Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-21-2022.pdf
PDF · 82.48 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/21/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Beňom v právnej veci žalobcu I.. F. Q., M.. XX.XX.XXXX, Q. P. B. Č.. XXX, XXX XX P. B., zastúpený JUDr. Ľudmila Petrušová, advokátka, s.r.o., IČO: 47 241 403, so sídlom A. Dubčeka 386/10, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovaným X/ V. Q., D.. Q., X/ L. Q., D.. Q., X/ T. Q., X/ J. E., D.. W., X/ T. W., žalovaní 1/ až 5/ ako nezistení vlastníci zastúpení Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, 6/ I.. L. N., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. P. B. Č.. XXX, XXX XX P. B., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie P. B., G. P. B., okres Ž.I. M. W., a to pozemok V. U.. Č.. XXX - G. U. G. F. XXXX L.X.
II. Súd p r i k a z u j e nehnuteľnosť v katastrálnom území P. B., G. P. B., G. Ž. M. W., a to pozemok V. U.. Č.. XXX - G. U. G. F. XXXX L.X, do výlučného vlastníctva žalobcu: I.. F. Q., D.. Q., M.. XX.XX.XXXX.
III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému 1/ sumu 233,60 Eur, žalovanému 2/ sumu 233,60 Eur, žalovanému 3/ sumu 233,60 Eur, žalovanému 4/ sumu 350,40 Eur, žalovanému 5/ sumu 1.051,20 Eur, a to všetko na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu, vedený v Štátnej pokladnici, I.: P. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, F.: XXXXXXXX, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému 6/ sumu 219,- Eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 12.04.2022 sa žalobca domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti - pozemku V. U.. Č.. XXX - G. U. G. F. XXXX L.X, zapísanému na C. Č.. XXX U. B..Ú.. P. B.. 1.2. V žalobe uviedol, že žalobca spoločne so žalovanými 1/ až 6/ sú podielovými spoluvlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti. Spoluvlastnícky podiel žalobcu je XXX/XXX + XX/XX + X/XX + X/XX + X/XXX + X/XX + X/XX, P. XXX/XXX. Spoluvlastnícky podiel žalovaných 1/, 2/ a 3/ je u každého X/XXX, žalovaného 4/ je X/XX, žalovaného 5/ je X/XX a žalovanej 6/ je X/XX.
1.3. Predmetný pozemok sa nachádza v bezprostrednom susedstve s parcelou V. XXX, ktorej vlastníkom je žalobca. Žalobca má záujem v rámci vyporiadania spoluvlastníctva prevziať predmetný pozemok do svojho výlučného vlastníctva a vyplatiť ustupujúcim spoluvlastníkom finančnú náhradu vo výške 8,- Eur/m2. Vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckych podielov a im zodpovedajúcu výmeru by reálna deľba pozemku nebola účelná.
2. Žalovaní 1/-5/ sú tzv. nezistenými vlastníkmi v zmysle § 13 zákona č. 180/1995 Z.z. V konaní ich teda podľa § 16 ods. 2 uvedeného zákona, ako aj v zmysle § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. zastupoval Slovenský pozemkový fond, ktorý vo vyjadrení k žalobe uviedol, že sa stotožňuje s navrhnutým spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Reálnou deľbou by vznikli neúčelne malé parcely nevhodného tvaru, ktorých praktické využitie je otázne. Súhlasili s navrhovanou výškou náhrady za ustupujúce spoluvlastnícke podiely 8,- Eur/m2, ktorú považujú za primeranú s poukazom aj na cenu obdobných pozemkov v intravilánoch okolitých obcí.
3. Žalovaná 6/ sa k žalobe nevyjadrila.
4. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 19.07.2022, na ktorom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi.
5. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX U. B..Ú.. P. B. súd zistil, že spoluvlastnícke podiely jednotlivých strán sporu na predmetnej nehnuteľnosti zodpovedajú údajom uvedeným v žalobe.
6. Podľa § 136 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Podľa § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Podľa § 13 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, fond nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c) a d), ktoré sa na základe registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len „pozemok s nezisteným vlastníkom“), podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov; obdobne postupuje správca, ak ide o lesné pozemky. Podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 180/1995 Z.z., fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami s nezisteným vlastníkom (§ 13). Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z., ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje správca. Podľa § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a organizácia ochrany prírody a krajiny vo veciach pozemkov a podielov spoločnej nehnuteľnosti, podľa osobitného predpisu.
7. Súd po vykonanom dokazovaní zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, teda jej prikázaním do výlučného vlastníctva žalobcu a uložením mu povinnosti zaplatiť žalovaným finančnú náhradu. V konaní nebolo sporné (žalovaní nijako nenamietali), že z hľadiska účelnosti nie je tento pozemok reálne deliteľný medzi všetkých spoluvlastníkov podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. Žalobca je väčšinovým
vlastníkom pozemku a tento je priľahlým k ďalšiemu pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Všetky strany sporu (okrem žalovanej 6/, ktorej miesto skutočného pobytu sa súdu nepodarilo zistiť) s takýmto spôsobom vyporiadania súhlasili.
8. Súd zároveň žalovaným ako ustupujúcim spoluvlastníkom prisúdil finančnú náhradu vo výške 8,- Eur/m2. Pri jej určení sa súd riadil tým, že podľa súdnej praxe základom pre stanovenie primeranej náhrady je všeobecná cena veci obvyklá v danom mieste a čase rozhodovania s tým, že túto súd určí zodpovedajúcim podielom z celej veci, nie cenou, za ktorú by bolo možné podiel predať (porov. napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/290/2019 zo dňa 29.09.2021). Samotnú výšku náhrady žiaden zo žalovaných v priebehu konania nenamietal. Súd zaviazal žalobcu zaplatiť jednotlivým žalovaným finančnú náhradu prepočítanú podľa vyššie uvedenej veľkosti spoluvlastníckych podielov každého z nich vo výške 8,- Eur/m2. U nezistených vlastníkov - žalovaných 1/-5/ uložil súd povinnosť zaplatiť náhradu na účet Slovenského pozemkového fondu.
9. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
10. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal ich náhradu, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa videl súd v tom, že žalobca nežiadal priznať nárok na náhradu trov konania, ako aj s poukazom na charakter sporu, kedy ide o vzájomné vyporiadanie majetkovoprávnych vzťahov medzi stranami, pričom niektorí zo žalovaných sú tzv. nezistenými vlastníkmi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.