Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_33T-83-2015.pdf
PDF · 107.03 KB
Case nature
Area
Subarea
33T/83/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, samosudcom Mgr. Pamelou Záleskou, v trestnej veci obžalovaného R.. T. E., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 140 písmeno b) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 16.11.2016 takto
rozhodol:
obžalovaný
R.. T. E. , narodený XX.XX.XXXX v I., trvale bytom I. - X., F. XXX/X, toho času bez prihlásenia I. - X., G. XX - v W.,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :
dňa 11.03.2015 v čase približne o 13.00 hodine v meste Nitra, na Štefánikovej ulici, na chodníku pred hlavným vchodom do obchodného domu Tesco po tom, čo uvidel prichádzajúcu poškodenú G. O., ktorá mu dňa 24.01.2008 ublížila na zdraví pri dopravnej nehode a ktorú pozná z následne vyšetrovanej a na súde prejednávanej dopravnej nehody (kde bola G. O. právoplatne oslobodená spod obžaloby Okresného prokurátora v Nitre rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 33T/25/2009 zo dňa 26.02.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2To/23/2010 zo dňa 21.09.2010), pristúpil k nej a chytil ju pravou rukou za jej bundu s otázkou, či je O. a nečakajúc na jej odpoveď ju následne udrel jedenkrát ľavou rukou zovretou v päsť do pravej časti tváre do oblasti pravej očnice, vzápätí ju chytil oboma rukami za vlasy, začal ňou mykať a vytrhol jej vlasy z temena hlavy, hneď na to ju opätovne udrel, následkom čoho poškodená spadla na zem, kde ju opakovane kopal nohou, rukami ju udieral do celej hornej časti tela, vulgárne poškodenej nadával a kričal na ňu, že „mu zničila život a teraz jej ukáže, čo je to zničený život“, počas čoho si poškodená rukami zakrývala tvár, pričom v ďalšom útoku na telo poškodenej mu zabránila až iná osoba jeho odtiahnutím od nej, čím svojim konaním spôsobil poškodenej G. O. pomliaždenie pravej očnice s krvnou podliatinou, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždeninu krížovej oblasti a hrudníka medzi lopatkami, odreniny v oblasti ľavej ruky a ľavého kolena, traumatické odstránenie vlasov na temene hlavy, pričom v dôsledku spôsobených zranení bola poškodená práceneschopná a zranenia vyžadovali dobu liečenia od 11.03.2015 do 30.03.2015,
t e d a :
- inému úmyselne ublížil na zdraví a spáchal čin z osobitného motívu - z pomsty,
- dopustil sa slovne a fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,
t ý m s p á c h a l :
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 140 písmeno b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 156 odsek 2 Trestného zákona, nezistiac žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona a § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa zaraďuje na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodeným: 1/ Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., so sídlom Bratislava, Mamateyova 17, IČO: 35 937 874, škodu vo výške 246,88 eura, 2/ Sociálnej poisťovni Bratislava, so sídlom Bratislava, Ul. 29. Augusta 8, IČO: 30 807 484, škodu vo výške 67,60 eura a 3/ KTC s.r.o., so sídlom Choča 44, IČO: 36 549 347, škodu vo výške 571,31 eura.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 33T/83/2015 zo dňa 21.03.2016 bol obžalovaný R.. T. E. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 140 písmeno b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere tridsať mesiacov nepodmienečne, so zaradením na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a zároveň mu tiež bola rozsudkom uložená povinnosť nahradiť poškodeným škodu spôsobenú jeho trestnou činnosťou. Na základe odvolania obžalovaného rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. 4To/34/2016 zo dňa 28.04.2016 a podľa § 321 odsek 1 písmeno b), písmeno c) Trestného poriadku a zrušil napadnutý rozsudok, pričom podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Svoje rozhodnutie odôvodnil odvolací súd najmä tým, že súd prvého stupňa rozhodol predčasne, nakoľko nepostupoval dôsledne podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku, pretože sa nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a nevykonal všetky dôkazy nevyhnutné pre objasnenie veci. Odvolací súd zdôraznil, že súd prvého stupňa najmä nemal splnené podmienky uvedené v § 268 odsek 2 Trestného poriadku, keď bez súhlasu obžalovaného vykonal dokazovanie prečítaním znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie chirurgia a traumatológia. Vzhľadom na tento chybný postup a vzhľadom na skutočnosť, že tento sa nedal odstrániť v odvolacom konaní, Krajský súd v Nitre napadnutý rozsudok zrušil a vec súdu prvého stupňa vrátil, pričom uviedol, že jeho povinnosťou bude vykonať uvedený dôkaz na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom. Podľa § 327 odsek 1 Trestného poriadku, súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.
