Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/254/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom JUDr. Karolom Rihákom, v právnej veci žalobkyne: D.. V. X., nar. XX.XX.XXXX, V. cesta XXX, XXX XX K., právne zastúpená: Advokátska kancelária Dvorecký & Partneri s.r.o., Grösslingova 50, 811 09 Bratislava, IČO: 35 967 421, proti žalovanému: F. P., nar. XX.XX.XXXX, M. Q.. K. 3, XXX XX B., právne zastúpený: L.I.B. legal s.r.o., Pribinova 25, 810 11 Bratislava, IČO: 47 237 546, o zaplatenie 1.500.000,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 100 %, ktorú je povinná zaplatiť žalobkyňa.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu 09.10.2014 sa žalobkyňa domáhala zaplatenia žalovanej sumy 1.500.000,- eur od pôvodne dvoch žalovaných. Svoju žalobu odôvodnila tým, že právnom postavení prevodcu uzavrela so žalovaným v 2. rade v právnom postavení nadobúdateľa dňa 22.01.2009 zmluvu o prevode obchodného podielu, ktorej predmetom bol odplatný prevod obchodného podielu žalobkyne v spoločnosti Q. spol. s r.o., IČO XX XXX XXX, so sídlom 577, 919 65 Dolná Krupá, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava, oddiel Sro, vložka č. 29052/T, na žalovaného v 2. rade. Podaním zo dňa 12.12.2014 žalobkyňa vzala čiastočne späť žalobu voči žalovanému v druhom rade spoločnosti B. D.-M. U.ßhandel KG, X. XX/XX, XXXX V., J..

2. Žalobkyňa v právnom postavení postupcu uzavrela so žalovaným v právnom postavení postupníka dňa 05.03.2009 zmluvu o postúpení pohľadávky. Podľa článku I bod 1.1 Zmluvy o postúpení pohľadávky: „Postupca týmto postupuje na postupníka a postupník prijíma pohľadávky uvedené v článku II tejto zmluvy za odplatu uvedenú v článku III tejto zmluvy“. Podľa článku II bod 2.1 Zmluvy o postúpení pohľadávky: „Predmetom postúpenia podľa zmluvy je pohľadávka postupcu od dlžníka B. D.-M. U.ßhandel KG, X. XX/XX, N. XXXX, J.. Podľa zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 22. januára 2009 nezaplatil dlžník postupcovi sumu 3.186.626,20 eura. Podľa článku III bod 3.1 Zmluvy o postúpení pohľadávky bola dohodnutá odplata za postúpenie pohľadávky dohodou zmluvných strán vo výške 1.500.000,00 eur, pričom splatnosť odplaty nebola v zmluve o postúpení pohľadávok explicitne dojednaná.

3. Žalobkyňa písomnou výzvou datovanou dňa 16.06.2014 vyzvala žalovaného na zaplatenie dohodnutej odplaty v sume 1.500.000,00 eur v lehote do 14 odo dňa doručenia výzvy. Žalovaný výzvu prevzal dňa 24.06.2014. Splatnosť peňažného záväzku žalovaného voči žalobkyni bola s poukazom na ustanovenie § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, určená na 08.07.2014, teda 14 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy. Žalovaný svoj peňažný záväzok voči žalobkyni v lehote splatnosti nezaplatil.

4. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 20.06.2016, v ktorom poprel existenciu akejkoľvek pohľadávky voči žalobkyni. Aj keby žalobkyňa teoreticky preukázala existenciu uplatnenej pohľadávky nárok by bol premlčaný. Zmluva o postúpení pohľadávky medzi stranami sporu mala byť uzatvorená dňa 05.03.2009 podľa ustanovení § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 524 Občianskeho zákonníka. Splatnosť dohodnutej odmeny vo výške 1.500.000,- eur nebola pritom zmluvnými stranami dohodnutá. V zmysle § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka: „Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splnu bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal“. Otázka začiatku plynutia premlčacej doby v prípade, že splatnosť dlhu nebola zmluvnými stranami stanovená, je vyriešená dlhodobo prostredníctvom konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej platí, že ak veriteľ môže vyvolať splatnosť dlhu sám, potom môže svoje právo i vykonávať. Prvá objektívna možnosť vykonania práva je okamihom, keď veriteľ mohol najskôr o splnenie požiadať, t.j. dňom, ktorý nasleduje po vzniku právneho vzťahu pri dlhu dojednaného na neurčitú dobu. Pre začiatok premlčacej doby je teda rozhodný deň nasledujúci po dni, keď došlo k vzniku tohto právneho vzťahu, nie až deň, keď došlo k splatnosti dlhu. Aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo25/03 vyplýva, že ,, ak čas splnenia dlhu (záväzku) nebol účastníkmi dohodnutý ani inak stanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník podľa ustanovenia § 563 povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal; veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol (z objektívneho, nie subjektívneho hľadiska) požiadať o plnenie dlhu, t.j. hneď, ako dlh vznikol, takže začiatok plynutia premlčacej doby tu nastáva nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť predmetu pôžičky“. Ak veriteľ môže vyvolať splatnosť dlhu (ak môže požiadať dlžníka o splnenie dlhu), potom môže svoje právo aj vykonať (podať žalobu na súde). Prvá objektívna možnosť vykonania práva je teda daná okamihom, kedy veriteľ mohol najskôr požiadať o splnenie.

