Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/344/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom JUDr. Miroslavom Radačovským v právnej veci žalobcu: W. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q., R. XXXX/XX, zastúpený: JUDr. Martin Legáth, advokát, so sídlom 058 01 Poprad, Námestie sv. Egídia 68/6 proti žalovanému: 1/ X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q., Q.. F. XXX/XX, zastúpený: JUDr. Zuzana Havašová, advokátka, so sídlom 059 36 Mengusovce, Mengusovce 15 2/ F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q., Q.. F. XXX/XX, zastúpený splnomocneným zástupcom E.. H., X., S.. XX.XX.XXXX, M. XXX XX Q., Q.. F. XXX/XX o určenie hranice medzi pozemkami s prísl. takto

rozhodol:

Hranica medzi nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v katastrálnom území V. Q. N. zapísanými na LV č. XXX ako parcela parcelné č. G.-Z. XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria (vo vlastníctve žalobkyne) a na LV č. XXX ako parcela parcelné č. G.-Z. XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a parcela parcelné č. G.-Z. XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria prechádza bodmi 19-17-16-13-20-11-10-9 určených podľa geometrického plánu č. XXX/XXXX zo dňa 24. 9. 2014, ktorý vypracoval E.. L. J.. Geometrický plán je súčasťou tohto rozsudku.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 16.6.2015 domáha sa voči žalovaným 1/ X. X., 2/ F. X. vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že hranica medzi nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v kat. úz. V. Q. N., zapísanými na LV č. XXX ako parcela parc. č. C-KN XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria (vo vlastníctve žalobkyne) a na LV č. XXX ako parcela parc. č. C-KN XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a parcela parc. č. XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria prechádza bodmi 19-17-16-13-20-11-10-9 určených podľa geometrického plánu č. XXX/XXXX zo dňa 24.9.2014,ktorý vypracoval E.. L. J.. Geometrický plán je súčasťou tohto rozsudku. Žiadala tiež, aby súd uložil povinnosť žalovaným 1/, 2/ uhradiť jej trovy konania. 2. Aktívnu legitimáciu na podanie takejto žaloby žalobkyňa odvodzuje od tej skutočnosti, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, a to parcely č. C-KN XXX/X v kat. úz. V. Q. N. vedenej na LV č. XXX, ktorú nadobudla ako dedičstvo po svojej matke. Táto parcela bezprostredne susedí s parcelami C-KN XXX/X L. G.-Z. XXX/X, ktoré sú vedené na LV č. XXX pre kat. úz. V.Á. Q. N., ktorých bezpodielovými spoluvlastníkmi sú žalovaní 1/, 2/, ktorí tieto parcely nadobudli kúpou v roku 1998. 3. Žalobkyňa ďalej tvrdí, že jej právni predchodcovia ako aj ona sama užíva parc. č. G.-Z. XXX/ X ako aj stavby na nej stojace od roku 1905, kedy ich nadobudli jej právni predchodcovia. Na predmetnom pozemku sa nachádza rodinný dom, súp. č. XXX vrátane príslušenstva, ktoré je okrem iného tvorené aj sýpkou, maštaľou a kamenným múrom tvoriacim hranicu medzi nehnuteľnosťami žalobkyne a žalovaných. Žalobkyňa tvrdí, že tento múr je súčasťou domu, a teda aj jej pozemku z dôvodu, že na námestí v Strážach pod Tatrami sa stavali domy zľava doprava, teda kamenný múr

