobe a jej prílohám nevyjadrila.
8. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom od 1.11.2011, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) tohto zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Podľa ods. 12 písm. a) a b) účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095,21/4/1993, strana 29-34) túto smernicu je nevyhnuté využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť len, ak súd má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti, čiže určiť, či je podmienka nečestná. Iba takto je možné chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke.
Pri spotrebiteľských právnych vzťahoch sa použije právna úprava, ktorá je výhodnejšia pre spotrebiteľa a to bez ohľadu na to, či sa jedná o právny vzťah z Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka alebo iného zákona. Použitie práva výhodnejšieho pre spotrebiteľa vyplýva aj z nálezu, resp. z uznesenia Ústavného súdu SR z 19.06.2013, sp.zn. ÚS 402/2013.
Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 250/2007 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výroby alebo používa služby pre osobnú potrebu, alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti a predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka, alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka(v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách; členské štáty zabezpečia aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Jednou z týchto podmienok je aj „ neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa „ a s účinnosťou od 01. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka, a to zákonom č. 568/2007 Z.z.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 544 ods. 3 Občianskeho zákonníka ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z..z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
9. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol dňa 12.9.2011 záväzkovoprávny vzťah titulom zmluvy o pripojení, jej dodatku a kúpnej zmluvy. Zmluva o pripojení bola uzavretá v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách a na základe tejto právny predchodca žalobcu žalovanému skutočne poskytol plnenie spojené so službou mobilný internet a žalovaný túto službu aj využíval, avšak cenu za služby poskytnuté v období od 15.12.2012 do 14.4.2013 celkove vyúčtované vo výške 129,66 € neuhradil. Keďže žalovaný tieto skutkové tvrdenia žalobcu nepopieral, pričom súd tieto skutkové tvrdenia považoval za strany žalobcu za preukázané predloženými listinnými dôkazmi, súd žalobe v tejto časti vyhovel. Žalovaného tiež zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania z jednotlivých vyúčtovaných súm počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti faktúr. Súd konštatuje, že nárok v časti o zaplatenie úroku z omeškania bol zo strany žalobcu uplatnený vo výške vyplývajúcej z § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..
10. Pokiaľ však ide o uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 129,- € s príslušenstvom, súd žalobu v tejto časti vyhodnotil ako nedôvodnú a túto zamietol. Žalobca svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty odvodzuje od zmluvy o pripojení a dojednania o zmluvnej pokute vo výške 248,95 €. Zmluvu, ktorú žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Zmluva o pripojení je svojím charakterom občianskoprávnou zmluvou napriek tomu, že v Občianskom zákonníku nie je výslovne upravená. Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ vzhľadom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je v nerovnom postavení s dodávateľom vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. Dodávateľ má zároveň možnosť jednostranne stanoviť zmluvné podmienky, keď používa formulárové zmluvy, čo bol aj tento prípad. Súd je toho názoru, že v spotrebiteľských veciach by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie resp. výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, pričom už samotná táto skutočnosť vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy, pretože dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinností. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti. Ak ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá bude prijateľná v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Právny predchodca žalobcu pri zmluvnej pokute vôbec nerozlišuje situáciu, z akých dôvodov dôjde k nedodržaniu doby viazanosti, či k ukončeniu zmluvy dôjde napríklad mesiac pred uplynutím doby viazanosti alebo hneď v prvých mesiacoch po uzavretí zmluvy. Dojednanie o zmluvnej pokute nie je možné v danom prípade označiť za individuálne, pretože spotrebiteľ nemá právo vyjadriť sa k výške zmluvnej pokuty, ktorá je priamo uvedená v zmluve. Ide o typovú zmluvu, ktorej obsah spotrebiteľ žiadnym významným spôsobom neovplyvňuje. Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, jej výška sa mení len v závislosti od poskytnutého telekomunikačného zariadenia. Žalovaný mal možnosť dodatok k zmluve prijať len ako celok alebo ako celok odmietnuť, preto nie je možné hovoriť o individuálne dojednanej zmluvnej podmienke. Súd nespochybňuje právo poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie povinnosti odberateľa služieb aj prostredníctvom zmluvnej pokuty, avšak nie takej, ktorá je rovnako vysoká bez ohľadu na všetky ostatné súvisiace okolnosti. Sankcia vždy musí zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti a prihliadať aj na charakter, čas a rozsah porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Pri takto naformulovanej zmluvnej pokute môže dodávateľ požadovať od spotrebiteľa zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v dodatku k zmluve za každé porušenie zmluvnej povinnosti z čoho je zrejmé, že môže žiadať aj niekoľkonásobok uvedenej zmluvnej pokuty. Súd má za to,
že takéto zmluvné dojednanie predstavuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov predmetného zmluvného vzťahu v neprospech spotrebiteľa.
11. Dojednanie o zmluvnej pokute súd preto považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď zo strany žalobcu nebolo v konaní ničím preukázané, že takáto zmluvná podmienka bola dojednané individuálne. Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, na jej základe nevzniká dodávateľovi (v tomto prípade jeho právnemu nástupcovi) právo na zaplatenie zmluvnej pokuty a to ani v nižšej sume, než bolo dojednané v zmluve. Pri uzatváraní zmlúv bol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným použitý štandardný formulár s vopred určenými podmienkami a obsahom, ktoré žalovaný ako spotrebiteľ nemohol nijako ovplyvniť, mohol ich len prijať, inak by s ním právny predchodca žalobcu ako dodávateľ zmluvný vzťah neuzavrel. Súd tiež poukazuje na to, že právny predchodca žalobcu ako dodávateľ používa nevýrazné malé písmo na predtlači zmluvy o pripojení ako aj dodatku, pričom ide o obsahovo rozsiahly text, s ktorým podľa názoru súdu nie je možné v čase uzavretia zmluvy sa podrobne oboznámiť.
12. Súd pri zohľadnení všetkých týchto skutočností dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľnou podmienkou a preto podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka je takáto zmluvná podmienka neplatná. Na základe neplatného zmluvného dojednania právnemu predchodcovi žalobcu a teda ani žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a to ani v nižšej sume, než bolo dojednané, preto súd žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty i s príslušenstvom ako nedôvodnú zamietol.
13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.
14. Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.