5. V prejednávanom prípade mala byť zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá dňa 05.03.2009. Splatnosť dohodnutej odmeny za postúpenie pohľadávky nebola v zmluve účastníkmi dohodnutá. Žalobkyňa teda mohla žalovaného po prvý krát požiadať o splnenie dlhu vo výške 1.500.000,- eur, hneď po uzavretí zmluvy, t.j. dňa 05.03.2009 a pokiaľ žalovaný v tento deň dobrovoľne neplnil, mohla sa hneď nasledujúci deň, t.j. 06.03.2009 po prvý krát domáhať na súde žalobou zaplatenia tohto dlhu. Premlčacia doba začala teda plynúť v danom prípade dňa 06.03.2009 a uplynula k 06.03.2012, resp. ak by sa uvažovalo, že právny vzťah medzi stranami sporu sa posudzuje ako obchodnoprávny - uplynula by najneskôr dňa 06.03.2013. Žalobkyňa však podala svoju žalobu až dňa 09.10.2014 - teda preukázateľne po uplynutí premlčacej doby. V súvislosti s argumentáciou žalobkyne, ktorá v zmysle podanej žaloby určuje splatnosť dlhu uplynutím 14 dní odo dňa doručenia výzvy na plnenie žalovanému žalovaný uviedol, že takýto právny názor žalobkyne nemôže obstáť vzhľadom na samotné konanie žalobkyne, ktorá mala žalovaného prvý krát vyzvať na úhradu údajnej pohľadávky vo výške 1.500.000,- eur výzvou zo dňa 16.06.2014, ktorú žalovaný prevzal dňa 24.06.2014, teda výzvou, ktorú adresovala žalovanému po prvý krát viac ako 5 rokov po uzatvorení samotnej zmluvy o postúpení pohľadávky a teda viac ako 5 rokov po vzniku údajného dlhu žalovaného. Už samotné toto konanie žalobkyne je aj vzhľadom na výšku údajnej pohľadávky veľmi pochybné. Teória žalobkyne založená v podstate na tom, že veriteľ v tomto prípade, ak nebola dohodnutá splatnosť dlhu, môže v podstate kedykoľvek vyzvať dlžníka na splnenie dlhu, by umožňovala, že takáto pohľadávka by bola vzhľadom na neobmedzenú vôľu veriteľa v podstate nepremlčateľná, keďže veriteľ by mohol začatie premlčacej doby odďaľovať na akýkoľvek deň v závislosti od toho, kedy by chcel vyzvať dlžníka na plnenie - napr. aj o 30 rokov. Takéto konanie však nemôže požívať právnu ochranu, keďže by bolo v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku. Za takéto konanie možno jednoznačne označiť aj konanie samotnej žalobkyne, ktorá vyzvala žalovaného po prvý krát na splnenie jeho údajného dlhu viac ako po 5 rokoch od jeho vzniku.

6. K vznesenej námietke premlčania sa vyjadrila žalobkyňa písomným podaním, ktoré súdu doručené 02.09.2016. V tomto podaní opäť poukázala na § 563 Občianskeho zákonníka: „Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal“. Žalobkyňa prostredníctvom výzvy zo dňa 16.06.2014, doručenej žalovanému dňa 24.06.2014, vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky, pričom mu bola poskytnutá dodatočnú lehotu na dobrovoľné zaplatenie pohľadávky v trvaní 14 dní odo dňa doručenia výzvy. Na základe uvedených skutočností sa pohľadávka stala splatnou dňa 08.07.2014 a žalovaný sa následne dostal do omeškania so zaplatením pohľadávky dňa 09.07.2014.

7. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že k otázke začatia plynutia premlčacej lehoty na uplatnenie nároku veriteľa spôsobiť splatnosť dlhu podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka neexistuje konštantný názor právnej teórie ani súdnej praxe. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/146/2008. Uvedené rozhodnutie podľa samotného odôvodnenia predstavuje určitý odklon od judikatúry súdov, t.j. od právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí R 28/84, v zmysle ktorého ak nebola doba splnenia dlhu dohodnutá ani inak stanovená začína premlčacia doba plynúť dňom nasledujúcim po tom, keď dlh vznikol. Uvedený názor však má byť nesúladný so zásadou dôvery v právo, pretože pod hrozbou začatia premlčania bezprostredne po vzniku právneho vzťahu obmedzuje veriteľa v jeho práve vyplývajúcom z § 563 Občianskeho zákonníka požiadať o plnenie a tým vyvolať splatnosť záväzku podľa jeho slobodnej vôle, resp. núti ho konať spôsobom, ktorý môže byť v rozpore so skutočným záujmom účastníkov právneho vzťahu.

8. Na pojednávaní konanom dňa 30.09.2016 , po postupe súdu podľa § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd uviedol predbežné právne posúdenie veci a uviedol že uplatnený nárok považuje za premlčaný. Po uvedenom prezentovanom právnom posúdení veci žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že existujú pochybnosti o dátume uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá je datovaná rokom 2009, mala byť uzavretá v roku 2011. Za tým účelom navrhla výsluch svedkov F.. P. V. a E. O..

9. Žalovaný namietol uvedený postup žalobkyne a výsluch svedkov. V samotnej žalobe je uvedené, že zmluva o postúpení pohľadávky bola uzavretá 05.03.2009, teda ide o tvrdenie samotnej žalobkyne. Iný dátum uzavretia zmluvy nebol žalobkyňou nikdy prezentovaný. Do súdneho spisu založil odstúpenie od zmluvy o prevode obchodného prevodu zo dňa 01.04.2009, tým pádom je nelogické, aby zmluva o postúpení pohľadávky bola podpísaná v roku 2011.

10. Žalobkyňa v rámci svojich tvrdení na pojednávaní uviedla, že v lete 2011 ju p. V. zoznámil so žalovaným s tým, že nezaplatená pohľadávka spoločnosti BBF import - export za prevod obchodného podielu spol. Slovdrink bude postúpená na žalovaného. Na ďalšom stretnutí žalovaný predložil ním vypracovanú zmluvu, kde bol uvedený dátum 05.03.2009 a tak isto ocenil túto pohľadávku nie v plnej výške, ale na 1,5 mil. eur. S týmto súhlasila, pretože vedela, že od firmy BBF nikdy peniaze nedostane. Preto súhlasila s čiastkou 1,5 mil. eur, pretože bola vo finančnej tiesni. Výzvu na zaplatenie žalovanému poslala v júli 2014, kedy zistila na katastrálnom portáli, že predal bez jej vedomia väčšinu nehnuteľností spoločnosti Slovdrink. Nepredal to on ako fyzická osoba, ale za spoločnosť UNDA, v ktorej bol konateľom. Získal peniaze za predaj a nedodržal zmluvu, v ktorej sa zaviazal, že jej vyplatí podiel, teda sumu 1,5 mil. eur. Zmluva mala byť uzavretá v auguste 2011 a p. V. a p. O. boli prítomní pri podpise zmluvy. Žalobkyňa na otázku prečo skutočnosti ohľadom dátumu podpisu zmluvy neuviedla v žalobe nijako nereagovala, neodpovedala.

11. Žalovaný uviedol, že zmluva bola uzavretá v roku 2009, tvrdenie žalobkyne, že zmluva bola uzatvorená v auguste 2011 považuje za účelové vzhľadom na prezentovaný názor súdu o premlčaní.

12. Žalovaná neuniesla v konaní dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že zmluva o postúpení pohľadávky mala byť podpísaná v auguste 2011 nakoľko ňou navrhovaný svedkovia sa na pojednávanie nedostavili. Právny zástupca síce žiadal o odročenie termínu pojednávania vytýčeného na 16.11.2011 z dôvodu neodkladných pracovných povinností navrhovaného svedka p. Šóku, súd však tejto žiadosti nevyhovel nakoľko neboli splnené zákonom predpokladané podmienky na odročenie pojednávania podľa § 183 Civilného sporového poriadku. Druhý navrhovaný svedok sa na pojednávanie nedostavil, pričom právny zástupca žalobkyne uviedol, že nemá od neho odozvu, pričom termín pojednávania mu bol oznámený.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa § 340 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

Podľa § 100 ods 1. Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

13. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd primárne skúmal túto otázku, pričom dospel k záveru, že námietka premlčania bola žalovaným podaná dôvodne. Súd vychádzal zo skutočnosti, že zmluva o postúpení pohľadávky bola uzatvorená 05.03.2009, tak ako bolo uvedené v žalobe a potvrdil aj žalovaný, ktorý uzavretie uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávky nepoprel. Skutočne za účelové považoval súd následné tvrdenie žalobkyne, že zmluva o postúpení pohľadávky bola vlastne podpísaná až v auguste 2011. Toto tvrdenie žalobkyne bolo vznesené tesne po predbežnom právnom posúdení súdu, že uplatnený nárok je premlčaný. Žalobkyňa toto tvrdenie ani nijako nepreukázala, ňou navrhovaný svedkovia sa na pojednávanie nedostavili. Sama žalobkyňa na priamu otázku, prečo skutočnosť, že zmluva o postúpení pohľadávky mala byť podpísaná až v auguste 2011 a nie v marci 2009 oznámila súdu až na pojednávaní, nijako nevedela odpovedať, ostala mlčať.

14. K samotnému premlčaniu súd zastáva názor, že v prípadoch, keď účastníci zmluvy nedohodli, alebo nebol iným spôsobom určený čas splnenia dlhu je pre stanovenie začiatku plynutia premlčacej doby rozhodujúci moment, kedy mohol veriteľ najskôr požiadať o splnenie dlhu. V prejednávanej veci, keďže zmluva o postúpení pohľadávky bola uzatvorená 05.03.2009, mohla žalobkyňa požiadať o splnenie dlhu 06.03.2009. Od tohto dátumu teda začala plynúť premlčacia doba, ktorá uplynula 06.03.2012. Žaloba však bola podaná na súd 09.10.2014. Akýkoľvek iný výklad začatia plynutia premlčacej doby, napríklad splatnosťou dlhu by mohol viesť k posunutiu začiatku plynutia premlčacej doby bez jednoznačného časového vymedzenia, čo je zjavne v rozpore s podstatou právneho inštitútu premlčania. Podstatou tohto inštitútu pritom je uplynutie času, ktorý definuje zákon na vykonanie práva. Ak zákonom určený čas márne uplynie bez vykonania práva, povinný z právneho vzťahu sa môže brániť pred súdom uplatneniu práva námietkou premlčania. Ak bola námietka premlčania úspešne vznesená, súd nemôže premlčané právo priznať.

15. Súd nemôže súhlasiť s názorom, že začiatok plynutia premlčacej doby, ak čas plnenia nebol dohodnutý ani inak stanovený, začína dňom nasledujúcim po vzniku právneho vzťahu, nie je súladný so zásadou dôvery v právo, pretože pod hrozbou začatia premlčania bezprostredne po vzniku právneho vzťahu obmedzuje veriteľa v jeho práve vyplývajúcom z § 563 Obč. zák. požiadať o plnenie a tým vyvolať splatnosť záväzku podľa jeho slobodnej vôle, resp. ho núti konať spôsobom, ktorý môže byť v rozpore so skutočným záujmom účastníkov právneho vzťahu. V dôsledku toho sa právu, ktoré veriteľovi zaručuje § 563 Obč. zák., odníma reálny obsah. Uvedený názor vyplýva z rozhodnutia, na ktoré sa odvolávala žalobkyňa. V § 563 Obč. zák. je ustanovená povinnosť dlžníka splniť dlh prvý deň po tom, čo ho o plnenie požiadal veriteľ. Ak sa však veriteľ nechce vystaviť riziku, že dlžník úspešne vznesie námietku premlčania pred prípadným súdnym konaním, musí svoju výzvu na plnenie veriteľovi doručiť v premlčacej dobe. Ako už bolo uvedené podstatou právneho inštitútu premlčania, je oslabenie práva veriteľa ak svoj nárok neuplatní v zákonom určenej dobe. Možno konštatovať, že v každom právnom vzťahu, z ktorého vyplýva isté právo, je oprávnený z tohto práva ,,obmedzený“ resp. limitovaný tým, že svoje právo musí uplatniť v premlčacej dobe, ak toto právo nechce oslabiť.

16. Napriek skutočnosti, že súd rozhodol vo veci zamietajúcim výrokom z dôvodu premlčania uplatneného nároku, nemôže nespomenúť skutočnosť potvrdenú aj žalobkyňou, že táto odstúpila od zmluvy o prevode obchodného podielu dňa 01.04.2009. Ak teda žalobkyňa odstúpila od pôvodnej zmluvy o prevode obchodného podielu, nie je súdu zrejmé na základe akej kauzy, právneho titulu si mienila uplatniť nárok voči žalovanému z titulu uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá mala žalobkyni vzniknúť zo zmluvy od ktorej odstúpila. Uvedené odstúpenie od zmluvy o prevode obchodného

podielu datované dňom 01.04.2009 (žalobkyňou nespochybnené), malo taktiež význam pri posudzovaní dôveryhodnosti tvrdenia žalobkyne, že k podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky so žalovaným malo dôjsť až v auguste 2011, teda cca dva roky a štyri mesiace potom, ako od zmluvy o prevode obchodného podielu odstúpila!!

17. Keďže sa súd stotožnil s právnou argumentáciou žalovaného ohľadom premlčania práva v tomto konaní a vzhľadom na súdom uvedenú argumentáciu ohľadom premlčania musela byť žaloba zamietnutá.

18. O trovách konania o žalobe súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalovanému ako plne úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť vykonanie exekúcie.