patrí žalobkyni, o čom ako dôkaz predložila rozsudok Okresného súdu Poprad č. 6C/52/72 a rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. 11Co/335/74. Tvrdí ďalej, že v roku 1972 bolo vykonané technicko- hospodárske mapovanie (THM), pričom chybou zamestnancov, ktorí vykonávali THM došlo k posunutiu hranice medzi pozemkami žalobkyne a žalovaných tak, že kamenný múr bol v katastri nesprávne pričlenený k pozemku žalovaných. Pozemky však boli užívané aj po THM tak ako predtým. Vzhľadom na tieto skutočnosti hranica medzi pozemkami je za takejto situácie nesprávne v katastri vyznačená, nezodpovedá skutočnému stavu a má teda právny záujem na vydaní ňou navrhovaného rozsudku. 4. Na pojednávaní konanom dňa 2.11.2015 žalobkyňa na podanej žalobe zotrvala a uviedla, že jej právni predchodcovia X. D. L. X. D. (starí rodičia) boli vlastníkmi nehnuteľností od roku 1905, kedy ich odkúpili. Od roku 1964 boli vlastníkmi týchto nehnuteľností F. D. L. L. D. (rodičia žalobkyne). Žalobkyňa ich do vlastníctva nadobudla v roku 2001 na základe rozhodnutia o dedičstve svojich rodičov. Podstatou jej tvrdenia je teda to, že skutočná hranica medzi jej parcelou a parcelou žalovaných má prechádzať pozdĺž kamenného múra z vonkajšej strany, teda z vnútornej strany pozemku žalovaných tak, ako je to zakreslené v geometrickom pláne č. XXX/XXXX zo dňa 24.9.2014, ktorý vypracoval E.. L. J.. Tvrdí, že len v dôsledku nesprávneho postupu zamestnancov pri THM v roku 1972 bol tento kamenný múr v katastri vyznačený ako súčasť pozemku žalovaných. 5. Žalovaní žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať im trovy konania. 6. Tento svoj návrh na zamietnutie žaloby ako je zrejmé z ich vyjadrenia k podanej žalobe zo dňa 27.10.2015 zdôvodnili tým, že sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Poprad, v obci Poprad, kat. úz. V. Q. N., zapísané Okresným úradom Poprad - katastrálnym odborom na LV č. XXX ako parcela parc. č. G.-Z. XXX/X o výmere 183 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria. Túto nehnuteľnosť nadobudli kúpnou zmluvou v roku 1998 pod č. W.. X. Tvrdia ďalej, že po vydaní stavebného povolenia v ich prospech v roku 2002 a započatím výstavby nového domu po zbúraní starého domu vznikli medzi nimi a žalobkyňou spory z dôvodu, že žalobkyňa vznášala proti výstavbe námietky. Z toho dôvodu 28.4.2002 žalovaní vydali prehlásenie o zachovaní pôvodného múra zo strany žalobkyne pre žalobkyňu. Predložili ako dôkaz stavebné povolenie z 23.1.2002, prehlásenie zo dňa 28.4.2002 v tom znení, že dolu podpísaní manželia F. X. L. X. X. (žalovaní) prehlasujú, že spoločný múr medzi ich stavbou a domom na Ulici F. Č.. XXX Q. - V., ktorého vlastníkom je W. Q. (žalobkyňa) ostane zachovaný. Ďalej sa zaviazali, že pri stavbe rodinného domu popri spoločnom kamennom múre postavia nový múr a spoločný múr nad úrovňou nového spravia tak, aby sa zabránilo zamákaniu a znehodnoteniu ako aj zamokaniu oboch stavieb pri ňom. Žalovaní ďalej tvrdia, že aj napriek takémuto prehláseniu boli atakovaní žalobkyňou ohľadne stavby rodinného domu, kde dňa 16.6.2003 bola miestnym zisťovaním o realizácii stavby vykonaná kontrola Štátnym stavebným dohľadom v Poprade, o čom súdu predložili oznámenie o výkone dohľadu, ako aj vyjadrenie štátneho stavebného dohľadu. Na základe vzniknutých susedských problémov si dali vyhotoviť geometrický plán z 21.7.2003 a ako dôkaz predložili