Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1P/4/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej veci navrhovateľky - manželky: S.. A. S., S.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. L. X, XXX XX C., štátna občianka Slovenskej republiky, proti manželovi: B. G. C. B., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom L. Z. C. H., XX B. M. K. Z., XX XXX S., U. Q., štátny občan Egyptskej arabskej republiky, o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: X. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na čas po rozvode manželstva, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo účastníkov A. S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX a B. G. C. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Z., R. Q., zapísané v knihe manželstiev vedenej MV SR - osobitná matrika vo zväzku OM/XX, ročník XXXX, str. XXX, poradové číslo XXX r o z v á d z a.

II. Maloletého X. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletý“) súd z v e r u j e na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Styk otca s maloletým súd n e u p r a v u j e .

IV. Otec B. G. C. B., nar. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý platiť výživné na maloletého v sume 250,- Eur mesačne k rukám matky, vždy do pätnásteho dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.

odôvodnenie:

1. Manželka sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.01.2015 a doplneným dňa 23.02.2015, domáhala rozvodu manželstva s manželom a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo s manželom uzatvorila dňa XX.XX.XXXX v Z. po dvojročnej známosti. U oboch účastníkoch ide o prvé manželstvo. Zoznámili sa počas Silvestra v Z., kde bola ako turistka. Uviedla, že jej manžel neustále telefonoval a naliehal, aby uzavreli manželstvo. Podľa vyjadrenia manželky to bola pre neho možnosť žiť a pracovať v Európe, čo ona vtedy ešte takto nevnímala. Z manželstva pochádza maloletý X., narodený XX.XX.XXXX v C.. Maloletý vyrastá v C. v dobrom rodinnom prostredí plnom lásky a maximálnej starostlivosti, s matkou a jej rodinou. S. vyjadrenia matky, maloletý neprítomnosť otca nepociťuje ako ujmu, lebo od narodenia s ním otec nežil a maloletý tak nie je na neho zvyknutý. Manželka ďalej uviedla, že manžel chodil na Slovensko približne raz za rok na niekoľko dní (10 - 15) s cieľom vybaviť si povolenie na pobyt a prácu v EÚ. Správanie manžela sa zmenilo po jeho príchode do S., kde je silná arabská komunita. Manželka sa domnieva, že manžel má v S. založený iný vzťah alebo aj novú rodinu, pretože adresu jeho bydliska tají, už ani netelefonuje a na jeho telefónnom

čísle sa nehlási. Manželka tiež uviedla, že manžel býval v S. na viacerých adresách ako nájomník. Miesta pobytu menil a neinformoval o nich. Zatajoval sa. V jeho veciach manželka našla obálku s adresou MR SP B., L. Z. C. H., XX B. M. K. Z., XXXXX S., U.. Za príčiny rozpadu manželstva manželka označila odlúčenosť počas celého manželstva z dôvodu cestovania za prácou, neplatenie na výživu dieťaťa, neprispievanie financiami do domácnosti počas celého manželstva, interkultúrne a ideologické rozdiely

- netaktnosť voči manželke, neúprimné postoje k manželstvu a absenciu partnera. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, manželka navrhla, aby súd maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti s právom zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok. Navrhla, aby súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého sumou 300,- Eur mesačne. Čo sa týka styku otca s maloletým, matka nenavrhla konkrétny čas, resp. dátumy, počas ktorých by sa mal otec stretávať s maloletým. Uviedla, že styku otca s dieťaťom nebráni, chce však, aby sa maloletý stretával s otcom výlučne na území Slovenska, nakoľko sa obáva únosu dieťaťa do G.. Dôvodom tejto obavy je aj skutočnosť, že otec v jednom z jeho hysterických záchvatov kričal, že maloletého v siedmich rokoch zoberie, lebo odvtedy má dieťa vychovávať otec.

3. Manžel sa k návrhu manželky písomne nevyjadril. Súd niekoľkokrát doručoval písomnosti otcovi aj elektronicky na emailovú adresu, ktorú súdu uviedla manželka C... Dňa 27.05.2015 bola súdu elektronicky doručená správa od manžela v anglickom jazyku, z ktorej vyplynulo, že jazykom, ktorým hovorí a rozumie je arabčina, preto očakáva od súdu, že mu bude doručený email v arabskom jazyku.

