Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/182/2002

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v civilnom sporovom konaní pred sudcom Mgr. Richardom Golisom, v právnej veci žalobkyne: R.. G. Š., I.. XX.XX.XXXX, Z. V. XX, XXX XX Z. Z., právne zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Zuzanou Smetanovou, advokátkou, so sídlom advokátskej kancelárie Horná 51, 974 01 Banská Bystrica, za účasti intervenientov na strane žalobkyne: X/ R.. W. W., Z. B. I. XXXX/XX, XXX XX Z., X/ R.. V. B., Z. O. XA, XXX XX M., proti žalovaným: X/ R.. R. N., I.. XX.XX.XXXX, Z. Ľ. X, XXX XX Ž. F. X/ R.. F. Š., I.. XX.X.XXXX, Z. N.I. XX, XXX XX Ž., obom žalovaným právne zastúpeným splnomocneným zástupcom Vojčík & Partners, s.r.o., so sídlom Rázusova 28, 040 01 Košice, o zaplatenie 165.969,59 eur (5.000.000,- Sk) s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I/ Žalovanému v rade 1/ u k l a d á povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 49.514,26 eur, spolu s 3,5 % mesačným úrokom zo sumy 55.323,20 eur od 19.3.2001 do 30.9.2001 a s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 61.906,65 eur od 01.10.2001 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II/ V zostávajúcej časti súd žalobu žalobkyne proti žalovanému v rade 1/ z a m i e t a .

III/ Žalovanej v rade 2/ u k l a d á povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 49.514,26 eur, spolu s 3,5 % mesačným úrokom zo sumy 55.323,20 eur od 19.3.2001 do 30.9.2001 a s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 61.906,65 eur od 01.10.2001 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV/ V zostávajúcej časti súd žalobu žalobkyne proti žalovanej v rade 2/ z a m i e t a .

V/ Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I/ Predmet a obsah skutkových a právnych tvrdení strán sporu, označené dôkazy a použité prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, priebeh konania, procesné podania strán sporu a doterajšie rozhodnutia súdu

1. Žalobou (návrhom na začatie konania) podanou na súde dňa 04.3.2002, sa žalobkyňa pôvodne proti žalovaným v rade 1/, 2/ a ako žalovanému v rade 3/ proti spoločnosti 3E, s.r.o. so sídlom v Žiline, IČO: 31 576 745, sa domáhala solidárne zaplatenia sumy 5.000.000,- Sk (ktorej sume podľa súčasne platnej meny zodpovedá suma 165.969,59 eur), spolu s úrokom vo výške 3,5 % mesačne od 15.3.2001 do 30.9.2001 a so zmluvnou pokutou vo výške 0,1 % zo sumy 6.137.500,- Sk za každý deň omeškania od 01.10.2001 do zaplatenia, ako aj vyslovenia (vo vzťahu k žalovanému v rade 3/), že žalobkyňa sa môže domáhať uspokojenia tejto pohľadávky voči žalovanému v rade 3/ z výťažku z predaja založených

nehnuteľností zapísaných vo vlastníctve žalovaného v rade 3/ na liste vlastníctva (LV) č. XXXX pre kat. územie Ž. ako KN parc. č. 423 - zast. plochy vo výmere 375 m2, KN parc. č. 3670/47 - zast. plochy vo výmere 5085 m2 a dom súp. č. 88 na KN parc. č. 423) a že žalovaný v rade 3/ je povinný na uspokojenie tejto pohľadávky strpieť exekúciu predajom týchto nehnuteľností v konaní podľa Exekučného poriadku, alebo výkonu rozhodnutia predajom týchto nehnuteľností podľa Občianskeho súdneho poriadku,

v odôvodnení žaloby (skutkovo) tvrdiac, že:

- manžel žalobkyne a jej právny predchodca G. Š. (ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX) požičal zmluvami o pôžičke zo dňa 15.3.2001 žalovaným v rade 1/ a 2/ každému z nich po 2.500.000,- Sk s dohodnutým úrokom vo výške 3,5 % mesačne;

- podľa dodatkov ku každej zmluve (o pôžičke) mali byť požičané prostriedky vrátené do 30.9.2001 s tým, že pre prípad omeškania bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy;

- predmetné pôžičky žalovaných v rade 1/ a 2/ boli zabezpečené záložným právom k nehnuteľnostiam v kat. úz. Ž., zapísaným na LV č. XXXX, vo vlastníctve žalovaného v rade 3/;

- napriek uplynutiu doby splatnosti a napriek viacerým jednaniam medzi právnym zástupcom žalobkyne a žalovanými v rade 1/, 2/ pôžičky neboli ku dňu podania žaloby na súd ani čiastočne splatené; právne takto skutkovo vymedzený nárok žalobkyňa po svojom právnom predchodcovi ako veriteľovi uplatňujúc proti žalovaným v rade 1/, 2/ ako dlžníkom z titulu nároku na vrátenie pôžičiek zo zmlúv uzavretých podľa §§ 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, spolu s dohodnutým úrokom a zmluvnou pokutou za omeškanie dlžníkov a proti pôvodne žalovanému v rade 3/ z titulu práva záložného veriteľa voči záložcovi podľa ust. § 151a ods.1, § 151f ods.1 Občianskeho zákonníka.

2. Ako dôkazy na preukázanie v žalobe obsiahnutých tvrdení žalobkyňa popri svojom výsluchu, „s výhradou ďalších dôkazov“ označila a v jej prílohe súdu predložila:

- písomnú zmluvu o pôžičke medzi veriteľom R.. G. Š. a žalovaným v rade X/ R.. R. N. ako dlžníkom, s úradne osvedčeným podpisom dlžníka dňa 15.3.2001 (s predmetom finančnej pôžičky vo výške 2.500.000,- Sk - poskytnutej veriteľom dlžníkovi a prevzatej dlžníkom ku dňu podpísania zmluvy - čl.2 ods.2,3 zmluvy; s dohodnutým úrokom z pôžičky 3,5 % mesačne - čl. 2 ods.3; s dojednaním „trvania zmluvy“ na dobu určitú od 19.3.2001 do 31.7.2001, o povinnosti dlžníka vrátiť pôžičku veriteľovi do 31.7.2001 - čl. 3 ods.1 a o mesačnom uhrádzaní úrokov z pôžičky - čl. 3 ods.3; s dojednaním prepočítavacieho kurzu pre finančné vysporiadanie v kurze podľa NBS stred - čl. 4 ods.2, nakoniec tiež s dojednaním o „uplatnení zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % z dlžnej sumy denne“ - čl. 4 ods.3);

- písomnú zmluvu o pôžičke medzi veriteľom R.. G. Š. a žalovanou v rade X/ R.. F. Š. ako dlžníkom, s úradne osvedčeným podpisom dlžníka dňa 15.3.2001 (s obsahom identickým ako vyššie cit. zmluva uzavretá so žalovaným v rade 1/);

- (nedatovaný) písomný dodatok k zmluve o pôžičke medzi veriteľom R.. G. Š. a žalovaným v rade 1/ ako dlžníkom zo dňa 15.3.2001 (s predmetom dojednania predĺženia doby trvania zmluvy a teda i splatnosti pôžičky v zmysle čl. 3 ods.1 zmluvy - do 30.9.2001);

- (nedatovaný) písomný dodatok k zmluve o pôžičke medzi veriteľom R.. G. Š. a žalovanou v rade 2/ ako dlžníkom zo dňa 15.3.2001 (s obsahom identickým ako vyššie cit. dodatok uzavretý so žalovaným v rade 1/);

- zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť zo dňa 15.3.2001, uzavretú medzi záložným veriteľom R.. G. Š. a záložcom 3E, s.r.o. so sídlom v Žiline (pôvodne žalovaným v rade 3/), v zastúpení žalovanými v rade 1/ a 2/ ako konateľmi (s predmetom zabezpečenia pohľadávky záložného veriteľa zriadením záložného práva na nehnuteľnosti záložcu - čl. 2 ods.1 zmluvy, keď „pohľadávka záložného veriteľa vyplýva zo zmluvy o pôžičke, uzatvorenej medzi záložným veriteľom na jednej strane a záložcom na druhej strane dňa 15.3.2001“ - čl. 2 ods.2; vo vzťahu k nehnuteľnostiam záložcu zapísaným na LV č. XXXX pre kat. úz. Ž. - čl. 3, v zmysle ktorého ďalej „výška pohľadávky zabezpečená záložným právom je 5.000.000,- Sk“; v čl. 4 ods.2 sa záložca okrem iného zaviazal „predložiť záložnému veriteľovi LV č. XXXX so zápisom záložného práva v prospech záložného veriteľa do 30 kalendárnych dní od prvého čerpania úveru v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 15.3.2001“);

- úmrtný list veriteľa R.. G.Á. Š., I.. XX.X.XXXX, N. E. X. XX.X.XXXX v Banskej Bystrici;

- výpis z LV č. XXXX pre kat. úz. Ž. zo dňa 04.12.2000 (obsahujúci okrem iných i nehnuteľnosti uvedené ako predmet záložného práva v zmysle cit. zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť zo dňa 15.3.2001, vo výlučnom vlastníctve 3E, s.r.o. so sídlom v Žiline - pôvodne žalovaného v rade 3/);

- výpis z Obchodného registra Okresného súdu Žilina zo dňa 15.3.2001 na spoločnosť 3E, s.r.o. so sídlom v Žiline, IČO: 31 576 745.

3. Žalovaní v rade 1/ a 2/ v prvom spoločnom písomnom vyjadrení zo dňa 10.12.2003 k žalobe navrhli žalobu žalobkyne zamietnuť, odmietajúc, že by boli s ňou v nejakom právnom vzťahu a že by mali voči nej záväzky, tvrdiac:

- žalobkyňa je povinná preukázať právny dôvod vzniku svojho nároku, svoj nárok však odvodzuje od zmlúv o pôžičke, uzavretých s veriteľom R.. G. Š., E.. XX.X.XXXX, jej nebohým manželom, ďalej dôvodiac: „Zo znenia podaného návrhu je nesporné, že účastníkom zmlúv o pôžičke bol výlučne nebohý manžel navrhovateľky, ktorý požičal zmluvami o pôžičke zo dňa 15.3.2001 R.. R. N. - odporcovi v 1. rade a R.. F. Š. - odporkyni v 2. rade, každému po 2.500.000,- Sk. Podľa dodatku k zmluve o pôžičke nebohému manželovi navrhovateľky G. Š. mali byť uvedené sumy vrátené v lehote do 30.9.2001. Malo by sa teda konať o právach nebohého G. Š., od ktorého sme si peniaze vypožičali a ktorému sme sa zaviazali uvedené peniaze vrátiť“;

- žalobkyňa ničím nepreukázala svoje právo vymáhať od žalovaných uvedené sumy vo svojom mene, namietajúc preto nedostatok jej aktívnej legitimácie na vymáhanie v žalobe uvedenej sumy.

4. Žalobkyňa reagovala na cit. vyjadrenie žalovaných v rade 1/ a 2/ zo dňa 10.12.2003 písomným vyjadrením zo dňa 08.7.2004, akcentujúc osobitne, že žalovaní v rade 1/, 2/ vo svojom vyjadrení nespochybňujú, že si finančné prostriedky požičali a že tieto nevrátili. K námietke žalovaných v rade 1/, 2/, že konať sa má o právach I.. G. Š., skonštatovala, že ide o fyzickú osobu, ktorá zomrela a ktorá preto nemôže byť účastníkom konania. Podľa žalobkyne predmetné zmluvy o pôžičke so žalovanými v rade 1/ a 2/ jej manžel uzatváral s jej súhlasom a finančné prostriedky, ktoré boli žalovaným v rade 1/, 2/ takto požičané, boli ich spoločnými prostriedkami a tvorili súčasť ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov („BSM“). S poukazom na výsledok medzičasom skončeného dedičského konania po neb. manželovi označila námietku žalovaných o nedostatku jej aktívnej legitimácie za nedôvodnú. Záverom zdôraznila, že podaniu žaloby v tejto veci na súd predchádzalo viacero osobných a telefonických kontaktov jej právneho zástupcu so žalovanými v rade 1/, 2/, pričom žalovaní opakovane prehlasovali, že svojho záväzku voči žalobkyni ako manželke I.. R.. G. Š. sú si plne vedomí a že ho nespochybňujú, žiadajúc právneho zástupcu žalobkyne len o čas, svoje sľuby o skorej úhrade pohľadávky však nikdy nezrealizovali.

5. Ako ďalší dôkaz v prílohe svojho cit. vyjadrenia žalobkyňa predložila súdu:

- osvedčenie o dedičstve, vydané notárom V.. B. E., ako súdnym komisárom povereným Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 24D/814/2001, Dnot 174/01 zo dňa 25.3.2004, právoplatné dňa 14.4.2004 (v ktorom v rámci súpisu aktív dedičstva v čl. III písm. AIg/ je uvedená i „pohľadávka voči spoločnosti 3E s.r.o., Kuzmányho 24, 010 01 Žilina, IČO: 31 576 745 v sume 5.000.000,- Sk, z ktorej čiastky je do dedičstva potrebné zaradiť 2.500.000,- Sk“, v časti pasív dedičstva zas v čl. III písm. Bf,g/ sú uvedené i záväzky voči R.. W. W.Á. v sume 4.000.000,- Sk, z ktorej čiastky je do súpisu pasív potrebné zaradiť 2.000.000,- Sk a voči R.. V. B. v sume 2.500.000,- Sk, z ktorej čiastky je do súpisu pasív potrebné zaradiť 1.250.000,- Sk; čistá hodnota dedičstva v čl. IV je 3.030.453,06 Sk a na základe dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva aktívum dedičstva podľa čl. III písm. AIg/ nadobudla žalobkyňa ako pozostalá manželka poručiteľa).