V zmysle citovaného ustanovenia a vyššie uvedeného uznesenia odvolacieho súdu prejednal Okresný súd Nitra opätovne trestnú vec proti obžalovanému R.. T. E. a na hlavnom pojednávaní dňa 16.11.2016 vykonal dokazovanie v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Nitre, a to výsluchom znalca W.. O. B., B.., z odboru zdravotníctva, odvetvie chirurgia a traumatológia k ním písomne podaného znaleckého posudku č. 30/2015 a prečítaním zabezpečeného aktuálneho listinného dôkazu (odpis registra trestov).
Z výsledkov takto vykonaného a doplneného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Znalec W.. O. B., B.., z odboru zdravotníctva, odvetvie chirurgia a traumatológia, na hlavnom pojednávaní dňa 16.11.2016 predniesol znalecký posudok č. 30/2015 a uviedol, že na jeho záveroch trvá a nie sú mu známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli tieto závery ovplyvniť. Takto súd zistil, že znalec charakterizoval zranenia poškodenej zo dňa 11.03.2015 ako ľahký úraz, pri ktorom prišlo k pomliaždeniu pravej očnice s krvnou podliatinou, k traumatickému odstráneniu vlasov na temene hlavy, k podvrtnutiu krčnej chrbtice a k odreninám na ľavej ruke a ľavom kolene, pričom poškodená mala aj pomliaždenú krížovú oblasť tela a hrudník medzi lopatkami. Znalec konštatoval, že k týmto zraneniam prišlo údermi menšieho tupého predmetu do oblasti tváre, aktívnym násilím pri útoku útočníka a tiež v dôsledku bránenia sa poškodenej, kedy táto spadla na zem na zadnú časť tela a udrela si chrbát a krížovú oblasť tela. Z posudku súd tiež zistil, že poranenia u poškodenej mohli vzniknúť tak, ako ich táto opísala vo svojej výpovedi. Pokiaľ išlo o intenzitu útoku, jednotlivé zranenia boli spôsobené nízkou až strednou intenzitou útoku, pričom k vážnemu úrazu s ohrozením života poškodenej prísť nemohlo. K dĺžke pracovnej neschopnosti znalec uviedol, že najzávažnejšie zranenie, a to podvrtnutie krčnej chrbtice si vyžiadalo dobu liečenia najmenej štyri týždne a stotožnil sa s lekárskou dokumentáciou, podľa ktorej bola poškodená práceneschopná od 11.03.2015 do 30.03.2015. Na doplňujúce otázky znalec uviedol, že poškodenú vyšetril dňa 17.04.2015, čo aj uviedol do znaleckého posudku a k dĺžke liečby alebo nevyhnutnosti nejakej ďalšej rehabilitácie, či liečebných úkonov uviedol, že u poškodenej bola pohyblivosť krčnej chrbtice obnovená a nebolo potrebné liečbu ďalej predlžovať alebo ju podstupovať nad rámec obdobia, ktoré uviedol do znaleckého posudku.
Súd ďalej na hlavnom pojednávaní prečítal listinný dôkaz, konkrétne aktualizovaný odpis registra trestov obžalovaného. Z aktuálneho odpisu registra trestov vyplynulo, že na obžalovaného sa toho času hľadí akoby nebol odsúdený.