4. Súd zabezpečil preklad písomností - návrhu, doplnenia návrhu, uznesenia č. k. 1P/4/2015 - 39 zo dňa 25.08.2015, predvolania na pojednávania a poučenia, výzvy a výzvy na vyjadrenie do arabského jazyka. Preklad písomností bol manželovi doručený elektronicky, ako aj na adresu v S., ktorú súdu ako poslednú známu adresu (vyššie uvedenú) manžela uviedla jeho manželka. Z tejto adresy sa súdu vrátila zásielka ako nevyzdvihnutá doporučená zásielka. Súd doručoval písomnosti tiež prostredníctvom súdneho vykonávateľa v S., ktorý si voči súdu uplatnil sumu 150,- Eur ako zálohu za doručenie, pričom náklady doručenia prostredníctvom súdneho vykonávateľa, ako súd zistil na stránke Ministerstva spravodlivosti SR, majú stanovenú sadzbu 50,- Eur. Z dôvodu, že vo U. je doručovanie priamo poštou prípustné, a s prihliadnutím na neprimerane uplatnenú sadzbu za doručenie súdnym vykonávateľom, súd doručoval písomnosti manželovi poštou.

5. Navrhovateľka - manželka je štátna občianka Slovenskej republiky. Manžel je štátnym občanom Egyptskej arabskej republiky. Z manželstva pochádza jedno dieťa, maloletý X. B., nar. XX.XX.XXXX.

6. Súd zohľadniac, že účastníkom konania v prejednávanej veci bol na strane manžela, ktorý návrh nepodal, štátny občan Egyptskej arabskej republiky s obvyklým pobytom na území U. republiky, sa v prvom rade vysporiadal s otázkou, či je daná právomoc slovenského súdu vo veci konať a rozhodnúť.

7. Podľa ustanovenia § 22 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o MPSaP“), zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským. 8. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese M. L. X v C., čo je v obvode Okresného súdu Bratislava I, v obvode ktorého má bydlisko manželka, čím je podľa ustanovenia § 92 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu na konanie o rozvod manželstva.

9. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 16.11.2016 za prítomnosti manželky a kolízneho opatrovníka maloletého. Súd konal a rozhodol v súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a § 31 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v neprítomnosti manžela, nakoľko manžel bol v konaní nečinný. Zásielka s predvolaním bola manželovi doručená náhradným spôsobom dňa 14.09.2016, kedy bola vrátená súdu, nakoľko ju adresát v odbernej lehote neprevzal na adrese jeho pobytu vo U..

10. Kolízny opatrovník maloletého, ako jeho zástupca v konaní, vo svojom stanovisku, prednesenom na pojednávaní dňa 16.11.2016, navrhol v prípade rozvodu manželstva, na čas po rozvode, zveriť

maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne navrhol styk manžela s maloletým neupraviť a otcovi určiť výživné vo výške 250,- Eur.

11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky - manželky, kolízneho opatrovníka maloletého, sobášnym listom, rodným listom maloletého, mzdovým listom manželky za obdobie 02/2015 - 12/2015, rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 05.12.2013, ako i celým obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

12. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v Z.. Manželka je štátnou občiankou Slovenskej republiky a manžel je štátnym občanom Egyptskej arabskej republiky. Z manželstva sa narodilo jedno maloleté dieťa - X. B., nar. XX.XX.XXXX. Z tvrdení manželky, ktoré manžel v konaní nespochybnil, vyplynulo, že manžel žije v S., býva v podnájmoch, ktoré často mení a adresu bydliska tají. Naposledy bol na Slovensku v 08/2014. Pracuje ako nájomný robotník, Z vyjadrenia manželky vyplynulo, že manžel sa k veci nevyjadruje, po opakovaných pokusoch manželky sa s ním spojiť, neodpovedá.

