Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Er-2687-2008.pdf
PDF · 70.88 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-39Er/2687/2008
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava , zastúpená Krajským riaditeľstvom PZ v Košiciach so sídlom Kuzmányho 8, 040 01 Košice, IČO: 735868, proti povinnému: Y. Š., W.. XX.XX.XXXX, M. XX, XXX XX V., o vymoženie pohľadávky vo výške 331,93 eur s prísl., takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávneného z a v ä z u j e uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Juraj Sabol, Exekútorský úrad Košice, so sídlom Svätoplukova 6, 040 01 Košice, trovy exekúcie vo výške 34,69 Eur, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 25.06.2008 domáhal u vyššie uvedeného súdneho exekútora vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie svojej pohľadávky vo, a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ Košice II, ODI Košice č. ORP-P-26/2-ODI-2007 zo dňa 07.02.2007.
Dňa 01.07.2008 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal dňa 20.08.2008 poverenie č. XXXX XXXXXX*.
Dňa 14.10.2016 doručil Exekútorský úrad súdneho exekútora súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1, písm. h/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) s odôvodnením, že povinný dňa 07.03.2016 zomrel a dedičské konanie sa skončilo rozhodnutím súdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekučného konania vo výške 34,69 Eur.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku platného ku dňu začatia exekúcie, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Zastavenie exekúcie podľa tohto ustanovenia prichádza do úvahy len vtedy, ak nie je daný iný dôvod zastavenia exekúcie a jej pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania. Ide pritom o akýkoľvek dôvod, ktorý nie je taxatívne uvedený v zákone. Jeho podmienkou však je, že vznikol po vydaní exekučného titulu a bolo rozhodnutím súdu vyslovené, že exekúcia je neprípustná.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.
Súd konaním vo veci zistil, že povinný dňa XX.XX.XXXX bez zanechania závetu zomrel, a dedičské konanie bolo uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 16D/178/2016 zo dňa 19.4.2016 zastavené pre nemajetnosť a z toho vyplýva skutočnosť, že majetok povinného nemôže stačiť ani na úhradu trov exekúcie. Z toho dôvodu súd vyhovel podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena za daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 3 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhlášky“) súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
Podľa § 14 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov: Ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa §22 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
V nadväznosti na tieto zákonné ustanovenia si súdny exekútor uplatnil nasledovné trovy: 1./ Odmena § 14 ods.1 vyhl. č. 288/1995 Z.z.: -paušálna odmena za výkon exekučnej činnosti..........................................................................33,19 eur 2./ Hotové výdavky podľa §22 vyhl. č. 288/1995 Z.z.: -poštovné ..................................................................................................................................... 1,50 eur
Spolu: ..................................................................................................................................34,69 eur
Súd konštatuje, že takto vyčíslené trovy pokladá za vyčíslené v súlade so zákonom a preto ich súdnemu exekútorovi priznáva v plnej výške.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Pretože v danom prípade súd zastavil exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného, v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia na úhradu priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi zaviazal oprávneného.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II (§ 58 ods. 5 EP).
V zmysle ust. § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a 2 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 a 3 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej; odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.