Po doplnení dokazovania súd znova zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného opätovne na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Súd mal znova z dokazovania vykonaného v dňoch 21.03.2016 (kedy vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodenej G. O., výsluchom svedka W. K., prečítaním výpovede svedka V. L. z prípravného konania a prečítaním listinných dôkazov ako aj oboznámením podstatného obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 33T/25/2009) a 16.11.2016 (z doplneného dokazovania) jednoznačne a nepochybne za preukázané, že zažalovaný skutok sa stal, vykazuje znaky trestných činov a spáchal ho obžalovaný R.. T. E.. Z vykonaného dokazovania však vyplynula potreba skutok upraviť, teda najmä spresniť zistené a preukázané skutkové okolnosti, a to predovšetkým ohľadne motívu konania obžalovaného ako aj spôsobu vykonania skutku. Súd preto doplnil do skutkovej vety skutočnosti vzťahujúce sa k trestnému konaniu vedenému na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 33T/25/2009 a doplnil tiež, že fyzický útok obžalovaného na poškodenú bol sprevádzaný aj verbálnym atakom, pretože obžalovaný poškodenej nielen vulgárne nadával, ale priamo aj vyslovil dôvod, pre ktorý na ňu fyzicky zaútočil.
Súd preto zotrval na svojom pôvodnom závere a trestnú činnosť obžalovaného mal nepochybne za preukázanú, pretože aj z doplneného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný sa dopustil protiprávneho konania opísaného v skutkovej vete rozsudku a svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 140 písmeno b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona. V tejto súvislosti súd zároveň opravil zrejmú chybu v písaní, keď obžaloba vo vzťahu k § 156 nesprávne uviedla v jeho odseku 2 písmeno a) namiesto písmena b), pretože ďalej pri ustaľovaní právnej kvalifikácie poukázala na § 140 písmeno b) Trestného zákona a tento sa vzťahuje na konanie spáchané z osobitného motívu (§156 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona) a nie konanie spáchané na chránenej osobe (§ 156 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona). Záver, že sa jednalo len o zrejmú nesprávnosť spôsobenú chybou v písaní súd vyvodil z toho, že slovné pomenovanie skutku plne zodpovedalo právnej kvalifikácii podľa § 156 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona a nakoniec, zodpovedali tomu aj výsledky vykonaného dokazovania.
Obžalovaný svoj postoj k prejednávanej trestnej činnosti nezmenil. K zažalovanému skutku sa nevyjadril a pri opätovnom prejednávaní veci len opakovane uvádzal urážlivé výroky voči konajúcej sudkyni.
Keďže obžalovaný od vznesenia obvinenia ku skutku ani raz nevypovedal, súd pri ustálení jeho viny znova vychádzal najmä z výpovedí poškodenej a svedkov a z ďalších dôkazov. Poškodená od začiatku rovnako uvádzala, že bola fyzicky aj slovne napadnutá obžalovaným pred obchodným domom Tesco v centre mesta Nitra, kde jej tento spôsobil rozsiahle zranenia, pričom dôvodom jeho útoku bola skutočnosť, že v roku 2010 bola súdom oslobodená spod obžaloby v trestnej veci, kde bol obžalovaný v procesnom postavení poškodeného, pretože ho zrazila autom. Touto skutočnosťou odôvodňoval obžalovaný svoj názor, že „mu zničila život“ a útokom na ňu chcel zničiť jej život, pričom zaútočil na ňu zozadu a útok začal otázkou, či je „O.“. Tieto skutočnosti potvrdil aj svedok V. L., ktorý celý útok videl na vlastné oči a obžalovaného pozoroval aj v čase krátko pred útokom a počul, ako sa obžalovaný poškodenej pýtal na meno, respektíve na priezvisko. Fyzický atak obžalovaného na poškodenú rovnako vo svojej výpovedi potvrdil aj svedok W. K.. Navyše, obaja títo svedkovia sa vyjadrili, že obžalovaný po útoku z miesta činu ušiel a bez akýchkoľvek pochybností potvrdili, že sa jednalo o muža, ktorý zvykol stáť pred hlavným vchodom do obchodného domu Tesco s „protestnou tabuľou“, na ktorej mal napísané niečo ohľadne nejakého súdneho sporu.