kópiu z katastrálnej mapy zo dňa 22.9.1999. Predložili súdu fotografiu podľa ich tvrdení z 2. polovice 20. storočia, z ktorej fotografie je zrejmé, kde bol ich pôvodný dom a pôvodný dom rodičov žalobkyne. Dňa 2.12.2004 požiadali o kolaudáciu novopostaveného rodinného domu, ktorá im bola vydaná s právoplatnosťou 22.12.2004. Dňa 18.5.2005 žalobkyňa podala žiadosť o stavebné povolenie na stavbu - prestavbu rodinného domu, o čom predložili taktiež listinný dôkaz. Po započatí prestavby rodinného domu žalobkyňou dňa 14.8.2006 podali sťažnosť na odbor výstavby v Poprade k realizácii strešnej konštrukcie a dňa 8.11.2007 žalovaní podali námietku k oznámeniu o začatí konania o zmene stavby na mestský úrad, odbor výstavby v Poprade. 8. Žalovaní ďalej uvádzajú, že všemožným spôsobom sa snažili žalobkyni pri realizácii prestavby rodinného domu vyhovieť, avšak táto to neakceptovala a stavbu realizovala ako uznala za vhodné. 9. Predložili súdu geometrický plán z 23.1.1995, kde sú jasne viditeľné hranice pozemku ako aj predmetný múr. Tvrdia teda, že žiadnym spôsobom nezasiahli do vlastníckeho práva žalobkyne, pretože stavbu realizovali a vychádzali z platného stavu uvedenom v katastri a v súlade s geometrickým plánom. 10. Na pojednávaniach žalovaní zotrvali na svojom vyjadrení a predložili súdu ako dôkaz vytyčovací náčrt na vytýčenie hranice medzi pozemkami parcela č. XXX/X,X L. XXX/X vypracovaný E.. W.. Z., P. Q. ako aj protokol o vytýčení hranice pozemku a zoznam súradníc vytyčovaných bodov. 11. Podstatou tvrdenia žalovaných je teda tá skutočnosť, že stavbu zrealizovali tak, že žiadnym spôsobom nezasiahli do vlastníckeho práva žalobkyne, čo preukazujú geometrickým plánom, snímkou z katastra. Ďalej tvrdia, že aj z hľadiska užívacieho stavu ich právnych predchodcov postavili rodinný dom na pôvodnom dome tak, ako to bolo aj v minulosti. 12. Z rozsudku Okresného súdu Poprad č. 6C/52/72 zo dňa 12.3.1974 v spore obdobnom súd riešil spor ohľadom obdobného kamenného múru v obdobnej lokalite, Stráže pod Tatrami, kde sa konštatuje, že domy na námestí v Strážoch sa stavali zľava doprava a sporný múr bol postavený ako súčasť domu

vždy v prospech tých staviteľov domu, ktorí dom stavali a ďalší dom, ktorý bol stavaný zľava doprava bol opätovne zakončený takýmto múrom. 13. Vyššie citovaný rozsudok bol potvrdení rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z roku 1974, č. k. 11Co/335/74, kde sa v podstate konštatuje spôsob výstavby takýchto domov na námestí v Strážach pod Tatrami, teda v obdobnej lokalite ako sú aj nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu. 14. Z výpovede svedkyne E.. L. C., pracovníčky Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor, ktorá na pojednávaní zotrvala v podstate na svojom písomnom podaní označenom ako oznámenie o začatí katastrálneho konania o oprave chybe v katastrálnom operáte a výzva na vyjadrenie (č.l. 62 spisu, ako aj č.l. 151 spisu) vyplýva, že dňa 9.12.2014 začal Okresný úrad Poprad, katastrálny odbor konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte v zmysle § 59 zákona č. 162/1990 Zb. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších zmien a doplnkov z dôvodu nesprávneho zákresu hranice parcely G. XXX/X (žalobkyňa) a parcelami G. XXX/X, XXX/X (žalovaní) k. ú. V. Q. N.. V tomto vyjadrení sa konštatuje, že v roku 1972 v obci Stráže pod Tatrami prebiehalo THM. Pracovníci geodézie š. p. pri prešetrení pričlenili predmetný múr, ktorý je zároveň aj hranicou medzi pozemkami žalobkyne a žalovaných k parcelám vtedy O. XX,XX, čo v súčasnosti sú parcely G. XXX/X, XXX/X, teda žalovaným. Konštatuje teda, že takýmto spôsobom bol nesprávne pričlenený aj predmetný múr k parcelám žalovaných. Výsledky takéhoto nesprávneho mapovania boli zakreslené v katastrálnej mape a novovytvorená parcela XXX bola zapísaná na LV č. XXX. 15. Na Okresný úrad v Poprade, katastrálny odbor podala žalobkyňa dňa 5.2.2014 žiadosť o opravu chyby zákresu hranice medzi parcelami žalobkyne a žalovaných a k tejto žiadosti priložila aj geometrický plán č. 119/2011 na zameranie skutočných hraníc pozemkov medzi týmito parcelami, ako aj prehlásenie žalovaných zo dňa 28.4.2002 spočívajúce v tom, že uznávajú tú skutočnosť, že predmetný múr je vo vlastníctve žalobkyne. 16. Svedkyňa konštatuje, že šetrením bolo zistené, že domy na námestí v Strážach pod Tatrami sa stavali zľava doprava, a teda pôvodný múr patrí susedovi po pravej strane, teda žalobkyni, pričom v tomto smere poukazuje už na vyššie citovaný rozsudok Okresného súdu Poprad 6C/52/72 a rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. 11Co/335/74. 17. Na základe takto zisteného skutkového stavu Okresný úrad Poprad, katastrálny odbor navrhol vo vektorovej katastrálnej mape VKM k. ú. V. Q. N. upraviť zákres hranice medzi parcelami G. XXX/X L. XXX/X, XXX/X podľa GP č. XXX/XXXX, teda podľa geometrického plánu E.. L. J. tak, ako to navrhuje aj žalobkyňa v podanej žalobe. V súvislosti s tým potom navrhla aj opravu výmer parciel G. XXX/X, XXX/X. Svedkyňa uviedla, že k realizácii takejto opravy hraníc nedošlo z dôvodu, že žalobkyňa podala žalobu na súd, a preto správne konanie bolo zastavené, aby sa otázka skutočnej hranice neriešila duplicitne. 18. Svedok E.. W. Z. uviedol, že vyhotovil vytyčovací náčrt hranice medzi pozemkami XXX/X,X L. XXX/ X v zmysle súčasného katastrálneho stavu v katastri nehnuteľností. Svedok E.. L. J. na pojednávaní uviedol, že pokiaľ sa týka geometrického plánu č. XXX/XXXX tento bol v skutočnosti vyhotovený v roku 2014 a je vytýčený podľa zadávateľa, teda žalobkyne, ktorá tvrdí, že hranica medzi pozemkami má ísť pozdĺž múra, a či to takto má byť o tom má rozhodnúť súd. 19. Pri vykonaní ohliadky v mieste sporu súd vizuálne zistil a fotograficky zadokumentoval, že medzi pozemkom žalobkyne a žalovaných prebieha po celej dĺžke kamenný múr o šírke približne 60-70 cm v bodoch určených v geometrickom pláne č. XXX/XXXX - 19-17-16-13-20-11-10-9. Pri ohliadke zistil, že v bodoch 16-13-20-11-10-9 je tento kamenný múr viditeľný, pričom strany v konaní sa vyjadrili, že v týchto bodoch nie je sporný doterajší užívací stav a že nenamietajú žalovaní ani tú skutočnosť, aby v časti týchto bodov prebiehala hranica tak, ako to navrhuje žalobkyňa, teda v súlade s dlhodobým užívacím stavom ich a ich právnych predchodcov. Súd zistil pri ohliadke, že v bodoch 19-17, teda v bodoch čelne od námestia je tento múr z vonkajšieho pohľadu neviditeľný, teda nie je ho vidieť, pretože je zakrytý novostavbou žalovaných, pričom z fotodokumentácie (č.l. 118 spisu) je nepochybné, že prechádza cez podkrovnú izbu novostavby. 