Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/54/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému D. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXX v konaní o zaplatenie 579,78 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 247,84 eur a úrok z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 58,09 eur od 26.4.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 154,28 eur od 26.5.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 35,47 eur od 26.6.2013 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 13.5.2016, domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 579,78 eur a úrok z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 58,09 eur od 26.4.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 154,28 eur od 26.5.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 35,47 eur od 26.6.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 331,94 eur od 26.4.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s., Bratislava ako poskytovateľ uzavrel podľa § 44 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len ZEK) so žalovaným ako záujemcom Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytnutie služieb elektronickej komunikačnej služby. Na základe tejto Zmluvy poskytol Slovak Telekom, a.s., žalovanému služby elektronickej komunikácie, najmä mu umožnil uskutočňovať a prijímať hlasové hovory prostredníctvom prideleného telefónneho čísla, udržiaval telekomunikačnú sieť v nepretržitej prevádzke, poskytoval mu servisné a ďalšie služby podľa Zmluvy a Všeobecných podmienok. Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať služby elektronickej komunikácie, a to najmä uskutočňovať a prijímať hlasové hovory prostredníctvom prideleného telefónneho čísla a platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku podľa zvoleného programu služieb. Slovak Telekom, a.s., riadne poskytoval žalovanému uvedené služby a ich cenu mu vyfakturoval faktúrami: číslo 7303592674 na sumu 58,09 eur, splatnú dňa 25.4.2013, číslo 7304677539 na sumu 154,28 eur, splatnú dňa 25.5.2013 a číslo 7305820247 na sumu 35,47 eur, splatnú dňa 25.6.2013. Faktúrou číslo 7403558537 vyfakturoval zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur, splatnú dňa 25.4.2014. Žalovaná suma pozostáva z nezaplatenej ceny za poskytnuté služby vyfakturované za obdobie od marca 2013 do mája 2013 vo výške 247,84 eur a zo zmluvnej pokuty vo výške 331,94 eur. Zmluvnú pokutu vyfakturoval Slovak Telekom žalovanému z dôvodu, že porušil svoju povinnosť tým, že svoj zmluvný záväzok nesplnil a neuhradil predmetné faktúry v lehote splatnosti. Slovak Telekom, a.s. a žalobca uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávky

dňa 20.11.2014, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávky voči žalovanému vedenej pod referenčným číslom 9004608242.

2. Súd poučil strany o ich procesných právach a povinnostiach, žalovanému doručil žalobu a súčasne ho vyzval, aby sa k predmetu sporu písomne vyjadril v lehote 15 dní a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, aby vo vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti a pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný sa k žalobe v stanovenej lehote nevyjadril. Žalobca na žalobe trval a súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.

3. V spotrebiteľských sporoch súd v zmysle § 297 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. V zmysle § 297 písm. b/ Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,-- eur. Keďže v prejednávanom prípade išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné, jednalo sa o spotrebiteľský spor a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1 000,-- eur, súd v zmysle § 219 ods. 3 dňa 6.10.2016 oznámil na úradnej tabuli súdu, že dňa 16.11.2016 o 9.15 hod. bude vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania a následne tento rozsudok v uvedený deň aj vyhlásil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

4. Súd vykonal dokazovanie a oboznámil sa s obsahom predložených listinných dôkazov - zmluvou o poskytovaní verejných služieb číslo 106352059Z112 zo dňa 7.3.2013 a jej dodatku zo dňa 7.3.2013 (čl. 4-5), Všeobecnými podmienkami (ďalej len VP) (čl. 6-12), vyššie uvedenými faktúrami (23-33), zmluvou o postúpení pohľadávok (čl. 33-43), informatívnymi výpismi z OR žalobcu a jeho právneho zástupcu, písomným vyjadrením žalobcu (čl. 55), ako aj obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s. a žalovaný uzavreli dňa 7.3.2013 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb číslo 106352059Z112, podľa ktorej sa Slovak Telekom, a.s., zaviazal poskytnúť žalovanému SIM kartu č. 8942102180011449198 s telefónnym číslom 0911454623, mobilný telefón Sony Xperia U, výrobné číslo 355114059939275 a súvisiace služby: Internet v mobile 100, Happy mobilný telefón, CLIP, CLIR, Roaming, Povolenie medzinárodných hovorov, Notif. SMS o vystavení a úhrade faktúry, Kontrola dát a MMS.

6. Dňa 7.3.2013 uzavreli zmluvné strany Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb - špecifikácia kúpy akciového zariadenia, ktorým sa žalovaný zaviazal užívať verejnú telefónnu službu. Predmetom Dodatku bola aj aktivácia volacieho programu Happy XS s viazanosťou 24 mesiacov vo vzťahu k SIM karte uvedenej v Zmluve o poskytovaní verejných služieb. Podľa zmluvy a jej Dodatku sa Slovak Telekom, a.s., zaviazal zriadiť, pripojiť, poskytovať alebo sprístupniť špecifikované služby a produkty za podmienok stanovených zmluvou. Účastník sa zaviazal platiť cenu za zriadenie a používanie týchto služieb. Táto Zmluva sa riadi platnými VP spoločnosti Slovak Telekom, a.s., na poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby a verejnej telefónnej služby schválenými Telekomunikačným úradom, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť týchto zmlúv.

7. Slovak Telekom, a.s., poskytol žalovanému vyššie uvedené služby v zmysle uzavretých zmlúv. Za poskytnuté služby Slovak Telekom, a.s., vyfakturoval žalovanému cenu za služby faktúrami uvedenými vyššie. Žalovaný v lehote splatnosti uvedené faktúry neuhradil, preto mu Slovak Telekom, a.s., vyfakturoval faktúrou číslo 7403558537 zmluvnú pokutu v zmysle čl. 4 Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, vo výške 331,94 eur, splatnou dňa 25.4.2014. Žalovaný v lehote splatnosti zmluvnú pokutu neuhradil, preto žiadal, aby ho súd zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy s úrokom z omeškania tak, ako je uvedené vyššie.

8. Slovak Telekom ako postupca na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 20.11.2014 postúpil na žalobcu ako postupníka pohľadávky vzniknuté na základe danej zmluvy tak, ako je uvedené vyššie.

9. Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka (ďalej len spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods.1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Podľa § 53 ods.2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods.3 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods.4 Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré: a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, Podľa § 53 ods.5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 53a ods.1 ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú právnu povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 544 ods. 1, 2, 3 ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

10. Podľa § 43 ods. 1 písm. a, d zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len ZEK) účinného v čase uzavretia zmluvy o pripojení a dodatku k zmluve o pripojení Podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu: 1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie, 2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo 3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení. Podľa § 43 ods. 12 ZEK Účastník je povinný: a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov. Podľa § 44 ods. 1 ZEK Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to

neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Podľa § 44 ods. 10 ZEK Podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.

11. Podľa čl. 2 Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 14.3.2013 sa účastník zaväzuje, že po dobu viazanosti - 24 mesiacov nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť Zmluvu odstúpením od nej alebo právo vypovedať Zmluvu z dôvodov porušenia povinnosti zo strany účastníka za žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky sa pritom považuje najmä výpoveď Zmluvy zo strany Účastníka, žiadosť o jej vypojenie v prípade straty alebo krádeže SIM karty, ako aj odstúpenie Účastníka od Zmluvy u iného dôvodu, než je porušenie povinnosti na strane Podniku. Podľa čl. 4 Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 14.3.2013 V prípade porušenia záväzku Účastníka uvedeného v bode 1 písm. b/ alebo v bode 2 v bode 3 tohto Dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1. V prípade žiadosti Účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky v zmysle bodu 2 tohto Dodatku je zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty z prevádzky Podniku.

12. Podľa § 517 ods. 1 prvej vety dlžník, ktorý svoj dlh riadne nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení platnom a účinnom do 31. 5. 2014 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 13. Podľa § 132 ods. 1 v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Podľa § 132 ods. 2 žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

14. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba je dôvodná v časti zaplatenia ceny za poskytnuté služby (hlasové a ostatné služby) vyfakturované pôvodným veriteľom Slovak Telekom žalovanému uvedenými faktúrami. Vzhľadom na to, že žalovaný žalobcovi uvedené faktúry v celkovej výške 247,84 eur v lehote splatnosti neuhradil, po zhodnotení vykonaného dokazovania s prihliadnutím na uzatvorenú Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, jej Dodatku a VP a s poukazom na citované zákonné ustanovenia, súd ho zaviazal na ich zaplatenie.

15. Keďže žalovaný sa s plnením peňažného dlhu dostal do omeškania, súd ho zaviazal aj na zaplatenie uplatňovaných úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 v sadzbe určenej v nariadení vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení platnom a účinnom do 31.5.2014 od žalobcom požadovaných dní, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr, a to úrok z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 58,09 eur od 26.4.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 154,28 eur od 26.5.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 35,47 eur od 26.6.2013 do zaplatenia. V čase, odkedy žiadal žalobca priznať mu úroky z omeškania, bola základná úroková sadzba ECB pre hlavné refinančné operácie 0,75 % (ku dňu 26.4.2013), resp. 0,5 % (ku dňu 26.5.2013), žalobca má nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,75 % ročne (5% + 0,75%), resp. 5,5% ročne (5% + 0,5%) tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

16. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na zmluvnú pokutu v celkovej výške 331,94 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 26.4.2014 do zaplatenia, vyúčtovanou žalovanému faktúrou č. 7403558537, splatnou dňa 25.4.2014, súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca spolu so žalobou

predložil súdu iba predmetnú faktúru, Zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 7.3.2013 a dodatok k zmluve zo dňa 7.3.2013. Iný dôkaz, ktorým by preukázal oprávnenosť vyúčtovania zmluvnej pokuty, súdu nepredložil. Porušenie zmluvných povinností zo strany žalovaného žalobca v žalobe iba konštatoval, keď uviedol, že k porušeniu zmluvných povinností malo dôjsť nesplnením zmluvných záväzkov a nezaplatením uvedených faktúr v lehote splatnosti. V prejednávanej veci preto súd uzavrel, že žalobca, okrem iného, neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Samotné uvedenie výšky zmluvnej pokuty na faktúre nestačí na bezpečný záver o tom, že došlo k porušeniu zmluvných povinností zo strany žalovaného a žalobcovi vznikol nárok na jej úhradu vo vyúčtovanej sume. Žalobca má povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť dôkaznú. Splnenie oboch týchto povinností nemôže súd žiadnym spôsobom od strán vynucovať a ich splnenie sankcionovať. Jedinou sankciou za ich nesplnenie je neunesenie tzv. bremena tvrdenia a dôkazného bremena, čo má v sporových konaniach za následok neúspech strany, ktorá tieto svoje procesné povinnosti nesplnila. Na strane sporu, teda je, aby dbala na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov aj tým, že úplne a pravdivo opíše všetky skutočnosti rozhodujúce pre konanie vo veci a je zároveň povinná starať sa o to, aby rozhodujúce skutočnosti boli súdu predložené formou dôkazných prostriedkov.

17. Žalobca nepredložil súdu dôkaz o tom, že by žalovaný dal výpoveď zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb alebo odstúpil od tejto zmluvy a tiež nepredložil súdu dôkaz o tom, aby právny predchodca žalobcu žalovanému vypovedal zmluvu o poskytovaní verejných služieb, alebo odstúpil od tejto zmluvy, teda nepreukázal, aby došlo ku zrušeniu Zmluvy o poskytovaní verejných služieb a tiež nepreukázal, aby postupca skončil so žalovaným zmluvný vzťah založený touto zmluvou. V konaní bolo len preukázané, že žalovaný porušil svoje povinnosti, vyplývajúce zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb - platiť Slovak Telekomu cenu za poskytnuté služby. Na základe uvedeného súd žalobu v časti zaplatenia zmluvnej pokuty s príslušenstvom zamietol.

18. V časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 331,94 eur s príslušenstvom súd žalobu zamietol aj z toho dôvodu, že v tejto časti z úradnej povinnosti podrobil predmetnú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú súdnej kontrole, teda či neobsahuje neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, t.j. žalovaného, t.j. či zmluva neobsahuje neplatné podmienky zmluvy.

19. Predmetný zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi stranami na základe uvedenej zmluvy a jej Dodatku je bezpochyby vzťahom spotrebiteľským podľa § 52 OZ. Súdu prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok a aj abstraktná kontrola zmluvy s cieľom vylúčiť zo života ľudí neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu života a naplniť ciele článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS a postarať sa, aby spotrebiteľov neprijateľné klauzuly v zmluvách nezaväzovali. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku. Na základe ust. § 53 bol do spotrebiteľskej legislatívy zavedený generálny zákaz použitia neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Porušenie tohto zákazu je sankcionované neplatnosťou neprijateľných zmluvných podmienok podľa ust. § 53 ods. 5 OZ, účinného v čase uzavretia zmluvy o poskytnutí služieb.

20. So vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka (ďalej len zák. č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 01.04.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 - §54) a uvedená právna úprava má základ v Smernici Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Podľa § 53a ods.1, 2 (účinný od 1.3.2010), ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti. Ustanovenie § 53a ods. 1 teda zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. S poukazom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov. Podľa čl. 6 ods.

1 Smernice „ Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok“. Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 Pohotovosť/ Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať. 21. Súd mal preukázané, že zmluvná podmienka rovnakého obsahu a významu, na základe ktorej uplatňuje žalobca svoj nárok, už bola vyhlásená za neprijateľnú rozsudkom Okresného súdu Bardejov č. k. 4C/162/2011-28 zo dňa 6.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 16 Co/32/2012 zo dňa 15.3.2012; rozsudkom Okresného súdu Bardejov č. k. 4C/174/2011-21 zo dňa 30.11.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 3Co/26/2012 zo dňa 23.5.2012, rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10C/73/2014 zo dňa 23.6.2014, rozsudkom OS Stará Ľubovňa č.k. 5C110/2012 zo dňa 27.11.2013, rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 38C/117/2010-61 zo dňa 18.2.2011 v spojení s rozsudkom KS Prešov sp. zn. 6Co/91/2011 zo dňa 24.4.2012. Súdy v právoplatných rozsudkoch uviedli, že neprijateľnosť zmluvnej podmienky, spočívajúcej v povinnosti uhradiť zmluvnú pokutu, je v tom, že je možné ju uplatniť za akékoľvek porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného, bez ohľadu na uplynutie doby viazanosti. Toto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Neprijateľná zmluvná podmienka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ;). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav naviac zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a . Plnenie z takejto podmienky naviac vždy zakladá bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 1 ; ,,z neplatného právneho úkonu“). Naviac zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty.

Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Povedané inak, ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania ( v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky), je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto

- prirodzene anticipované konanie je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č.250/2007 Z.z.) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z. z.). Vo svetle tejto argumentácie súd vyjadruje znepokojenie nad postupom mobilného operátora, jeho pr. nástupcu a ich „rešpektom“ k súdnej moci a zákonným regulám. Pre porovnanie súd dáva do pozornosti dôsledky z ďalšieho používania neprijateľnej zmluvnej podmienky v nemeckom práve, podľa ktorého môže byť ďalšie používanie zmluvnej podmienky postihnuté vysokou sankciou, ale aj trestom odňatia slobody (porov. rozhodnutie Bundesgerichtshof zo 7.6.2011 č. AZ XI ZR 388/10 na stránke MS SR <http://wwwold.justice.sk> /wfn.aspx?pg=h4c&htm=h4/rseuspotr.htm). Nerozhoduje pritom, že iný súd by mohol mať odlišný názor (porov. § 53a ods. 1 . V podmienkach Európskej únie je ochrana pred neprijateľnými podmienkami spájaná s cieľom posilňovania kvality spotrebiteľských vzťahov a vylúčenia neprimeraností a nemorálností zo života bežných ľudí (rozsudok Mostaza Claro, bod 37). Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a

je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky MostazaClaro, C 168/05,bod 25, OcéanoGrupoEditorial SA C 240/98-C 244/98).

Politiky štátov EÚ zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa (čl. 38 Charty základných práv EÚ). Práve neprijateľné podmienky a opakované uplatňovanie nemorálnych plnení uplatňovaných z nekalých zmluvných podmienok môžu odradiť spotrebiteľov od kupovania produktov a znížiť úroveň ich ekonomickej slobody a života. Spotreba vysokou mierou participuje na HDP a ochrana hospodárskych záujmov spotrebiteľov je preto osobitne dôležitá (čl. 169 Zmluvy o fungovaní EÚ).