6. Pôvodný žalovaný v rade 3/ sa k žalobe žalobkyne písomne vyjadril podaním zo dňa 06.01.2005, ktorým navrhol žalobu voči žalovanému v rade 3/ zamietnuť s odôvodnením, že predmetná pohľadávka nie je zabezpečená záložným právom, pretože záložné právo nebolo v katastri nehnuteľností zapísané a žalovaný v rade 3/ v súčasnosti ani nie je vlastníkom dotknutých nehnuteľností, ktoré boli predané v exekučnom konaní vedenom exekútorom V.. W. V. pod sp. zn. EX 32/2003 (vklad vlastníctva ich nadobúdateľa do katastra bol povolený pod č. V 2181/2004).

7. Podaním zo dňa 30.9.2004 žalobkyňa, podaným na súde toho istého dňa, pôvodnú žalobu (ako v bode 1/) v časti uplatnených peňažných nárokov proti žalovaným v rade 1/ - 3/ ďalej rozšírila o nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z., vo výške 17,6 % ročne zo sumy 6.137.500,- Sk za čas od 01.10.2001 do zaplatenia; okresný súd takto navrhnutú zmenu žaloby (návrhu na začatie konania) pripustil uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 12.01.2005.

8. Na prvom pojednávaní vo veci samej dňa 12.01.2005 žalobkyňa označila ako dôkaz k tvrdeniam žalovaného v rade 3/ v jeho cit. písomnom vyjadrení spis z príslušného katastra nehnuteľností vo veci konania o vklad záložnej zmluvy do katastra (č. V 1033/2001) a strana žalovaných, navrhujúc zamietnutie

žaloby v zmysle predchádzajúcich cit. písomných vyjadrení a tvrdiac ďalej, že samotné zmluvy o pôžičke z 15.3.2001 „ani nevznikli, resp. neboli realizované“, pretože nikdy nedošlo k naplneniu samotnej zmluvy o pôžičke“ (k odovzdaniu peňazí) - a ako dôkaz na preukázanie pravdivosti tohto tvrdenia na pojednávaní žalovaní predložili súdu:

- príjmový pokladničný doklad zo dňa 16.3.2001 č. 1/2001 (o prijatí sumy 112.000,- DEM od R.. G. Š. podpísanou osobou - žalovanou v rade 2/, na účel „časť pôžičky v zmysle zmluvy“, s prepočítacím kurzom NBS stred 22,355 - tzn. 2.503.760,- Sk);

- príjmový pokladničný doklad zo dňa 19.3.2001 č. 2/2001 (o prijatí sumy 111.700,- DEM od R.. G. Š. podpísanou osobou - žalovanou v rade 2/, na účel „2. časť pôžičky v zmysle zmluvy“, s prepočítacím kurzom NBS stred 22,350 - tzn. 2.496.495,- Sk); navrhujúc ďalej k okolnostiam poskytnutia pôžičky a odovzdania a prevzatia peňazí v priestoroch žalovaného v rade 3/ vypočuť žalovaných v rade 1/, 2/ a svedka B. W., zamestnanca žalovaného v rade 3/.

9. Na nasledujúcom pojednávaní dňa 01.4.2005 okresný súd vykonal dokazovanie v zmysle návrhov strán z predchádzajúceho pojednávania, menovite (na návrh strany žalovaných):

- výsluchom žalovaného v rade 1/ - ktorý okrem iného vypovedal, že s predchodcom žalobkyne sa skontaktovali sprostredkovane cez tretiu osobu (neskôr ju menoval priezviskom W.) „a to v tej súvislosti, že sme potrebovali určitý finančný obnos“, navštívili ho potom v Banskej Bystrici „s tým, že nám požičia finančné prostriedky“, potvrdzujúc, že žalovaní zmluvu podpísali v znení vopred pripravenom predchodcom žalobkyne. Po podpísaní zmluvy im predchodca žalobkyne R.. Š. peniaze napriek svojmu prísľubu nevyplatil, neskôr ich znovu kontaktoval, hovoril so žalovanou v rade 2/ a „doniesol a fyzicky odovzdal peniaze, avšak iné peniaze ako mali byť v zmluve o pôžičke. Jednalo sa o devízy, ktoré sme prevzali, avšak tieto boli zaplatené v súvislosti s iným účelom“, k čomu dodal: „Jednalo sa o obchodnú spoluprácu. Bližšie uvedený účel neviem špecifikovať“ (potvrdzujúc odovzdanie a prevzatie peňazí v zmysle žalovanými predložených pokladničných dokladov, podpísaných žalovanou v rade 2/, ktorá mu „povedala, že peniaze prevzala a jednalo sa práve o obchodnú spoluprácu s B.. Š.“). Pri podpisovaní dodatku č. 1 k zmluve žalovaný v rade 1/ podľa svojich slov „bol v domnení, že sa jedná o túto záležitosť, preto aj dodatok podpísal“. Žalovaný v rade 1/ ďalej vyhlásil, že ohľadom zmienenej obchodnej spolupráce písomná zmluva medzi R.. Š. a žalovanými v rade 1/, 2/ vyhotovená nebola, jednalo sa len o ústnu dohodu. Na inom mieste doplnil, že žalovaná v rade 2/ mu povedala, že „peniaze prevzala na činnosť firmy, čiže sa jednalo o záväzok firmy“, o ktorom ho preto ako konateľa informovala. Uviedol, že sa nevie vyjadriť, resp. si nepamätá, či tieto peniaze, prevzaté na základe predmetných pokladničných dokladov, boli R.. Š. vrátené, pretože v spoločnosti žalovaného v rade 3/ on „mal na starosti obchodno-technickú politiku a o finančné záležitosti sa nezaujímal“. Záväzok vrátiť peniaze neuznáva, „lebo pri podpise zmluvy nedostal od B.. Š. peniaze“. Potvrdil, že v súvislosti s podpisom zmluvy o pôžičke podpísal i záložnú zmluvu, „nakoľko to bolo podmienkou poskytnutia samotnej pôžičky“, nespomínajúc si na okolnosti konania o povolenie vkladu do katastra nehnuteľností, vklad záložného práva však nebol zrealizovaný a nehnuteľnosti boli neskoršie predmetom exekúcie. Okrem prvého zmieneného stretnutia s R.. Š. v Banskej Bystrici potvrdil najmenej jedno osobné stretnutie s ním, pri ktorom im mal predchodca žalobkyne ukazovať „svoje obchodné aktivity“. Takisto potvrdil, že v súvislosti s touto vecou bol osobne v advokátskej kancelárii vtedajšieho právneho zástupcu žalobkyne a jeho stanovisko bolo také, že „peniaze, ktoré sme prijali cez príjmové pokladničné doklady, sme sa zaviazali vrátiť“, ďalej uvádzajúc „avšak túto povinnosť si zatiaľ nesplnili“;

- výsluchom žalovanej v rade 2/ - ktorá na rozdiel od žalovaného v rade 1/ uviedla, že s R.. Š. pred podpísaním zmluvy hovorili viackrát a dňa 15.3.2001 už boli konkrétne dohodnutí, že dôjde k podpisu zmluvy o pôžičke, ktorej text pripravil predchodca žalobkyne, keď „jeho podmienkou bolo to, že peniaze poskytne nám dvom ako konateľom spoločnosti 3E len ako fyzickým osobám a nie, že peniaze poskytne firme s tým, že firma bude za poskytnuté peniaze ručiť“. Vyhlásila, že žalovaní v rade 1/, 2/ však „peniaze potrebovali pre rozvoj inej firmy“. Zhodne so žalovaným v rade 1/ opísala okolnosti až neskoršieho odovzdania peňazí predchodcom žalobkyne vo dvoch platbách, zaznamenaných na predložených príjmových pokladničných dokladoch. Podľa žalovanej v rade X/ R.. Š. pri tejto príležitosti hovoril, že „má veľký záujem s nami ďalej podnikať a rozvíjať spoluprácu“, pričom konkrétne hovorili o firme COGEN a podnikateľskom pláne na rozvoj výroby kogeneračných jednotiek. Žalovaní „boli v tom, že peniaze pri podpise zmluvy o pôžičke nedostali a následne keď prišiel R.. Š. s devízami, bola to jeho iniciatíva na rozvoj spolupráce medzi nami“. Súčasne potvrdila, že dohodu o tom neuzavreli, „rozprávali len o rozvoji spolupráce“ a R.. Š. sa mal vyjadriť, že „urobíme zmluvu o spolupráci, resp. neviem akú zmluvu mal na mysli“ (k čomu žalovaný v rade 1/ zmienil zmluvu o tichom spoločenstve). Pri odovzdávaní

peňazí sa ešte nedohodli na forme spolupráce, sám predchodca žalobkyne povedal, že si to musí ešte dohodnúť s právnikom, ktorá forma je pre neho výhodnejšia. Žalovaná v rade 2/ takisto potvrdila, že to bola ona, kto vyhotovil i podpísal oba súdu predložené príjmové pokladničné doklady a k účelu prevzatia peňazí, uvedenému v oboch dokladoch dodávajúc, že „Skutočne mi bolo jedno, čo som tam napísala. Brala som to tak, že sú to peniaze, ktoré odovzdáva R.. Š. mne ako fyzickej osobe za účelom rozvoja spolupráce medzi nami s tým, že peniaze boli odovzdané 2x, 16.3. a 19.3., peniaze som prevzala ako fyzická osoba“. Žalovaný v rade 1/ o prevzatí peňazí najskôr nevedel, pretože nebol prítomný, žalovaná v rade 2/ mu to dodatočne povedala, keďže o takýchto veciach sa informujú. K spôsobu naloženia s takto poskytnutými peňažnými prostriedkami vypovedala, že „peniaze boli v konečnom dôsledku použité vo firme COGEN“, kde „sú zúčtované ako naše vklady“, neskôr svoju výpoveď v tejto časti opravujúc tak, že „peniaze sú zúčtované ako pôžička od fyzickej osoby“, nevie sa vyjadriť či na jej meno, resp. aj na meno žalovaného v rade 1/. I v minulosti požičiavala zo svojho finančné prostriedky spoločnostiam 3E resp. COGEN, je to podľa nej možné považovať za bežnú prax. Pri obchodovaní spoločnosti COGEN sa počítalo „s objemom okolo 100.000.000,- Sk po troch rokoch. Potom to malo narastať“ a na začiatku takejto činnosti boli vyžadované investície „minimálne vo výške 300.000.000,- Sk“. Napokon potvrdila, že peniaze R.. Š. neboli vrátené, dodávajúc, že „peniaze by mali R.. Š. vrátiť“, ale „R.. Š. nepovedal, že chce peniaze vrátiť, akurát hovorili spolu, že budú hovoriť o spôsobe resp. forme vrátenia peňazí“, ani „nehovoril o konkrétnom termíne resp. dobe vrátenia peňazí„. Vysvetlila, že „v prípade podnikania to je tak, že pokiaľ sa na ňom zúčastňujú viaceré osoby, každý chce byť zúčastnený, pokiaľ to vyjde. Pokiaľ to nevyjde, vráťte mi peniaze“ - k čomu na doplňujúcu otázku súdu dodala, že nejde celkom o tento prípad, pretože „akcia stále pokračuje. Firma nie je zrušená, čiže naďalej podnikám“. „Jednoducho R.. Š.F. prišiel, dal peniaze a povedal: toto sú peniaze na začiatok akcie, ktorú som povedala predtým a akurát sme nestihli dojednať formu spolupráce“. Tvrdila, že v minulosti voči predchodcovi žalobkyne žiadny záväzok neuznala a k právnym zástupcom žalobkyne predloženému prehláseniu o uznaní záväzku vyhlásila, že takýto doklad podpísala práve v súvislosti so zmluvou o pôžičke zo dňa 15.3.2001;

- výsluchom svedka B. W. - zamestnaného v spoločnosti pôvodného žalovaného v rade 3/ v pracovnej pozícii vedúceho skladu, ktorý potvrdil, že bol prítomný pri odovzdávaní peňazí predchodcom žalobkyne dňa 19.3.2001 žalovanej v rade 2/. Zaujalo ho, že „sa nejednalo o peniaze z banky, teda nové, resp. nejakým spôsobom usporiadané, ale o bankovky rôznej hodnoty a používané“. Spomenul si, že R.. Š. „rozprával niečo o tom, že sa jedná o nejakú druhú časť peňazí“.