Výpovediam poškodenej a uvedených dvoch svedkov rovnako nasvedčovali aj závery znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie chirurgia a traumatológia W.. O. B., B.., ktorý svojou výpoveďou pred súdom potvrdil, že rozsah ako aj mechanizmus vzniku zranení boli u poškodenej zistené v súlade s tým, ako ich poškodená a svedkovia popísali a ako boli tieto zaznamenané aj v lekárskej správe pri prvom ošetrení poškodenej. Poškodená si ich teda nemohla privodiť sama a boli jej spôsobené ľahkou až stredne silnou intenzitou, za násilného použitia malého tupého predmetu ako aj pádom na rovnú podložku. Zároveň z vyjadrení znalca vyplynul aj spôsob konania obžalovaného, intenzita jeho útoku ako aj oblasti tela poškodenej, na ktoré obžalovaný útočil, resp. voči ktorým použil fyzické násilie.
V nadväznosti na tieto okolnosti mali hodnotu ďalších jednoznačne usvedčujúcich dôkazov aj tie fakty, ktoré vyplývali z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 33T/25/2009, pretože z jeho obsahu zreteľne vyplýva osobitný motív konania obžalovaného, majúci charakter pomsty za to, že poškodená bola v rozpore s predstavami obžalovaného právoplatne oslobodená spod obžaloby, v ktorej sa jej kládlo za vinu, že mala obžalovanému pri dopravnej nehode spôsobiť zranenia. Táto skutočnosť u obžalovaného vyvolala pocit nespravodlivosti (ktorý, okrem iného, dlhodobo demonštroval tým, že protestoval s transparentom v centre mesta Nitra), v dôsledku ktorého poukazoval na „nespravodlivú“ rozhodovaciu činnosť Okresného súdu Nitra a Krajského súdu v Nitre. Navyše, súd považuje v tejto súvislosti za správne poukázať aj na to, že motív konania obžalovaného vyplýva aj z jeho postoja k prejednávanej trestnej veci, pretože hoci sa nevyjadril ku skutku kladenému mu za vinu, vyjadroval sa na hlavnom pojednávaní nielen dňa 21.03.2016, ale aj dňa 16.11.2016 v podstate celkom zrozumiteľne ku skutočnostiam, ktoré svojim obsahom zodpovedajú osobitnému motívu, pretože sa vzťahujú na trestnú vec vedenú na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 33T/25/2009.
Súd ani po doplnení dokazovania nemal žiadny dôvod zmeniť závery, ktoré prijal a odôvodňoval už v pôvodnom odsudzujúcom rozsudku zo dňa 21.03.2016, pevne na nich zotrváva a preto znova uvádza, že pri objasňovaní skutočností dôležitých pre toto trestné konanie neuniklo jeho pozornosti, že:
- napadnutou poškodenou osobou je žena a útočníkom je muž,
- fyziognómia poškodenej umožňuje súdu vysloviť záver, že je útla, drobná a v porovnaní s vysokým a urasteným obžalovaným bola bez akejkoľvek šance na úspech pri aktívnej obrane,
- poškodenou osobou je žena, ktorej trestné stíhanie skončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom,
- k napadnutiu poškodenej prišlo za bieleho dňa (približne o 13.00 hodine),
- k napadnutiu poškodenej prišlo na mieste s vysokou frekvenciou pohybu verejnosti - v podstate centrum mesta v blízkosti jednej z najväčších nitrianskych križovatiek pred obchodným domom Tesco,
- k napadnutiu poškodenej prišlo zozadu, nečakane, bez varovania a teda zákerne,
- obžalovaný útočil najmä na hlavu poškodenej a bil ju päsťami,
- útok na poškodenú prebiehal až dovtedy, kým obžalovaného od poškodenej neodtiahol svedok V. L., teda k ukončeniu fyzického násilia neprišlo zo strany obžalovaného dobrovoľne a
- útok bol sprevádzaný slovným vyjadrením úmyslu obžalovaného „zničiť život“ poškodenej.