22. Súd ešte dodáva, že ak si dodávateľ používanie problémovej klauzuly zmluvy pred súdom neobháji, je povinný bez ďalšieho sa zdržať jej ďalšieho používania vrátane uplatňovania plnenia z takejto klauzuly. Takýto zákaz vyplýva z ust. § 53a OZ. Nie je pritom významné, či iný súd by v rámci súdnej kontroly bol k dodávateľovi zhovievavejší alebo dokonca by priznal plnenie z takejto podmienky. Pri neexistencii databázy vyhlásených neprijateľných podmienok sa môže bežne stať, že iný súd plnenie pre zmenu prizná. Každopádne však ide o protiprávny stav, za ktorý je zodpovedný dodávateľ, ktorý na súdoch sústavne (porov. čl. 7 Smernice 93/13/EHS) plnenia z judikovaných neprijateľných zmluvných podmienok uplatňuje a doslova v nie dobrej viere „skúša“, ktorý súd mu plnenie prizná. Súd predmetné konanie mobilného operátora, resp. jeho právneho nástupcu, hodnotí ako uplatňovanie práva priamo v rozpore so zákonom, subsidiárne v rozpore s dobrými mravmi. Dodávateľ takto koná aj napriek tomu a s vedomím, že v súvislosti s používaním zakázanej klauzuly môže byť takéto konanie vyhodnotené ako osobitne závažné porušenie povinnosti: „Ak napriek upozorneniu združenia predávajúci porušuje povinnosť uloženú súdom alebo osobitným predpisom) zdržať sa používania neprijateľnej zmluvnej podmienky, považuje sa také konanie za osobitne závažné porušenie povinnosti predávajúceho (§ 4 ods. 10 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Z pozície ochrany spotrebiteľa a naplnenia cieľov EÚ vo sfére vysokého záujmu na ochrane spotrebiteľa je pritom irelevantné, ktorý súd takúto podmienku vyhlásil za neplatnú.

23. Súd na záver poznamenáva, že zmluva o poskytovaní verejných služieb je typickou štandardnou formulárovou listinou, na ktorú zásadne dopadá súdna kontrola. Súd však, ako je uvedené vyššie, nepristúpil k opätovnému vyhodnocovaniu zmluvnej pokuty, pretože je už právoplatne judikovaná ako neprijateľná a iný postup by len relativizoval ciele únie zabrániť súvislému používaniu nekalej klauzuly, ktoré má súd naplniť a nie svojou rozhodovacou činnosťou spochybňovať a popierať. Zmluvná pokuta bola vopred zo strany právneho predchodcu žalobcu naformulovaná bez možnosti jej zmeny zo strany spotrebiteľa. Túto zmluvnú pokutu nie je možné považovať za individuálne dohodnutú zmluvnú podmienku zmluvy s poukazom na čl. 3 ods. 2 Smernice, podľa ktorého Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Takáto zmluvná podmienka je teda absolútne neplatná podmienka zmluvy.

24. Z uvedených dôvodov súd žalobu v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 331,94 eur s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 26.4.2014 do zaplatenia zamietol.

25. O trovách konania žalobcu a žalovaného súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP. Podľa § 255 ods. 1 Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 579,78 eur s príslušenstvom. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 247,84 eur s príslušenstvom, teda v časti, ktorá predstavuje vo vzťahu k žalovanej istine 42,75 %, bol žalobca v konaní úspešný. V prevyšujúcej časti, teda v časti zaplatenia istiny vo výške 331,94 eur s príslušenstvom, súd žalobu zamietol, t.j. v časti, ktorá predstavuje vo vzťahu k žalovanej istine 57,25 %, mal úspech žalovaný. Po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovaného (57,25

- 42,75), úspech žalovaného prevyšuje úspech žalobcu o 14,5 %. Žalovaný si žiadne trovy konania neuplatnil a zo spisu nevyplýva, aby mu nejaké trovy konania vznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 .

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.