10. Strana žalobkyne na pojednávaní dňa 01.4.2005 predložila súdu ako ďalšie listinné dôkazy:

- prehlásenie žalovaného v rade 1/ ako dlžníka o uznaní záväzku zo dňa 15.3.2001 (s úradne osvedčeným podpisom žalovaného v rade 1/ dňa 15.3.2001, ktorým podľa § 558 Občianskeho zákonníka vyhlasuje, že „uznáva svoju povinnosť zaplatiť svojmu veriteľovi R.. G. Š. ... v lehote do 31.7.2001 čiastku 2.500.000,- Sk ... z titulu vrátenia finančnej pôžičky poskytnutej na základe písomnej zmluvy zo dňa 15.3.2001 pre spoločnosť 3E, s.r.o. Žilina“);

- prehlásenie žalovanej v rade 2/ ako dlžníka o uznaní záväzku zo dňa 15.3.2001 (s úradne osvedčeným podpisom žalovanej v rade 2/ dňa 15.3.2001 - a s identickým textom ako vo vyššie citovanom prehlásení žalovaného v rade 1/) a na návrh strany žalobkyne súd vyžiadal a oboznámil podstatný obsah

- pripojeného spisu Okresného úradu Ž., katastrálny odbor sp. zn. V 1033/2001 (vo veci konania o návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, podaného dňa 19.3.2001 R.. G. Š. a pôvodným žalovaným v rade 3/, za ktorého bol podpísaný žalovanou v rade 2/ - na základe zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť, identickej s cit. zmluvou predloženou súdu v prílohe žaloby žalobkyne v tejto veci. Správny orgán najskôr rozhodnutím zo dňa 07.5.2002 konanie prerušil z dôvodu zistenia, že na LV č. XXXX pre kat. úz. Ž. je plomba z dôvodu exekúcie súdnym exekútorom V.. K. a predbežného opatrenia, na vyžiadanie vyjadrenia súdneho exekútora a ďalším rozhodnutím zo dňa 30.9.2002, právoplatným dňa 05.11.2002, konanie zastavil z dôvodu, že správnemu orgánu napriek prerušeniu konania a výzve adresovanej žalovanému v rade 3/ ako účastníkovi konania nebolo predložené požadované vyjadrenie súdneho exekútora).

11. Na ďalšom pojednávaní dňa 19.9.2005 okresný súd doplnil dokazovanie na návrh strany žalobkyne:

- výsluchom svedka V.. V. M. - vtedajšieho právneho zástupcu žalobkyne (ktorý podal v tejto veci svedeckú výpoveď po tom, ako ho žalobkyňa dňa 16.9.2005 oslobodila od povinnosti mlčanlivosti), ktorý vypovedal o tom, ako mu žalobkyňa dala k dispozícii originály zmlúv uzavretých medzi jej nebohým manželom a žalovanými, na základe ktorých potom kontaktoval žalovaných v rade 1/, 2/ a stretol sa s nimi potom opakovane v sídle spoločnosti žalovaného v rade 3/ i vo svojej advokátskej kancelárii,

pričom podľa svedka predmetom týchto rokovaní bol vždy „spôsob úhrady dlhu, ktorý mali voči Š.. Nikdy nebol spochybňovaný tento dlh, nikdy neboli spochybňované tieto zmluvy, nikdy nebolo spochybňované, že by tie peniaze neprevzali“ a žalovaní mu vysvetľovali, že majú problémy ekonomického charakteru a išlo o to, kedy podľa svojho prísľubu poskytnú nejakú prvú splátku, na základe čoho by zo strany žalobkyne bolo možné jednať o znižovaní sankčných nárokov. Tieto jednania so žalovanými boli podľa svedka korektné a spontánne, neskôr sa však začali nedodržiavať termíny, žalovaní sa zmieňovali o nejakej pôžičke alebo akcii s nejakým zahraničným partnerom, neskôr o ďalšej v Bratislave cez nejakú finančnú skupinu, ktorá im mala poskytnúť finančné prostriedky, takýmto naťahovaním došlo až k podaniu žalobného návrhu na súd. Vyhlásil, že žalovaní na týchto rokovaniach so svedkom vedeli, z akého titulu si žalobkyňa pohľadávku uplatňuje, pretože on mal na rokovaniach s nimi k dispozícii len predmetné zmluvy o pôžičke a vyhlásenia o uznaní dlhu, žalovaní sami nepredkladali žiadne doklady, ani z ich strany neboli v tom čase žiadne výhrady.

12. Podaním zo dňa 16.9.2005, označeným ako Úprava návrhu, predloženým na pojednávaní súdu dňa 19.9.2005, žalobkyňa svoju pôvodnú žalobu (ako v bode 1/) v spojení s jeho neskoršou zmenou (ako v bode 7/) vo vzťahu k žalovaným v rade 1/ a 2/ zmenila tak, že namiesto pôvodne navrhovaného ich solidárneho zaviazania zaplatením požadovaného peňažného plnenia (v sume istiny 5.000.000,- Sk s prísl.) navrhla uloženie povinnosti každému z nich zaplatiť žalobkyni istinu po 2.500.000,- Sk (82.984,80 eur) spolu s príslušenstvom a súčasne vzala späť svoju žalobu proti pôvodnému žalovanému v rade 3/. Okresný súd o časti cit. procesného návrhu žalobkyne, týkajúcej sa zmeny žaloby vo vzťahu k žalovaným v rade 1/, 2/ rozhodol uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 19.9.2005 a navrhovanú zmenu žaloby pripustil.

13. Nasledujúcim podaním zo dňa 10.10.2005, označeným ako Úprava návrhu, žalobkyňa spoločne s Y. Š. F. M. W. Š., svojimi deťmi, odôvodňujúc svoj postup „pochybnosťami ohľadne aktívnej legitimácie pôvodnej žalobkyne R.. G. Š. v súvislosti so znením osvedčenia o dedičstve č. 24D/814/2001, Dnot 174/01“, navrhla pristúpenie menovaných ako žalobcov v rade 2/ a 3/ popri dovtedajšej žalobkyni do konania, pôvodnú žalobu proti žalovaným v rade 1/ a 2/, v znení jej neskorších zmien (ako v bodoch 7/ a 12/) meniac tak, že R.. G. Š. ako žalobkyňa v rade 1/ sa domáhala proti každému zo žalovaných v rade 1/, 2/ zaplatenia pomernej časti istiny zodpovedajúcej jej podielu 1/2 z pohľadávky z titulu BSM a zákonného dedičského podielu 1/3 zo zostávajúceho podielu 1/2 z pohľadávky z titulu dedenia a každý z označených žalobcov v rade 2/ a 3/ sa domáhal zaplatenia pomernej časti zákonného dedičského podielu 1/3 z podielu 1/2 z predmetnej pohľadávky z titulu dedenia. Uznesením sp. zn. 9C 182/02 zo dňa 02.11.2005 (právoplatným dňa 29.11.2005) okresný súd pripustil takto navrhovaný vstup žalobcov v rade 2/ a 3/ do konania na strane žalobkyne. Ďalším uznesením č. k. 9C 182/2002-167 zo 16.02.2007 (právoplatným vo výroku o čiastočnom zastavení konania dňa 20.3.2007) okresný súd zastavil konanie proti pôvodnému žalovanému v rade 3/, na základe čiastočného späťvzatia žaloby žalobkyňou (ako v bode 12/). Napokon žalobcami v rade 1/ - 3/ navrhnutú zmenu žaloby proti žalovaným v rade 1/, 2/ v zmysle ich cit. podania zo dňa 10.10.2005 okresný súd pripustil uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 11.12.2008.

14. Podaním zo dňa 18.6.2007, označeným ako Návrh na vstup do konania ako vedľajší účastníci na strane žalobkyne, intervenienti (podľa vtedajšej procesnej právnej úpravy vedľajší účastníci) R.. W. W. F. R.. V. B. navrhli pripustenie svojho vstupu do konania v tomto procesnom postavení na strana žalobkyne, odôvodňujúc svoj právny záujem na výsledku konania tvrdením, že suma istiny 5.000.000,- Sk, ktorú nebohý manžel žalobkyne R.. G. Š. požičal žalovaným v rade 1/ a 2/, mu bola pôvodne poskytnutá tiež ako pôžička intervenientmi a to na účely jej ďalšieho zapožičania žalovaným a táto suma predstavuje peňažnú pohľadávku intervenientov voči žalobkyni. Ako dôkaz k svojmu cit. podaniu intervenienti predložili súdu:

- prehlásenie žalobkyne R.. G. Š. zo dňa 11.6.2007 (ktorým vyhlasuje, že peňažné prostriedky vo výške 5.000.000,- Sk, ktorých zaplatenia sa v tomto konaní domáha proti žalovaným v rade 1/, 2/, boli požičané jej nebohým manželom od intervenientov, za účelom ich ďalšieho zapožičania - „pričom boli skutočne následne požičané ... žalovaným v rade 1/ a 2/“; s tým, že ihneď po vymožení uvedených prostriedkov od žalovaných v rade 1/, 2/ žalobkyňa tieto zaplatí menovaným intervenientom ako veriteľom). Ani jedna zo strán sporu neoznámila súdu svoj nesúhlas so vstupom oboch intervenientov do konania na strane žalobkyne.

15. Na pojednávaní dňa 11.12.2008 okresný súd popri dokazovaní v predchádzajúcej časti vymenovanými listinnými dôkazmi dokazovanie ďalej doplnil (na návrh žalovaných):

- výsluchom žalobkyne (v rade 1/) R.. G. Š. - ktorá vypovedala, že prvýkrát sa o tejto pohľadávke dozvedela až po manželovej smrti z dokladov, „mala vedomosť, že manžel vykonáva takúto činnosť, avšak nevedela s kým, ani v akej výške“. Kontaktovali ju asi v r. 2002 intervenienti s tým, že „boli požičané peniaze na tento účel, teda na účel požičania“, o čom podľa nej existujú aj nejaké bližšie nešpecifikované doklady, ktoré však sama nemá. K stranou žalovaných namietanému rozporu svojej výpovede s predchádzajúcim tvrdením (vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných k žalobe v tejto veci - ako v bode 4/), že súhlasila s použitím týchto peňažných prostriedkov v rámci BSM žalobkyňa vyslovila názor, že v tom nie je rozpor, pretože ona „vedela, že jej manžel vyvíja takúto činnosť, avšak nevedela konkrétne, komu a koľko“ a na otázku, aby objasnila, z čoho vychádzala, keď v dedičskom konaní po manželovi ohlásila pohľadávku voči spoločnosti 3E s.r.o. Žilina, uviedla, že „z dokladov. Bola tam nejaká zmluva, ktorú sme predkladali do dedičského konania a tam sa to prehodnocovalo“, pričom nevie o vzniku spoločnosti, ktorú by mali založiť žalovaní v rade 1/, 2/ s jej nebohým manželom. Okresný súd nevyhovel návrhu strany žalovaných na ďalšie doplnenie dokazovania - dožadujúcich sa predloženia dokladov o zapožičaní sumy 5.000.000,- Sk nebohému manželovi žalobkyne (v rade 1/) intervenientmi a ich vypočutia k tejto skutočnosti (tí k tomu ako dôkaz označili uplatnenie si pohľadávky v dedičskom konaní po predchodcovi žalobkyne a to R.. W. vo výške 4.000.000,- Sk a R.. B. vo výške 2.500.000,- Sk) a po záverečných vyjadreniach strán (strana žalobcov zhodne s intervenientmi argumentovala, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že došlo k pôžičke, aj k reálnemu poskytnutiu peňažných prostriedkov - naproti tomu strana žalovaných namietala, že hoci žalovaní potvrdili prevzatie peňazí, ale v inej mene a neskôr, až dňa 16.3.2001 a 19.3.2001 - pričom tento vzťah je potrebné hodnotiť ako odlišný od zmluvy o pôžičke, ktorú už nikto z účastníkov nepovažoval za relevantnú a „bola použitá dodatočne na pokrytie toho právneho vzťahu, ktorý vznikol neskôr, teda 16. a 19.3.2001“, tvrdiac, že zmluva o pôžičke medzi R.. Š. a žalovanými v rade 1/, 2/ vôbec nevznikla, je nulitná a s poukazom na obsah rozhodnutia vo veci prejednania dedičstva po R.. G. Š. zotrvávajúc na „námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, čo sa týka sumy 2.500.000,- Sk“ - ako už predtým na pojednávaní okresného súdu dňa 19.9.2005), vo veci vyhlásil nižšie citovaný rozsudok.

16. Okresný súd Žilina vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 9C/182/2002-249 zo dňa 11.12.2008, v spojení s opravným uznesením č.k. 9C/182/2002-350 zo dňa 13.10.2010, ktorým žalobný návrh žalobcov v rade 1/ - 3/ proti žalovaným v rade 1/, 2/ (v znení jeho zmien - ako v bode 13/) zamietol a žalobcov zaviazal solidárne povinnosťou náhradou trov konania žalovaným - dôvodiac zistením, že predmetom dedičského konania po predchodcovi žalobcov nebola pohľadávka uplatnená žalobcami v rade 1/ - 3/ v tomto sporovom konaní. Podľa okresného súdu k nadobudnutiu dedičstva nepostačuje iba smrť poručiteľa, ale vyžaduje sa, aby o dedičstve bolo rozhodnuté v dedičskom konaní, pretože až dovtedy nie je istota, s akým výsledkom uvedené konanie skončí, tj. kto sa stane poručiteľovým dedičom resp. ako bude dedičstvo medzi viacerými dedičmi vyporiadané, do ktorého času dedičia vystupujú v pozícii vlastníkov majetku patriaceho do dedičstva a z právnych úkonov voči iným osobám sú oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne. Keďže predmetná pohľadávka nebola predmetom dedičského konania, okresný súd nemohol ustáliť, na ktorého z dedičov a v akom rozsahu prešla, nepovažoval za možné obísť dedičské konanie a priznať žalobcom priamo zaplatenie žalovanej istiny - títo sa mohli prípadne len domáhať určenia, že predmetná pohľadávka patrí do dedičstva po poručiteľovi.

17. Proti vyššie cit. rozsudku okresného súdu podali žalobcovia v rade 1/ - 3/ odvolanie podaním zo dňa 28.01.2009 - navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a ich žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel, inak aby ho zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, prípadne aby odvolacie konanie prerušil až do právoplatného skončenia konania o dodatočnom prejednaní dedičstva; dôvodiac, že zo strany ich predchodcu došlo k reálnemu odovzdaniu peňazí žalovaným, ktorí ich riadne nevrátili, preto s poukazom na ust. § 460 Občianskeho zákonníka mohli uplatňovať žalovanú istinu z titulu pohľadávky svojho právneho predchodcu aj spôsobom, akým to urobili v predmetnej veci.

18. Skôr, ako vo veci odvolania žalobcov rozhodol odvolací súd, ďalším podaním zo dňa 07.6.2010, podaným na súde dňa 10.6.2010, žalobcovia v priebehu odvolacieho konania - s odôvodnením, že sa jednalo a jedná o tú istú pohľadávku, ktorá bola v pôvodnom cit. osvedčení o dedičstve (ako v bode 5/) evidentne nesprávne označená ako pohľadávka voči 3E, s.r.o., pričom jej správne označenie má byť také, že išlo o pohľadávku voči žalovaným v rade 1/ a 2/ a vzhľadom na v konaní o dodatočnom prejednaní dedičstva vydané opravné osvedčenie o dedičstve č. 24D 814/2001, Dnot 174/2001, z

ktorého vyplýva, že predmetnú pohľadávku (dve pohľadávky) voči žalovaným v rade 1/ a 2/ nadobudla žalobkyňa v rade 1/ R.. G. Š.F. - preto žalobcovia v rade 2/ a 3/ vzali žalobu proti žalovaným v rade 1/, 2/ v celom rozsahu späť, navrhujúc v tejto časti odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť a konanie v tejto časti zastaviť a súčasne žalobkyňa v rade 1/ zmenila svoju žalobu (návrh na začatie konania) proti žalovaným v rade 1/, 2/ v znení jeho dovtedajších zmien tak, že navrhla, aby súd rozsudkom:

- uložil žalovanému v rade 1/ povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 82.984,80 eur s 3,5 % mesačným úrokom od 15.3.2001 do 30.9.2001, úrok z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 101.863,84 eur od 01.10.2001 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % zo sumy 101.863,84 eur za každý deň omeškania od 01.10.2001 do zaplatenia,

- a uložil žalovanej v rade 2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 82.984,80 eur s 3,5 % mesačným úrokom od 15.3.2001 do 30.9.2001, úrok z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 101.863,84 eur od 01.10.2001 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % zo sumy 101.863,84 eur za každý deň omeškania od 01.10.2001 do zaplatenia.

19. V prílohe nasledujúceho podania zo dňa 01.7.2011 žalobcovia predložili súdu ako dôkaz:

- opravné osvedčenie o dedičstve sp. zn. 24D 814/2001, Dnot 174/2001 zo dňa 12.4.2010 (právoplatné dňa 12.4.2010), vydané notárom V.. B. E., ako súdnym komisárom na základe poverenia Okresného súdu Banská Bystrica (ktorým poverený súdny komisár v konaní o dedičstve po predchodcovi žalobkyne R.. G. Š. na základe návrhu žalobkyne ako dedičky poručiteľa opravil čl. III.I/ bod g/ a doplnil bod i/ dotknutého ustanovenia osvedčenia o dedičstve sp. zn. 24D 814/2001, Dnot 174/2001 zo dňa 25.3.2004 tak, že ide správne o pohľadávku voči žalovanému v rade X/ R.. R. N. a o pohľadávku voči žalovanej v rade X/ F. Š., proti každému v sume 82.984,80 eur /2.500.000,- Sk/, vyplývajúcu zo zmluvy o pôžičke zo dňa 15.3.2001 - s tým, že tieto pohľadávky ako predmet dedičstva nadobúda žalobkyňa R.. G. Š., bez povinnosti výplaty podielu odstupujúcim dedičom).

20. O odvolaní žalobcov proti rozsudku okresného súdu (ako v bodoch 16/, 17/) rozhodol odvolací Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 6Co/406/2010 zo dňa 05.9.2012, v spojení s opravným uznesením sp. zn. 6Co/406/2010 zo dňa 11.01.2013, ktorým napadnutý rozsudok č.k. 9C/182/2002-249 zo dňa 11.12.2008 v spojení s opravným uznesením č.k. 9C/182/2002-350 zo dňa 13.10.2010 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie - a to z procesných dôvodov, spočívajúcich v podaní procesných návrhov žalobcami v štádiu odvolacieho konania (ako v bode 18/), odôvodnených medzičasom iniciovaným konaním o dodatočnom prejednaní dedičstva, ktorého predmetom bola pohľadávka uplatnená proti žalovaným v rade 1/, 2/ v tomto sporovom konaní a s poukazom na cit. opravné osvedčenie o dedičstve (ako v bode 19/). Pretože ide o skutočnosť, ktorá nastala až v odvolacom konaní a na ktorú preto odvolací súd prihliadal a takisto s ohľadom na dôvody, pre ktoré sa okresný súd v napadnutom rozsudku po ustálení, že predmetná pohľadávka nebola prejednaná v rámci konania o dedičstve po R.. G. Š., už bližšie oprávnenosťou uplatneného nároku nezaoberal, uložil okresnému súdu v ďalšom konaní po vysporiadaní sa s poslednými procesnými návrhmi strany žalobcov vychádzať z výsledkov dedičského konania po predchodcovi žalobkyne a následne posúdiť oprávnenosť uplatneného nároku z vecného hľadiska.

21. Žalovaní v rade 1/, 2/ spoločne najskôr podaním zo dňa 16.9.2011 a opakovane podaním zo dňa 30.4.2013 a znovu každý sám podaním zo dňa 15.8.2013 (v znení identickom s predchádzajúcimi), oznámili súdu svoj nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcami v rade 2/, 3/ - s odôvodnením, že dosiaľ nemajú k dispozícii zmienené rozhodnutie v konaní o dedičstve po predchodcovi žalobcov, nie je preto možné sa vyjadriť ani k zmene petitu žaloby žalobkyne v rade 1/, namietajúc súčasne oprávnenosť žaloby „z dôvodov uvedených v súdnom spise a taktiež vznášajú aj námietku premlčania žalovanej sumy voči odporcom“.

22. Po vrátení veci na ďalšie konanie odvolacím súdom a postupujúc v intenciách jeho cit. rozhodnutia (ako v bodoch 20/, 21/) Okresný súd Žilina uznesením č.k. 9C/182/2002-431 zo dňa 21.11.2013 (právoplatným dňa 28.12.2013) zastavil konanie v časti o žalobnom návrhu žalobcov v rade 2/ a 3/ a vyslovil, že v súvislosti so zastavenou časťou konania žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov. Ďalším uznesením č.k. 9C/182/2002-439 zo dňa 20.01.2014 (právoplatným dňa 12.02.2014) okresný súd pripustil zmenu žaloby žalobkyne - v zmysle jej posledného citovaného procesného návrhu podaním zo dňa 07.6.2010 (ako v bode 18/), v ktorom znení zostala predmetom sporového konania a rozhodnutia súdu vo veci samej až do času vyhlásenia tohto rozsudku.

23. Po tom, ako okresný súd z dôvodov prekážok na jednej i druhej strane sporu opakovane odročil vo veci nariadené pojednávanie, na pojednávaní dňa 18.02.2015 (prvé meritórne pojednávanie po vrátení veci na ďalšie konanie odvolacím súdom) doplnil dovtedy vykonané dokazovanie pripojením a oboznámením podstatného obsahu súvisiacich súdnych spisov:

- pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24D/64/2009 (v dedičskej veci po poručiteľovi R.. G. Š., E.. XX.X.XXXX, vrátane k tomuto spisu pripojených spisov z pôvodného dedičského konania pod sp. zn. 24D/814/2001 a ďalšieho konania o dodatočné prejednanie dedičstva sp. zn. 24D/301/2006, vrátane už skôr citovaného právoplatného osvedčenia o dedičstve sp. zn. 24D/814/2001 zo dňa 25.3.2004 a právoplatného opravného osvedčenia o dedičstve sp. zn. 24D/814/2001 zo dňa 12.4.2010);

- pripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 34T/94/2010 (v trestnej veci vedenej proti žalovaným v rade 1/ a 2/ ako obvineným, vrátane právoplatného rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 34T/94/2010 zo dňa 30.10.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.10.2014 - ktorým súd oboch obžalovaných uznal za vinných zo spáchania trestného činu podvodu v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona, § 250 ods.1, ods.5 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 a ktorým okrem iného žalobkyňu R.. G. Š.F. ako poškodenú s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie a to na tom skutkovom základe, že dňa 15.3.2001 na nezistenom mieste uzatvorili s O. R.. G. Š., každý zo žalovaných ako dlžník zmluvu o pôžičke peňazí vo výške 2.500.000,- Sk, ktoré sa dlžník zaviazal vrátiť do 31.7.2001, obaja dňa 15.3.2001 v Žiline podpísali prehlásenie o uznaní záväzku ako dlžníci voči veriteľovi R.. G. Š., každý vo výške 2.500.000,- Sk, dodatkami k týmto zmluvám z nezisteného dňa predĺžili splatnosť pôžičiek do 30.9.2001, k uvedeným zmluvám o pôžičke bola toho istého dňa 15.3.2001 uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť medzi záložným veriteľom R.. G.T. Š. a záložcom 3E spol. s r.o. so sídlom v Žiline, zastúpeným žalovanými v rade 1/, 2/ ako konateľmi, predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Žilina, zapísané na LV č. XXXX ako parc. č. 423 - zast. plocha vo výmere 375 m2 a dom súp. č. 88, parc. č. 3670/47 - zast. plocha vo výmere 5085 m2, o ktorých zástupcovia záložcu vyhlásili, že sú vo výlučnom vlastníctve záložcu a neviaznu na nich bremená, ťarchy a ani iné obmedzenia a dňa 19.3.2001 podali na odbore katastra nehnuteľností Ž. návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, napriek tomu, že LV č. XXXX pre kat. úz. Ž. bol zaplombovaný súdnym exekútorom a predbežným opatrením a konanie na Správe katastra Ž. bolo dňa 07.5.2002 prerušené a v konečnom dôsledku dňa 30.9.2002 zastavené, dňa 15.3.2001 žalovaný v rade 1/ prevzal od R.. G. Š. pôžičku vo výške 2.500.000,- Sk a žalovaná v rade 2/ prevzala od R.. G. Š. pôžičku vo výške 2.500.000,- Sk, ktoré však nemali v úmysle ani v možnostiach vrátiť v pôvodnej lehote do 31.7.2001, ani v dodatkom k zmluve predĺženej lehote do 30.9.2001 a od smrti veriteľa R.. G. Š. dňa 21.9.2001 popierajú prevzatie peňazí z titulu pôžičiek, čím spôsobili žalobkyni ako zákonnej dedičke po R.. G. Š. škodu vo výške 5.000.000,- Sk - 165.969,59 eur) - na základe dôkazného návrhu žalobkyne v zmysle jej podania zo dňa 19.12.2014; a ako ďalšie listinné dôkazy strana žalobkyne na pojednávaní dňa 18.02.2015 predložila súdu (na preukázanie čiastočných plnení žalovaných v prospech žalobkyne):

- výpis z účtu žalobkyne v PKB, a.s., pobočka Banská Bystrica zo dňa 31.7.2001 (okrem iného potvrdzujúci vklady v hotovosti na účet v sumách 150.000,- Sk dňa 09.7.2001 a 25.000,- Sk dňa 11.7.2001);

- výpis z účtu žalobkyne v PKB, a.s., pobočka Banská Bystrica zo dňa 31.8.2001 (okrem iného potvrdzujúci vklad v hotovosti na účet v sume 175.000,- Sk dňa 31.8.2001 - v tomto prípade i s uvedeným menom vkladateľa „R.. Š.“).

24. Nadväzujúc na svoje predchádzajúce výpovede v tejto veci spred desiatich rokov (ako v bode 9/), na pojednávaní dňa 18.02.2015:

- žalovaný v rade 1/ - vyslovil pochybnosti o dôvode účasti intervenientov na strane žalobkyne v tejto veci a prípadnú dohodu v tejto sporovej veci by žalovaní boli ochotní uzavrieť výlučne so žalobkyňou a len za podmienky, že tieto peniaze by boli určené pre ňu, a nie pre nikoho iného. Okrem iného k veci samej uviedol: „My sme mali projekt, ktorý bol podporovaný vládou. Mali sme firmu, ktorá robila obrat 100.000.000,- Sk ročne a ja som skutočne nepotreboval ísť za nejakým, poviem to vekslákom, pýtať si nejaké drobné. My sme vtedy i s odporkyňou v rade 2/ prišli do firmy TAX, čo bola firma pána W., opravujem, firma pána Š., na doporučenie pána W. ako finančného makléra, kde nám bol pán Š. predstavený. Že sme sa potom zachovali spolu s odporkyňou v rade 2/ ako diletanti, to je druhá vec a podpísali sme tie zmluvy, ktoré nám boli predložené zo dňa 15.3.2001“ a tiež: „Veď vtedy, keď som podpisoval tú záložnú zmluvu a ostatné zmluvy, tak my sme mali toľko majetku, že by sme si kúpili i

celého pána Š. s jeho firmou a nepotrebovali sme takéto peniaze“. Keď sa pýtal právnika o radu, ako má postupovať, keď podpísal zmluvu o pôžičke a peniaze nedostal, bolo mu povedané, že v takomto prípade je zmluva o pôžičke neplatná, keď na základe nej nedostal peniaze. Za podstatné považuje, že „tie peniaze boli investície, nie pôžička a to je podstatný rozdiel. Pokiaľ nás oslovil človek, ktorý mal záujem byť akcionárom spoločnosti COGEN, kde sme boli spolu s odporkyňou v rade 2/ takisto akcionári, tak v tom som problém nevidel“;

- žalovaná v rade 2/ - na margo žalobkyňou predložených listinných dôkazov o čiastočnom plnení (ako v bode 23/) sa vyjadrila, že „takýchto plnení z našej strany, respektíve z mojej strany bolo viac. Bolo to vyslovene na žiadosť pána Š.“. Na súdom oboznámený výsledok medzičasom právoplatne skončeného trestného konania proti žalovaným (sp. zn. 34T/94/2010) reagovala slovami, že žalovaní v trestnom konaní „nepovedali doslova ani slovo. So všetkým sme len súhlasili. Urobili sme to tak z finančných dôvodov, aby sme ukončili ten spor, pretože nemáme na právnikov“. Uviedla ďalej, že s predchodcom žalobkyne sa žalovaní poznali dlhšie, nenavrhol im spoluprácu len na základe nejakého jedného stretnutia. B. W., ktorý ich s predchodcom žalobkyne zoznámil, bol členom dozornej rady v spoločnosti odporcov COGEN Slovakia, a.s., mal na starosti v tejto spoločnosti investície a žalovaní potrebovali a zháňali investora. Predchodcovi žalobkyne sa ten projekt, ktorý pripravovali v tejto spoločnosti páčil, chcel sa ho zúčastňovať s tým, že „my sme sa v rámci týchto jednaní dohodli, že on odkúpi naše akcie v spoločnosti COGEN Slovakia. My sme pánu Š. dôverovali, na tento účel sme mu poskytli svoje údaje“, potom na stretnutí s ním v Banskej Bystrici však boli žalovaní prekvapení tým, čo im predkladá na podpis (zmluvy, ktoré boli predložené v tomto konaní), ktoré riešenie odôvodňoval potrebou „dočasného preklenutia“. Keď R.. Š. priniesol prvé peniaze, pýtala sa ho, čo má napísať ako účel tejto platby do dokladu a on jej povedal, „nech zatiaľ napíšem, že to je z tej zmluvy o pôžičke, tak som aj urobila“. Zdôraznila znovu, že peniaze vtedy potrebovali pre zámer v spoločnosti COGEN Slovakia, pričom na to potrebovali peňazí viac, „potrebovali sme vtedy 30.000.000,- Sk“. Keďže R.. Š. stále nenavrhol konkrétny spôsob spolupráce, „tak my sme sa s odporcom v rade 1/ dohodli a navrhli, že mu predáme svoje akcie v spoločnosti COGEN Slovakia, a to každý z nás za 2,5 milióna Sk. Pretože tá spoločnosť mala základné imanie v hodnote 96.000.000,- Sk“. Žalovaná v rade 2/ vyhlásila, že „tak ako v priebehu celého konania, ani teraz nepopieram, že tieto peniaze som od R.. Š. prevzala ako som vypovedala. Bolo to však na iný účel, nie podľa zmluvy o pôžičke“, opakujúc, že peniaze „potrebovali na rozbeh svojej aktivity v spoločnosti COGEN Slovakia a tieto peniaze aj boli na tento účel skutočne vyčerpané. Bolo treba ale i ďalšie peniaze, ale neboli. Takže postupne táto naša aktivita ustala“. Dodala, že žalovaní „dali do toho projektu spoločnosti COGEN veľa i svojich vlastných peňazí. Snažili sme sa vyvíjať aktivity. Potom však naša hlavná firma 3E, s.r.o. sa dostala do problémov, do ťažkostí, hoci mala dosť majetku v hodnote 50.000.000,- Sk, ale nie hotové peniaze, na ktoré nám siahol exekútor a takýmto spôsobom táto naša firma išla doslova ku dnu“. Záverom deklarovala, že so žalobkyňou sa vždy chceli dohodnúť, hľadali nejakú strednú cestu a sú naďalej ochotní s ňou jednať o vysporiadaní nárokov v súvislosti s prevzatými peniazmi.

25. Na pojednávaní dňa 15.4.2015 obe strany sporu požiadali súd o poskytnutie lehoty na ďalšie rokovania, deklarujúc vôľu vyriešiť uspokojenie pohľadávky žalobkyne v súvislosti so zamýšľanou participáciou žalovaných na bližšie nešpecifikovanom projekte v oblasti energetiky. Po tom, ako súd žiadosti strán vyhovel a pojednávanie odročil, nasledujúcim podaním zo dňa 13.7.2015 žalovaní súdu oznámili, že rokovania strán neviedli k pozitívnemu výsledku - predkladajúc v prílohe svojho podania ako listinný dôkaz:

- úradný záznam AK HADBÁBNA & spol., advokátska kancelária, s.r.o. zo dňa 12.9.2014 (spísaný s V. W., menovaným nepodpísaný - podľa obsahu ktorého sa mal okrem iného vyjadriť, že osobne skontaktoval žalovaných v rade 1/, 2/ s R.. Š., ktorý „bežne požičiaval peniaze, pôžičky však boli poskytované s úrokom a to dosť vysokým“, že „vedel, že R.. N. a spol. potrebujú financie v súvislosti s rozbehnutím podnikania v oblasti energetiky ... s tým, že sám mal poznatky, že išlo o veľmi lukratívne podnikanie v tom čase“, že „bol v orgánoch spoločnosti COGEN“ a že „podľa chovania zúčastnených usudzuje, že medzi nimi nešlo o pôžičku, ale že poskytnuté finančné prostriedky mali predstavovať vklad Ing. Šataru, ktorý by mu umožňoval ovládnuť spoločnosť COGEN“), vyhotovený v trestnej veci vedenej proti žalovaným ako obvineným na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 34T/94/2010, navrhujúc súčasne ďalšie doplnenie dokazovania výsluchom svedka V. W..

26. Napriek uvedenému na nasledujúcom pojednávaní dňa 15.7.2015 strany sporu navrhli, aby súd konanie prerušil do 15.12.2015, z rovnakých dôvodov, pre ktoré na predchádzajúcom pojednávaní

požiadali súd o jeho odročenie. Právoplatným uznesením č.k. 9C/182/2002-581 zo dňa 15.7.2015 okresný súd na návrh strán konanie prerušil do 15.12.2015.

27. Pokračujúc v konaní po uplynutí doby, na ktorú bolo prerušené a po tom, ako strany sporu až na pojednávaní dňa 18.5.2016 informovali súd o svojich návrhoch na ďalší procesný postup v danej veci, na nasledujúcom pojednávaní vo veci samej dňa 22.6.2016 súd ďalej doplnil dokazovanie v zmysle predchádzajúceho návrhu strany žalovaných (ako v bode 25/):

- výsluchom svedka V. W. - ktorý podľa svojho vyjadrenia spoločnosti pracoval v spoločnosti žalovaných v rade 1/, 2/ COGEN SLOVAKIA a.s. asi rok alebo rok a pol, ale celkovo sa poznali a spolupracovali spolu asi tri roky „keď boli medzi nimi takéto intenzívne pracovné vzťahy, na základe čoho sa dostal aj do dozornej rady tejto spoločnosti a potom bol z tejto dozornej rady odvolaný a ich kontakty sa prerušili“ (podľa údajov verejného obchodného registra spoločnosti COGEN SLOVAKIA a.s., IČO: 36 382 051 v nej svedok zastával funkciu člena dozornej rady v období od 07.11.2001 do 02.4.2002, žalovaný v rade 1/ bol predsedom predstavenstva spoločnosti od 08.02.2000 do 01.7.2011 a žalovaná v rade 2/ bola predsedníčkou predstavenstva spoločnosti od jej vzniku 07.9.1998 do 07.02.2000 a podpredsedníčkou predstavenstva od 03.4.2002 do 01.7.2011 - pričom spoločnosť zanikla výmazom z obchodného registra dňa 02.7.2011, na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 26CbR/49/2010-132 zo dňa 07.3.2011, ktorým súd rozhodol o zrušení spoločnosti bez likvidácie za podmienok ust. § 68 ods.9 Obchodného zákonníka). V Banskej Bystrici, odkiaľ pochádza a kde býva, svedok spolupracoval i s predchodcom žalobkyne R.. Š., s ktorým „spolu riešili nejaké drobné obchody, kúpy, predaje“. Mal tiež viackrát požičané peniaze od nebohého manžela žalobkyne, po jeho smrti zostali po ňom nejaké doklady, týkajúce sa aj takých pôžičiek a žalobkyňa si potom uplatňovala nároky na základe dokladov, ktoré našla po nebohom manželovi - svedok mal s ňou kvôli tomu i spor, ktorý však vyriešili zmierom. Vypovedal, že manžel žalobkyne „disponoval s určitými finančnými prostriedkami, obchodoval, skupoval, vstupoval do firiem“. Bol to svedok, kto R.. Š. poskytol informáciu o spoločnosti COGEN, zameriavajúcej sa na inovačné technológie v oblasti energetiky - konkrétne išlo o výrobu tepla a elektriny z plynu, ako kogeneračnej jednotky, potvrdzujúc, že potom sprostredkoval i zoznámenie R.. Š. ako potenciálneho partnera a možného investora so žalovanými v rade 1/, 2/. Svedok sa osobne zúčastnil na prvých stretnutiach predchodcu žalobkyne so žalovanými, na ktorých firma COGEN prezentovala svoje technológie, možnosti a predchodca žalobkyne zas svoje vzťahy a väzby na iných ľudí. Podľa svedka sa týchto ich stretnutí okrem neho zúčastnili ešte jedna až dve ďalšie osoby zo strany predchodcu žalobkyne, v jednom prípade konkrétne menoval G. W., ktorý mal byť partnerom predchodcu žalobkyne v ich účtovnej kancelárii. Nepoznal už výsledok týchto rokovaní a konkrétneho právneho vzťahu, potvrdil však, že bol záujem zo strany predchodcu žalobkyne vstúpiť do spoločnosti. Hoci komunikoval s obomi stranami a sám očakával nejakú províziu i „svoj aktívny vstup do diania“, nebol prizvaný na tie rokovania, kde boli dojednané konkrétne zmluvy - nebol ani majiteľ spoločnosti, ani investor a nemal ani s nikým uzavretú písomnú sprostredkovateľskú zmluvu. Sprostredkovane získal vedomosť, že medzi zúčastnenými „došlo k nejakým finančným tokom“, ale nevedel už, na základe akých zmlúv. Vyslovil domnienku, „že bolo to ešte také pootvárané a vtedy som sa dozvedel, že pán Š. zomrel“. Myslí si, „že tento projekt sa nespustil. Boli spoločnosťou pouzatvárané nejaké zmluvy s potenciálnymi záujemcami, ale keďže v tom čase pán Š. zomrel a podľa mojej vedomosti nebol v tom čase žiadny iný investor a v tej dobe sa rokovalo len s pánom Š. ako možným investorom, tak z tohto dôvodu to ostalo stáť a projekt sa neuskutočnil“. Svedok sa opakovane vyjadril, že predchodca žalobkyne mal záujem o vstup do firmy, jednalo sa o výrobu množstva výrobkov, „ale na druhej strane zase pán Š. nechcel dať peniaze len tak, on chcel za to záruky“. Toto prezentoval aj pri tých jednaniach, na ktorých sa zúčastnil i svedok, podľa ktorého sa jednalo o dve alternatívy a to že „buď peniaze budú vyplácané postupne alebo tam bude nejaké ručenie, a to buď osobné alebo prostredníctvom nejakých nehnuteľností alebo iných vecí“. Svedok mal k dispozícii podnikateľský zámer k uvedenému projektu, s rôznymi ekonomickými ukazovateľmi, alternatívami týkajúcimi sa výnosov a nákladov v závislosti od rozsahu výroby. Podľa neho sa jednalo minimálne o 10 miliónov v prvej etape, „ale pokiaľ by niekto doniesol 20 alebo 30 miliónov, tak by sa to rozbehlo samozrejme inak“.

- žalovaný v rade 1/ - vo svojej reakcii na výpoveď svedka okrem iného uviedol, že „tento projekt nevznikol v súvislosti s jednaním s pánom Š., ale vznikol ešte v období počas vlády vtedajšieho premiéra pána W., bolo to v roku 1997, bola na to zriadená pri vláde aj komisia, ktorá posudzovala tento projekt a možnosti jeho zabezpečenia zo strany štátu ako projekt do budúcnosti. Jednalo sa o program vlády pre zabezpečenie svetla a tepla v štátnych organizáciách. Pred voľbami v roku 1998 však došlo k zmene a všetko, čo bolo dovtedy za predchádzajúcej vlády pána W., tak išlo s prepáčením do čerta, vrátane nášho

projektu. V tom čase, keďže sme firmu nechceli rušiť, tak sme potom skúšali iné možnosti zabezpečenia financovania a jedna možnosť bola okrem iných aj predaj kmeňových akcií spoločnosti“.

28. Strana žalobkyne v reakcii na vyššie cit. výpoveď svedka V. W. pôvodne (ešte na tom istom pojednávaní) navrhla ďalšie doplnenie dokazovania výsluchom svedka G. W. - ktorý dôkazný návrh súd akceptoval a súčasne strane žalobkyne uložil primeranú lehotu na dodatočné poskytnutie súčinnosti potrebnej pre zabezpečenie účasti tohto svedka na ďalšom pojednávaní. Strana žalobkyne však tak v súdom určenej lehote a ani dodatočne, ani po viacerých urgenciách súdu neurobila a od svojho predmetného dôkazného návrhu nakoniec (vyhlásením do zápisnice na pojednávaní vo veci samej dňa 26.10.2016) upustila. Na tomto pojednávaní ani jedna zo strán sporu, vrátane intervenientov, zúčastnených v konaní na strane žalobkyne, nepredložila, neoznačila, ani nenavrhla vykonať žiadne ďalšie dôkazy a súd tak po prednesení záverečných rečí strán dokazovanie vyhlásil za skončené.

II/ Vyhodnotenie dokazovania, skutkové a právne závery okresného súdu vo veci samej a trovy konania

29. Procesný právny rámec tohto sporového konania je s účinnosťou od 1. júla 2016 namiesto zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov („OSP“) ako dovtedajšieho všeobecného procesného predpisu i vo vzťahu k dovtedy začatým civilným sporovým konaniam daný zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom („CSP“), so zreteľom na prechodné ust. § 470 ods.1,2 CSP.

30. Predmet civilného sporového konania je daný predmetom žaloby a teda v dispozícii strany žalobcu. Nárok žalobkyne a to napriek jeho viacerým čiastočným zmenám v priebehu konania (ako vyplýva z predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozsudku) bol a je dostatočne (riadne) skutkovo vymedzený spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, že ide o nárok uplatnený proti obom žalovaným zo zmluvy o pôžičke. Zodpovedá tomu i argumentácia žalobkyne, v priebehu celého konania odkazujúca na takéto skutkové vymedzenie (v spojení s predloženými listinnými dôkazmi) žaloby a to i pri absencii podrobnejšej hmotnoprávnej argumentácie (čo však v zmysle zásady iura novit curia - právo pozná súd ani nie je procesnou povinnosťou strany, v podrobnostiach s odkazom napr. na závery vyslovené v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.09.2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009) k danému skutkovému vymedzeniu nároku a osobitne i vo vzťahu k obrane použitej v spore stranou žalovaných.

31. V sporovom konaní s povinnosťou tvrdenia rozhodujúcich skutočností - v prípade strany žalobcu žalobe a u oboch strán sporu i v ďalšom priebehu konania - je spojená povinnosť dôkazná, na preukázanie pravdivosti tvrdenia a existencie tvrdených skutočností (§ 79 ods.1 OSP, § 120 ods.1 OSP, resp. po 1.7.2016 § 132 ods.1,2 CSP, §§ 150, 151 . Neunesenie tohto tzv. dôkazného bremena stranou sporu má za následok nepriaznivý výsledok v spore pre túto stranu. Rozsah dôkazného bremena ako okruh skutočností, ktoré konkrétne musí tá - ktorá strana sporu ako jeho nositeľ preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma aplikovaná na posudzovaný právny vzťah (v podrobnostiach k posudzovaniu podmienok aplikácie ustanovení o dôkaznom bremene v sporoch zo zmluvy o pôžičke súd odkazuje na závery vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.3.2012, sp. zn. 5 Cdo 238/2010, v rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 21.6.2012, sp. zn. 33 Cdo 2547/2011). Súd k už uvedenému dodáva, že rozsah dôkazného bremena strany sporu, ktorá je žalobcom, prirodzene ovplyvňuje i predmet a rozsah rozhodujúcich skutočností tvrdených druhou stranou sporu - v prejednávanej veci ide popri námietke premlčania predovšetkým o tvrdenia žalovaných spochybňujúce, že žalobkyňou v konaní preukazované peňažné plnenie jej predchodcu bolo plnením zo zmluvy o pôžičke (kauza - vo význame právneho dôvodu, účelu, obdobne ako v rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 16.01.2002, sp. zn. 25 Cdo 98/2000, ktorý však nemožno zamieňať s pohnútkou, vo význame hospodárskeho dôvodu, motívu, ktorý obvykle, pokiaľ to zmluvné strany výslovne nevyjadria, nie je právne relevantným) a ďalej spochybňujúce, že takéto peňažné plnenie bolo určené v prospech žalovaných (námietka nedostatku tzv. pasívnej legitimácie z dôvodu neexistencie právneho vzťahu medzi žalobkyňou resp. jej právnym predchodcom a žalovanými).

32. Hmotnoprávna úprava zmluvy o pôžičke je obsiahnutá v ust. §§ 657, 658 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov („Obč. zák.“). Zmluva o pôžičke, ktorou prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze (ako v posudzovanej právnej veci) a dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu (pri peňažnej pôžičke i s úrokmi, ak boli dohodnuté) je tradične od čias rímskeho práva, v odbornej právnickej literatúre

i konštantnej judikatúre súdov (z mnohých súd vyberá už v predchádzajúcom bode označený rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 238/2010, alebo rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 14.5.2004, sp. zn. 21 Cdo 2217/2003) považovaná za tzv. reálny kontrakt, tj. za zmluvu, ktorá vzniká až reálnym odovzdaním (doslovne podľa zákona v ust. § 657 Obč. zák. „prenechaním“) predmetu pôžičky druhej zmluvnej strane (teda plnením veriteľa), nie teda už dohodnutím podstatných náležitostí zmluvy (ako pri konsenzuálnych kontraktoch - ktorým je v porovnaní so zmluvou o pôžičke inak tejto zmluve svojim predmetom blízka zmluva o úvere podľa ust. §§ 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov) a ktorá ani nevyžaduje písomnú formu.

33. Prirodzene i vzniku reálneho kontraktu však vždy musí predchádzať zmluvný konsenzus (dohoda), bez ohľadu na to, či reálna zmluva bola dojednaná písomne, ústne, či konkuludentne (k vzniku právnych účinkov takejto zmluvy, v posudzovanej sporovej veci zmluvy o pôžičke podľa ust. § 657 Obč. zák., zákon vyžaduje popri právnom úkone uzavretia zmluvy i ďalší úkon a to odovzdanie predmetu zmluvy, v danom prípade odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi; v podrobnostiach primerane ako v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.01.2009, sp. zn. 3 Cdo 143/2008). Právna skutočnosť reálneho odovzdania (prenechania) dohodnutého zmluvného plnenia je tu teda rozhodujúcou podmienkou pre vznik zmluvy - a to za predtým či súčasne zmluvnými stranami dohodnutých podmienok, ktoré by v prípade reálneho kontraktu inak (nebyť splnenia tejto podmienky vzniku zmluvy) nenadobudli právnu záväznosť.

34. Nadväzujúc na uvedené v predchádzajúcich bodoch 30/ - 33/ súd konštatuje, že medzi stranami sporu z rozhodujúcich skutočností pre posúdenie predmetu sporu neboli sporné (§ 120 ods.3 OSP, resp. §186 ods.2 tieto:

- uzavretie dvoch písomných zmlúv, svojim predmetom a obsahom zodpovedajúcich zmluvám o peňažnej pôžičke a takto i označených, medzi právnym predchodcom žalobkyne ako veriteľom a každým zo žalovaných v rade 1/, 2/ ako dlžníkom, nimi podpísaných dňa 15.3.2001, rovnako tak uzavretie písomných dodatkov k týmto zmluvám a súčasne s nimi uzavretej zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť medzi predchodcom žalobkyne ako záložným veriteľom a spoločnosťou 3E, s.r.o. so sídlom v Žiline (pôvodným žalovaným v rade 3/) ako záložcom - v znení citovanom v bode 2/ odôvodnenia tohto rozsudku, pričom právne účinky posledne menovanej záložnej zmluvy za podmienok ust. § 47 ods.1 Obč. zák. nenastali (po tom, ako príslušný správny orgán cit. právoplatným rozhodnutím zo dňa 30.9.2002 konanie sp. zn. V 1033/2001 o povolenie vkladu záložného práva vo vzťahu k nehnuteľnosti záložcu zastavil - ako v bode 10/);

- bezprostredne nasledujúce odovzdanie peňažných prostriedkov právnym predchodcom žalobkyne žalovaným (v oboch prípadoch prevzatie písomne potvrdila žalovaná v rade 2/) v dvoch častiach dňa 16.3.2001 a dňa 19.3.2001, v cudzej mene i s potvrdením použitého prepočítacieho kurzu, vo výške s takto použitým a potvrdeným prepočtom zodpovedajúcej vo vtedajšej slovenskej mene sume spolu 5.000.255,- Sk (ako v bode 8/).

35. V priebehu sporového konania bolo preukázané, že žalovaní z takto predchodcom žalobkyne odovzdanej peňažnej sumy vrátili spolu 350.000,- Sk, tromi platbami doloženými žalobkyňou (ako v bode 23/). I keď strana žalovaných, menovite žalovaná v rade 2/ na pojednávaní dňa 18.02.2015 (ako v bode 24/) tvrdila i existenciu ďalších platieb z ich strany, obdobne ako v už skončenom trestnom konaní, ani v celom priebehu tohto civilného sporového konania toto svoje tvrdenie nepreukázala žiadnym dôkazom.

36. Súd ďalej, posudzujúc aktívnu hmotnoprávnu legitimáciu žalobkyne ako univerzálnej právnej nástupkyne svojho predchodcu R.. G. Š.F. a nadobúdateľky jeho pohľadávok proti žalovaným v rade 1/ a 2/, vychádza z cit. právoplatného osvedčenia zo dňa 25.3.2004 v konaní o dedičstve po menovanom poručiteľovi, v spojení s cit. právoplatným opravným osvedčením o dedičstve zo dňa 12.4.2010 (ako v bodoch 5/, 19/, 23/), za podmienok ust. §§ 460 Obč. zák. v spojení s ust. § 175zca a súvisiacich ust. OSP, postupujúc pritom i v preň záväzných intenciách cit. uznesenia odvolacieho súdu v tejto veci (ako v bode 20/).

37. Napokon je súd v tomto civilnom sporovom konaní v rozsahu vyplývajúcom v čase vyhlásenia tohto rozsudku z ust. § 193 (do 30.6.2016 obdobne § 135 ods.1 OSP) viazaný v priebehu konania vydaným právoplatným cit. rozsudkom zo dňa 30.10.2014 v trestnej veci vedenej proti žalovaným v rade 1/ a 2/ (ako v bode 23/), odsudzujúcim ich na skutkovom základe v podstatnej miere posudzovanom

súdom i v tomto civilnom sporovom konaní a zo skutkových zistení súdu v trestnom konaní preto primerane vychádzajúc.

38. Pokiaľ súd, v rámci posudzovania pasívnej hmotnoprávnej legitimácie jednotlivých žalovaných pripisuje (napriek preukázanému fyzickému prevzatiu celej sumy peňažného plnenia od predchodcu žalobkyne len žalovanou v rade 2/ a opakovanému poukázaniu žalovaného v rade 1/ práve i na túto skutočnosť) plnenie zo strany predchodcu žalobkyne odovzdaním peňažných prostriedkov obom žalovaným v rade 1/, 2/, vychádza z konkrétnych skutkových okolností prejednávanej veci. Okrem už konštatovaných nesporných skutočností (ako v bode 34/) a výsledku trestného konania proti obom žalovaným (ako v bode 37/) i ďalšie súdom v tomto civilnom sporovom konaní vykonané dôkazy dostatočne preukazujú, že z hľadiska pohnútky ako hospodárskeho dôvodu (ako v bode 31/) išlo vždy o spoločný záujem a konanie oboch žalovaných, smerujúce k dojednaniu podmienok a uzavretiu právneho vzťahu s predchodcom žalobkyne, spojené a vyplývajúce z ich spoločnej majetkovej účasti v obchodných spoločnostiach a zároveň ich postavenia ako ich štatutárneho orgánu (v spoločnosti 3E, s.r.o. - ako možno usúdiť i z uzavretia a obsahu záložnej zmluvy, uzavretej súčasne so zmluvami o pôžičke, resp. v spoločnosti COGEN SLOVAKIA a.s. - ktorej súvislosť s posudzovanou vecou tvrdia žalovaní) i keď sledujúc túto spoločnú pohnútku pristúpili na požiadavku veriteľa na uzavretie samostatných právnych vzťahov prostredníctvom zmlúv o pôžičke (ako právneho dôvodu). Tomu nasvedčujú i vyjadrenia žalovaných vzťahujúce sa k eventuálnemu použitiu takto im predchodcom žalobkyne odovzdaných peňažných prostriedkov. Hoci v celom priebehu konania žalovaní okrem všeobecného vyjadrenia, že peniaze boli „v konečnom dôsledku použité vo firme COGEN“ bližšie nekonkretizovali, vôbec už žiadnym dôkazom nepreukázali, ako, kedy a v koho prospech skutočne s týmito peňažnými prostriedkami naložili a prípadne v akom rozsahu (vrátane ich vyúčtovania - z hľadiska ich tvrdenia o použití v spoločnosti COGEN SLOVAKIA a.s.), z ich výpovedí je dostatočne zrejmé, že tak z hľadiska spomenutej spoločnej pohnútky konali spoločne a vo vzájomnej zhode (cit. výpovede žalovaných na pojednávaniach dňa 01.4.2005, 18.02.2015 - v bodoch 9/, 24/). Preto súd pri posudzovaní podmienok vzniku sporného právneho vzťahu a konkrétne podmienky reálneho „prenechania“ predmetu peňažnej pôžičky vychádzal z uvedených hľadísk, svedčiacich o spoločnej dispozícii obomi žalovanými s takto prijatými majetkovými aktívami. Žalovaný v rade 1/ nepreukázal (ani netvrdil), že s peňažnými prostriedkami, ktorých prevzatie vo výške zodpovedajúcej súčtu z oboch zmlúv o pôžičke potvrdila len žalovaná v rade 2/ (či už z dôvodu, že to bola ona, čo sa na rozdiel od žalovaného v rade 1/ v tej či onej ich spoločnej firme „starala o finančné záležitosti“, alebo len z prostého dôvodu len jej prítomnosti v konkrétnom čase, keď predchodca žalobkyne peňažnú hotovosť priniesol), následne i nakladala výlučne sama, naopak zhodne s ňou tvrdiac, že tieto boli použité pre potreby ich obchodnej spoločnosti.

39. Nadväzujúc na uvedené v predchádzajúcich bodoch súd zastáva záver, že v posudzovanej veci sa právny predchodca žalobkyne ako veriteľ a žalovaní v rade 1/ a v rade 2/ ako dlžníci (každý zo žalovaných v samostatnej zmluve), účastníci zmluvy o pôžičke ako reálneho kontraktu preukázane dohodli a to v písomnej forme, v zmysle súdu predloženého znenia oboch zmlúv o pôžičke a ich dodatkov (konsenzuálna stránka uzavretia zmluvy) a za takto dohodnutých podmienok zmluva i preukázane právne účinne vznikla (reálnym odovzdaním dohodnutej sumy vo výške zodpovedajúcej obom dohodnutým pôžičkam). Zdôrazňuje, že v súlade s takto dohodnutými podmienkami sa zmluvné strany i správali a konali (o čom svedčí tak plnenie veriteľa vo výške zodpovedajúcej dohodnutej istine pôžičiek, potvrdenie jeho prijatia dlžníkmi - ako pôžičky a rovnako i následné plnenie dlžníkov, vo výške zodpovedajúcej sume dohodnutého mesačného úroku z oboch zmlúv o pôžičke) - a to až do okamihu smrti pôvodného veriteľa, právneho predchodcu žalobkyne. Až následné plnenie veriteľa, po uzavretí zmlúv o pôžičke a nie ku dňu podpísania zmlúv (a teda v tejto časti v rozpore s konkrétnym dojednaním v písomnej zmluve), takto prijaté dlžníkmi, nemá za následok zrušenie, neexistenciu či neplatnosť dohodnutej zmluvy o pôžičke, ale výlučne len jej neskoršiu právnu účinnosť (vznik), tj. v súlade s cit. všeobecne záväznou právnou úpravou až dňom úplného plnenia veriteľa zo zmluvy (dňom prenechania peňažnej pôžičky v plnej výške dlžníkom) a to za stranami zmluvy dohodnutých podmienok.

40. Na margo obrany žalovaných (ako v bode 31/) súd konštatuje, že výsledky vykonaného dokazovania nevylučujú, skôr naopak, nasvedčujú existencii pohnútky žalovaných, ktorá ich viedla ku kontaktovaniu predchodcu žalobkyne s cieľom získania peňažných prostriedkov potrebných pre naplnenie ich zámerov vzťahujúcich sa k spoločnému podnikaniu v obchodných spoločnostiach a to i keď tu jestvuje viacero protirečení v ich vyjadreniach (v zmysle cit. výpovedí na pojednávaniach), súvisiacich s už konštatovaným nedostatkom konkretizácie a preukázania, ako peňažné prostriedky od predchodcu

žalobkyne použili (ako v bode 38/). Za všetky súd popri obsahu prvého písomného vyjadrenia žalovaných k žalobe v tejto veci zo dňa 10.12.2003 (ako v bode 3/), nespochybňujúcich v tom čase i v priebehu tohto súdneho konania existenciu svojho právneho vzťahu s pôvodným veriteľom zo zmlúv o pôžičke, spomenie rozpor medzi tvrdeniami oboch žalovaných na pojednávaní dňa 18.02.2015 (ako v bode 24/) o potrebe finančných prostriedkov na „rozbehnutie“ vládou podporovaného projektu, ktorý mal byť realizovaný spoločnosťou COGEN SLOVAKIA, a.s. v takom objeme, z hľadiska ktorého bola suma od predchodcu žalobkyne nepatrnou (a vlastne o nepotrebnosti požičiavať si od neho peniaze) a z čoho vyplynul záujem predchodcu žalobkyne o odkúpenie akcií v tejto spoločnosti, s vyjadreniami na pojednávaní dňa 18.5.2016 tak svedka W. (podľa ktorého sa po smrti právneho predchodcu žalobkyne, s ktorým sa rokovalo ako s jediným možným investorom, projekt neuskutočnil) a najmä žalovaného v rade 1/ (podľa ktorého zas predmetný projekt vznikol a bol v tom čase podporovaný vládou ešte v r. 1997 a k zmene s dôsledkom neuskutočnenia projektu došlo ešte pred voľbami r. 1998 - tzn. dávno pred kontaktovaním predchodcu žalobkyne, v rokovaniach s ktorým potom žalovaní, „keďže firmu nechceli rušiť“, sledovali zabezpečenie jej financovania, vrátane možnosti predaja kmeňových akcií spoločnosti).

41. Nadväzujúc na vyššie uvedené súd považuje za rozhodujúcu skutočnosť (preukázanú výpoveďami žalovaných i svedka W.Í.), že predchodca žalobkyne a žalovaní v rade 1/, 2/ (sami, alebo prípadne z titulu zastávaných funkcií v štatutárnych orgánoch niektorej z obchodných spoločností), pokiaľ sa ich rokovania i viedli v medziach žalovanými a svedkom tvrdených alternatív (ako v bode 40/), okrem preukázaného uzavretia zmlúv o pôžičke žiadny iný právny vzťah, ktorý by mohol byť spojený nielen s preukázane predchodcom žalobkyne poskytnutým peňažným plnením, ale i s tvrdeniami žalovaných o „obchodnej spolupráci“, „investovaní“, či „kúpe akcií“ obchodnej spoločnosti COGEN SLOVAKIA, a.s. (a ktorým by prípadne nahradili predchádzajúci právny vzťah zo sporných zmlúv o pôžičke), medzi sebou nedojednali, neuzavreli, dokonca ich rokovania počas života predchodcu žalobkyne nedospeli ani do takého štádia, v ktorom by sa dohodli na tom, o aký konkrétny právny vzťah by sa malo jednať (opak tohto záveru žalovaní v konaní nepreukázali). Je prirodzené, ak za takejto situácie, pokiaľ zainteresovaní ešte len rokovali o eventuálnej budúcej obchodnej spolupráci a jej forme, predchodca žalobkyne poskytnutie peňažných prostriedkov v takom značnom objeme viazal na osoby žalovaných v rade 1/ a 2/ ako pôžičky. Sami žalovaní a spolu s nimi i svedok W. potvrdil, že predchodca žalobkyne poskytnutie peňažného plnenia v tom čase podmieňoval práve uzavretím takýchto zmlúv, ktoré i sám pripravil a žalovaní ich svojim podpísaním a následným prijatím plnenia z nich bez výhrad prijali. Naopak za neprirodzené a (pominúc jestvujúci trestnoprávny aspekt veci) z hľadiska dobrých mravov (§ 3 ods.1 Obč. zák.) neprijateľné súd považuje správanie sa žalovaných v rade 1/, 2/ - ktorí po tom, ako peňažné prostriedky od predchodcu žalobkyne takto ako pôžičku prevzali a počas jeho života i ďalej konali v zmysle dohodnutých podmienok v zmluvách o pôžičke (splatenie súm zodpovedajúcich mesačným zmluvným úrokom), prestali tak robiť po jeho smrti, vrátane neposkytnutia súčinnosti (ako konateľmi spoločnosti 3E s.r.o.) v konaní o povolenie vkladu záložného práva, ktoré malo slúžiť na zabezpečenie ich záväzku, ani peniaze nevrátili jeho dedičom (a to ani z titulu splatnosti s ich predchodcom ako veriteľom uzavretých zmlúv o pôžičke, ani z titulu vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle §§ 451 a nasl. Obč. zák. - ak malo ísť o prostriedky určené na budúcu obchodnú spoluprácu, ktorej podmienky s predchodcom žalobkyne nestihli dojednať). Ak by teda i žalovanými tvrdená pohnútka prevzatia peňažného plnenia od predchodkyne žalobkyne jestvovala tak, ako v konaní tvrdili, za danej situácie táto nemôže byť na ujmu veriteľovi, ktorý im peniaze odovzdal (preukázane ako fyzickým osobám), pričom je ich vecou ako následne s nimi naložili (preukázane bez účasti predchodcu žalobkyne), aj ak ich zámerom bolo použiť peniaze na činnosť spoločnosti, čo ich však nezbavuje ako fyzické osoby jednoznačne prostredníctvom uzavretých (a reálne naplnených) zmlúv o pôžičke prijatej zodpovednosti voči veriteľovi (v zmysle už uvedeného išlo by o účelové a dobrým mravom odporujúce konanie žalovaných s cieľom zbavenia sa svojej pasívnej legitimácie, využijúc pritom skutočnosť smrti pôvodného veriteľa).

42. Súd po tom, ako právny vzťah medzi predchodcom žalobkyne a žalovanými v rade 1/ a 2/ a z neho vyplývajúci hmotnoprávny nárok ako predmet žaloby v tejto sporovej veci posúdil podľa ustanovení §§ 657, 658 Obč. zák. o zmluve o pôžičke, musel sa ďalej vysporiadať s hmotnoprávnou námietkou premlčania nároku, vznesenou postupom podľa ust. §§ 100 ods.1 a súvisiacich ust. Obč. zák. stranou žalovaných (hoci bez pripojenia zodpovedajúcej skutkovej a právnej argumentácie). Právo veriteľa na vrátenie peňažnej pôžičky je majetkovým právom, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, za podmienok ust. § 100 ods.1,2, § 101 Obč. zák. (v rovnakej premlčacej dobe sa premlčujú i úroky, v zmysle ust. § 110 ods.3 Obč. zák.), ktorá plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať prvý raz - v posudzovanej veci od prvého dňa nasledujúceho po márnom uplynutí dohodnutej

doby splatnosti oboch pôžičiek, tj. od 01.10.2001. Žaloba žalobkyne proti žalovaným v rade 1/, 2/ o vrátenie sumy jej predchodcom poskytnutých pôžičiek bola podaná na súde dňa 04.3.2002 (tzn. včas, pred uplynutím premlčacej doby podľa § 101 Obč. zák.), od ktorého dňa uplatnenia práva na súde premlčacia doba prestala ďalej plynúť a spočívala počas riadneho pokračovania v konaní žalobkyňou vo veci takto uplatneného práva, za podmienok ust. §§ 111, 112 Obč. zák.

43. Civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou a žalobkyňa, využijúc svoje dispozičné oprávnenie vo vzťahu k predmetu podanej žaloby okrem iných zmien (ako v bodoch 7/ a 12/) podaním zo dňa 10.10.2005, doručeným súdu dňa 24.10.2005 (ako v bode 13/), navrhujúc súčasne pristúpenie ďalších žalobcov v rade 2/, 3/ do konania, predmet svojej pôvodnej žaloby obmedzila voči každému zo žalovaných v rade 1/ a 2/ len na sumu istiny 1.666.666,60 Sk (55.323,20 eur), spolu s 3,5 % mesačným úrokom od 15.3.2001 do 30.9.2001, úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 2.045.833,20 Sk (67.909,22 eur) od 01.10.2001 do zaplatenia a zmluvnou pokutou vo výške 0,1 % zo sumy 2.045.833,20 Sk (67.909,22 eur) za každý deň omeškania od 01.10.2001 do zaplatenia, zatiaľ čo zvyšok pôvodne uplatnených nárokov sa stal predmetom žaloby vtedajších do konania pristúpivších žalobcov v rade 2/ a 3/ - o ktorých nárokoch takto súd konal (procesne ich prijal tak, ako je uvedené v bode 13/) a ktoré boli i predmetom jeho rozhodovania vo veci samej cit. rozhodnutiami súdov oboch inštancií (ako v bodoch 16/ a 20/). Žalobkyňa, v spojení s procesnými podaniami (späťvzatím žaloby) vtedajších žalobcov v rade 2/ a 3/ opäť až podaním zo dňa 07.6.2010, podaným na súde dňa 10.6.2010, tvrdila svoju aktívnu vecnú legitimáciu vo vzťahu k celému predmetu pôvodne uplatnených nárokov proti žalovaným v rade 1/ a 2/ v tejto veci (ako v bode 18/).

44. Berúc pre potreby posúdenia podmienok spočívania premlčacej doby v zmysle ust. § 112 Obč. zák. za rozhodný čas doručenia jednotlivých procesných podaní žalobkyne, ktorými disponovala s predmetom v žalobe uplatnených nárokov proti žalovaným v rade 1/ a 2/ súdu (ako v bodoch 13/ a 18/), možno uzavrieť, že žalobkyňa v čase od 24.10.2005 do 10.6.2010 riadne nepokračovala v začatom konaní vo vzťahu k tej časti pôvodne uplatnených nárokov proti žalovaným v rade 1/ a 2/, ktoré v rovnakom čase boli predmetom žaloby iných osôb (žalobcov v rade 2/, 3/ - ktorých žalobkyňa nie je právnou nástupkyňou vo vzťahu k predmetu dotknutých nárokov - § 111 Obč. zák.). V tomto čase preto všeobecná trojročná premlčacia doba podľa § 101 Obč. zák., ktorá začala plynúť a jej plynutie (po tom, ako z nej uplynula časť 5 mesiacov a 3 dni) bolo prerušené tak, ako je uvedené v bode 42/, opätovne plynula v zostávajúcej časti dvoch rokov, 6 mesiacov a 27 dní a takto i uplynula dňa 21.5.2009, teda skôr, ako žalobkyňa prostredníctvom cit. podania podaného na súde dňa 10.6.2010 opätovne uplatnila nároky proti žalovaným v rade 1/, 2/ i v tejto časti. Súd dodáva, že z hľadiska rozhodujúcich skutočností pre posúdenie námietky premlčania nepovažoval za relevantné okolnosti prejednania dedičstva po predchodcovi žalobkyne a z nich vyplývajúce takéto procesné správanie sa žalobkyne v tejto sporovej veci. Bez ohľadu na to, či v konaní o dedičstve bola pohľadávka poručiteľa voči žalovaným v rade 1/ a 2/ vysporiadaná výlučne v prospech žalobkyne ako jej nadobúdateľky prostredníctvom dodatočného konania o dedičstve, alebo opravou pôvodného osvedčenia o dedičstve (ako v posudzovanej veci), pre posúdenie podmienok spočívania premlčacej doby v zmysle skôr citovanej právnej úpravy je rozhodujúce, či, kedy a v akom rozsahu žalobkyňa v civilnom sporovom konaní na súde dotknuté majetkové právo proti žalovaným uplatnila a v konaní riadne pokračovala - nie však dôvod, ktorý ju ku konkrétnym dispozitívnym procesným úkonom s predmetom pôvodnej žaloby v tejto veci viedol.

45. Z dôvodov uvedených v bodoch 38/ - 41/ majúc za preukázanú dôvodnosť základu žalobkyňou proti každému zo žalovaných v rade 1/ a 2/ uplatnených nárokov o vrátenie pôžičky spolu s dohodnutým úrokom z pôžičky (§§ 657, 658 Obč. zák.), vzhľadom na dôvodne žalovanými v rade 1/ a 2/ namietané premlčanie časti žalobkyňou uplatnených nárokov (ako v bodoch 42/ - 44/) a jeho právne dôsledky vyplývajúce z ust. § 100 ods.1 Obč. zák., súd (výrokmi I/ a III/) vyhovel žalobe žalobkyne v tejto časti uplatnených nárokov (o zaplatenie istiny pôžičky spolu s dohodnutým úrokom z pôžičky) proti každému zo žalovaných v rade 1/ a 2/ len v nepremlčanej časti, teda v tej, ktorá bola a je predmetom žaloby žalobkyne proti obom žalovaným po celý čas tohto sporového konania, odpočítajúc od takto zistených súm (ako v bode 43/) ďalej v konaní preukázané čiastočné plnenie žalovaných. Proti každému zo žalovaných takto priznané nároky predstavujú zostávajúcu sumu istiny pôžičky 49.514,26 eur - tj. po odpočítaní čiastočného plnenia po 175.000,- Sk (5.808,94 eur) každého zo žalovaných z dlžnej a nepremlčanej istiny každej z pôžičiek po 1.666.666,60 Sk (55.323,20 eur). Jedná sa o žalobkyňou potvrdené platby žalovaných (ako pri predkladaní výpisov z účtu súdu upozornila i právna zástupkyňa žalobkyne, vo výške zodpovedajúcej dohodnutému zmluvnému úroku a to v súčte z oboch zmlúv o

pôžičke), preto započítané v rovnakom rozsahu v prospech žalovaného v rade 1/ i žalovanej v rade 2/

- čo opäť zodpovedá zisteným okolnostiam posudzovaného vzťahu (v podrobnostiach ako v bode 38/) a to za podmienok ust. § 566 ods.2 Obč. zák. na dlžnú istinu, keďže iné určenie uvedených platieb zo strany dlžníkov nebolo preukázané. Veriteľovi (jeho univerzálnemu právnemu nástupcovi) patrí spolu s istinou i dohodnutý úrok z pôžičky (§ 658 ods.1 Obč. zák.), priznaný preto súdom žalobkyni proti obom žalovaným v rade 1/ a 2/, oproti žalobe však len za čas odo dňa riadneho odovzdania pôžičky (19.3.2001) a opäť len zo sumy dlžnej a nepremlčanej istiny každej z pôžičiek po 1.666.666,60 Sk (55.323,20 eur). Napokon popri nároku na vrátenie peňažného dlhu z pôžičky, vrátane dohodnutého zmluvného úroku z pôžičky žalobkyňa včas uplatnila na súde i nárok na zaplatenie úrokov z omeškania s plnením peňažného dlhu podľa ust. § 517 ods.2 Obč. zák., vo výške ustanovenej v ust. § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (v znení účinnom do 31.12.2008), ktorá za podmienok prechodného ust. § 10a cit. nar. vl. predstavuje dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (v posudzovanej veci k 01.10.2001) v uplatnenej výške 17,6 % ročne, ktorý nárok súd žalobkyni priznal proti každému zo žalovaných v rade 1/ a 2/ v žalobe uplatnenej výške a za navrhovaný čas omeškania, opäť však len zo sumy nepremlčaného peňažného dlhu, ktorý v tomto prípade predstavuje súčet dlžných súm priznaných žalobkyni proti každému zo žalovaných titulom istiny (49.514,26 eur) a zmluvného úroku z pôžičky v priznanej výške 3,5 % mesačne, zodpovedajúceho zo sumy istiny každej pôžičky 55.323,20 eur za obdobie 6 mesiacov a 12 dní sume po 12.392,39 eur, tj. spolu výška nepremlčaného peňažného dlhu každého žalovaného voči žalobkyni z titulu pôžičky predstavuje 61.906,65 eur (49.514,26 eur + 12.392,39 eur). Na splnenie povinnosti, uloženej súdom žalovaným v rade 1/ a 2/ výrokmi I/ a III/ tohto rozsudku súd určil lehotu v zmysle ust. § 232 ods.3 CSP.

46. V zostávajúcich častiach - rozdielov medzi žalobkyňou v žalobe uplatnených nárokov (v znení poslednej zmeny ako v bodoch 18/ a 22/) na zaplatenie istiny pôžičky, zmluvného úroku z pôžičky a úroku z omeškania s plnením peňažného dlhu a súdom vo výrokoch I/ a III/ priznaného plnenia proti každému zo žalovaných z tohto titulu - súd preto ďalšími výrokmi II/ a IV/ tohto rozsudku žalobu žalobkyne proti každému zo žalovaných zamietol a to vo vzťahu k istine pôžičky z dôvodu čiastočného premlčania nároku a z dôvodu preukázaného čiastočného plnenia zo strany žalovaných, na ktorého preukázanie žalobkyňa, hoci sama súdu o tomto plnení predložila dôkazy, v ďalšom priebehu konania procesne nereagovala, vo vzťahu k zmluvnému úroku z pôžičky z dôvodu čiastočného premlčania nároku a z dôvodu preukázania iného dňa odovzdania peňažnej pôžičky (vzniku), od ktorého sa preto odvodzuje i nárok na úrok z pôžičky a v časti úroku z omeškania s plnením peňažného dlhu s prihliadnutím na priznanie peňažného dlhu žalovaných voči žalobkyni v inej ako uplatnenej výške (v podrobnostiach ako v bode 45/).

47/ Napokon predmetom posúdenia a rozhodnutia súdu zostal i žalobkyňou proti každému zo žalovaných riadne uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % zo sumy 101.863,84 eur za každý deň omeškania od 01.10.2001 do zaplatenia (súd poznamenáva, že pokiaľ tento čiastkový nárok ako predmet konania nebol spomenutý v záverečnej reči právnej zástupkyne žalobkyne na poslednom pojednávaní vo veci samej, túto skutočnosť za daných okolností a v danom procesnom štádiu, bez výslovného prípadného procesného úkonu žalobkyne podľa §§ 144 a nasl. posúdil len ako opomenutie v ústnom prednese právnej zástupkyne), zjavne odvíjajúc takto uplatnený nárok z dojednania v čl. 4 ods.3 v každej zo sporných zmlúv o pôžičke, podľa ktorého sa „zmluvné strany dohodli na uplatnení zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % z dlžnej sumy denne“. Zmluvná pokuta podľa ust. §§ 544 a nasl. Obč. zák. je zabezpečovacím právnym inštitútom vo forme sankcie, ktorú možno dojednať len písomne (§ 544 ods.2 Obč. zák.) pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Citované zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute však neobsahuje žiadne určité kauzálne dojednanie (tzn. za aké konkrétne porušenie zmluvnej povinnosti tej - ktorej zmluvnej strany prislúcha druhej strane nárok na zmluvnú pokutu) a je preto neplatné (§ 41 Obč. zák.) pre svoju neurčitosť (§ 37 ods.1 Obč. zák.) a takisto pre obchádzanie zákona a rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Obč. zák.), keďže napriek svojej neurčitosti takto predchodcom žalobkyne pripravené zmluvné dojednanie, pokiaľ malo ísť o sankciu za omeškanie s plnením peňažného dlhu (vzhľadom na predmet a obsah zmluvy zrejme iné podstatné porušenie povinnosti dlžníkom neprichádzalo do úvahy), sledovalo obídenie vyššie cit. všeobecne záväznej právnej úpravy (v bode 45/), prostredníctvom neprípustnej duplicitnej sankcie dlžníka za rovnaké kauzálne previnenie v občiansko-právnom záväzkovom vzťahu, popri úroku z omeškania v zákonom stanovenej (obmedzenej) výške i prostredníctvom zmluvnej pokuty. Zamietnutie žaloby žalobkyne proti žalovaným v rade 1/ a 2/ v zostávajúcej časti uplatnených nárokov výrokmi II/ a IV/ tohto rozsudku preto zahrňuje

i zamietnutie čiastkových nárokov z titulu zaplatenia zmluvnej pokuty, a to v tomto prípade v celom rozsahu, vzhľadom na konštatovanú absolútnu neplatnosť dotknutého zmluvného dojednania.

48/ Rozhodujúc súčasne s rozhodnutím vo veci samej i o nárokoch strán sporu na náhradu trov konania (§ 218 ods.1 CSP, § 262 ods.1 , súd skúmal podmienky pre priznanie práva na náhradu trov konania niektorej zo strán (takéto právo na poslednom pojednávaní vo veci samej dňa 26.10.2016 navzájom uplatnili žalobkyňa a žalovaní v rade 1/, 2/, zatiaľ čo intervenienti vystupujúci na strane žalobkyne sa tohto práva výslovne vzdali) v závislosti na ich úspešnosti v civilnom sporovom konaní, v zmysle ust. § 255 ods.1,2 CSP. Úspech strán v civilnom sporovom konaní sa odvíja od rozhodnutia súdu vo veci samej a takto vyjadrená miera ich úspešnosti v spore je v zmysle cit. procesnej právnej úpravy i prirodzeným základom pre posudzovanie miery zodpovednosti strán sporu za trovy konania. Porovnaním predmetu žaloby žalobkyne na peňažné plnenie, vrátane príslušenstva a rozhodnutia súdu týmto rozsudkom vo veci samej jednotlivými výrokmi I/ až IV/ tohto rozsudku možno ustáliť, že každá zo strán mala vo veci úspech len čiastočný a to v rozsahu porovnateľnom úspechu druhej strany sporu, preto súd, aplikujúc ust. § 255 ods.2 posledným výrokom V/ tohto rozsudku vyslovil, že právo na náhradu trov konania nemá žiadna zo strán.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku vo všetkých jeho výrokoch j e prípustné odvolanie ku Krajskému súdu v Žiline, do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde (§ 355 ods.1, ods.2 v spojení s § 357 písm. m/ CSP, § 362 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a jeho náležitosťou je aj uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1,2 CSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda možno rozšíriť a odvolacie dôvody meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364, § 365 ods.3 .

Podľa § 365 ods.1,2 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Doručený rozsudok, ktorý nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný. Právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak (§ 227 ods.1, § 226 CSP, § 228 ods.1 .

Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak (§ 232 ods.1, 2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (§ 38 ods.2 EP).