Zo všetkých týchto konkrétne rozpísaných dôvodov súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchaného skutku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, vrátane právnej kvalifikácie, pretože v konaní bolo nepochybne preukázané, že skutok spáchal obžalovaný a že tento svojim konaním v jednočinnom súbehu naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 140 písmeno b) Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej. Je tomu tak preto, že obžalovaný nielen fyzicky (bitím päsťami a trhaním vlasov), ale aj slovne (nadávkami ako napr. „špina“ a vyhrážkami „ukážem ti, čo je to zničený život“) napadol poškodenú, ktorú na verejnosti (pred zrakmi viac ako troch súčasne prítomných osôb) a na mieste verejnosti prístupnom (pred hlavným vchodom do obchodného domu Tesco v Nitre na Štefánikovej ulici) zbil a spôsobil jej rozsiahle zranenia na hlave (na tvári a tiež vo vlasovej časti) a iných častiach tela, ktoré si vyžiadali ošetrenie lekára, liečenie a tiež práceneschopnosť v čase od 11.03.2015 do 30.03.2015.
Súd konanie obžalovaného vyhodnotil z hľadiska úmyslu podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona ako úmysel priamy, keď obžalovaný jednoznačne a celkom nepochybne chcel svojim konaním porušiť záujem chránený Trestným zákonom, berúc do úvahy okolnosti, za akých obžalovaný skutok vykonal a skutočnosť, že nebolo tiež pochybností o jeho v plnom rozsahu zachovaných rozpoznávacích a ovládacích schopnostiach v čase skutku. Obžalovaný teda podľa názoru súdu rozhodne chcel poškodenej ublížiť na zdraví, čo celkom zjavne demonštroval aj sprievodným slovným prejavom počas fyzického útoku voči telu poškodenej, pričom od fyzického ataku proti poškodenej obžalovaný dobrovoľne, sám od seba neupustil a pokračoval v ňom až dovtedy, kým mu v tom nebolo zamedzené aktívnym konaním inej osoby (nie poškodenej, ale svedka útoku). V danom prípade išlo o prečiny, ktorých závažnosť bola nielen daná, ale bola zvýšená samotným spôsobom vykonania činu, motívom konania a mierou zavinenia obžalovaného. Súd mal za to, že u obžalovaného nemohla nastať žiadna pochybnosť o možnom následku, čiže tento mohol spoľahlivo vedieť a vnímať, že vzhľadom na útok zahájený zozadu, kedy využil moment prekvapenia a útok vedený voči fyzicky menej disponovanej žene smerujúci na oblasť tvárovej časti jej hlavy za použitia pästí, vyvolá zamýšľaný následok - poškodenie zdravia. Zároveň nebol v konaní produkovaný žiadny dôkaz, ktorý by spochybnil, že obžalovaný vedel, že sa s poškodenou nachádza na mieste verejnosti prístupnom a že na mieste je súčasne prítomných viacero osôb (poškodená uviedla, že obžalovaný stál pred Tescom v skupine ľudí, čo potvrdil tiež svedok V. L.). V danom prípade nemal súd žiadne pochybnosti ani o osobitnom motíve konania obžalovaného a ustálil, že obžalovaný konal z pomsty, pretože útok začal s otázkou, či je poškodená „O.“ a pokračoval svojráznym odôvodnením „zničený život za zničený život“, demonštrujúc tým svoju dlhodobo pretrvávajúcu nespokojnosť s výsledkom trestného konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 33T/25/2009. Okrem toho, obžalovaný demonštroval motív svojho konania aj v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní, kedy viackrát a aj opakovane uvádzal, že poškodená (a nielen poškodená) mu zničila život. Závažnosť jeho konania zvyšoval aj preukázaný priamy úmysel, s ktorým obžalovaný skutok spáchal.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného zákona a bral tak do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného ako aj možnosť jeho nápravy.
Súd prihliadol na osobné pomery páchateľa a zistenie, že na tohto sa v čase rozhodovania hľadí akoby nebol odsúdený a že do spáchania skutku nebol ani raz priestupkovo prejednávaný. Z miesta bydliska nebol hodnotený. Na základe správ o povesti však súd zohľadnil preukázané sklony obžalovaného k agresívnemu správaniu.