20. Vychádzajúc z vyššie citovaných dôkazov, ktoré súd vykonal dospel k záveru, že podstatou predmetu sporu je určenie, či kamenný múr prebiehajúci medzi parcelami žalobkyne a žalovaných patrí do vlastníctva žalobkyne. Pokiaľ by sa dospelo k záveru, že tento múr patrí do vlastníctva žalobkyne, tak hranica medzi týmito susediacimi pozemkami prebiehala by po jeho vonkajšej strane z pozície žalobkyne a po vnútornej strane z pozície žalovaných, teda tak, ako je to vyznačené v geometrickom pláne E.. L.. J., a teda že došlo chybou pracovníkov vykonávajúcich THM v roku 1977 k tomu, že v dôsledku takejto chyby došlo následne do zápisu v katastri tak, že tento múr bol pričlenený k parcele žalovaných. Podstatou sporu bolo tiež skúmanie, či potom došlo do zásahu vlastníckeho práva žalobkyne konaním žalovaných tak, že novostavbou zasiahli do jej vlastníctva.

21. Bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou parcely súčasne označenej G. XXX/X predtým O. XX/XX a predtým X. XX/XX v kat. úz. V.O. Q. N. a bolo tiež nesporne preukázané, že jej právni predchodcovia, t. j. jej rodičia, ako aj starí rodičia tieto pozemky nepretržite užívali od roku 1905. 22. Bolo tiež preukázané, že žalovaní sú v súčasnosti bezpodielovými spoluvlastníkmi parciel G. XXX/ X, XXX/X, predtým O. XX,XX a v pozemkovej knihe X. XX, XX, pričom žalovaní nadobudli tieto parcely kúpou v roku 1998. 23. Bolo preukázané a v tomto konaní to nebolo sporné, že do roku 2002 nebol tak medzi terajšími vlastníkmi, teda žalobkyňou a žalovanými žiaden spor pokiaľ sa týka sporného kamenného múra a užívací stav taký, aký bol najmenej od roku 1905 a aj ich právni predchodcovia rešpektovali. 24. Spor ohľadom hranice medzi pozemkami, a teda v podstate spor o tom, kto je vlastníkom tohto kamenného múra, z čoho sa potom odvádza hranica pozemkov, nastal až v roku 2002, kedy žalovaní v zmysle stavebného povolenia vykonávali výstavbu rodinného domu tým, že zbúrali pôvodný dom a v podstate aj v roku 2005, kedy na základe stavebného povolenia vykonávala prestavbu domu žalobkyňa. V skutočnosti sa tento spor týka len prednej časti v dĺžke asi 10 m, a to v bodoch 19-17. 25. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci, pri ustálení ktorého, ohľadom užívania sporného kamenného múra a jeho vlastníctva, súd v záujme maximálnej objektivity neriadil sa tvrdeniami žalobkyne a žalovaných, pretože ich tvrdenia vzhľadom na prebiehajúci spor mohli byť aj tendenčné, ale striktne vychádzal z listinných dôkazov v spise sa nachádzajúcich, z odborných vyjadrení pracovníkov katastra, z rozsudku Okresného súdu v Poprade vyššie citovaného, ako aj rozsudku Krajského súdu v Košiciach, ako aj z vlastných vizuálnych poznatkov zistených pri súdom nariadenej ohliadke na mieste samom. 26. Súd nemal dôvod spochybňovať jednak vyjadrenie správy katastra, ako aj konštatovanie v rozsudkoch Okresného súdu Poprad č. 6C/52/72, v ktorých sa konštatuje vychádzajúc aj z historických súvislostí, že domy na námestí v Strážach pod Tatrami sa stavali zľava doprava, a že za takejto situácie múr postavený vpravo z čelného pohľadu vždy patril ľavému vlastníkovi pozemku. 27. Takýto záver vychádza aj z logického posúdenia veci. Pokiaľ právny predchodcovia žalobkyne stavali v minulosti dom, ako aj priľahlé hospodárske stavby zľava doprava je potom logické, že po ukončení stavby nenechali priestor vpravo otvorený, neuzavretý, ale postavili kamenný múr, tak ako to bolo vtedy zvykom a čo je zistiteľné aj v súčasnosti. 