Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_6P-27-2016.pdf
PDF · 83.34 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/27/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Emíliou Horňákovou v právnej veci manželky - navrhovateľky: Z. S., nar. XX.X.XXXX, bydlisko P. S. H., F. X, proti manželovi: U. S., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko Osuské, Č.. XXX, t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Trenčín 1, Súdna 15, o návrhu na rozvod manželstva a o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: mal. M. S.Á., nar. XX.X.XXXX, bydlisko u matky, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky Z. S., rodenej Š. a manžela U. S., uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred Obcou Jablonica, matričným úradom, zapísané v knihe manželstiev vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X , r o z v á d z a .
Pre čas po rozvode súd zveruje maloletého M. S., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je povinná maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súd určuje otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. M. vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa zákona o životnom minime v platnom znení mesačne vždy do 15. Dňa príslušného mesiaca vopred, k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd styk otca s maloletým dieťaťom neupravuje.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka - manželka sa svojím návrhom podaným na Okresnom súde Senica dňa 16.9.2016 domáhala, aby súd rozviedol manželstvo účastníkov konania a zároveň upravil rodičovské práva a povinnosti účastníkov k maloletému dieťaťu. Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že s manželom sa zoznámili v roku 2005. Manželstvo uzatvorili v roku 2010. K narušeniu manželských vzťahov prišlo v októbri 2013, kedy bol manžel vzatý do väzby a následne nastúpil na výkon trestu odňatia slobody. V čase spolužitia účastníkov manžel podnikal, narobil dlhy na svoje meno aj na meno manželky, ktoré dlhy im pomáhali zaplatiť aj rodičia manželky. Tieto skutočnosti poznačili vzťah manželky k manželovi. Vo februári 2014 opustila spoločnú domácnosť a presťahovala sa so synom k rodičom do Ivanky pri Nitre. Manžel prispieva na výživu maloletého sporadicky.
2. Manžel sa k návrhu vyjadril tak, že je toho času vo výkone trestu odňatia slobody, pričom súhlasí s rozvodom a so zverením maloletého syna do starostlivosti manželky. Manželka sa mu odcudzila a nič k nej necíti.
3. Kolízny opatrovník sa k návrhu vyjadril tak, že v prípade rozvodu manželstva účastníkov konania navrhuje zveriť mal. dieťa do osobnej starostlivosti manželky a otcovi určiť minimálne výživné.
4. Súd vykonal dokazovanie sobášnym listom zo dňa 2.6.2010, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra zo dňa 15.11.2016, potvrdením o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2015, výsluchom navrhovateľky, a zistil tento stav veci:
5. Zo sobášneho listu zo dňa 2.6.2010 mal súd preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 29.5.2010. U manžela sa jednalo o prvé manželstvo. U manželky o druhé manželstvo. Obaja sú občanmi SR, národnosti slovenskej.
6. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra zo dňa 15.11.2016 mal súd preukázané, že počas návštevy zamestnancov úradu sa v dome navrhovateľky nachádzali jej matka a stará matka. Ide poschodový rodinný dom so suterénom, ktorý je v osobnom vlastníctve rodičov navrhovateľky. V rodinnom dome žije navrhovateľka so synom, jej rodičia, matka jej matky a neter jej matky. Neter matky navrhovateľky tam žije len počas štúdia na vysokej škole. V suteréne rodinného domu sa nachádza samostatná bytová jednotka pozostávajúca zo spálne, kuchynky, kúpeľne a šatníka. Túto bytovú jednotku využíva navrhovateľka spoločne so synom Dominikom. Izba bola v čase šetrenia zariadená manželskou posteľou, televízorom a sektorovým nábytkom. Maloletý má v domácnosti vytvorené vhodné podmienky pre zdravý psychický a fyzický vývoj. V domácnosti neboli zistené žiadne nedostatky. Mesačné náklady spojené s bývaním predstavujú cca 240,- € (elektrina, voda atď.). Tieto náklady hradia rodičia navrhovateľky, pričom táto im prispieva sumu 100,- € mesačne. Náklady na stravu a hygienické potreby si navrhovateľka hradí sama.
7. Z výsluchu manželky súd zistil, že táto trvá na podanom návrhu. S manželom sa pred uzatvorením manželstva poznali cca 7 rokov. Manželstvo považuje za dobré až do času, kedy manžel bol vzatý do väzby a následne nastúpil výkon trestu. V tom čase bola na materskej dovolenke, bola nezamestnaná. Manžel podnikal oficiálne v stavebníctve. Doteraz však nevie, za čo je vo výkone trestu, za čo bol odsúdený. Asi dva roky po tom, čo bol vzatý do väzby a nastúpil výkon trestu mala záujem na zachovaní manželstva, ale následne sa situácia menila. Bývali spoločne v ich rodinnom dome v Osuskom, ktorý kúpili a zrekonštruovali, ale keďže nemala žiadnu oporu v rodine otca, tak odišla vo februári 2014 bývať k svojim rodičom do Ivánky pri Nitre, kde doteraz so synom spolu bývajú. Mala ťažké obdobie, splácala dlhy niektoré ich spoločné a niektoré, ktoré boli výlučne manželove, a to z podnikania. Približne to bolo 12.000,- €. Po skončení materskej dovolenky vo februári 2014 sa zamestnala, je živnostník a pracuje pre Petit press vydavateľstvo ako obchodná manažérka a dosahuje brutto mesačný príjem cca 1.000,- , čo je netto mesačný príjem cca 800,- eur. Rodičom prispieva na bývanie mesačne sumou 100,- eur. Maloletý Dominik je zdravý, nie sú s ním žiadne výchovné ani iné problémy. Do prvého ročníka ZŠ nastúpi v roku 2017. Otec sa so synom stretáva počas jeho „opušťákov“ z výkonu trestu, syna si zoberie v piatok a potom si aj pre neho ide v nedeľu raz mesačne. Nevie, kedy manželovi skončí výkon trestu. V súčasnom období nemá záujem na obnovení spolužitia, ona aj otec si našli nových partnerov. Žiada, aby súd manželstvo rozviedol, otca zaviazal prispievať výživným minimálnym, pretože hoci je vo výkon trestu pracovne zaradený, tak doteraz sa nestalo, že by zaslal výživné rovnajúce sa čo i minimálneho výživného. Styk otca so synom v súčasnom období nie je možné upraviť, pretože je to závislé od toho kedy má „opušťáky“. Navrhovateľka nemieni brániť otcovi v stretávaní so synom.
8. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z., súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
9. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí .
10. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
11. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
14. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
15. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
20. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvale rozvrátené. Počas manželstva mal manžel viaceré dlhy a následne sa dostal do výkonu trestu odňatia, v dôsledku čoho medzi manželmi došlo k ukončeniu manželského spolužitia a manželka úplne stratila záujem o zotrvanie v manželskom zväzku. Vzhľadom na charakter a dĺžku trvania tohto stavu, správanie účastníkov a ich oddelené intímne spolužitie má súd za to, že neexistuje predpoklad pre obnovenie spolužitia tak, aby si manželstvo mohlo plniť svoj spoločenský účel. Príčina objektívne existujúceho rozvratu v manželských vzťahoch spočíva v narušení vzťahov medzi manželmi a odcudzení účastníkov konania.
21. Keďže starostlivosť manžela o maloletého, najmä vzhľadom na to, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, nie je dostačujúca, súd mal zato, že zverenie maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľky je v záujme maloletého, pričom zaviazal navrhovateľku osobne sa o dieťa starať, zastupovať ho a spravovať jeho majetok.
22. V zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Súd preto určil otcovi maloletého vyživovaciu povinnosť tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, s prihliadnutím na majetkové a osobné pomery otca.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
24. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v štyroch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).