13. Maloletý X. B. má takmer X rokov a je žiakom X. ročníka ZŠ Z. v C.. Osobnú starostlivosť o maloletého vykonáva manželka (matka maloletého) sama, manžel sa nepodieľa ani na výdavkoch spojených s výživou a výchovou maloletého. Pravidelné mesačné výdavky na maloletého matka vyčíslila nasledovne: 34,- Eur na stravu v školskej jedálni, 18,- Eur ŠKD, hygienické potreby cca 30,- Eur, dramatický krúžok na ZUŠ S. 50,- Eur za prvý polrok, angličtina 113,- Eur za prvý polrok, výtvarná výchova na ZUŠ 69,- Eur za prvý polrok, futbalový krúžok, ktorý je bez poplatku. Výdavok na bývanie maloletého predstavuje cca 100,- Eur, keďže navrhovateľka býva s maloletým v rodičovskom byte spolu s matkou navrhovateľky, pričom celkové výdavky na bývanie sú 300,- Eur. Výdavok na stravu na maloletého X. predstavuje mesačne cca 150,- Eur. Maloletý X. je zdravý, je sledovaný v ortopedickej ambulancii pre plochonožie a zlé držanie tela. V tejto súvislosti nosí ortopedické vložky cca 15,- Eur na polrok a ortopedické topánky cca 30,- Eur na polrok, čo je hradené z poisťovne. Na ošatenie a obuv maloletého matka vynakladá mesačne cca 50,- až 100,- Eur podľa toho, či kupuje aj sezónne oblečenie. V júni 2017 ide maloletý X. do školy v prírode, s čím v súvislosti matka zaplatila škole zálohu 100,- Eur. Celkový výdavok na školu v prírode je 170,- Eur. Súd ustálil mesačné výdavky na maloletého v sume cca 455,- Eur + 14,60 Eur na mimoriadne výdavky á jeden mesiac.

14. Manželka pracuje na S. U. ako asistentka na zástup za kolegyňu na materskej dovolenke na dobu určitú. Čistý mesačný príjem manželky predstavuje sumu XXX,- Eur. Spolu s manželkou a maloletým žije v spoločnej domácnosti aj stará matka maloletého z matkinej strany.

15. Z výsluchu manželky na pojednávaní dňa 16.11.2016 vyplynulo, že s manželom nežijú spolu asi 4 roky, presne si to nepamätá. Dva roky už nie sú vôbec v kontakte, pričom manželka nevie, kde sa manžel nachádza, ani čo robí. Manžel syna nekontaktuje. Výživné neplatí. Pokiaľ ide o príčiny rozvratu, manželka uviedla, že sa pridržiava písomného návrhu. Poukázala na celkovú nefunkčnosť manželstva. Obnovu manželského spolužitia vylúčila. Manželka tiež uviedla, že si je vedomá toho, že súd rozhoduje o úprave pomerov k maloletému na čas po rozvode manželstva, preto v časti určenia výživného spätne, na návrhu netrvala.

16. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka ako zástupcu maloletého vyplynulo, že pre prípad rozvodu manželstva odporúča súdu zveriť maloletého matke. Právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok navrhol zveriť matke. Styk odporučil neupravovať, keďže otec sa o dieťa podľa vyjadrení matky nezaujíma. Kolízny opatrovník uviedol, že otec maloletého (manžel) nikdy ich úrad nekontaktoval v súvislosti so zabezpečením styku s maloletým. Pokiaľ ide o výživné, vzhľadom na mesačné výdavky na maloletého súvisiace s jeho vekom a plnením školskej dochádzky, odporučil súdu určiť otcovi výživné na dolnej hranici 250,- Eur, s tým, že presnú výšku ponechal na zváženie súdu. Kolízny opatrovník mal za to, že otec je schopný podieľať sa na výdavkoch maloletého, nakoľko v konaní nepreukázal žiadnu skutočnosť, ktorá by mu objektívne bránila primerane sa podieľať na výdavkoch maloletého. Súčasne navrhol prihliadnuť aj na to, že matka sa o dieťa osobne stará. Otec sa na starostlivosti o dieťa nijako nepodieľa. Výdavky v súvislosti so stykom s maloletým mu žiadne nevznikajú, keďže sa o dieťa nezaujíma.

17 Zo mzdového listu manželky vyplynulo, že čistý príjem manželky za obdobie 02/2015 - 12/2015 bol v priemere XXX,- Eur.

18. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 05.12.2013 vyplynulo, že starej matke maloletého, ako s navrhovateľkou spolužijúcej osobe, bol priznaný starobný dôchodok vo výške XXX,XX Eur mesačne.

19. Zo žiadosti o zrušenie trvalého pobytu manžela navrhovateľky, ktorú žiadosť starí rodičia maloletého adresovali Zahraničnej polícii Bratislava-Petržalka vyplynulo, že starí rodičia požiadali o zrušenie trvalého pobytu manžela v ich byte na M. L. X v C., nakoľko manželia spolu nežijú, manžel sa o dieťa nezaujíma. Uviedli, že manželovi vznikol vo VŠZP dlh vo výške 755,85 Eur a predexekučná výzva bola adresovaná na meno manžela B. G. C. B..

20. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 zákona č. 363/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

21. Podľa ustanovenia § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

22. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že manželstvo účastníkov konania je vážne a trvalo rozvrátené, pričom ide o dlhodobý rozvrat a nie je reálny predpoklad, že by manželstvo mohlo v budúcnosti plniť svoj spoločenský účel. Účastníci vyše dvoch rokov spolu ako manželia nežijú, spoločne nehospodária, pričom za tohto stavu je manželstvo účastníkov len formálnym zväzkom. Od podania návrhu na rozvod manželstva účastníci manželské spolužitie neobnovili. Manželka po celú dobu konania trvala na rozvode manželstva, nakoľko manželstvo s manželom považuje za hlboko a trvalo rozvrátené a nefunkčné, pričom obnovu manželského spolužitia z jej strany vylúčila aj do budúcnosti a v manželstve nemá záujem zotrvať. Vzhľadom na uvedené, súd návrhu manželky ako dôvodnému vyhovel a manželstvo účastníkov konania v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozviedol.

23. Nakoľko z manželstva účastníkov konania pochádza maloleté dieťa, súd v priebehu konania zisťoval aj skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci úpravy práv a povinností k maloletému na čas po rozvode, v tejto súvislosti poukazujúc na vyššie uvádzané skutkové závery zisťoval podmienky a predpoklady pre zverenie maloletého do osobnej starostlivosti, zisťoval aktuálne potreby maloletého a výdavky spojené s jeho výživou a výchovou.

24. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 25. Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 26. Podľa ustanovenia § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. 27. Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 28. V otázke zverenia maloletého na čas po rozvode manželstva jeho rodičov vychádzal súd z návrhu manželky, odporúčania kolízneho opatrovníka, ako aj zisteného skutkového stavu, na základe ktorých

skutočností zveril dieťa matke, nakoľko bolo zistené, že matka v čase rozhodovania súdu zabezpečovala dieťaťu osobnú starostlivosť, ktorá v konaní spochybnená nebola.

29. Súd zveril právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok v danom prípade výlučne matke, nakoľko otec maloletého v čase rozhodovania súdu starostlivosť o maloletého dlhodobo fakticky nevykonával, o dieťa neprejavoval žiadny záujem.

30. Z dôvodu, že súd vzhľadom na nečinnosť manžela v konaní nemal pochybnosť o tom, že manžel sa zdržiava mimo územia Slovenskej republiky, manžel sa v konaní úpravy styku s maloletým nedomáhal, súd vyhovel návrhu navrhovateľky, ktorá žiadala styk otca s maloletým neupraviť, nakoľko mal za to, že v prípade záujmu otca by matka styk otca s maloletým umožnila.

31. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

32. Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

33. Podľa ustanovenia § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

34. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

35. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

36. Podľa ustanovenia § 76 ods. 2 Zákona o rodine, proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

37. V intenciách vykonaného dokazovania súd po tom, čo sa oboznámil so skutočnosťami a dôkazmi založenými v súdnom spise, vypočul ohľadom tejto otázky manželku (navrhovateľku), a oboznámil sa so stanoviskom kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa prezentovanom ním na pojednávaní, dospel k záveru, že v časti úpravy práv a povinností k maloletému na čas po rozvode, predstavuje výživné v sume 250,- Eur primeranú výšku, pričom prihliadol aj na odporúčanie kolízneho opatrovníka maloletého. Súd zároveň pri určení výšky výživného vychádzal tiež zo skutočnosti, že otec v konaní nepreukázal svoje zárobkové a majetkové pomery, nepredložil podklad potrebný pre záver o jeho

skutočnom príjme, napriek skutočnosti, že o prebiehajúcom konaní vedel a tiež, že mu boli preklady listín doručené elektronicky a poštou, kedy si ich otec v odbernej lehote neprevzal. Poukazujúc na uvedené závery, zohľadniac schopnosti otca zabezpečovať výživu a potreby maloletého v zistenom rozsahu, dospel súd k presvedčeniu, že s využitím potrebného úsilia je možné zo strany otca zabezpečiť si príjem zodpovedajúci možnosti platiť určené výživné, nakoľko otec žije a pracuje v S., kde je dostatok pracovných príležitostí a možností uplatniť sa. Súd prihliadol v danom prípade aj na skutočnosť, že matka sa o dieťa osobne stará, čo pri určení vyživovacej povinnosti zohľadnil.

38. Vzhľadom na uvedené závery súd manželstvo účastníkov rozviedol a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode manželstva rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. 39. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového konania (ďalej len „CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (ustanovenie § 376 ods. 1 .

Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (ustanovenie § 376 ods. 2 .

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska. (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine).