Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/272/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci žalobkýň: 1/ E. A., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. G. Z. č. XXX, 2/ N. P., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. J. č. XX, obe žalobkyne právne zastúpené: AK JUDr. Kuric, s.r.o., so sídlom Dolný val 11, Žilina, IČO: 36 841 200, proti žalovanej: B. W., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. G. Z.. 273, právne zastúpená JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o., so sídlom Národná 17, Žilina, IČO: 36 848 654, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobkýň v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17C/164/2009-478 zo dňa 24. februára 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a proti žalobkyniam v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým vydaným v súdenej veci) okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyne domáhali určenia, že podiel 7/767 k pozemkom zapísaným v katastri nehnuteľnosti pre katastrálne územie I. nad Váhom, ktoré špecifikovali v podanom žalobnom návrhu označením listu vlastníctva a parcelného čísla, patria do dedičstva po U. M., ktorý zomrel XX.XX.XXXX.

2. V zmysle intencií uznesenia krajského súdu, ktorým bol v poradí prvý rozsudok vydaný v prejednávanej veci zrušený, okresný súd opätovne vec prejednal a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že medzi stranami sporu zostala spornou otázka vlastníctva predmetného podielu v spoločenstve bývalých urbarníkov Obce Horné Hlboké. Žalobkyne tvrdili, že ich právny predchodca U. M. bol vlastníkom podielu 7/128 zapísanom v zozname podielnikov z r. 1935 pod por. č. 64 a v menoslove zo dňa 11.01.1947 pod por. č. 59 a tieto spoluvlastnícke podiely ich právneho predchodcu vo vydávaných nehnuteľnostiach k pozemkovému spoločenstvu v roku 1992 neoprávnene nadobudol právny predchodca žalovanej Z. M.. Na druhej strane žalovaná preukazovala, že už v zápisnici z 15.03.1947 boli rozdelené pozemky medzi členov urbárskeho spolumajiteľstva a bol zapísaný pod por. č. 28 B. M., jej právny predchodca s počtom 36 hlasov a preto jej právny predchodca Z. M. ako syn po B. nadobudol predmetný podiel v urbáre. Okresný súd zo zápisnice zo dňa 15.03.1947 ustálil, že B. M. za svojho života nadobudol na základe vnútorného poriadku urbáru v Hornom Hlbokom 36 podielov zo spoločného urbárskeho majetku a s týmito 36-timi podielmi sa potom i zúčastnil na rozdelení urbárskeho pozemku. Predmetom sporu nebolo preukazovanie vlastníctva B. M. k týmto pozemkom, ale posúdenie, či právny predchodca žalobkýň U. M. bol vlastníkom sporných podielov urbárskeho spoločenstva Horné Hlboké v čase svojej smrti. Potom, ak B. M. bol účastný naturálneho oddelenie práve na základe počtu hlasov 36, disponoval s týmto počtom hlasov ako vlastník podielu. Vlastníctvo U. M. v podiele 7/128

podielov už neexistovalo v čase jeho smrti (zomrel XX.XX.XXXX) práve s poukazom na zápis zo dňa 15.03.1947, keď sa s týmito 36-timi podielmi spoločného urbárskeho majetku na jeho rozdelení zúčastnil práve B. M.. Okresný súd preto nepovažoval žalobný návrh za dôvodný. Rozhodnutie o trovách konania v zmysle § 151 ods. 1 a 3 veta prvá O.s.p. ponechal na čas po právoplatnom skončení veci.

3. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyne v rade 1/ a 2/ a žiadali rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že ich žalobnému návrhu bude vyhovené. Uviedli, že žalovaná preukazovala nadobudnutie vlastníckeho práva v podieloch zapísaných na liste vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam notárskou zápisnicou N 303/1999, Nz 297/99 zo dňa 13.10.1999, kde pod poradovým číslom 19 bol uvedený Z. M.. Notárom bolo vydané osvedčenie, podľa ktorého žiadatelia ako spoluvlastníci, teda aj Z. M. sa stali vlastníkmi uvedených parciel v podieloch na základe neformálnych darovacích zmlúv od svojich právnych predchodcov v roku 1975 až 1988. Po jeho smrti predmetné nehnuteľnosti zdedil B. M. a po ňom žalovaná, a to na základe rozhodnutia 21D 1919/2004. Notárska zápisnica však nemôže byť právnym titulom na získanie vlastníckeho práva. Predmetné nehnuteľnosti boli v rokoch 1975 až 1988 v správe štátnych lesov, o čom svedčí aj dohoda o vydaní majetku zo dňa 30.03.1992 medzi Severoslovenskými lesmi š. p. Žilina, Žilina a splnomocneným zástupcom vlastníkov O. Q.. Právny predchodca žalovanej tak nemohol splniť predpoklady na vydanie osvedčenia. Z menoslovu zo dňa 11.01.1947 bolo preukázané, že U. M. bol zapísaný pod por. č. 59 s podielom 7/128 a celkový počet podielnikov bol 101. Súd túto skutočnosť síce konštatuje a uznáva, avšak vzhľadom k zápisnici zo dňa 15.03.1947, ktorá bola napísaná za účelom rozdelenia urbárskeho pozemku na J. a J. uzavrel, že už ako člen urbárskeho spolumajiteľstva U. M. zapísaný nie je. Táto argumentácia súdu však nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Vlastníctvo bývalých urbárnikov nebolo pôvodne v pozemkovej knihe zapisované v prospech jednotlivých podielnikov, ale bolo buď označené v pozemkovej knihe v časti A označením, že ide o majetok bývalých urbárnikov alebo v časti B, kde bolo zapísané v príslušnom spoluvlastníckom podiele v prospech spoločenstva. Je teda nesporné, že právny predchodca žalobkýň bol členom urbárskeho spolumajiteľstva v čase smrti a jeho vlastníctvo nie je možné spochybniť iba na základe zápisnice zo dňa 15.03.1947, z ktorej okrem iného vyplýva, že rozdelenia pasienkov medzi členov sa zúčastnilo iba 53 spoluvlastníkov, pričom v zozname z 11.01.1947 bolo zapísaných 101 spoluvlastníkov.

4. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkýň žiadala rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že zápisnica zo dňa 15.03.1947 bola spísaná za účelom rozdelenia urbárskeho pozemku, kde už pod radovým číslom 28 je vedený len B. M., č. domu XX s počtom hlasov 36. Z toho jednoznačne vyplýva, že od 15.03.1947 získal všetkých 36 hlasov R. M., M. M., U. M. a N. M.. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj čestné prehlásenie Ing. B. W. zo dňa 22.06.2015, z ktorého vyplýva, že B. M. mal 36 hlasov v urbariáte už v roku 1947, a to na základe dohody so svojimi súrodencami. Ten aj vo svojom vyjadrení na pojednávaní pred okresným súdom uviedol, že B. M. bol zakladajúcim členom pozemkového spoločenstva. V roku 1992 si jeho súrodenci U., M., R. ani N. nerobili nároky na podiely v Urbariáte. V konaní vypočutý svedok N. I. na otázku, či sa niekto zo žijúcich R. M. alebo M. M. domáhali, že by mali mať z 36-tich hlasov Z. M. nejaké hlasy, uviedol, že nikto za ním v rokoch 1995 až 1996 osobne nebol. Ďalej uviedol, že otec žalovanej Z. M. chodil na brigády a bral aj drevo. Rovnako V. O. vo svojej výpovedi uviedol, že súrodenci B. M. boli zamestnaní a nechceli byť označovaní ako „kulaci“ preto svoj podiel predviedli na najstaršieho brata, ktorý zostal hospodáriť na roliach a odovzdával aj kontingenty. Tento svedok sa tiež vyjadril k zápisnici z 15.03.1947 a uviedol, že sa týkala všetkých urbárskych pozemkov, pretože nebolo možné, aby urbárnik mal v nejakej časti urbariátu iný počet hlasov, ako v inej časti urbariátu. V roku 1992 cestou obecného rozhlasu boli zvolaní na schôdzu tí, ktorí sa cítili byť urbárnikmi alebo domnelými urbárnikmi. V rámci rodiny sa mali dohodnúť, kto bude členom urbáru a medzi tým sa aj z archívov vyťahovali menoslovy a listiny. V prípade, že sa rodiny medzi sebou nedohodli, tak ostali v urbariáte tí, ktorí boli zapísaní na pôvodnej listine. Na základe takto vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že rozsudok okresného súdu je vecne správny.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - „CSP“) po zistení, že sa jedná o konanie začaté pred nadobudnutím účinnosti CSP, t.j. pred 01.07.2016, podľa § 470 ods. 1 vo veci ďalej konal a rozhodol už podľa tohto nového právneho predpisu. Po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu (§ 60 proti rozhodnutiu, proti ktorému bol opravný prostriedok v čase jeho podania prípustný (§ 204 ods. 1 , bez nariadenia odvolacieho konania (§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 a § 177 ods. 2 písm. c/ preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

Zároveň v odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd prispôsobil terminológiu novej právnej úprave, ktorá pôvodných účastníkov konania označuje ako strany sporu s tým, že namiesto navrhovateliek uvádza žalobkyne a namiesto odporkyne uvádza žalovaná.

6. Žalobkyne v podanom odvolaní namietajú správnosť skutkových zistení okresného súdu na základe vykonaného dokazovania a zároveň prezentujú skutkové zistenia, ktoré mali podľa ich názoru vyplynúť z vykonaného dokazovania. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že okresný súd pri prejednaní sporu jednak dôsledne vychádzal zo záverov uznesenia krajského súdu, ktorým bol jeho predchádzajúci rozsudok vo veci zrušený a zároveň dôsledne vykonal všetky dôkazy, ktoré hodnotil v súlade s pravidlami pre hodnotenie dôkazov upravenými v ust. § 132 O.s.p. platného a účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Okresný súd nevychádzal iba zo zápisnice zo dňa 15.03.1947 ako jediného dôkazu, na základe ktorého dospel k záveru o neopodstatnenosti uplatneného nároku žalobkýň. Vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, a to jednak listinnými dôkazmi, medzi ktoré patrí aj uvedená zápisnica, zároveň však vykonal dokazovanie aj výsluchom svedkov, ktorí sa k okolnostiam vzniku urbárskeho spoločenstva a spôsobu nadobúdania podielov na spoločnej nehnuteľnosti podrobne vyjadrovali. Následne takto vykonané dokazovanie dôsledne vyhodnotil a krajský súd poukazuje v podrobnostiach na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia týkajúce sa hodnotenia takto vykonaných dôkazov, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

7. Krajský súd rozsudok okresného súdu preto ako vecne správny potvrdil a žalovanej ako účastníčke v odvolacom konaní úspešnej priznal podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu proti neúspešným žalobkyniam. O výške týchto trov v zmysle § 262 rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnom rozhodnutí vo veci ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

8. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430