Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_9P-89-2016.pdf
PDF · 89.77 KB
No categories available
9P/89/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Evou Triznovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: U. N., M.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov: F. Q., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. K., Q. XXX/XX, štátny občan Slovenskej republiky a U. N., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. Q. Š., J. B.J. XXX/X, štátny občan Slovenskej republiky, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
z v e r u j e maloletého U. N., M.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky F. Q., M.. XX.XX.XXXX.
Otec dieťaťa U. N., M.. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého U. N., M.. XX.XX.XXXX sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na maloleté, nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.
Otec j e p o v i n n ý výživné na maloletého U. N., M.. XX.XX.XXXX zasielať k rukám matky vždy mesačne vopred do 25.dňa toho ktorého mesiaca, počnúc od 01.12.2016.
N a r i a ď u j e nad maloletým U. N., M.. XX.XX.XXXX výchovné opatrenie - dohľad, ktorý bude vykonávať v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obce na obdobie šiestich mesiacov.
Účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka dieťaťa podala dňa 02. 11. 2016 na Okresnom súde Lučenec návrh, v ktorom žiadala upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu. Uviedla, že s otcom dieťaťa žili v spoločnej domácnosti v pomere druha a družky. Dochádzalo medzi nimi k hádkam a nedorozumeniam, ktoré riešila tak, že dňa 25. 10. 2016 sa odsťahovala spolu s maloletým U. N., M.. XX. XX. XXXX zo spoločnej domácnosti. Býva pri svojej matke na adrese K., Q. XXX/XX. Spolu s ňou býva maloletý brat a sestra. Vyživovaciu povinnosť má len k tomuto jednému maloletému dieťaťu. Počiatok vyživovacej povinnosť žiadala určiť dňom 01. 12. 2016
2. Súd určil pojednávanie na deň 16. 11. 2016. Matka trvala na svojom návrhu. Zdôraznila, že má vytvorené materiálne podmienky pre výchovu dieťaťa pretože bývajú v byte, ktorý má kuchyňu, dve izby a príslušenstvo. Dieťa je kojené.
3. Otec sa na pojednávanie nedostavil. Doručenie predvolania mal riadne vykázané. Súd pojednával v neprítomnosti otca dieťaťa.
3. Kolízny opatrovník - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec súhlasil s tým, aby maloletý U. N. bol zverené do osobnej starostlivosti matky F. Q.. Prešetrili pomery v domácnosti matky dieťaťa. Zistili, že o výchovu maloletého Petra sa riadne stará.
4. Dokazovanie súd vykonal prečítaním rodného listu dieťaťa, výsluchom matky, výsluchom zástupkyne Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, správy, ktorú vypracoval Mestský úrad Banská Štiavnica, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica.
5. Podľa § 111 písmeno b) Civilného mimosporového poriadku v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.
6. Podľa § 111 písmeno l) Civilného mimosporového poriadku v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o ústavnej starostlivosti a iných výchovných opatreniach.
7. Podľa § 120 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b) až d), h) a i), inak rozhoduje vo veci samej uznesením.
8. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
9. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
10. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
11. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
12. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
13. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
14. Podľa § 28 ods. 3 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
15. Podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.
16. Podľa § 30 ods. 3 Zákona o rodine rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývoj dieťaťa.
17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
19. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrenie neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
20. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
21. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
22. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
24. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
25. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
26. Podľa § 76 ods. 2 Zákona o rodine proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započínanie nie je možné.
27. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
28. Podľa § 77 ods. 2 Zákona o rodine práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
29. Podľa § 217 ods. 1 Civilného sporového poriadku pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
30. Z vykonaného dokazovania najmä z výsluchu matky dieťaťa, zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, ale aj zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica bolo preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti. Matka sa od otca dieťaťa odsťahovala, pretože medzi nimi dochádzalo ku konfliktom, dokonca otec maloletého dieťaťa matku fyzicky napádal. V súčasnom období matka dieťaťa trvale býva na adrese K., Q. XXX/XX. Vytvorené má materiálne podmienky pre výchovu dieťaťa. Býva v byte, ktorý pozostáva z kuchyne, dvoch izieb a príslušenstva. Spolu s ňou býva jej matka, maloletý brat a sestra. Dieťa je veľmi útleho veku, odkázané predovšetkým na materinskú starostlivosť, preto súd rozhodol tak, že zveruje maloletého U. N., M.. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky.
31. Súčasne súd rozhodol o povinnosti otca platiť výživné, pričom zohľadnil celkové zárobkové a majetkové pomery rodičov ako aj vek a potreby dieťaťa. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec bolo preukázané, že matka dieťaťa je poberateľka rodičovského príspevku v sume 203,20 Eur a prídavku na dieťa v sume 23,52 Eur. Vyživovaciu povinnosť má len k tomuto jednému dieťaťu. Otec U. N. má vyživovaciu povinnosť k jednému maloletému dieťaťu, ktorú skutočnosť potvrdzuje vo svojej správe Mestský úrad Banská Štiavnica. Otec dieťaťa je nezamestnaný. Býva v Banskej Štiavnici v byte, ktorý pozostáva z kuchyne a jednej izby spolu so svojím otcom. Súd sa postavil na to stanovisko, že povinnosťou otca dieťaťa je platiť výživné. Vzhľadom na jeho majetkovú situáciu súd určil výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na maloleté, nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. Súd rozhodol v súlade s ustanovením § 62 ods. 3 Zákona o rodine.
32. Podľa § 37 ods. 2 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu, b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené, c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývoj; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce, d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.
33. Podľa § 37 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak výchovné opatrenia uvedené v odseku 2 neviedli k náprave, súd dočasne odníme maloleté dieťa z osobnej starostlivosti rodičov aj proti ich vôli, osôb, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcich osvojiteľov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľov alebo poručníka, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, a nariadi maloletému dieťaťu na účely a) zabezpečenia odbornej diagnostiky pobyt v zariadení, ktoré vykonáva odbornú diagnostiku, najdlhšie na šesť mesiacov, b) zabezpečenia odbornej pomoci maloletému dieťaťu alebo zabezpečenia úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa pobyt v zariadení najdlhšie na šesť mesiacov, c) zabezpečenia resocializácie drogových a iných závislostí pobyt v zariadení, ktoré vykonáva resocializačné programy pre drogovo a inak závislých.
34. Podľa § 37 ods. 4 písmeno a), b) Zákona o rodine na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo na zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného opatrenia podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3 súd môže rodičom dieťaťa, osobám, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcim osvojiteľom, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľom alebo poručníkovi, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, uložiť a) povinnosť spolupracovať so zariadením podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3, s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom, b) inú povinnosť.
35. Podľa § 37 ods. 7 Zákona o rodine súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.
36. Podľa § 37 ods. 8 Zákona o rodine súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia rozhoduje o opakovanom uložení výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.
37. Súd zistil nedostatky v starostlivosti rodičov o maloletého U. N.. Matka dieťaťa po jeho narodení bývala v spoločnej domácnosti s otcom dieťaťa v Banskej Štiavnici. Napriek tomu, že ju opakovane fyzicky napadol, dochádzalo medzi nimi k vážnym nedorozumeniam, niekoľkokrát opustila spoločnú domácnosť, avšak vždy sa do nej vrátila. Dieťa útleho veku potrebuje kľudné, rodinné zázemie tak, aby bol zabezpečený jeho všestranný vývoj. Dôvodné je, sledovať výchovu maloletého U. N., preto bolo v záujme maloletého dieťaťa rozhodnuté o uložení výchovného opatrenia - dohľadu, ktorý sa bude vykonávať v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obce na obdobie šiestich mesiacov. Takýto zásah do rodičovskej zodpovednosti je signálom, že v starostlivosti matky a otca existujú poruchy. Pokiaľ budú nedostatky odstránené, matka zabezpečí všestrannú starostlivosť o maloletého U. N., nebude potrebné vyvodiť zásadnejší zásah do rodičovských práv a povinností podľa § 38 Zákona o rodine.
38. Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.
39. Výrok o trovách súd založil na ustanovení § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 62 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 Civilného mimosporového poriadku v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 Civilného mimosporového poriadku zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 65 Civilného mimosporového poriadku odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Podľa § 66 Civilného mimosporového poriadku odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 67 Civilného mimosporového poriadku na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.