28. Je potom zrejmé, že pokiaľ právny predchodcovia žalovaných ako ďalší sused započali s výstavbou domu, prípadne ďalších nehnuteľností, mohli takýto dom postaviť len v tesnej blízkosti takéhoto kamenného múru, prípadne mohli sa pripojiť k tomuto kamennému múru tak, že ľavú stenu ich stavby tvoril tento múr. Aj právni predchodcovia žalovaných po ukončení stavby vpravo pozemok uzatvorili výstavbou kamenného múra. Za takejto dôkaznej situácie sú potom výpovede svedkov H. X. a svedka JáS. X. neakceptovateľné, keď títo tvrdili, že ako deti si pamätajú, že súčasťou ich domu, ktorý neskôr nadobudli žalovaní bol múr. Pravdepodobne ich výpoveď je taká z toho dôvodu, že v čase, keď boli deťmi spor neexistoval, a teda nevenovali dostatočnú pozornosť tomuto problému. 29. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva zasahuje. 30. Určenia priebehu hraníc sa možno domáhať v administratívnom konaní v zmysle § 48 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. tak ako to uskutočnila žalobkyňa podaním zo dňa 19.12.2014 na Okresný úrad Poprad, katastrálny odbor. Takéhoto určenia sa možno domáhať v prípadoch, ak nedošlo súčasne aj k porušeniu vlastníckeho práva a pôvodnú hranicu medzi susediacimi pozemkami treba len rekonštruovať. 31. Ak však došlo k porušeniu vlastníckeho práva, vlastník má právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva aj návrhom na určenie hranice medzi jeho pozemkom a pozemkom susediacim; v takomto prípade totiž ide o určenie, komu z vlastníkov susediacich pozemkov patrí sporná plocha. 32. V konkrétnom prípade sporná plocha je vyššie citovaný kamenný múr, a pokiaľ súd dospel k záveru vychádzajúc z vyššie citovaných listinných dôkazov, že tento múr patrí žalobkyni, tak potom je potrebné konštatovať, že tým že žalovaní tento v časti bodov 17-19 zastavali novostavbou zasiahli do vlastníckeho práva žalobkyne, a teda žaloba na určenie priebehu hranice je dôvodná. 33. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že primárnou príčinou sporu medzi stranami v konaní ako susedmi bol nedbalý prístup pracovníkov geodézie, keď v roku 1972 nesprávne pričlenili sporný múr do pozemku, ktorého vlastníkmi sú žalovaní a následne títo potom pri jednotlivých stavebných povoleniach vychádzali len z takto nesprávne stanoveného stavu hraníc uvedených v katastri. 34. V tejto súvislosti je potrebné tiež konštatovať, že právni predchodcovia takto postavený kamenný múr nesporne užívali, a to dobromyseľne, v dobrej viere, najmenej od roku 1905, teda je aj akceptovateľné tvrdenie žalobkyne, že došlo k jeho vydržaniu v zmysle ustanovenia § 134 OZ. Podmienky vydržania sa vzťahujú aj na právnych predchodcov súčasného vlastníka.

35. Vzhľadom na vyššie citované súd preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 36. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 37. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech len vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Vzhľadom na to, že žalobe sa vyhovelo v plnom rozsahu v súlade so žalobným petitom, súd priznal žalobkyni náhradu trov konania tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.