Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/560/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom Advokátskej kancelárie, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, proti žalovanej Q. K., G.. XX.XX.XXXX, K. Z. C., V. X, J.O. U. V. V., J. U. A. C. T., o zaplatenie 582,71 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 15.05.2015 sp.zn. 38C/28/2014 - 88 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, Nám. legionárov č. 5, IČO. 42 176 778 p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 26,62 eur s 9%-ným ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 21.09.2010 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. V právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovanou účastníkom náhradu trov konania nepriznal a žalobcu zaviazal nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy právneho zastúpenia vo výške 100,54 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 582,71 eur a to z titulu neuhradenia dlžných splátok úveru, ktorý jej poskytol ešte právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s.

3. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol na základe Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 17.10.2005 č. XXXXXXXXXX, podľa ktorej poskytla žalovanej úver vo výške 995,82 eur (30.000,- Sk) s ročnou úrokovou sadzbou 17,30 %. Žalovaná sa zaviazala úver splatiť v mesačných splátkach po 26,62 eur (802,- Sk) vždy do 20. dňu kalendárneho mesiaca, s dátum splatnosti prvej splátky 20.10.2005 a poslednej splátky 20.10.2010.

4. S poukazom na ust. § 52 ods. 1a 2, ako aj ust. § 2 písm. b), § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, uzavrel, že v Právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva absolútnym obchodným vzťahom, ktorá v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka sa spravuje úpravou podľa Obchodného zákonníka. Zároveň však podľa charakteru zmluvy, t.j. formulárová

predtlač a podnikateľ na jednej strane a fyzická osoba na druhej strane, ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje špeciálna úprava § 52 ods. 2 poslednej vety Občianskeho zákonníka a osobitný zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva o splátkovom úvere patrí do kategórie spotrebiteľských zmlúv, súd podrobil súdnemu prieskumu tento právny vzťah v súlade s ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že nárok žalobcu je v súlade s ust. § 100 Občianskeho zákonníka v časti premlčaný, nakoľko splatnosť poslednej splátky bola dohodnutá na deň 20.09.2010 a žaloba bola súdu doručená dňa 19.06.2013. Z vyššie uvedeného vyvodil, že nepremlčanou je iba jedna splátka, a to za september 2010 a preto žalobu v prevyšujúcej časti týkajúcej sa sumy 556,09 eur zamietol a žalobe vyhovel iba do výšky jednej splátky, teda do sumy 26,62 eur (splátka za september 2010).

5. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na čiastočný úspech oboch procesných strán vyčíslil výsledný úspech žalovanej vo výške 90,86 %. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovanej trovy nevznikli, priznal súd ich náhradu iba vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej a tieto aj položkovite vyčíslil.

6. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zmeniť v zamietavom výroku a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania. V odvolaní uviedol, že žalobu podal dňa 16.09.2013 a súd prvej inštancie tak posúdil splátky úveru splatné pred 20.09.2013 ako premlčané. Má za to, že súd síce aplikoval vo veci správnu právnu normu, túto však nesprávne interpretoval. Konštatoval, že posúdenie premlčania časti uplatnenej pohľadávky v časti dohodnutých splátok úveru splatných pred 20.09.2010 podľa § 100 Občianskeho zákonníka tak, že v jeho zmysle došlo k premlčaniu každej splatnej splátky jednotlivo, považoval za nesprávne. Konštatoval, že úver poskytnutý žalovanej jeho právnym predchodcom bol splatný dňa 20.09.2010 a tento deň považuje za deň konečnej splatnosti úveru a preto premlčacia doba pre zaplatenie celej sumy začala plynúť dňa 21.09.2010 podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Žalovaná pohľadávka tak bola na súde uplatnená v rámci plynutia premlčacej doby.

