Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-38Cb/145/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., sídlo: Tomášikova č. 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpený advokátskou kanceláriou: Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, sídlo: Mlynské Nivy č. 49, Bratislava, IČO: 36 856 584, proti žalovanému: S. N., narodený: XX.X.XXXX, bytom: B. Č.. X, J., v konaní o zaplatenie 2.751,57 eur s príslušenstvom,

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.751,57 eur istiny.

II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

III. Povinnosti uložené týmto rozsudkom je žalovaný povinný splniť pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 50,00 eur, splatnými vždy do konca príslušného mesiaca, počínajúc mesiacom nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku do zaplatenia. Vynechaním jednej splátky sa stáva celý dlh splatný okamžite.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.1.2013 domáhal, aby súd vydal rozsudok, ktorým zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.751,57 eur istiny titulom nárokov zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 0446565807/2005 v znení jej dodatkov. Uplatnenú pohľadávku označil ako nárok na zaplatenie Poplatkov/Nákladov. Ako príslušenstvo si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 8% z dlžnej sumy ročne od 23.11.2012 do zaplatenia a tiež si uplatnil právo na nahradenie trov tohto súdneho konania.

2. Neskôr žalobca svojim podaním zo dňa 23.1.2015 upresnil titul žalovanej pohľadávky na úrok z omeškania a v tejto súvislosti zobral svoj žalobný návrh ohľadom uplatneného nároku na úrok z omeškania čiastočne späť. Tento procesný úkon žalobcu súd obsahovo považoval za návrh na zmenu žaloby (§ 140 Civilného sporového poriadku) a preto na pojednávaní dňa 18.11.2016 o tomto návrhu rozhodol tak, že navrhovanú zmenu pripustil. Predmetom tohto konania teda zostal nárok žalobcu na zaplatenie vyúčtovaného úroku z omeškania v sume 2.751,57 eur.

3. Žalovaný so žalobným návrhom nesúhlasil a navrhol ho zamietnuť. Svoje stanovisko odôvodnil tak, že tento nárok považuje za neoprávnený a za akési „výpalníctvo“ zo strany žalobcu. Na svoju obranu tiež uviedol, že 13.6.2011 sa osobne dostavil ku žalobcovi a požiadal ho o vyčíslenie zostatku jeho dlhu, ktorý mu po vyčíslení (išlo o čiastku cca 17.000,00 eur) uhradil a teda považoval celú vec za vybavenú. Žalovaný zároveň poukázal na skutočnosť, že momentálne je na starobnom dôchodku, pričom z dôvodu

svojich neuhradených pohľadávok z obchodného styku mu vznikli záväzky, ktoré musí uhrádzať, a preto ani nemá z čoho pohľadávku žalobcu uhradiť.

4. Dňa 12.10.2005 uzavrel žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník Zmluvu o kontokorentnom úvere č. 0446565807/2005, predmetom ktorej bola povinnosť žalobcu poskytnúť žalovanému na účely financovania jeho prevádzkových potrieb tzv. kontokorentný úver vo výške 36.555,14 eur (800.000,- Sk). Podľa bodu 1 článku IV zmluvy bola doba splatnosti poskytnutého úveru dohodnutá najviac na deň 14.10.2008. V bode 4 článku III sa účastníci dohodli, že úroky z omeškania sú určené na 10% ročne nad úrokovú sadzbu stanovenú v článku III bod 1 (8,3% ročne). Tieto skutočnosti sú zrejmé zo žalobného návrhu a z citovanej zmluvy.

5. Dňa 14.10.2008 uzavreli žalobca a žalovaný Dodatok č. 3 Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 0446565807/2005. Týmto dodatkom sa dohodli na znížení výšky poskytnutého úveru na 18.256,66 eur (550.000,- Sk) a tiež na predĺžení splatnosti úveru do 14.10.2009. Tieto skutočnosti súd zistil z citovaného Dodatku č. 3 Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 0446565807/2005.

6. Žalovaný dňa 13.6.2011 vrátil žalobcovi zostatok poskytnutého úveru vo výške 17.838,00 eur a to platbou v hotovosti. Táto skutočnosť je zrejmá zo zhodných vyjadrení účastníkov konania a tiež z potvrdenia o vklade (č.l. 56).

7. Žalovaný na pojednávaní dňa 18.11.2016 uviedol nasledovné skutočnosti. Dňa 13.6.2011 som sa osobne dostavil do sporiteľne a tam som komunikoval s pracovníčkou žalobcu a pýtal som sa jej koľko mám uhradiť. Pracovníčka mi povedala akú sumu mám vyplatiť a ja som ju vyplatil. Teda som celú túto vec považoval za vybavenú. Až o nejaké 3 roky sa mi ozval žalobca v rámci tohto konania s tým, že odo mňa opäť niečo žiadajú, ja toto považujem za neoprávnené a mám za to, že ide o nejaké výpalníctvo. Ani nemám z čoho tú sumu zaplatiť, som na starobnom dôchodku, z ktorého mi zrážajú dosť vysoké čiastky a nie je to v mojich silách to zaplatiť. Pracoval som ako živnostník na rôznych stavbách aj v Čechách a oni mi zostali dlžní, z tohto dôvodu som sa dostal do situácie, že mám aj iné záväzky.

8. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy: „Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.“

9. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy: „Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.“

10. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (v znení platnom v čase vzniku omeškania): „Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

11. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom vznikol podnikateľský, t.j. obchodnoprávny záväzkový vzťah, obsahom ktorého bola povinnosť veriteľa poskytnúť žalovanému finančné prostriedky vo forme úveru a tomu zodpovedajúca povinnosť žalovaného ako dlžníka poskytnuté finančné prostriedky vrátiť. Súd ďalej zistil, že žalovaný poskytnuté finančné prostriedky v sume 17.838,00 eur vrátil žalobcovi dňa 13.6.2011, pričom podľa zmluvy (Dodatku č. 3) mali byť tieto finančné prostriedky vrátené skôr, konkrétne najneskôr dňa 14.10.2009.

12. Zo skutočností uvedených v predchádzajúcom odseku je zrejmé, že žalovaný sa dostal do omeškania so splnením svojho finančného záväzku v sume 17.838,00 eur a to v období od 14.10.2009

do 13.6.2011. Na základe tejto skutočnosti je zrejmé, že žalobcovi podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka voči žalovanému vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Berúc do úvahy zmluvne dohodnutú výšku úroku z omeškania minimálne 10% ročne (bod 4 článku III zmluvy), z dlžnej sumy ako aj času omeškania je po matematickom prepočte zrejmé, že žalobcov nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 2.751,57 eur je v plnom rozsahu oprávnený.

13. Obrana žalovaného bola neúspešná z dôvodu, že žalobcov nárok je plne v súlade s právom, čo vyplýva z vyššie uvedených záverov súdu.

14. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“

15. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku: „Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.“

16. O trovách konania malo byť z dôvodu, že žalobca bol úspešný v plnom rozsahu rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. S ohľadom na zistenú zlú finančnú situáciu žalovaného (jediný jeho príjem je starobný dôchodok, z ktorého sú navyše vykonávané zrážky pre jeho iné záväzky, na základe čoho bolo žalovanému Uznesením konajúceho súdu zo dňa 24.9.2013 priznané úplné

oslobodenie od súdnych poplatkov) súd o náhrade trov konania žalobcu rozhodol v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku, t.j. úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

17. Podľa § 232 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku: „(3) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (4) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

18. Vychádzajúc zo zlej finančnej situácie žalovaného súd v súlade s § 232 Civilného sporového poriadku zaviazal žalovaného na zaplatenie pohľadávky žalobcu pravidelnými mesačnými splátkami tak, ako je to uvedené vo výroku III tohto rozsudku.

19. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody sú uvedené v § 365 Civilného sporového poriadku) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ žalovaný nesplní svoje povinnosti uložené týmto rozsudkom, môže

sa žalobca ako oprávnený domáhať uhradenia svojej pohľadávky prostredníctvom exekučného konania podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch.