Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/563/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO 36 613 843, proti žalovanému X. V., W.. XX.XX.XXXX, F. W. V. XX, M..Č.. W. W. Y., A. I. R.. T. H., A. I. L.Ú. V. - I., o zaplatenie 333,60 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 28.04.2015 č.k. 10C/147/2014-73 jednohlasne takto

rozhodol:

M e n í rozsudok v zamietavom výroku tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 20,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 20,85 eur od 20.03.2011 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcom zamietavom výroku rozsudok p o t v r d z u j e.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 62,55 eur spolu s úrokom z omeškania z jednotlivých splátok od 21.03.2011 do 20.06.2011 v celkovej výške 0,93 eur, a spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 62,55 eur od 21.06.2011 až do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a stranám sporu nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 333,60 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania. Tohto nároku sa žalobca domáhal na základe tvrdenia o tom, že žalovaný si neplnil svoje zmluvné povinnosti splatiť v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok úver, ktorý mu poskytla právna predchodkyňa žalobcu a to Slovenská sporiteľňa a.s..

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že právna predchodkyňa žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. uzavrela so žalovaným dňa 12.07.2006 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej mu poskytla úver vo výške 22.000,- Sk. t.j. 730,27 eur pri úrokovej sadzbe 17,70 % ročne a RPMN vo výške 25,42 % a žalovaný sa zaviazal tento úver splatiť v 59 mesačných splátkach po 628,- Sk. t.j. 20,85 eur. Žalovaný však tieto splátky riadne nesplácal a ku dňu postúpenia pohľadávky terajšiemu žalobcovi dňa 10.12.2009 predstavoval dlh z titulu tejto pohľadávky sumu 1.632,43 eur pozostávajúci z istiny vo výške 1.416,89 eur, úroku z omeškania 215,54 eur. Žalobca si uplatnil splátky úveru splatné od 20.03.2010 do 20.06.2011 v počte 16 v celkovej výške 333,60 eur. Konštatoval, že zvyšné splátky si žalobca v tomto konaní neuplatňoval. Z dokazovania uzavrel, že vo veci nebola vyhlásená splatnosť úveru a mal za to, že úver

sa stal splatným automaticky dňom konečnej splatnosti t.j. 20.06.2011. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že na predmetný vzťah je potrebné aplikovať zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. Na základe toho s poukazom na ust. § 52 ods. 1 a § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a v súlade s jeho znením ex offo posudzoval, či nárok žalobcu uplatnený v konaní nie je premlčaný. Otázku premlčania posudzoval podľa § 101, § 103 a § 112 a dospel k záveru, že pokiaľ žalobca v konaní uplatnil splátky úveru splatné 21.03.2010 do 20.06.2011, premlčacia doba začala plynúť podľa zročnosti jednotlivých splátok, pričom žalobca svoje právo domáhať sa ich zaplatenia na súde využil až dňa 13.03.2014 a z dôvodu uplynutia trojročnej premlčacej doby vyhodnotil nárok žalobcu v časti uplatnených splátok splatných od 20.03.2010 do 20.02.2011 celkovo v sume 271,05 eur spolu s úrokom z omeškania jednotlivých splátok za premlčaný a v tejto časti žalobu zamietol. Žalobe vyhovel v rozsahu nepremlčaných splátok úveru splatných od 21.03.2011, v počte 3 kusov o celkovej sume 62,55 eur.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zmeniť v jeho zamietavom výroku a žalobe v celom rozsahu vyhovieť a žalobcovi priznať náhradu trov konania.

5. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval na vec ustanovenie Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, keďže má za to, že na tento prípad bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah, a to bez ohľadu na to, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Má za to, že z ust. § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od splatnosti nesplneného záväzku. Teda v prípade ak bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku (čo v tomto konaní preukázané nebolo), premlčacia doba plynie od tohto vyhlásenia, inak pre každé čiastkové plnenie samostatne, resp. až do konečnej splatnosti úveru. Vzhľadom k uvedenému s poukazom na konečnú splatnosť úveru 20.06.2011 a deň podania žaloby 13.03.2014 zastáva názor, že svoje právo uplatnil pred uplynutím premlčacej doby. Na preukázanie svojich odvolacích dôvodov poukázal na viacero rozhodnutí súdov SR.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

7. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (C.s.p.). Podľa prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

9. Na základe toho odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietavom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 380 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné sčasti.

10. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v súlade s účinnou procesnou úpravou (O.s.p.) a to § 120 ods. 1 O.s.p., keď vykonal dôkazy označené žalobcom na preukázanie svojich tvrdení, vykonané dôkazy vyhodnotil postupom zodpovedajúcim úprave § 132 O.s.p. a vec aj správne právne posúdil. Za správne považuje odvolací súd aj postup súdu prvej inštancie pokiaľ tento v súlade s ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ex offo skúmal otázku, či nárok žalobcu nie je premlčaný. Za správny považuje odvolací súd aj záver súdu prvej inštancie, pokiaľ tento otázku premlčania posudzoval podľa ust. § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka.

11. Za nedôvodnú považuje odvolací súd odvolaciu námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení, že otázku premlčania jeho nároku bolo potrebné posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súdna prax sa otázkou posudzovania premlčania nároku zo spotrebiteľskej zmluvy už vyporiadala a zaujala názor, že „ust. § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka aj keď by sa inak mali použiť

normy obchodného práva sa vzťahu aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.04.2015 sp.zn. 3MCdo/14/2014). Najvyšší súd SR v dôvodoch tohto rozhodnutia uviedol, že „Ak by Najvyšší súd SR zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, musel by prvostupňový súd vziať zreteľ na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako orgán rozhodujúci o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 01.05.2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

12. Odvolací súd zhodujúc sa uvedeným právnym záverom považuje právne posúdenie otázky premlčania vykonané súdom prvej inštancie, pokiaľ tento otázku premlčania nároku žalobcu posudzoval podľa ustanovenia Občianskeho zákonníka za správne. Na správnosti jeho záveru nemení ani skutočnosť, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom. Potreba aplikácia Občianskeho zákonníka na tento vzťah vyplýva zo skutočnosti, že účastníkom tohto úverového vzťahu je žalovaný ako občan, spotrebiteľ. Za dôvodné však považuje odvolací súd odvolanie žalobcu (ohľadne nesprávneho vyčísľovania sumy, ako aj vyčísľovania počtu splátok, ktoré súd prvej inštancie nepovažoval za premlčané. Keďže z obsahu spisu vyplýva, že žaloba bola na súde prvej inštancie podaná dňa 13.03.2014, vychádzajúc z trojročnej všeobecnej premlčacej lehoty, upravenej Občianskym zákonníkom zo záveru, že premlčané sú všetky nároky, ktoré boli splatné tri roky pred týmto termínom, teda pred 13.03.2011. Žalobca v konaní uplatnil nezaplatené splátky za obdobie od 20.03.2010 do 20.06.2011. Keďže z obsahu zmluvy vyplýva, že splatnosť jednotlivých splátok bola vždy k 20. dňu príslušného mesiaca, dospel odvolací súd k záveru, že aj splátka za mesiac marec 2011 sa stala splatnou až 20.03.2011 a preto ju nemožno považovať za premlčanú. Vychádzajúc z tohto záveru, neboli premlčanými splátky za obdobie marec, apríl, máj a jún 2011 po 20,85 eur. Celkovo tak možno vyhodnotiť ako nepremlčaný nárok žalobcu za uvedené 4 splátky v celkovej sume 83,40 eur. Za nesprávny preto považuje odvolací súd záver súdu prvej inštancie v časti, v ktorej tento za premlčanú považoval aj splátku za mesiac marec 2011 splatnú 20.03.2011.

13. Na základe týchto dôvodov odvolací súd zmenil zamietavý výrok rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu sumy 20,85 eur (suma predstavujúca splátku za mesiac marec 2011) a v tejto časti žalobe vyhovel, vrátane príslušného úroku z omeškania z uvedenej splátky. V prevyšujúcom zamietavom výroku rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

14. Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 a 2 v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p.

15. Keďže odvolací súd menil v časti rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej v súlade s § 396 ods. 2 C.s.p. bolo jeho povinnosťou rozhodnúť aj o celých trovách konania (vrátane trov vzniklých pred súdom prvej inštancie). Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol v konaní v prevažnej časti úspešný, patrila by mu náhrada trov konania podľa § 255 ods. 2 C.s.p. Tomuto však v konaní trovy konania nevznikli, preto odvolací súd nepriznal stranám sporu náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).