7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v procesnom postavení vedľajšieho účastníka na strane žalovanej. Vo vyjadrení uviedlo, že vo veci nebolo sporné, že plnenie zo strany žalovanej bolo dohodnuté v splátkach a preto na premlčanie je potrebné aplikovať ust. § 103 Občianskeho zákonníka a teda každá splátka úveru má svoj vlastný režim splatnosti, a preto je potrebné skúmať plynutie premlčacej lehoty samostatne vo vzťahu ku každej jednotlivej splátke. Deň 20.09.2010 je preto iba dňom splatnosti poslednej zmluvne dohodnutej splátky a nie dňom splatnosti celého úveru, ako to uvádza žalobca. Na základe toho žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietavom výroku potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

8. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.). Podľa prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

9. Na základe toho odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietavom výroku ako aj vo výroku o trovách konania podľa § 380 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Súd prvej inštancie sa zákonným postupom vyporiadal s otázkou premlčania nároku žalobu a aj správne vo veci rozhodol, pokiaľ žalobu zamietol nad sumu 26,62 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania. Na správnosti tohto záveru sa nezmenilo nič ani v priebehu odvolacieho konania.

11. V dôvodoch rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že na tento peňažný nárok žalobcu aplikoval postup podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a vzhľadom na skutočnosť, že spornú zmluvu, z ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú ex offo skúmal, či nárok žalobcu nie je premlčaný. Odvolací súd považuje za správny postup súdu prvej inštancie, pokiaľ začiatok premlčacej lehoty vyhodnocoval osobitne podľa splatnosti jednotlivých splátok dohodnutých v zmluve a v náväznosti na to je správnym a jeho záver o tom, že nárok žalobcu je premlčaný okrem poslednej splátky úveru, a to za splátky za september 2010.

12. Podľa ust. § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

13. Citované ustanovenie rešpektuje zásadu zmluvnej voľnosti občianskoprávnych vzťahov a umožňuje, aby zmluvné strany dohodli splatnosť dlhu tak, že tento bude splácaný v splátkach. Zákon takto stanovuje, kedy v prípade dohody o splácaní plnenia v splátkach začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok. Tieto sa v takom prípade premlčujú samostatne. Premlčacia doba jednotlivých splátok začína plynúť odo dňa zročnosti jednotlivej splátky. Toto ustanovenie predpokladá možnosť aj dohody zmluvných strán, podľa ktorej, ak dlžník nesplní niektorú zo splátok, stane sa zročným celý dlh (dohoda o strate výhody splátok). V takom prípade premlčacia doba (vo vzťahu k celému dlhu) začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

14. V súlade s citovaným zákonným ustanovením vychádzajúc z obsahu zmluvy o úvere splatnosť prvej splátky bola dohodnutá ku dňu 20.10.2005 a konečná splatnosť ku dňu 20.09.2010, pričom splatnosť jednotlivých splátok bola dohodnutá vždy ku 20. dňu konkrétneho mesiaca, preto žalobcovi začala plynúť premlčacia lehota odo dňa splatnosti jednotlivých neuhradených splátok. Keďže z obsahu zmluvy nevyplýva dohoda zmluvných strán o zročnosti celého dlhu, pre omeškanie splátok stali sa takto splatnými samostatne jednotlivé splátky úveru. Odvolacia námietka žalobcu, v ktorej tento splatnosť celého úveru odvodzuje od dátumu poslednej splátky, teda od 20.09.2010, nemá oporu ani v obsahu samotnej zmluvy o úvere, ani v žiadnom právnom predpise. Žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi nič nebránilo v možnosti uplatniť na súde nárok na zaplatenie jednotlivých splátok už potom, ako sa tieto stali splatnými a takto od dátumu jednotlivých splátok začala tomuto plynúť aj premlčacia lehota.

15. S poukazom na tieto dôvody, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietavom výroku potvrdil ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. vrátane správneho výroku o trovách konania.

16. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Neúspešnému žalobcovi v odvolacom konaní náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd nepriznal stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

17. V období od 30.06.2016 vystupovalo v konaní Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v postavení vedľajšieho účastníka na strane žalovanej. Napriek tomu, že po účinnosti novej procesnej úpravy (C.s.p.) združeniu takéto procesné postavenie zaniklo, bolo potrebné rozhodnúť o trovách konania tohto občianskeho združenia, ktoré mu vznikli v čase do účinnosti nového Civilného sporového poriadku. Toto združenie podalo písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu a v súvislosti s týmto procesným úkonom mu vznikli trovy konania v súvislosti s jeho zastúpením advokátom. Toto vyjadrenie bolo podané na základe výzvy súdu a preto trovy konania v súvislosti s vykonaním tohto procesného úkonu považuje odvolací súd za účelne vynaložené a preto združeniu priznal náhradu trov odvolacieho konania. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením.

18. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).