Z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona súd u obžalovaného žiadnu nezistil, pričom z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona súd prihliadol práve na okolnosť uvedenú pod písmenom h), a to s poukazom na to, že obžalovaný spáchal viac trestných činov (konkrétne dva úmyselné trestné činy). S prihliadnutím na pomer týchto okolností súd s použitím ustanovenia § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona zvýšil spodnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby z oboch úmyselných trestných činov najprísnejšie trestnej o jednu tretinu, keď obžalovanému ukladal úhrnný trest podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona, v dôsledku čoho potom ukladal trest odňatia slobody podľa § 156 odsek 2 Trestného zákona (sadzba na jeden rok až tri roky), v rozpätí upravenej trestnej sadzby, teda vo výmere na 1 rok a 8 mesiacov až 3 roky.
Súd po vyhodnotení všetkých vyššie uvedených okolností dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 Trestného zákona ako v oblasti generálnej tak aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci u obžalovaného dosiahnutý jedine uložením trestu odňatia slobody. Súd tak rozhodol predovšetkým po zohľadnení preukázaných závažných skutočností (podrobne rozpísaných v texte vyššie) a vzal do úvahy aj postoj obžalovaného k prejednávanej trestnej veci, ktorý vyhodnotil nielen ako absolútne nekritický, ale naďalej aj ako spoločensky rozvratný. Dlhodobo pretrvávajúce subjektívne presvedčenie obžalovaného o „nesprávnosti“ rozhodnutia súdu vo vzťahu k dopravnej nehode, ktorej bol účastníkom, ho v žiadnom prípade neoprávňovalo ku konaniu, ktorého sa dopustil voči poškodenej. V tejto súvislosti považuje súd za nevyhnutné zdôrazniť, že je neprípustné a za daných okolností tiež protiprávne, aby si obžalovaný konaním, majúcim charakter vzatia spravodlivosti do vlastných rúk, kompenzoval svoju nespokojnosť s právoplatným rozhodnutím súdu Slovenskej republiky.
Nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere dva roky a šesť mesiacov, uložený v hornej polovici sprísnenej trestnej sadzby, považoval súd za jediný druh sankcie, ktorá je v plnom rozsahu zodpovedajúca druhu a závažnosti posudzovaného protiprávneho konania a zároveň jediná, prostredníctvom ktorej bude môcť byť dosiahnutý prevýchovný účel (individuálna prevencia) a ktorá zároveň obsahuje aj morálne odsúdenie konania obžalovaného, pričom splní aj ďalší súdom sledovaný cieľ, aby pomerne spoľahlivo odradila ostatných členov spoločnosti od rovnakého alebo obdobného konania (generálna prevencia).
Súd však aj vzhľadom na skutočnosti, ku ktorým prišlo na hlavnom pojednávaní dňa 16.11.2016, kedy obžalovaný opakovane demonštroval svoj postoj k prebiehajúcemu trestnému konaniu, považuje k uloženému trestu za nevyhnutné uviesť, že v prípade prehliadania uvedených faktov nebude u obžalovaného možné dosiahnuť, aby sa v budúcnosti znova nedopustil trestnej činnosti voči poškodenej, ktorú môže kedykoľvek stretnúť v meste Nitra alebo jeho okolí (individuálna prevencia) a zároveň z toho istého dôvodu nebude možné dosiahnuť náležitú ochranu poškodenej G. O. (ochrana jej zdravia a života) ako aj záujmov spoločnosti na pokojnom občianskom spolužití (generálna prevencia). Aj z týchto dôvodov súd neakceptoval návrh obžaloby na uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, pretože odhliadnuc od skutočnosti, že obžaloba opravný prostriedok proti v poradí prvému odsudzujúcemu rozsudku čo i len v časti výroku o uloženom nepodmienečnom treste odňatia slobody v rovnakej výmere 30 mesiacov nepodala, celkom zjavne na uloženie navrhovaného druhu trestu neboli splnené podmienky vyžadované v § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.
Vzhľadom na to, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin, súd ho v súlade s ustanovením § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona zaradil na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Keďže súd nemal žiadne pochybnosti o dôvodnosti ani o výške škody spôsobenej obžalovaným, na náhradu ktorej si poškodení riadne a včas uplatnili nároky, samostatným výrokom rozhodol o uložení povinnosti obžalovanému túto škodu nahradiť, a to Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., vo výške 246,88 eura, Sociálnej poisťovni vo výške 67,60 eura a KTC s.r.o. vo výške 571,31 eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.